Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Ide o retelling Červenej čiapočky, tradičnej rozprávky, ktorú poznajú asi všetci. Mne sa toto netradičné spracovanie „klasiky“ veľmi páčilo, autorka to mala pekne premyslené.
Babička skrýva množstvo tajomstiev, o ktorých jej vnučka vôbec netuší. Scarlet je nebojácna mladá žena, ktorá sa dokáže sama o seba postarať a je ochotná urobiť čokoľvek, aby zachránila svoju starú mamu. Vlk bol pre mňa takou záhadnou postavou, dlho som nevedela, na ktorej strane vlastne stojí. Chvíľku som ho vnímala ako kladnú postavu, onedlho som ho zasa upodozrievala, že chystá niečo nekalé.
Romantická linka bola opäť viac v pozadí, ale o to viac som si ju užívala.
Opäť sa stretávame aj s Cinder, ktorej život sa v závere časti obrátil hore nohami. Teraz utiekla z väzenia, snaží sa uniknúť ľuďom, ktorí ju chcú zabiť a pritom sa snaží spracovať všetko, čo sa dozvedela o svojom živote.
Ďalšou novou postavou bol kapitán Thorne, ktorý sa mi najskôr moc nepozdával, ale postupne som si ho obľúbila, najmä vďaka jeho vtipným výrokom, ktorými ma vždy dokázal pobaviť.
Vďaka prepojeniu oboch príbehov sa neustále niečo deje, odhaľujú sa tajomstvá, pribúdajú nové, odohrávajú sa boje, objavujú sa noví nepriatelia, takže som sa ani chvíľu nenudila.
Už na konci prvej časti som mala veľa nezodpovedaných otázok a myslela som si, že v tejto časti na ne dostanem odpoveď, ale všetko sa ešte viac skomplikovalo. Záver zostal aj tentokrát odpovedí, preto sa už nemôžem dočkať pokračovania.
Od autorky som zatiaľ čítala tri knihy a každá bola úplne iná. Zbožňujem jej štýl, predovšetkým zmysel pre humor, preto som sa na jej novinku veľmi tešila a môžem povedať, že som nebola sklamaná. A ten fešák na obálke je tiež veľkým lákadlom pre potenciálnych čitateľov.
Autorka ma niekoľkokrát prekvapila, najskôr som si hovorila, že to bude poriadne vtipný príbeh, ktorý sa zrazu premiestnil do emotívnej roviny a v druhej polovici nadobudol ešte závažnejší tón. No už keď príbeh hneď začal zoznámením našej dvojice, bez nejakých zbytočných omáčok, tušila som, že ich vzťah bude poriadne komplikovaný a budú musieť zvládnuť viacero prekážok.
Ema si ma hneď získala, páčila sa mi jej drzá povaha a podrezaný jazyk, mám rada ľudí, z ktorých doslova srší pozitívna energia. Vždy mala po ruke nejakú vtipnú hlášku, ktorá mi vyčarovala úsmev na tvári. Autorka jej toho na plecia však naložila dosť, takže miestami mi jej bolo veľmi ľúto, najmä v druhej časti príbehu.
Matthewa sme mali možnosť spoznať z viacerých stránok, ako veľkého pohoďáka a vtipálka, ale aj ako mrzúta, ktorý od seba všetkých odháňal a neraz im chtiac-nechtiac ubližoval. Na druhej strane, nemôžeme sa mu čudovať, keď sa ocitol v takej situácii.
Maxa som vnímala ako sympaťáka a hovorila som si, že na Emu čaká naozaj ťažké rozhodovanie... ukázalo sa, že môj úsudok na ľudí (aj tých knižných) nie je zrovna najlepší. Len by ma zaujímalo, či to na začiatku tak dobre hral, alebo všetko zapríčinili určité veci, ktoré sa dozvedel.
