Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Musím sa priznať, že pred čítaním som si ani neprečítala anotáciu. Videla som, že vychádza nová kniha od tejto autorky a jednoducho som ju musela mať. Autorka opäť prišla s veľmi zaujímavou zápletkou, vôbec som netušila, že príbeh sa rozbehne takýmto smerom. Opäť však nechýbalo veľké množstvo emócií, na ktoré som u autorky zvyknutá.
Na začiatku som sa trochu strácala, keďže tu boli hneď tri časové linky – jednak súčasnosť o živote Amelie, potom tajomný príbeh o dvoch malých dievčatkách a ešte minulosť, ktorá sa venovala Mary Shelleyovej. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala. Príbeh bol plný tajomstiev a záhad, no postupne sa začalo všetko vysvetľovať. Čo sa týka historickej vsuvky, mám z nej trochu zmiešané pocity. Rozumiem tej nadväznosti na súčasnosť, no čakala som tam nejaké väčšie prepojenie, respektíve, že Mary zohrá v príbehu väčšiu úlohu.
Keď som zistila, čo to vlastne je záhrada umenia, naskočili mi zimomriavky. Táto časť príbehu sa mi nečítala vôbec ľahko. Autorka tu dokázala dobre poprepájať akčné a psychologické momenty. Naozaj to bola originálna zápletka, ktorá ma prekvapila. Osobne mi tu však trochu chýbal rozhovor Amelie s jej rodinou o všetkom, čo sa stalo, čakala som, že sa bude aspoň otca pýtať nejaké otázky.
Samozrejme, nemôže chýbať ani dávka romantiky. Je pravda, že vzťah medzi Ameliou a Richardom sa začal dosť rýchlo, ale vzhľadom na to, akým spôsobom boli ich životy prepojené a čo všetko museli vyriešiť, tomu rozumiem.
Celkovo môžem povedať, že som bola spokojná. Áno, niektoré autorkine príbehy sa mi síce páčili viac, ale ani tentokrát ma nesklamala a už som veľmi zvedavá na jej ďalšie knihy.
Príbeh Becky a Haydena sa začal na môj vkus príliš rýchlo, čomu po dočítaní celého príbehu rozumiem, na druhú stranu však musím povedať, že som postrádala fázu ich vzájomného spoznávania a zbližovania. Vôbec by mi nevadilo, keby kniha bola dlhšia aj o 50 strán, ale ich vzťah sa vyvíjal postupne. Kvôli tomuto rýchlemu spádu som mala problém uveriť ich veľkej láske a nejaký čas mi aj trvalo, kým som medzi nimi cítila iskrenie.
Becky som si obľúbila hneď, nemá to v živote jednoduché, zomrela jej mama, a tak sa musela postarať o staršieho brata. Väčšinu času trávi v práci a na zábavu a odpočinok nemá veľa priestoru. Chýbalo mi tu trochu viac informácií o jej bratovi, občas si zavolali a napísali, ale inak sme toho o ňom moc nevedeli. Autorka toho tejto postave naložila fakt veľa a obdivovala som ju, akú mala silu niektoré situácie zvládnuť, asi by som nemala toľko pochopenia a trpezlivosti ako ona.
Čo sa týka Hayden, tam je to komplikovanejšie. Od začiatku som z neho mala zmiešané pocity a v druhej polovici príbehu sa to ešte zhoršilo. Nepáčilo sa mi, ako sa choval, miestami som ho mala chuť prefackať, aby sa konečne spamätal. Škoda, že tu nebolo viac kapitol z jeho pohľadu, možno, že keby som videla jeho pohľad na danú situáciu, dokázala by som mu lepšie porozumieť.
Chlapci ako (bývalá) skupina tvorili skvelý kolektív, veľmi sa mi páčili ich vzájomné vzťahy, ako sa podporovali a boli tu jeden pre druhého. Hlavne jeden z nich zohral v tomto príbehu veľkú úlohu. Musím sa priznať, že Neala som mala oveľa radšej než Haydena (aj keď mi na ňom niekedy vadilo, že až moc tlačí na pílu, inak to však bolo zlatíčko). Obľúbila som si aj ich rodinných príslušníkov, boli to veľmi sympatické a dobrosrdečné postavy.
