Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Od autorky som dávnejšie čítala knihu Vesmír na pleciach, ktorá sa mi páčila, preto som bola zvedavá aj na jej novinku. Bez dychu je pomerne emotívny príbeh, keďže sa tu rieši rozvod, rozpad rodiny a jeho dopad na jej jednotlivých členov. Za seba môžem povedať, že sa mi príbeh až na nejaké detaily páčil, sem-tam mi vybehla aj nejaká tá slza.
Claudine práve prežíva jedno z najhorších období vo svojom živote. Myslela si, že jej rodina je dokonalá a zrazu je všetko úplne inak. Je nahnevaná na svojho otca, kope okolo seba, robí unáhlené rozhodnutia, no zároveň sa snaží byť oporou mamy. Bolo mi jej ľúto, hoci musím povedať, že niektoré jej skutky sa mi vôbec nepáčili. Postupne však niektoré veci prehodnotila, skúsila sa na ne pozrieť aj z iného uhla pohľadu a istým spôsobom dospela.
Jeremiah je takou tajomnou postavou, moc o sebe nehovorí, až neskôr sa dozvedáme určité útržky z jeho života. Aj tak mám pocit, že niektoré veci zostali nevýslovené. Trochu ma svojím správaním miatol - chvíľu pohoďák, ktorý dával Claudine najavo svoje sympatie, o chvíľu zasa odtržitý chalan, ktorý si nikoho nepustí k sebe.
Prostredie ostrova sa mi veľmi páčilo, hneď mi navodilo takú dovolenkovú náladu (aj tematika letného romániku k tomu napomáha). Tento príbeh by sa hodil na letné čítanie. Tiež ma zaujala história okolo Claudiných prvkov, ktorý kedysi žili na ostrove. Išlo o zaujímavé ženy, ktoré to nemali ľahké.
Čo sa týka konca... čakala som, že sa niečo podobné stane, no aj tak som zostala smutná. Nie som fanúšikom takýchto koncov. Na môj vkus tu zostalo viacero nezodpovedaných otázok, ale asi je na čitateľovi, aby si určité veci domyslel sám.
Musím ešte pochváliť obálku, páči sa mi farebná kombinácia, ktorá bola na nej použitá.
Domek v Irsku je už ôsmou časťou série Romantické úteky. Pri tejto sérii idem vždy na istotu, že dostanem príjemný romantický príbeh, ktorý ma zahreje pri duši a ani táto novinka nebola výnimkou. Prečítala som ju v priebehu pár hodín. Všetky príbehy majú v podstate podobný scenár, ale vôbec mi to nevadí.
Veľkým plusom celej série je autorkina schopnosť naozaj krásne popísať krajinu, v ktorej sa príbeh odohráva. Vždy po dočítaní mám chuť sadnúť do lietadla a ísť si dané miesta osobne pozrieť. Aj samotná kuchárska škola sa mi veľmi páčila, autorka dokázala zaujímavo podať aj kŕmenie sliepok a prasiatok, či zbieranie byliniek a úrody. Vôbec sa nečudujem, že sa tam hlásilo toľko záujemcov.
Hannah (sestra hlavnej hrdinky z Chaty vo Švajčiarsku) sa prihlásila na šesťtýždňový kuchársky kurz, takže sa tu neustále pripravovali nejaké dobroty, až sa mi zbiehali slinky. Škoda, že k podobným knihám nepredávajú aj nejakú ochutnávku.
V príbehu opäť vystupujú veľmi sympatické postavy (v rôznom veku), ktoré prispievajú k celkovej príjemnej atmosfére. Zároveň je tu veľa pekných myšlienok o živote, láske, rodine.
Trochu mi chýbala komunikácia Hannah s jej rodinou, najmä keď robila dôležité životné rozhodnutia, čakala som, že to s nimi preberie. Za šesť týždňov len raz telefonovala so sestrou. Medzi Conorom a jeho mamou bola tiež slabá komunikácia, ale tam sme aspoň na konci videli nejaký posun.
