Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hlavnou hrdinkou tejto knihy je mladá žena Olívia, ktorej práve diagnostikovali závažné ochorenie a začína bojovať o vlastný život. Nie je to prvýkrát, čo jej táto choroba prevrátila život hore nohami a možno preto všetko ešte viac prežíva.
Kým si pri mne je príbeh zo skutočného života, ktorý by sa mohol stať každej žene. Nečakajte typickú romantiku s happyendom. Zároveň môže poslúžiť ako pripomienka, že preventívne prehliadky sú veľmi dôležité a často nám dokážu zachrániť život.
V príbehu sa v podstate prelínajú dve línie. V jednej sledujeme Olíviin zápas s chorobou, zažívame s ňou všetky vyšetrenia, liečbu a jej vedľajšie účinky. Našťastie, mala okolo seba skvelých kamarátov, ktorí pri nej stáli a príkladne sa o ňu starali. Nie všetci pacienti majú takéto šťastie. Zároveň sa snaží napraviť ochladnuté vzťahy s otcom, keďže netušia, či nemajú poslednú šancu na zmierenie.
Ani si nechcem predstaviť, že by som sa ocitla v takejto situacii ako Olívia. Mala to ťažké, no napriek tomu sa nevzdávala a bojovala.
Obľúbila som si aj Olíviinu kamarátku Alex (hoci sa mi nepáčil jej prístup k Erikovi). Bola to taká neriadená strela, ktorá vedela vyčarovať úsmev na tvári, no zároveň v závažných situáciách podržať. Moje srdce si tiež získala Johanka, je to zlatíčko.
Druhá linka sa venuje Olíviinmu vzťahu s jej najlepším kamarátom Danielom. Obaja sú do seba už dlhé roky tajne zamilovaní, no nikdy si o svojich citoch otvorene nepovedali, čo mnoho vecí viac skomplikovalo a zamotalo. Za svoju lásku museli tvrdo bojovať. Nechápem tomu, prečo si dobráci ako Daniel vždy musia nájsť nejakú mrchu, akou bola aj Bianca. Bola to jedna sebecká a vypočítavá žena, ktorá ma nehorázne štvala.
Zároveň tu máme aj zopár návratov do minulosti, ktoré nám pomohli lepšie porozumieť niektorým súvislostiam.
Tiež by som chcela vyzdvihnúť zlepšenie autorkinho štýlu v porovnaní s jej prvotinou. Kniha sa mi čítala dobre, hoci to bolo dosť emotívne čítanie. Rozoberá sa tu citlivá téma, takže rozumiem tomu, že nie každému musí sadnúť.
Čo by som knihe vytkla boli technické chyby typu zle zaznačené odseky, chýbajúce písmenko a podobne.
Nočný motýľ je zaujímavý príbeh s netradičnou zápletkou (aspoň pre mňa, keďže som veľa podobných kníh nečítala). Mala som od neho určité očakávania, keďže som autorky už čítala jej predchádzajúcu knihu Mira, ktorá sa niesla v podobnom duchu (dokonca je v tejto knihe aj menšie prepojenie s Mirou, ale obe sa dajú čítať samostatne).
Príbeh je od začiatku záhadný, okolo Dory sa deje množstvo zvláštnych vecí. Ešte k tomu sú tu aj návraty do minulosti, keď bola Dora počas strednej školy na výlete so spolužiakmi v starej chate, kde sa udialo nešťastie, z ktorého ju všetci obviňovali. Postupne sa príbeh ešte čoraz viac zamotáva, čo ma nútilo čítať ďalej, pretože som mala množstvo otázok a bola som zvedavá, čo sa vlastne stalo pred 2 rokmi a ako to súvisí s jej súčasnou situáciou. Sem-tam na mňa príbeh pôsobil až trochu strašidelne.
Na knihe sa mi páčili aj zaujímavosti o bratislavských legendách, aj keď ja by som asi nemala odvahu ísť zisťovať ich pravosť. Na rozdiel od Dory som celkom bojko a snažím sa takýmto veciam vyhýbať.
Dora to v posledných dvoch rokoch nemala vôbec jednoduché, obvinili ju bez väčších dôkazov a takmer všetci sa jej obrátili chrbtom. Pri kamarátkach by som to dokázala ešte ako-tak prekúsnuť, ale bolo mi smutno, ako sa k nej správali rodičia. Avšak, jej vzťah s mladšou sestrou bol rozkošný.