Autorka si pre nás pripravila viacero zápletiek, od nástrah šoubiznisu, šialených fanúšičiek, bulváru, milostného trojuholníku, intríg až po jednu závažnú udalosť, ktorá celý príbeh dosť zamotala. Druhá polovica príbehu bola pre mňa dosť emotívna, emócie sa vo mne striedali ako na horskej dráhe, najčastejšie však smútok a hnev.
Hoci sa romantická linka zdala na začiatku dosť jednoznačná, potom sa nám to dosť skomplikovalo. Niekedy som mala pocit, že je to skôr príbeh Becky a Neala než Becky a Haydena. Priznám sa, že som si miestami želala, aby sa Becky vykašľala na Haydena a radšej si vybrala Neala. Na druhej strane som však rada, že Becky nepodľahla. Neala mi bolo ľúto, dúfam, že sa dočkáme aj jeho príbehu a on konečne nájde niekoho, kto mu dá to, čo potrebuje.
Príbeh sa mi čítal ľahko, kapitoly sú pomerne krátke, takže mi stránky rýchlo ubiehali pod prstami. Občas sme dostali aj pohľady niektorých iných postáv, no z väčšej časti bol príbeh vyrozprávaný z pohľadu Becky.
Aby som to celkovo zhodnotila, boli tu veci, ktoré mi nesadli alebo vadili, boli tu miesta, keď som si príbeh užívala a mávali so mnou emócie. Príbeh vôbec nebol zlý, ale nemôžem povedať, že by sa u mňa dostavil wow efekt.
Raz sa uvidíme je príbeh o troch mladých ľuďoch, ktorí bojujú s vlastnými démonmi. Marika má od detstva problémy s pokožkou, kvôli čomu sa jej často smiali. Má nízke sebavedomie, myslí si, že je škaredá a nikdy je nebude chcieť žiadny chlapec. Dosť sa podceňuje, v čom jej nepomáha ani jej frajer Dávid, od ktorého nikdy nepočula slová, ktoré by tak veľmi chcela počuť. Marika bola dievča so srdcom na pravom mieste, vždy ochotná podať pomocnú ruku. Padla mi do oka a bolo mi ľúto, čím si musela prejsť, no niekedy by som na ňu najradšej nakričala, nech sa konečne vzchopí. Páčila sa mi aj jej rodina, najmä vzťah s mladším bratom.
Dávid bol pre mňa dlhý čas záhadnou postavou. Hoci s Marikou tvorili pár, necítila som medzi nimi žiadne city, aspoň z jeho strany nie. Stále sa na niečo vyhováral, radšej išiel von s kamarátmi alebo zostal zavretý doma. Postupne som začala tušiť, že s ním nebude všetko v poriadku. Keď sme spoznali jeho otca, boli niektoré veci hneď jasnejšie. Jeho otec mi bol strašne nesympatický, jeden z tých ľudí, čo všetko vie najlepšie a k svojim blízkym sa správa ako k odpadu. Vždy, keď sa v príbehu objavil, som chytala nervy. Na Dávida sa toho nakopilo veľa, a potom to, bohužiaľ, dopadlo tak, ako to dopadlo.
Rasťo bol tiež komplikovanou postavou. Na prvý pohľad vyzerá, že je so svojou situáciou zmierený, no postupne sa ukáže, že opak je pravdou. Nielen, že prišiel o zrak, ale jeho rodinu postihlo viacero nešťastí. Môj vzťah k nemu sa v priebehu príbehu menil. Najskôr mi prišiel ako milý, správny chalan, no neskôr ma jeho správanie trochu sklamalo. Vďaka nemu sme mali možnosť nahliadnuť do sveta nevidiacich, na ich voľnočasové aktivity.
V príbehu zohráva dôležitú úlohu náboženstvo – veľká časť sa odohráva v kostole, na nácviku cirkevného zboru, na omšiach. Rozumiem tomu, že nie každému sa to bude páčiť, ale ja som s tým nemala problém. Celý kolektív bol veľmi príjemný a otázka viery nebola prehnaná.
Príbeh sa mi čítal dobre, už som na autorkin štýl zvyknutá. Dej je podaný z pohľadu Mariky, ale máme možnosť nahliadnuť do osudov viacerých postáv. Celý príbeh bol dosť emotívny, riešilo sa tu viacero závažných tém, aj keď nechýbali ani ľahšie, vtipnejšie momenty.
Za seba môžem povedať, že som bola spokojná. Po dočítaní príbehu aj inak vnímam samotný názov knihy, na ktorý sa v tomto prípade môžeme pozrieť hneď z viacerých uhľov pohľadu.