Romantická linka bola rozkošná, celý čas som sa prihlúplo usmievala nad vzájomným doberaním medzi Hannah a Conorom. Už od prvého stretnutia to medzi nimi iskrilo. Musím však priznať, že Conor ma párkrát poriadne naštval. Rozumiem tomu, že v minulosti ho pár ľudí využilo pre jeho rodinné zázemie a slávu, ale to, že Hannah nenechal ani dopovedať a v hlave si utvoril vlastné závery... ja by som mu tak rýchlo neodpustila, nechala by som ho viac podusiť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto bolo moje prvé stretnutie s tvorbou autorky. Už jej síce nejaké knihy vyšli, ale keďže išlo o žáner, ktorý veľmi nečítam, obišli ma. Trpká príchuť klamstva je romantický YA príbeh, v ktorom sa však riešia aj závažnejšie témy, predovšetkým šikana. S podobným námetom som sa už stretla pri iných knihách, no aj tak musím povedať, že sa mi príbeh páčil a čítanie som si užila. Takéto typy príbehov mám veľmi rada. Sadol mi aj autorkin štýl, kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo, mala som ju prečítanú v priebehu pár hodín.
V príbehu sa stretávajú dva odlišné svety. Ema pochádza z bohatej rodiny – jej otec je známy politik, mama vlastní úspešnú reštauráciu, takže peniaze pre ňu nikdy neboli problémom. Rodinná situácia ju však ovplyvnila natoľko, že postupne sa z nej stala rozmaznaná slečinka, ktorá je k ostatným často dosť krutá... minimálne chce, aby ju tak ostatní vnímali. Veľký podiel na jej správaní majú jej otec a frajer, ktorí ju kvôli jednému tajomstvu držia v hrsti (väčšinu príbehu netušíme, čo sa vlastne stalo, až na konci sa odhalí celá pravda), a tak musí robiť všetko, čo jej povedia (ani neviem, ktorí z tých dvoch bol horší, vždy, keď sa v príbehu objavili, som mala chuť knihu niekam hodiť). Keď je sama, ukrytá vo svojej izbe, túto svoju masku si dáva dole a je z nej celkom pohodová baba.
Na druhej strane máme Tomáša, ktorý žije v úplne iných podmienkach – otec a teta pijú, takže má na starosť celú domácnosť i malého bratranca so sesternicou. Žijú z ruky do úst, často nemajú ani čo jesť, nemôže si kúpiť značkové oblečenie a modernú techniku, a preto je v škole terčom šikany. Ľudia dokážu byť niekedy poriadne krutí, najmä rozmaznané bohaté detičky, ktoré si nikdy sami na nič nezarobili a všade rozhadzujú peniaze svojich rodičov. Pri týchto scénach som chytala nervy a najradšej by som niektorých prefackala. Veľmi sa mi páčilo, s akou láskou sa staral o Simonku s Radkom. Boli to rozkošné deti, ktoré sa tešili z každej maličkosti. Na svoj vek bol dosť vyspelý a obdivovala som ho, ako všetko zvládal. Miestami by som ho najradšej objala.
Keď sa Ema rozhodne Tomášovi pomôcť a lepšie ho spozná, prehodnotí určité veci a postupne sa zbavuje svojej masky. Veľmi som si užívala ich zbližovanie a budovanie dôvery po toľkých rokoch napätých vzťahov. Romantická linka bola naozaj rozkošná. Tiež sa mi páčilo, ako sa v pomoci Tomášovi a jeho rodine angažovala aj Emina mama. Zo začiatku to síce vyzeralo, že bude z podobného cesta ako jej otec, no nakoniec sa ukázala ako skvelá mama. Milo ma prekvapila aj Karin, ktorú som považovala za zákeráčku, ale aj z nej sa potom vykľula dobrá kamarátka.