Romantická linka síce nebola nejak výrazná, ale bola milá. Adrián bol veľký sympaťák a páčilo sa mi, ako Dore pomáhal zistiť, čo sa vlastne deje a stál pri nej.
Na konci mi prišli niektoré veci trochu prekombinované, ale inak som bola s príbeh spokojná a jeho čítanie som si užila.
Musím sa priznať, že na začiatku som s týmto príbehom trochu bojovala, a to najmä kvôli hlavnej hrdinke. Táňa je dosť svojská, nemá žiadny filter a najskôr mi liezla na nervy. Mala som chuť na ňu nakričať, nech sa konečne prestane správať ako decko a začne robiť niečo so svojím životom. Všetko brala na ľahkú váhu. Určitý čas mi trvalo, kým som si k nej našla cestu.
Niekedy v polovici príbehu som si uvedomila, že už ma toľko nevytáča, a hneď sa mi príbeh čítal rýchlejšie a začala som si ho aj viac užívať. Stále bola bláznivá a prichádzala so šialenými nápadmi, no zároveň postupne určité veci prehodnotila a začala sa správať zodpovednejšie. Najmä v posledných kapitolách ma milo prekvapila, nechápala som, kde sa to v nej všetko berie a bola som na ňu pyšná.
Celý príbeh bol svojim spôsobom...svojský a vtipný – typické dedinské prostredie, kde vie každý všetko o každom, ohováranie „fičí“ v plnom prúde, jeden pred druhým sa predvádza, že má lepšie vychované deti, krajší dom, chutnejší koláč a podobne; mama, ktorá má vždy po ruke nejakú užitočnú radu a všetko vie najlepšie; sestry, ktoré sa stále podpichujú a kritizujú...
Láska zohráva v príbehu dôležitú úlohu, ale romantická linka nebola až taká výrazná a vyvíjala sa pomaly. V príbehu sa toho riešilo naozaj veľa, veď kniha má vyše 450 strán. Nenašla som tu žiadne hluché miesta, Táňa stále niečo vymýšľala a dostávala do problémov, takže som nenudila.
Najskôr som síce mala z príbehu zmiešané pocity, ale po dočítaní môžem povedať, že som s ním až na pár detailov spokojná.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Musím sa priznať, že túto autorku som doposiaľ nepoznala, ale od vtedy, čo vydavateľstvo oznámilo vydanie jej knihy, som sa na ňu veľmi tešila. Moje očakávania boli naplnené, takéto príbehy mám naozaj rada. Celkom ma prekvapilo, aký bol príbeh emotívny. Keď som sa púšťala do čítania, vedela som len to, že ide o NA romantiku a hlavný hrdina je gigolo, preto som čakala taký vtipný, nenáročný príbeh (čo som na jednej strane dostala), ale riešilo sa tu viacero závažných problémov.
Príbeh sa čítal ľahko, bola to pre mňa jednohubka, ktorú som prečítala v priebehu pár hodín.
Obaja hrdinovia sú dosť mladí (18 a 20 rokov), no už si v živote prešli viacerými náročnými obdobiami. Reese si zažila so svojim bývalým priateľom peklo, ktoré ju prinútilo odsťahovať sa a začať nový život ďaleko od domova. Jej teta a ujo jej poskytli ubytovanie, čím jej aspoň trochu uľahčili situáciu. Napriek tomu, že ju stále dobiehali démoni minulosti, šírila okolo seba pozitívnu energiu a bola svojim spôsobom tak správne bláznivá. Veľmi sa mi páčilo, ako sa správala k Sarah a neustále sa snažila jej urobiť radosť.
Čo sa týka jej sesternice, tak s ňou som mala trochu komplikovaný vzťah. Najskôr som ju brala ako dobrú kamarátku, ktorá sa snaží Reese pomôcť, no potom sa začala chovať hrozne, ako rozmaznané bohaté decko, ktoré musí mať všetko, čo chce, a keď to nemá, naschvál ubližuje všetkým okolo seba. Našťastie, na konci si to u mňa vylepšila a som zvedavá na jej príbeh.
Mason žije s mamou a chorou sestrou. Aby sa o ne postaral a finančne ich zabezpečil, nechá si od bohatých žien platiť za sex. Svoju „prácu“ robí s odporom, ale zatiaľ nenašiel žiadny iný spôsob, ako dopriať rodine všetko, čo potrebuje. Bol to veľký sympaťák s dobrým srdcom a so zmyslom pre humor. Pre svoju mamu a sestru by urobil prvé aj posledné.