Dlho očakávané pokračovanie príbehu Niky a Dominika je konečne tu! Pokiaľ ste čítali Iba s tebou, určite mi dáte za pravdu, že po tom konci bolo čakanie na druhý diel naozaj ťažké.
Autorky opäť nesklamali a dopriali nám skvelý príbeh. Áno, je pravda, že prvý diel sa mi páčil trošičku viac, ale to sa mi pri sériách stáva často. Kniha sa čítala ľahko a rýchlo, bola to pre mňa jednohubka, keďže som ju nedokázala odložiť z rúk. Jednoducho som musela vedieť, ako sa všetko vyrieši. Veľmi ma potešili kapitoly z pohľadu Dominika, vďaka nim som sa dokázala na niektoré situácie pozrieť aj z inej strany.
Väčšina príbehu bola dosť emotívna. Dominik Niku odháňal, tá sa snažila, ako vedela, no aj napriek dobrému úmyslu niektoré veci ešte viac skomplikovala. Nemala to jednoduché ani v škole, kde sa na ňu valil jeden problém za druhým. Autorky sem zakomponovali problematiku šikany, čo oceňujem, pretože na to treba veľa poukazovať, no zároveň ma celá situácia strašne štvala. Škola sa k tomu postavila... vlastne sa k tomu vôbec nepostavila, nesnažila sa vyriešiť problém, zistiť, čo sa naozaj stalo. Triedna učiteľka tiež nula bodov, hlavné bolo, aby nemala žiadnu robotu navyše. Nemala ani kúsok ochoty niečo urobiť. Čakala som, že keď sa všetko dozvedia rodičia Niky, tak aspoň tí začnú konať... a zasa nič. Bolo mi z toho dosť smutno.
Máme tu aj nové postavy, Dominikovho otca a spolužiačku Paju, vlastne aj Adelu, ktorá tiež dostala viac priestoru než v prvej časti a celkom dosť zamotala dej. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Nika zblížila s Dominikovým mladším bratom, ktorý sa aj vďaka nej viac rozhovoril a bol šťastnejší.
Celkovo môžem povedať, že som s touto romantickou YA dilógiou bola veľmi spokojná a dúfam, že autorky aj v budúcnosti spoja sily a doprajú nám ďalší skvelý príbeh. Ešte musím pochváliť obálku, je naozaj krásna.
Keď som si prečítala anotáciu knihy, hneď som vedela, že tento príbeh bude presne pre mňa. V hlavnej úlohe malé deti, namyslený futbalista, haters to lovers romantika... takéto príbehy mám veľmi rada. Je pravda, že príbeh nebol presne taký, ako som predpokladala, ale aj tak som si čítanie užila a bola som viac-menej spokojná.
Kirsten prežíva jedno z najťažších období svojho života, ale ,našťastie, má vedľa seba milujúcu rodinu, ktorá jej pomáha. Jej sestra Caroline sa mi veľmi páčila, je dosť rázna a potrebuje mať posledné slovo, ale všetko robila s dobrým úmyslom a podľa mňa bola skvelou sestrou. Jej ustavičné podpichovanie a vtipné komentáre som si užívala.
Čo sa týka Maxa, tak z neho mám dosť zmiešané pocity. Za jeho správanie som ho mala väčšinou času chuť poriadne prefackať. Ku Kirsten sa správal naozaj otrasne, ja by som to s ním asi nevydržala. Osobne mi tu chýbal hlbší vzťah k jeho synom. Áno, trávil s nimi čas (keď sa konečne ako tak spamätal), hral s nimi hry, ale dlho som necítila, že by ich skutočne ľúbil (čakala som, že ich aspoň objíme, pritúli, povie im, že ich má rád, toto som tam naozaj postrádala. V druhej polovici sa, našťasite, ukázala aj jeho lepšia stránka a už som mu aj ja konečne uverila, že má svoje deti rád.
Chlapci boli úplne úžasní. Garrett bol zlatíčko, priniesol so sebou dávku roztomilosti a detskej naivnosti. Jared bol od neho síce starší len o 3 roky, no na mňa pôsobil oveľa vyspelejšie. O svojho mladšieho brata sa staral ukážkovo. Prvá časť príbehu je zameraná skôr na budovanie vzťahu medzi nimi a Kirsten, až potom sa objavuje romantika.