Pokiaľ máte radi emotívno-romantické YA príbehy, určite vám knihu odporúčam. Už teraz sa teším na autorkinu ďalšiu YA romantiku, ktorá vychádza už čoskoro.
Druhý diel série je venovaný najstaršiemu synovi Bridgertonovcov, Anthonymu, ktorého sme mali možnosť spoznať už v prvej časti ako ochranárskeho a milujúceho brata a hlavu rodiny, ktorý je pre svojich blízkych ochotný urobiť prvé aj posledné. Musím sa priznať, že predtým som ho moc nemusela, ale teraz si ma získal.
Ide o haters-to-lovers romantiku, ktorú mám veľmi rada, ale opäť som mala pocit, že Anthony a Kate sa zblížili dosť rýchlo, vôbec by mi nevadilo, keby to autorka medzi nimi trochu viac natiahla. Páčilo sa mi, ako sa neustále doberali a snažili sa tváriť, že medzi nimi nepreskočila iskra. Znovu som sa musela len prihlúplo usmievať.
Kate bola veľká sympaťáčka, páčilo sa mi na nej, že nemala problém povedať, čo si myslí a ako sa starala o svoju (nevlastnú) mladšiu sestru. Zaujímalo ma, čo sa skrývam za jej strachom z búrok a vysvetlenie bolo naozaj zaujímavé.
Anthony si so sebou tiež nesie určité bremeno z minulosti, o ktorom nikomu nepovedal. Jeho strach „skomplikoval“ príbeh oveľa viac, ako som čakala.
Baví ma aj záhada okolo Lady Whistledownovej, som zvedavá, kedy toto tajomstvo praskne a spoznáme jej pravú identitu.
Trochu mi je ľúto, že ostatní súrodenci nedostali zatiaľ veľa priestoru, ale verím, že sa to v ďalších častiach zlepší. Zatiaľ môžem povedať, že sa mi oba príbehy páčili (približne na rovnakej úrovni).
Na túto sériu som sa chystala už dlhšie, no vždy mi do toho niečo prišlo, takže som sa k nej nakoniec dostala až teraz. Musím priznať, že rodina Bridgertonovcov si ma získala a určite si prečítam aj ďalšie časti. Príbeh je písaný pomerne vtipným štýlom a čítal sa mi ľahko a rýchlo.
Veľmi sa mi páčila zápletka falošného dvorenia, ale čakala som, že bude zaberať väčšiu časť príbehu a Daphne so Simonom sa budú dlhšie zbližovať. Už od začiatku to medzi nimi iskrilo, to sa nedá poprieť, ale očakávala som, že ten "skok" cez hranicu priateľstva príde trochu neskôr.
Bridgertonovci sú zábavná a milujúca rodina, ich večné doberanie a podpichovanie som si nesmierne užívala. Keď sa starší bratia Daphne snažili brániť jej časť a hrali sa na "drsňákov", dobre som sa bavila (hoci Anthony mi s tou svojou prehnanou starostlivosťou niekedy liezol pekne na nervy). Najviac si ma získala Violet, najmä keď dokázala tak ukážkovo "uzemniť" svoje deti.
Simon bol celkom komplikovaná postava. V detstve mal problém s rozprávaním, zajakával sa, a preto ho jeho otec odvrhol. Celý život sa mu snažil dokázať, že za niečo stojí a nechal ho, aby jeho život ovplyvňoval aj po smrti. Navonok pôsobí arogantne, ale jeho správanie súviselo s úplne niečím iným, ako si ľudia mysleli.
Zbožňujem atmosféru historických romancií a myslím si, že autorka dokázala pekne priblížiť časy, v ktorých sa príbeh odohráva. Niektoré veci môžu pre súčasného čitateľa pôsobiť naivne, ale v tej dobe to tak jednoducho fungovalo.
Za seba môžem povedať, že som s príbehom spokojná.