Ich vzťah sa vyvíjal pomaly, síce to medzi nimi iskrilo hneď od začiatku, no na tú pravú romantiku sme si museli počkať. Prvá polovica príbehu bola vtipná a rozkošná, užívala som si zbližovanie Masona a Reese, to ich neustále vtipkovanie a doberanie. Celý čas som mala na tvári prihlúply úsmev. Potom príbeh nabral vážnejší a emotívnejší ráz. Masona a Reese to k sebe čoraz viac tiahlo, no ich vzťahu stálo v ceste veľa prekážok.
Cena za bozk je prvým dielom zo série Zakázaní muži a ja už sa teraz veľmi teším na ďalšie časti. Snáď sa ich dočkáme čo najskôr.
Príbeh je rozdelený do dvoch častí. V prvej sa spoznávame so 17-ročným Teom, ktorý prichádza na prázdniny za svojimi starými rodičmi do malej dedinky. Žije len s matkou, ale tá sa zaujíma len o kariéru a na syna jej nezostáva veľa času. Na dedine sa spoznáva s mnohými novými ľuďmi, no najviac ho zaujme mladá slobodná mamička Ester, do ktorej sa (platonicky) zamiluje. Stretávajú sa za dedinou a trávia spolu takmer všetok voľný čas. Počas týchto pár týždňoch si Teo ujasní veľa vecí, najmä o svojej budúcnosti a po návrate do mesta sa rozhodne venovať umeniu.
Pri čítaní tejto časti som mala pocit, ako by som pozerala jeden z tých starších klasických slovenských filmov odohrávajúcich sa na dedine. Teo mi pripadal na svoj vek oveľa vyspelejší, najmä, keď som čítala o jeho pocitoch a myšlienkach. Občas sa vyjadroval dosť kvetnato, čo len prispelo k takej nostalgickej atmosfére. Spoznávame osudy aj iných dedinčanov, ktoré boli viac či menej prepletené. Tiež sa mi veľmi páčilo prostredie tejto malebnej dedinke, keďže hlavný hrdina trávil veľké množstvo času v prírode.
Druhá časť sa odohráva o niekoľko rokov neskôr, keď už je Teo dospelý a rieši „dospelácke“ problémy. Teraz už čas plynie rýchlejšie a je tu popísaných viacero rokov z jeho života. Dozvedáme sa o jeho umeleckej kariére, veľkej láske Horalke či naďalej komplikovaných rodinných vzťahoch. Páčilo sa mi, ako Teo dozrel a napriek nezáujmu matky sa z neho stal zodpovedný a dobrosrdečný muž. Nevykašľal sa na rodinu, príkladne sa staral o starkého a nebál sa prejaviť city svojej milovanej. Jeho starký bol zaujímavou postavou, bol prísny, skoro všetko ofrflal, ale keď bolo potrebné pomôcť, nikdy neváhal. Zo začiatku mi nebol veľmi sympatický, ale najmä v druhej časti som si ho obľúbila.
Autorka má veľmi príjemný štýl a jej knihy sa mi dobre čítajú. Píše emotívne príbehy zo skutočného života, ktoré vás pohladia po duši.
Pri Miške idem vždy na istotu, že dostanem skvelý príbeh a ani tentokrát ma nesklamala. Príbeh Maríny bol emočná bomba, no zároveň bol dosť vtipný. Človek by si myslel, že príbeh s tak závažnou a náročnou témou vás nemôže rozosmiať, ale Miška dokázala obe zložky do príbehu perfektne namixovať. Zbožňujem jej štýl, knihu som prečítala v priebehu pár hodín, jednoducho som sa nedokázala od príbehu odtrhnúť.
Marína si v živote prešla mnohými náročnými obdobiami, ale nenechala sa zlomiť a dokázala si vybojovať svoje šťastie. Je to silná, inteligentná a dobrosrdečná žena. Zo začiatku presne nevieme, čo sa jej stalo, celú pravdu sa dozvieme až takmer na konci, ale bolo tu zopár náznakov, ktoré ma navnadili na to, čím si asi musela prejsť. Miestami mi jej bolo veľmi ľúto (zažili sme s ňou množstvo emotívnych chvíľ) a bola som zhnusená nad tým, akí dokážu byť niektorí ľudia krutí.