Na knihe sa mi tiež páčilo, že jej dôležitou súčasťou bola hudba. Ema aj Matthew sú obaja hudobníci, takže sa tu veľa spievalo a hralo na gitare. Väčšinou som lenivá vyhľadať nejakú skladbu, ktorá sa v príbehu spomína, ale teraz som si jednoducho musela vypočuť Love of My Life.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Slunečné dny a mořský vánek je príjemný, romantický príbeh, v ktorom sa však rieši aj viacero závažných tém. Za seba môžem povedať, že som s ním bola spokojná. Boli tu sympatické postavy a veľmi sa mi páčilo aj prostredie mestečka, pláže, hausboat.
Jodie sa ocitla v náročnej situácii – zrútil sa jej veľký sen, odcudzila sa s manželom a má podozrenie, že ju dokonca aj podvádza (mala určité podozrenie, kto je jeho milenkou, no mne bolo od určitého momentu jasné, že jej tip nebol správny). Všetko ju emočne vyčerpávalo, preto sa rozhodla odísť a vyčistiť si hlavu. Dúfa, že v novom prostredí si vyčistí hlava a rozhodne sa, čo bude ďalej robiť. Najskôr nemá chuť vystrčiť hlavu zo svojho nového, dočasného domu, ale postupne sa zoznamuje s miestnymi a dostáva chuť zažiť niečo nové. Mala tiež skvelého brata, ktorý bol pre ňu v týchto časoch nesmiernou oporou.
Veľkú úlohu v tom zohráva práve Marilyn, staršia pani, ktorá jej varí a upratuje a ktorá neberie nie ako odpoveď. Nedovolí Jodie utápať sa v smútku a svojou trochu bláznivou povahou jej vráti úsmev na tvár. Marilyn bola trochu neriadená strela, ale mne sa veľmi páčila. Bola s ňou sranda, najviac som sa pobavila na správach, ktoré Jodie posielala, najmä na jej kombináciách smajlíkov.
Ned je sympaťák, neviem prečo som čakala, že to bude chladný, nevrlý, odťažitý muž, ale bol jeho pravým opakom. Už od začiatku bolo jasné, že sa mu Jodie páči a dával jej to aj najavo. Veľmi ma zaujala aj jeho práca, vyrezávanie sôch z dreva za pomoci motorovej píly, niekedy by som to rada videla aj v reálnom živote.
Čo by som knihe vytkla bol na môj vkus rýchly koniec. Čakala by som, že to autorka viac rozvedie, prípadne pridá nejaký prológ odohrávajúci sa po časovom odstupe.
Katja je debutovým príbehom mladej slovenskej spisovateľky Natali Fox a zároveň prvým dielom jej novej série. Je vidieť, že autorka sa písaniu už nejaký čas venuje, jej štýl sa mi páčil, kniha sa mi čítala dobre.
Nie som veľký fanúšik fantasy, a tak ani nemám veľmi s čím porovnávať, ale za seba môžem povedať, že som bola s príbehom spokojná. Neboli tu žiadne hluché miesta, každú chvíľu sa niečo dialo, odhaľovali sa tajomstvá, pribúdali intrigy, takže som sa ani chvíľu nenudila.
Autorka vytvorila veľmi zaujímavý svet, za čo má môj obdiv, ja takú fantáziu nemám. Stretli sme sa tu s kráľovskými rodinami, poddaným ľuďom, bojovníkmi, vílami, rôznymi netradičnými tvormi. Zároveň sme navštívili niekoľko zaujímavých krajín, ktoré sú vyobrazené na mapke, ktorá je súčasťou knihy,
Katja, tresíjská princezná, mala len 17 rokov, no mne prišla oveľa vyspelejšia, rozumnejšia. Vedela výborne narábať s lukom a dokázala sa o seba sama postarať, no zároveň bola v niektorých veciach úplne stratená (keďže nikdy neprekročila hranice svojej krajiny). Túži spoznať svet, no zároveň má svoje povinnosti, na ktoré sa nemôže vykašľať. Mala srdce na správnom mieste a za dobrú vec bojovala do posledných síl. Obľúbila som si aj jej malú sestru Auroru, ktorá dodávala príbehu dávku roztomilosti. Nesmiem zabudnúť ani na Briama a Rodana, s nimi mala Katja veľmi pekný priateľský vzťah.