Toto nie je zrovna typ kníh, ktoré by som často čítala. Pôvodne som sa jej chcela vyhnúť, myslela som, že ide o čistú fantasy (bez romantiky), ale potom som sa dozvedela, že tam je aj romantická linka, preto som sa rozhodla, že jej dám šancu. Nakoniec som za to rada, pretože príbeh sa mi celkom páčil.
V celom príbehu vládne taká tajomná, miestami by som povedala až strašidelná atmosféra. Veľmi sa mi páčilo aj prostredie Sicílie, pekne sa k príbehu hodilo. Tiež sa tu varilo veľa miestnych dobrôt, až sa mi zbiehali slinky.
Celková zápletka bola veľmi zaujímavá, autorka to mala dobre premyslené. Vystupujú tu čarodejnice, pekelní princovia a rôzne netradičné postavy, príbeh je plný tajomstiev, zápletiek, odhalení a zvratov, takže som sa ani chvíľu nenudila (hoci musím povedať, že niekedy som sa v tom trochu strácala). Bola som zvedavá, kto zabil Vittoriu a ostatné čarodejnice, čo majú za lubom pekelní princovia, čo ma hnalo otáčať jednu stránku za druhou a hľadať odpovede.
Emilia mi bola sympatická, páčilo sa mi na nej, že bola rozumná a len tak ľahko sa nedala obalamutiť. Pre svoju rodinu bola ochotná urobiť prvé aj posledné a snažila sa ju čo najviac ochrániť.
Wrath bol jednou z tých postáv, o ktorých som sa nevedela rozhodnúť, či je vlastne „zlý“ alebo „dobrý“. Raz urobil tak, potom zas onak, takže som netušila, čo od neho čakať. Bolo okolo neho mnoho tajomstiev, čo mu zároveň pridávalo na príťažlivosti.
Romantická linka nebola až tak v popredí, kľudne by som si jej priala viac, no veľmi som si ju užívala. Ide o kombináciu „haters to lovers“ a pomalej romantiky, ktorú mám veľmi rada. Emilia a Wrath sa stále doberali a podpichovali, o to viac ma bavilo sledovať ich zbližovanie (najmä, ako Emilia pomaly „obmäkčovala“ Wratha). V druhej časti by vraj romantika mala dostať viac priestoru, na čo sa veľmi teším.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Autorku som evidovala už predtým, najmä na zahraničných bookstagramoch, ale nikdy som sa k jej knihám nedostala... až doteraz. Projekt snov je kombináciou enemies-to-lovers romance a pomaly sa vyvíjajúcej romantiky, čo mám veľmi rada a príbeh mi sadol. Veľmi sa mi páčilo aj prostredie zábavného parku, to nie je v podobných príbehoch veľmi časté a bolo pre mňa príjemným spestrením.
Zahra zo seba vyžaruje nesmiernu pozitívnu energiu. Je večne usmiata, dobre naladená a ochotná pomôcť. Má za sebou náročné obdobie, ale dokázala ho prekonať a opäť si začať užívať život. Má srdce na správnom mieste a vo voľnom čase sa snaží pomáhať tým, čo to potrebujú – napríklad doučuje zadarmo deti, ktorých rodičia nemajú dostatok peňazí zaplatiť si doučovateľku. Jej rodina bola skvelá, páčilo sa mi, akí si boli blízki. Jej sestra bola poriadna dohadzovačka. Jej najlepšia kamarátka bola tiež číslo, bola s ňou veľká sranda.
Rowan je chladný a arogantný šéf, ktorý sleduje len svoje ciele a na ostatných neberie ohľad. Dosť sa na ňom podpísala jeho minulosť – predčasná smrť matky a ochladnutie vzťahov s otcom, ktorý sa nedokázal vysporiadať so stratou milovanej manželky a všetko si vybíjal na svojich synoch. Žiadne dieťa si nezaslúži, aby sa k nemu jeho rodič takto správal, kazil mu radosť z vecí, ktoré má rád a podkopával jeho sebavedomie.