Marcel... zo začiatku by som ho najradšej prefackala, správal sa naozaj otrasne. Na druhej strane, jeho správanie ma nútilo čítať rýchlejšie, pretože som sa nemohla dočkať momentu, kedy konečne vytiahne hlavu zo zadku. Potom už bol zlatíčko, ktoré som si zamilovala. Bol pre Marínu veľkou oporou, netlačil na ňu a stál pri nej, aj keď ho odháňala.
Vzťah Maríny a Marcela bol skvelý, milujem pomalú romantiku, kedy sa postavy postupne zbližujú, je medzi nimi nesmierna príťažlivosť a stále si jeden druhého doberajú. Celý čas som sa nad nimi musela len prihlúplo usmievať.
Marínine kolegyne boli riadne čísla (najmä Renka, pri niektorých jej hláškach som sa musela nahlas smiať, inokedy som len krútila hlavou, kde na tie reči chodí), keď sa celá „päťka“ stretla na jednom mieste, o zábavu bolo postarané. Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na susedku Blaženku a jej dobre mierené rady, tá ma tiež dokázala rozsekať.
Viete, čo je najhoršie na takýchto úžasných príbehoch? Po ich dočítaní ma vždy chytí „absťák“! Takže Miška, prosím si ďalší príbeh, najradšej hneď zajtra.
Na príbeh Sebastiana som sa tešila najviac zo všetkých. Neviem presne povedať, čím to bolo, no Sebastian si ma zo štyroch súrodencov získal hneď od začiatku najviac. Obľúbila som si Tinu, Lilly aj Denisa, no okolo Sebastiana bolo množstvo tajomstiev a nevedela som sa dočkať, kedy sa dozviem úplnú pravdu.
Hoci sa príbeh primárne venuje Sebastianovi, dostatočný priestor dostali aj zvyšní súrodenci. Príbehy Tiny a Lilly sa v podstate „vyriešili“ už v minulej časti, no pri Denisovi a Sebastianovi nám zostalo množstvo otáznikov. Som rada, že sme konečne dostali odpovede na všetky otázky. Spomienky na minulosť boli dosť emotívne, no dopomohli nám všetko pochopiť. Vniesli do príbehu takú magickú atmosféru, podobne ako aj teta Elisabeth.
Musím sa priznať, že Sebastianov príbeh sa pohol úplne iným smerom, ako som čakala. Myslela som, že je jasné, ako sa to skončí (najmä, keď sa od začiatku okolo neho točila jedna osudová žena), no autorka ma prekvapila.
Príbeh Denisa a Moniky zostal po predchádzajúcej časti tiež otvorený. Vedela som, že Monika niečo skrýva a predpokladala som aj niečo podobné, no realita bola oveľa horšia. Niesla si na pleciach naozaj ťažké bremeno.
Autorka má príjemný štýl a jej knihy sú jedni z mála, pri ktorých mi nevadí rozprávanie v tretej osobe. Rieši sa v nich dosť závažných tém a nie je v nich núdza o emócie, no aj tak sa mi čítajú ľahko. Tieto príbehy ma vždy dokážu chytiť za srdce.
Aj keď som na jednej strane rada, že sa konečne všetko vysvetlilo a všetci súrodenci našli svoje šťastie, musím sa priznať, že mi budú chýbať. Na druhej strane sa už veľmi teším na autorkine ďalšie knihy. Som zvedavá, s čím nás prekvapí nabudúce.
Tretí diel zo série o Barevansonovcoch sa venuje mladému grófovi Hyeronymovi a knihovedkyni Saskii, ktorí by na prvý pohľad nemohli byť už viac odlišní, no napriek tomu to medzi nimi neuveriteľne iskrí. Ich vzťah bol naozaj vášnivý, no zároveň aj dosť komplikovaný. Táto dvojica bola skvelá, užívala som si ich zbližovanie aj neustále „handrkovanie“.
Hyeronym a Saskia sú protiklady – ona miluje farby, on uprednostňuje černotu, ona si napriek všetkým ranám osudu dokáže užíva života, on sa utieka do samoty. Ako sa však hovorí, protiklady sa priťahujú a v podobných príbehoch to vždy dobre vypáli.
Saskia mi bola hneď sympatická, páčili sa mi jej farebné účesy, vždy som snívala o modrých vlasoch. Hyeronym je typický Barevanson, no napriek tomu je trochu odlišný od svojich rodinných príslušníkov. Neviem presne popísať, čím to bolo, no keď si prečítate príbeh, možno pochopíte, ako som to myslela.