Argos bol pre mňa takou tajomnou, záhadnou postavou. Zopár vecí sme sa o ňom dozvedeli (hlavne z jeho minulosti), no bol dosť uzavretý a o niektorých záležitostiach sa nechcel rozprávať, preto mám pocit, že niečo dôležité nám stále tají. Som zvedavá, v akom svetle sa nám ukáže v ďalšej časti.
Dočkali sme sa aj dávky romantiky, hoci bola maličká a bola skôr v pozadí, moju romantickú dušu potešila. Dúfam, že v ďalších častiach dostane romantická linka viac priestoru a bude sa vyvíjať.
Musím vyzdvihnúť grafickú stránku knihy, ktorá bola spracovaná veľmi pekne, od obálky, mapy či ilustrácií vo vnútri knihy.
V príbehu zostalo veľa vecí nedoriešených a koniec bol v podstate otvorený, preto mám veľmi veľa otázok. Dôjde k vojnovému konfliktu? Ako Katja naloží s novoobjavenými schopnosťami? Ako to dopadne s jej otcom? Čo bude ďalej robiť Argos? Ako na celú situáciu zareaguje jeho otec? Podarí sa im poraziť nepriateľov a vrátiť pomery v krajine späť do normálu? Som veľmi zvedavá na pokračovanie, snáď sa ho dočkáme čo najskôr.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hlavnou hrdinkou tejto knihy je mladá žena Olívia, ktorej práve diagnostikovali závažné ochorenie a začína bojovať o vlastný život. Nie je to prvýkrát, čo jej táto choroba prevrátila život hore nohami a možno preto všetko ešte viac prežíva.
Kým si pri mne je príbeh zo skutočného života, ktorý by sa mohol stať každej žene. Nečakajte typickú romantiku s happyendom. Zároveň môže poslúžiť ako pripomienka, že preventívne prehliadky sú veľmi dôležité a často nám dokážu zachrániť život.
V príbehu sa v podstate prelínajú dve línie. V jednej sledujeme Olíviin zápas s chorobou, zažívame s ňou všetky vyšetrenia, liečbu a jej vedľajšie účinky. Našťastie, mala okolo seba skvelých kamarátov, ktorí pri nej stáli a príkladne sa o ňu starali. Nie všetci pacienti majú takéto šťastie. Zároveň sa snaží napraviť ochladnuté vzťahy s otcom, keďže netušia, či nemajú poslednú šancu na zmierenie.
Ani si nechcem predstaviť, že by som sa ocitla v takejto situacii ako Olívia. Mala to ťažké, no napriek tomu sa nevzdávala a bojovala.
Obľúbila som si aj Olíviinu kamarátku Alex (hoci sa mi nepáčil jej prístup k Erikovi). Bola to taká neriadená strela, ktorá vedela vyčarovať úsmev na tvári, no zároveň v závažných situáciách podržať. Moje srdce si tiež získala Johanka, je to zlatíčko.
Druhá linka sa venuje Olíviinmu vzťahu s jej najlepším kamarátom Danielom. Obaja sú do seba už dlhé roky tajne zamilovaní, no nikdy si o svojich citoch otvorene nepovedali, čo mnoho vecí viac skomplikovalo a zamotalo. Za svoju lásku museli tvrdo bojovať. Nechápem tomu, prečo si dobráci ako Daniel vždy musia nájsť nejakú mrchu, akou bola aj Bianca. Bola to jedna sebecká a vypočítavá žena, ktorá ma nehorázne štvala.
Zároveň tu máme aj zopár návratov do minulosti, ktoré nám pomohli lepšie porozumieť niektorým súvislostiam.
Tiež by som chcela vyzdvihnúť zlepšenie autorkinho štýlu v porovnaní s jej prvotinou. Kniha sa mi čítala dobre, hoci to bolo dosť emotívne čítanie. Rozoberá sa tu citlivá téma, takže rozumiem tomu, že nie každému musí sadnúť.