Veľmi sa mi páčilo, ako sa Zahra postupne dostávala pod Rowanovu masku, ako sa ním nenechala zastrašiť a nebála sa mu povedať pravdu do očí. Bolo vtipné sledovať, ako sa Rowan snažil tváriť, že to s ním nič nerobí a každé svoje milé gesto voči Zahre sa snažil nejak logicky odôvodniť. Je pravda, že sem-tam som ho mala chuť za jeho správanie prefackať, ale asi sa potreboval poriadne spáliť, aby si uvedomil, čo preňho Zahra naozaj znamená. Tiež musím vyzdvihnúť Rowanov vzťah k Zahrinej mladšej sestre, ich spoločné momenty boli rozkošné.
Chválim aj grafické spracovanie knihy, navonok i vo vnútri. Páčili sa mi obrázky na začiatku jednotlivých kapitol, vyzeralo to veľmi pekne.
Už sa nemôžem dočkať druhej časti tejto série. Declan ma zaujal už v tomto príbehu a od starého otca tiež dostal zaujímavú podmienku. A asi vieme, kto mu ju pomôže splniť...
Keď som sa dozvedela, že tento príbeh bol pôvodne napísaný v roku 1965, chytili ma menšie obavy. Predsa, je to už takmer 60 rokov a vtedy bol úplne iný štýl písania, než na aký som zvyknutá. Na prvých stranách som s ním trochu bojovala, ale keď som sa začítala, už som sa nevedela odtrhnúť. Bola to naozaj úžasná historická romanca, ktorú som si užila od začiatku po koniec. Pomalá romantická linka si ma úplne získala (len škoda, že sme sa nedočkali aspoň jedného bozku).
Frederica bola skvelá postava. Po smrti rodičov sa starala o mladších súrodencov a viac myslela na nich, než na seba. Nemala v hlave prázdno a nenechala ostatných, aby s ňou zametali, no súčasne poznala spoločenskú etiketu a vedela, čo sa svedčí a patrí. Mala 24 rokov, no väčšina ľudí o nej hovorila, ako by už svoj život mala za sebou (viem, že v tých časoch to tak fungovalo, len mi to prišlo vtipné, pretože mám 26 rokov a v týchto momentoch som sa cítila strašne stará).
Jej mladších bratov som si veľmi obľúbila, boli to výmyselníci (najmä Felix), no dodávali príbehu rozkošnosť a vtipnosť. Charis bola taká uplakaná a niekedy sa mi zdalo, že myslí len na seba. Starší brat Harry mi tiež nebol zrovna sympatický, s ničím Frederice nepomohol, ale do všetkého potreboval kecať.
Markíz bol dosť svojský, bol arogantný, nemal problém kohokoľvek odpálkovať, robil si, čo chcel a všetko ho hneď začalo nudiť. O to viac bolo zábavné sledovať, ako sa mu Frederica postupne dostávala pod kožu. Tiež sa mi veľmi páčil jeho vzťah k jej mladším bratom, ktorí si ho dokázali dokonale omotať okolo prsta.
Čo viac dodať, pokiaľ radi čítate historické romance, neváhajte siahnuť po tejto knihe.
Haló... jsi tam? je emotívny príbeh, v ktorom sa riešia viaceré závažné témy – smrť blízkeho človeka, vyrovnávanie sa so stratou, panické záchvaty. Niekedy sa príbeh kvôli silným emóciám čítal celkom ťažko, ale musím povedať, že sa mi príbeh páčil.
Anna po smrti milovaného manžela len tak prežíva, nič ju nedokáže nadchnúť, nedokáže sa zabávať, nerada chodí von, najradšej je sama doma a už vôbec nemyslí na to, že by sa opäť mohla zamilovať. Mala skvelú kamarátku Gabi, ktorá bola pre ňu veľkou oporou, no zároveň sa mi miestami zdalo, že na ňu dosť tlačí. Komplikované vzťahy má aj so svojou svokrou, ktorá ju ani predtým veľmi nemusela, no v poslednej dobe má pocit, že sa ju snaží z ich rodiny vymazať. Gayle mi veľkú časť príbehu liezla na nervy. Rozumiem tomu, že prišla o syna a prežívala veľkú bolesť, ale to, ako sa správala k svojej neveste si Anna nezaslúžila. Zvyšok Spencerovej rodiny však vôbec nebol zlý, len škoda, že sa Anny nezastali už skôr.