Čo mi pri čítaní dosť vadilo boli chyby typu chýbajúca čiarka, čiarka navyše, zle zaznačená priama reč a podobne. Inak sa mi príbeh čítal dobre, zhltla som ho v priebehu pár hodín.
Už keď som sa púšťala do tejto knihy som vedela, že má čaká príbeh so závažnými témami, no aj tak bolo pre mňa miestami čítanie veľmi náročné. Autorka sa tu venovala viacerým problémom ako drogy, závislosti, psychické choroby, rodinné nezhody. Prevládala vo mne celá škála emócií, od bolesti po sklamanie, no najmä hnev. Správanie niektorých postáv ma tak vytáčalo, že som knihu musela na chvíľu odložiť, inak by som ju musela niekam zahodiť. Nie je to myslené negatívne a nechcem tým vôbec povedať, že by bol príbeh zlý, no lomcovali mnou silné emócie, ktorým som nevedela zabrániť.
Ja a Ela sme si zrovna nesadli, môj vzťah k nej bol ako na horskej dráhe – chvíľu ma hnevala, inokedy mi jej zasa bolo ľúto. Kameň úrazu spočíva v tom, že sme úplne odlišné – ja som si vždy bola „slušňáčka“, čo sa striktne držala pravidiel a bála sa riskovať, zatiaľ čo ona si užívala život plnými dúškami a niekedy nebrala ohľad na nič a nikoho, preto som sa do nej nedokázala vžiť a často som nerozumela jej konaniu. Nechcem ju však súdiť, keďže sama netuším, ako by som sa v takejto situácii zachovala.
Mojou najobľúbenejšou postavou bol jednoznačne Robo. Ani on nebol žiadny svätúšik, no mal dobré srdce a pre svojich blízkych by urobil aj nemožné. Bol pre mňa jednou z najrozumnejších postáv celého príbehu.
Už pri knihe Oheň v srdciach som mala pocit, že v jednej knihe sú ukryté minimálne tri ďalšie a teraz som to cítila rovnako. Kniha má takmer 800 strán, udialo sa v nej toho dosť veľa a prešlo niekoľko rokov. V tematike drog sa až tak veľmi nevyznám, ale myslím si, že autorka si túto problematiku naštudovala dostatočne a na mňa príbeh pôsobil realisticky a uveriteľne.
Keď sa budete púšťať do tejto knihy, musíte sa pripraviť na to, že je iná než autorkine predchádzajúce knihy, mohla by som povedať, že je to asi jej „najtemnejšia“ kniha. Nečakajte žiadny „pekný“ príbeh, život nie je vždy zaliaty slnkom. Skôr by som povedala, že ide o akúsi výstrahu, čo všetko dokážu drogy urobiť s ľudským životom. Autorka sa pri písaní inšpirovala viacerými skutočnými udalosťami.
Knihu by som v podstate mohla rozdeliť na 3 časti – prvá je ukážka zo života teenagerov, ktorý radi riskujú, skúšajú nové veci, ničoho sa neboja; druhá ukazuje silu drog a tretia je zasa zameraná na hľadanie cesty z úplného dna a pre mňa bola najviac emočná. Najmä udalosti posledných strán ma emočne vyžmýkali. Recenziu píšem pár minút po prečítaní a ešte všetko spracovávam.
Aby som to nejak zhrnula – boli tu veci, ktoré mi úplne nesadli a nemôžem povedať, že by to bola moja najobľúbenejšia knižka od Zuzky, no rozhodne stojí za prečítanie. Aby sme sa chápali – čítanie som si užila, no niektoré jej predchádzajúce knihy sa mi proste páčili viac. Obdivujem ju, že sa pustila do takejto náročnej témy. Pred takýmito vecami nemôžeme zatvárať oči, je potrebné o nich hovoriť. Možno tak pomôžeme niekomu, kto s podobnými problémami bojuje. Páči sa mi, že každá jej kniha je úplne iná a vždy nás prekvapí niečím novým. Už teraz sa teším na jej ďalšiu knihu.