Čo by som knihe vytkla boli technické chyby typu zle zaznačené odseky, chýbajúce písmenko a podobne.
Nočný motýľ je zaujímavý príbeh s netradičnou zápletkou (aspoň pre mňa, keďže som veľa podobných kníh nečítala). Mala som od neho určité očakávania, keďže som autorky už čítala jej predchádzajúcu knihu Mira, ktorá sa niesla v podobnom duchu (dokonca je v tejto knihe aj menšie prepojenie s Mirou, ale obe sa dajú čítať samostatne).
Príbeh je od začiatku záhadný, okolo Dory sa deje množstvo zvláštnych vecí. Ešte k tomu sú tu aj návraty do minulosti, keď bola Dora počas strednej školy na výlete so spolužiakmi v starej chate, kde sa udialo nešťastie, z ktorého ju všetci obviňovali. Postupne sa príbeh ešte čoraz viac zamotáva, čo ma nútilo čítať ďalej, pretože som mala množstvo otázok a bola som zvedavá, čo sa vlastne stalo pred 2 rokmi a ako to súvisí s jej súčasnou situáciou. Sem-tam na mňa príbeh pôsobil až trochu strašidelne.
Na knihe sa mi páčili aj zaujímavosti o bratislavských legendách, aj keď ja by som asi nemala odvahu ísť zisťovať ich pravosť. Na rozdiel od Dory som celkom bojko a snažím sa takýmto veciam vyhýbať.
Dora to v posledných dvoch rokoch nemala vôbec jednoduché, obvinili ju bez väčších dôkazov a takmer všetci sa jej obrátili chrbtom. Pri kamarátkach by som to dokázala ešte ako-tak prekúsnuť, ale bolo mi smutno, ako sa k nej správali rodičia. Avšak, jej vzťah s mladšou sestrou bol rozkošný.
Romantická linka síce nebola nejak výrazná, ale bola milá. Adrián bol veľký sympaťák a páčilo sa mi, ako Dore pomáhal zistiť, čo sa vlastne deje a stál pri nej.
Na konci mi prišli niektoré veci trochu prekombinované, ale inak som bola s príbeh spokojná a jeho čítanie som si užila.
Musím sa priznať, že na začiatku som s týmto príbehom trochu bojovala, a to najmä kvôli hlavnej hrdinke. Táňa je dosť svojská, nemá žiadny filter a najskôr mi liezla na nervy. Mala som chuť na ňu nakričať, nech sa konečne prestane správať ako decko a začne robiť niečo so svojím životom. Všetko brala na ľahkú váhu. Určitý čas mi trvalo, kým som si k nej našla cestu.
Niekedy v polovici príbehu som si uvedomila, že už ma toľko nevytáča, a hneď sa mi príbeh čítal rýchlejšie a začala som si ho aj viac užívať. Stále bola bláznivá a prichádzala so šialenými nápadmi, no zároveň postupne určité veci prehodnotila a začala sa správať zodpovednejšie. Najmä v posledných kapitolách ma milo prekvapila, nechápala som, kde sa to v nej všetko berie a bola som na ňu pyšná.
Celý príbeh bol svojim spôsobom...svojský a vtipný – typické dedinské prostredie, kde vie každý všetko o každom, ohováranie „fičí“ v plnom prúde, jeden pred druhým sa predvádza, že má lepšie vychované deti, krajší dom, chutnejší koláč a podobne; mama, ktorá má vždy po ruke nejakú užitočnú radu a všetko vie najlepšie; sestry, ktoré sa stále podpichujú a kritizujú...
Láska zohráva v príbehu dôležitú úlohu, ale romantická linka nebola až taká výrazná a vyvíjala sa pomaly. V príbehu sa toho riešilo naozaj veľa, veď kniha má vyše 450 strán. Nenašla som tu žiadne hluché miesta, Táňa stále niečo vymýšľala a dostávala do problémov, takže som nenudila.