Brady je tajomná postava, celkom dlho sme o ňom veľa nevedeli, až postupne sa začali odhaľovať kúsky z jeho života. Tiež prišiel o blízkeho človeka, ale o úplne iného, ako som si najskôr myslela (hoci neskôr som začala niečo tušiť). Okrem žiaľu ešte bojuje aj s panickými záchvatmi, bojí sa ísť do spoločnosti viacerých ľudí, preto býva na samote len so svojim psom. Je to však človek so srdcom na správnom mieste, ešte k tomu aj veľmi šikovný (vyrezáva z dreva rôzne hračky).
Anna a Brady sú značnú časť príbehu len v telefonickom spojení, najskôr ani nevedia, ako ten druhý vyzerá. Tieto rozhovory im však stačia k tomu, aby sa zblížili a navzájom spoznali (príbeh sa odohráva v časovom rozmedzí niekoľkých mesiacov). Hoci si obaja uvedomujú, že postupne ich kamarátstvo prechádza v niečo viac, pre oboch je ťažké si tieto city priznať nahlas, najmä pre Annu.
Na môj vkus bol koniec opäť trochu zrýchlený, konečne došlo na moment, na ktorý som tak dlho čakala a autorka to rýchlo ukončila. Škoda, že tu nebol aspoň nejaký epilóg.
Pozvánka je typická „keelandovka“, ktorá ma nesklamala, ani ničím neprekvapila. Príbeh som si užila, opäť sa čítal ľahko a rýchlo, ako som už u Vi zvyknutá, zhltla som ho v priebehu pár hodín.
Stella je veľká sympaťáčka, ktorá okolo seba šíri pozitívnu energiu a každý si ju obľúbi. Je trochu svojská, ale takým správnym spôsobom. Páčilo sa mi, ako si išla za tým, čo chcela a nevzdávala sa, aj keď sa jej veľmi nedarilo. Zaujalo ma jej povolanie, miešanie vôní a vyrábanie voňaviek, to je také netradičné zamestnanie a bolo pre mňa príjemným spestrením celého príbehu. Aj jej koníček, čítanie cudzích denníkov, ktoré si kupovala na rôznych bazároch, bol neobyčajný.
Hudson mi bol na prvý pohľad tiež sympatický, vtipný, milý a šarmantný, len potom som ho mala chuť trochu prefackať. Vôbec som nechápala, prečo sa k Stelle začal správať tak hnusne, veď si všetko vysvetlili a ona sa mu ospravedlnila. Jeho zmena správania prišla z ničoho nič. Až neskôr sa dozvedáme, že za to mohla jedna malá chybička a už som tomu dokázala lepšie porozumieť. Mal krásny vzťah so svojou malou dcérkou, ktorá si ma svojou detskou bezprostrednosťou hneď získala. Obľúbila som si aj jeho sestru Oliviu, neriadenú strelu, s ktorou sa neustále podpichovali, ale bolo cítiť, že sa majú veľmi radi.
Na romantickej linke oceňujem, že sa vyvíjala postupne a autorka ju neunáhlila. Nebolo tu ani zbytočne veľa sexuálnych scén, aj tak bolo iskrenie medzi Stellou a Hudsonom dosť citeľné. Čo sa týka osudového prepojenia dvojice, ešte pred ich osobným stretnutím...áno, má to svoje čaro, no niekedy mi to pripadá zbytočne prekombinované (to hovorím vo všeobecnosti, aj v súvislosti s autorkinými ďalšími knihami alebo jej spoločnými knihami s Penelope).