Láska nemá vzorec je príjemný YA príbeh o strate blízkeho človeka, dospievaní, hľadaní seba samého a prvej láske. Vďaka tejto knihe som sa opäť vrátila o pár rokov dozadu. Počas dospievania som takéto knihy čítala stále a hoci mi od vtedy niekoľko rokov pribudlo, stále ich zbožňujem. Možno by niekto povedal, že už som na takéto príbehy stará, ale ja sa tak necítim.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu hlavnej hrdinky. Nina žije s mamou a mladšou sestrou, ktorá má problémy so sluchom. Otec jej pred pár rokmi nečakane zomrel, z čoho sa celá rodina doteraz nespamätala. Do jej pocitov som sa vedela veľmi dobre vžiť, keďže som na základnej škole bola tiež jednotkárka a po príchode na gymnázium som „zlé“ známky neznášala práve najlepšie. Mnohé situácie mi pripomenuli moje vlastné zážitky. Mám rada prostredie slovenských škôl, je mi blízke. Veľmi sa mi páčil jej blízky vzťah s mamou a najmä sestrou, pre ktorú by zniesla aj modré z neba.
Romantická dejová linka bola rozkošná. Autorka nám ju trochu zamotala a hneď sme tu mali troch adeptov na frajera (niektorí možno povedia, že boli len dvaja, no podľa mňa tam bol aj tretí, aspoň zo začiatku). Môj tip, ktorý z nich nakoniec „zvíťazí“, vyšiel. Páčilo sa mi, že táto zápletka bola pomalšia a v podstate sa tiahla celým príbehom. Musím som priznať, že som trochu očakávala, že linka so sympatickým policajtom pôjde iným smerom, aj keď na druhej strane tomu rozumiem. Situácia okolo Nininej najlepšej kamarátky, jej športovej kariéry, zranení a trénerky sa mi zasa zdá neuzavretá, ale možno som sa mýlila a moje pocity neboli správne (čakala som tu väčší „problém). UPDATE: Práve som sa dozvedela, že pôjde o sériu, takže tieto veci sa tam pravdepodobne ešte budú riešiť.
Už pri sérii Leto s Alexandrom mi sadol autorkin príjemný štýl, jej novinka sa mi opäť čítala ľahko a rýchlo, zhltla som ju za pár hodín. Príbeh mi sadol a nemám žiadne väčšie výhrady. Pokiaľ sa vám páčili autorkine predchádzajúce knihy a máte radi slovenské YA príbehy, určite si nenechajte ujsť ani túto novinku.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nevhodné správanie môžem zaradiť k mojim najobľúbenejším knihám od Vi. Príbeh Irealand a Granta nebol plný sexuálnych scén (v porovnaní s predchádzajúcimi knihami; tým nechcem povedať, že by sme boli ukrátení o vášnivé scény a iskrenie medzi hlavnými hrdinami), ani "dráma" medzi našimi zaľúbencami nebola taká rozsiahla a vyriešila sa pomerne rýchlo, ale vôbec mi to nevadilo. Celý príbehom som si užila, opäť som ho stihla prečítať v priebehu pár hodín.
Ireland bola super, páčila sa mi jej drzosť a podrezaný jazyk. Často si z Granta uťahovala a neustále si ho doberala. On jej, samozrejme, nezostal nič dlžný. Fandila som jej, keď uzemnila svojho nadriadeného, ktorý sa správal naozaj hnusne. Veľmi sa mi páčil aj jej vzťah s najlepšou kamarátkou, obe boli bláznivé a vždy s nimi bola veľká sranda.
Grant je zlatíčko. Keď som sa dozvedela, ako dopadol jeho posledný vzťah, bolo mi ho veľmi ľúto. Vôbec sa nečudujem, že ho to všetko tak veľmi poznačilo a stále sa s tým nedokázal vysporiadať. Mal skvelých starých rodičov, babku počúval na slovo a dedko bol preňho veľkým vzorom. Ku koncu mal síce slabú chvíľku (čo sa dalo čakať), ale pomerne rýchlo sa dokázal spamätať a všetko napraviť.
Autorka sa aj v tomto príbehu venovala závažným témam ako psychické choroby, či smrť blízkeho človeka. Tieto témy so sebou priniesli viacero emotívnych momentov.
Priznávam, že som sa trochu obávala slovenského prekladu, aby mi zasa nepokazil celkový dojem z knihy, ale v tomto prípade sa moje obavy, našťastie, nenaplnili.
Musím sa priznať, že z tejto knihy mám zmiešané pocity, nejak sa neviem rozhodnúť, či sa mi páčila alebo nie. Teda bola celkom fajn, no celý čas som mala pocit, že mi tu niečo chýba. Najmä zo začiatku som s ňou dosť bojovala. Kapitoly sú krátke, vďaka čomu príbeh rýchlo ubieha, no pri niektorých sa mi zdalo, ako by boli „useknuté“ uprostred vety. Kľudne by som spojila dve kratšie kapitoly do jednej dlhšej a pôsobilo by to prirodzenejšie. Keď sa príbeh rozbehol a zvykla som si na štýl písania, už ma začal viac baviť.