Najskôr som síce mala z príbehu zmiešané pocity, ale po dočítaní môžem povedať, že som s ním až na pár detailov spokojná.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Musím sa priznať, že túto autorku som doposiaľ nepoznala, ale od vtedy, čo vydavateľstvo oznámilo vydanie jej knihy, som sa na ňu veľmi tešila. Moje očakávania boli naplnené, takéto príbehy mám naozaj rada. Celkom ma prekvapilo, aký bol príbeh emotívny. Keď som sa púšťala do čítania, vedela som len to, že ide o NA romantiku a hlavný hrdina je gigolo, preto som čakala taký vtipný, nenáročný príbeh (čo som na jednej strane dostala), ale riešilo sa tu viacero závažných problémov.
Príbeh sa čítal ľahko, bola to pre mňa jednohubka, ktorú som prečítala v priebehu pár hodín.
Obaja hrdinovia sú dosť mladí (18 a 20 rokov), no už si v živote prešli viacerými náročnými obdobiami. Reese si zažila so svojim bývalým priateľom peklo, ktoré ju prinútilo odsťahovať sa a začať nový život ďaleko od domova. Jej teta a ujo jej poskytli ubytovanie, čím jej aspoň trochu uľahčili situáciu. Napriek tomu, že ju stále dobiehali démoni minulosti, šírila okolo seba pozitívnu energiu a bola svojim spôsobom tak správne bláznivá. Veľmi sa mi páčilo, ako sa správala k Sarah a neustále sa snažila jej urobiť radosť.
Čo sa týka jej sesternice, tak s ňou som mala trochu komplikovaný vzťah. Najskôr som ju brala ako dobrú kamarátku, ktorá sa snaží Reese pomôcť, no potom sa začala chovať hrozne, ako rozmaznané bohaté decko, ktoré musí mať všetko, čo chce, a keď to nemá, naschvál ubližuje všetkým okolo seba. Našťastie, na konci si to u mňa vylepšila a som zvedavá na jej príbeh.
Mason žije s mamou a chorou sestrou. Aby sa o ne postaral a finančne ich zabezpečil, nechá si od bohatých žien platiť za sex. Svoju „prácu“ robí s odporom, ale zatiaľ nenašiel žiadny iný spôsob, ako dopriať rodine všetko, čo potrebuje. Bol to veľký sympaťák s dobrým srdcom a so zmyslom pre humor. Pre svoju mamu a sestru by urobil prvé aj posledné.
Ich vzťah sa vyvíjal pomaly, síce to medzi nimi iskrilo hneď od začiatku, no na tú pravú romantiku sme si museli počkať. Prvá polovica príbehu bola vtipná a rozkošná, užívala som si zbližovanie Masona a Reese, to ich neustále vtipkovanie a doberanie. Celý čas som mala na tvári prihlúply úsmev. Potom príbeh nabral vážnejší a emotívnejší ráz. Masona a Reese to k sebe čoraz viac tiahlo, no ich vzťahu stálo v ceste veľa prekážok.
Cena za bozk je prvým dielom zo série Zakázaní muži a ja už sa teraz veľmi teším na ďalšie časti. Snáď sa ich dočkáme čo najskôr.
Príbeh je rozdelený do dvoch častí. V prvej sa spoznávame so 17-ročným Teom, ktorý prichádza na prázdniny za svojimi starými rodičmi do malej dedinky. Žije len s matkou, ale tá sa zaujíma len o kariéru a na syna jej nezostáva veľa času. Na dedine sa spoznáva s mnohými novými ľuďmi, no najviac ho zaujme mladá slobodná mamička Ester, do ktorej sa (platonicky) zamiluje. Stretávajú sa za dedinou a trávia spolu takmer všetok voľný čas. Počas týchto pár týždňoch si Teo ujasní veľa vecí, najmä o svojej budúcnosti a po návrate do mesta sa rozhodne venovať umeniu.