Karina mi najskôr bola sympatická, páčilo sa mi, že aj keď bola dosť mladá, bola samostatná. No postupne mi na nej začalo niečo vadiť, jej správanie v niektorých situáciách bolo zvláštne a vôbec sa mi nepáčilo, ako nechala svojho brata a otca, aby s ňou „zametali“. Kael bol záhadnou postavou, rozumiem tomu, že všetko, čo zažil v Afganistane, sa na ňom podpísalo, no vlastne sme sa o ňom moc nedozvedeli. Ich vzťah ma celkom bavil, najmä ich postupné zbližovanie, no nemôžem povedať, že by som medzi nimi cítila nejaké veľké iskrenie.
Autorka tu načrtla viacero problémov, no žiadny z nich nebol doriešený. Aj koniec zostal otvorený, opäť mi prišiel taký useknutý. No keďže má príbeh ešte ďalšie pokračovania (čo som sa dozvedela až v priebehu čítania), očakávam, že tam bude všetko vysvetlené. Dúfam, že sa ich prekladu dočkáme aj u nás.
Napriek tomu, že zo začiatku som to nevidela ružovo, druhá polovica knihy môj názor trochu vylepšila a nakoniec nebol príbeh zlý, aj keď som si z neho nesadla na zadok.
365 dní ma neohúrilo, no moja zvedavosť bola silnejšia, a tak som sa nakoniec pustila aj do pokračovania. Musím však povedať, že to opäť nebola žiadna výhra (nie, že by som očakávala nejaké zlepšenie). V podstate sa nič nezmenilo, celý čas som prekrúcala očami, búchala si hlavu o stenu a rozmýšľala, či sa mám smiať, alebo plakať.
Človek by čakal, že keď je Laura teraz tehotná, prestane piť, ale nie (našťastie, prešla aspoň na nealkoholické šampanské). Tak nejak som očakávala, že v tehotenstve sa o seba bude viac starať a bude si dávať väčší pozor, ale ani to nestalo. Príbeh by som v podstate mohla rozdeliť na dve dejové linky – sexuálne scény a momenty, keď musel ísť Massimo niečo „vybaviť“ a Laura medzi tým urobila nejakú kravinu. Mohla by aspoň raz najskôr premýšľať až potom konať. Laura žiarlila na každú ženu, ktorá sa ocitla v blízkosti Massima, pritom sama slintala nad každým mužom, ktorý okolo nej len prešiel.
Takmer v každej kapitole bola sexuálna scéna (niekedy aj viacero), no napriek tomu som medzi hlavnými postavami stále necítila žiadnu príťažlivosť (romantiku už vôbec nie). Bol to zázrak, keď sa dokázali 5 minúť nepohádať. Okrem sexu spolu Laura a Massimo netrávili takmer žiadny spoločný čas. Viac romantiky snáď zažívali aj Oľga s Dominicom. Ani ich svadba vo mne nevyvolala žiadne emócie. Jediným momentom, keď som viac-menej niečo cítila, bolo vianočné prekvapenie, ktoré Massimo pre Lauru pripravil.
Aj moju jedinú ako-tak obľúbenú postavu, Dominica, mi autorka sprotivila. Čo sa týka sexuálnych scén, niekedy boli fakt lacné (ako by ich písal nejaký štamgast z dedinskej krčmy). Neviem, či to tak bolo už v pôvodnom vydaní, alebo to zapríčinil preklad. Taktiež nerozumiem, prečo musí autorka písať pri každom kúsku oblečenia, o akú značku ide.
Mafiánske prostredie opäť nebolo nejak extra popísané. Áno, spomínajú sa tu mafiáni, Massimo rieši nejaké kšefty, je okolo nich milión ochrankárov, ale to je asi tak celé. Ku koncu sme sa dočkali aj „akčnej“ scény, no opäť som len krútila hlavou nad správaním Laury v takejto situácii. Musím si priznať, že ani Nacho mi nebol dvakrát sympatický. Koniec autorka nechala zasa otvorený, takže áno, pôjdem aj do poslednej časti, keď už som túto sériu rozčítala.