Pri čítaní tejto časti som mala pocit, ako by som pozerala jeden z tých starších klasických slovenských filmov odohrávajúcich sa na dedine. Teo mi pripadal na svoj vek oveľa vyspelejší, najmä, keď som čítala o jeho pocitoch a myšlienkach. Občas sa vyjadroval dosť kvetnato, čo len prispelo k takej nostalgickej atmosfére. Spoznávame osudy aj iných dedinčanov, ktoré boli viac či menej prepletené. Tiež sa mi veľmi páčilo prostredie tejto malebnej dedinke, keďže hlavný hrdina trávil veľké množstvo času v prírode.
Druhá časť sa odohráva o niekoľko rokov neskôr, keď už je Teo dospelý a rieši „dospelácke“ problémy. Teraz už čas plynie rýchlejšie a je tu popísaných viacero rokov z jeho života. Dozvedáme sa o jeho umeleckej kariére, veľkej láske Horalke či naďalej komplikovaných rodinných vzťahoch. Páčilo sa mi, ako Teo dozrel a napriek nezáujmu matky sa z neho stal zodpovedný a dobrosrdečný muž. Nevykašľal sa na rodinu, príkladne sa staral o starkého a nebál sa prejaviť city svojej milovanej. Jeho starký bol zaujímavou postavou, bol prísny, skoro všetko ofrflal, ale keď bolo potrebné pomôcť, nikdy neváhal. Zo začiatku mi nebol veľmi sympatický, ale najmä v druhej časti som si ho obľúbila.
Autorka má veľmi príjemný štýl a jej knihy sa mi dobre čítajú. Píše emotívne príbehy zo skutočného života, ktoré vás pohladia po duši.
Pri Miške idem vždy na istotu, že dostanem skvelý príbeh a ani tentokrát ma nesklamala. Príbeh Maríny bol emočná bomba, no zároveň bol dosť vtipný. Človek by si myslel, že príbeh s tak závažnou a náročnou témou vás nemôže rozosmiať, ale Miška dokázala obe zložky do príbehu perfektne namixovať. Zbožňujem jej štýl, knihu som prečítala v priebehu pár hodín, jednoducho som sa nedokázala od príbehu odtrhnúť.
Marína si v živote prešla mnohými náročnými obdobiami, ale nenechala sa zlomiť a dokázala si vybojovať svoje šťastie. Je to silná, inteligentná a dobrosrdečná žena. Zo začiatku presne nevieme, čo sa jej stalo, celú pravdu sa dozvieme až takmer na konci, ale bolo tu zopár náznakov, ktoré ma navnadili na to, čím si asi musela prejsť. Miestami mi jej bolo veľmi ľúto (zažili sme s ňou množstvo emotívnych chvíľ) a bola som zhnusená nad tým, akí dokážu byť niektorí ľudia krutí.
Marcel... zo začiatku by som ho najradšej prefackala, správal sa naozaj otrasne. Na druhej strane, jeho správanie ma nútilo čítať rýchlejšie, pretože som sa nemohla dočkať momentu, kedy konečne vytiahne hlavu zo zadku. Potom už bol zlatíčko, ktoré som si zamilovala. Bol pre Marínu veľkou oporou, netlačil na ňu a stál pri nej, aj keď ho odháňala.
Vzťah Maríny a Marcela bol skvelý, milujem pomalú romantiku, kedy sa postavy postupne zbližujú, je medzi nimi nesmierna príťažlivosť a stále si jeden druhého doberajú. Celý čas som sa nad nimi musela len prihlúplo usmievať.
Marínine kolegyne boli riadne čísla (najmä Renka, pri niektorých jej hláškach som sa musela nahlas smiať, inokedy som len krútila hlavou, kde na tie reči chodí), keď sa celá „päťka“ stretla na jednom mieste, o zábavu bolo postarané. Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na susedku Blaženku a jej dobre mierené rady, tá ma tiež dokázala rozsekať.
Viete, čo je najhoršie na takýchto úžasných príbehoch? Po ich dočítaní ma vždy chytí „absťák“! Takže Miška, prosím si ďalší príbeh, najradšej hneď zajtra.