Autorka do príbehov tejto série prináša, temnú, záhadnú, miestami by som až povedala strašidelnú atmosféru. Jej príbehy sú plné tajomstiev, mágie, nadprirodzených vecí, čo im dodáva taký netradičný, originálny nádych. K tomu prispieva aj autorkin „pompézny“, elegantný štýl. Vie sa veľmi dobre pohrať so slovíčkami a každej vete venuje osobitnú pozornosť. Tiež vie písať skvelé opisy, ktoré ma vo väčšine iných kníh skôr nudia, no v tomto prípade do príbehov skvelo zapadajú. Páčia sa mi aj výber netradičných mien pre postavy, hoci si na nich niekedy idem zlámať jazyk (meno tohto rodu neviem stále dobre prečítať).
Čo sa týka Orlieho zámku... stačilo by mi tam stráviť 5 minúť a už by ma tam nikto nedostal.
Príbeh má naozaj originálnu zápletku, obdivujem autorku, že dokáže niečo také vymyslieť. Zároveň je cítiť, že si musela veľa vecí naštudovať, aby mal celý príbeh hlavu a pätu.
Keď autorka odhalila obálku, objavili sa aj zmiešané pocity, že príliš neladí s predchádzajúcimi knihami (priznám sa, že aj som to tak cítila). Spredu síce obálky neladia, ale zboku a zo zadnej strany áno, takže sa nemusíte báť.
Za seba môžem povedať, že sa mi príbeh veľmi páčil a už sa teším na ďalšie knihy.
Čítať letný príbeh počas zimného obdobia? Prečo nie! Hoci mi prišlo trochu smiešne, že čítam o ľuďoch, čo sa celý deň opaľujú na pláži alebo plávajú v mori a ja pri tom sedím doma v obývačke, mám oblečený sveter a trasiem sa od zimy pri otvorenom okne.
Nebol si v pláne by som označila za romantickú jednohubku, ktorú si v lete zoberiete k bazénu a do večera ju celú prečítate. Mne sa čítala ľahko a rýchlo, povedala som si, že do nej len trochu nakuknem a zrazu som bola na strane 100, ani neviem ako. Miška má osobitý štýl, takže jej knihy viete vždy identifikovať aj medzi stovkami podobných príbehov. Teší ma, že sme sa „konečne“ dočkali samostatnej knihy (vždy, keď sa Miška vo svojich príspevkoch pýtala, akú knihu by sme chceli ďalšiu, hlasovala som za úplne nový príbeh).
Opäť musím pochváliť grafickú stránku knihy, bola veľmi pekne spracovaná, Miška si dá na tom vždy záležať.
Príbeh našej hlavnej dvojice som si užila, páčilo sa mi, že sa viac venoval vtipným momentom, vzájomnému doberaniu a iskreniu medzi Teou a Timom, bez nejakej zbytočnej drámy. Nehovorím, že závažné témy mi v knihách vadia, ale sem-tam padne dobre prečítať si aj niečo „ľahké“. Obe postavy mi boli sympatické a obľúbila som si ich, aj keď som niekedy nad ich správaním pretáčala očami. Osobne by som privítala, keby autorka venovala väčšiu pozornosť ich prvému „zoznámeniu“, čakala som, že bude viac rozpísané (táto fáza bola na mňa trochu zrýchlená, aj keď na druhú stranu musím povedať, že autorka nám postupne ozrejmila, čo všetko sa vlastne stalo).
Ďalším typickým znakom Miškiných príbehov je, že sa odohrávajú na nejakých exotických miestach, a to nechýbalo ani v jej novinke. Som rada, že vďaka jej knihám spoznávame zaujímavé krajiny a môžeme ich aspoň takto „virtuálne“ navštíviť.
V tejto knihe zohralo dôležitú úlohu aj jedno malé dievčatko (vždy sa poteším, keď je súčasťou príbehu aj dieťa). Oli som si hneď obľúbila, dodala celému príbehu dávku rozkošnosti. A keď majú dospelí muži kladný vzťah k deťom a vedia sa o ne postarať... to má tiež svoje čaro.
Od autorky som minulý rok čítala Zasnežený Notting Hill, ktorý si ma absolútne získal, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Musím sa priznať, že táto kniha sa mi páčila menej, ale aj tak to stále bol príjemný, zimný príbeh, ktorého čítanie som si užila. Mám rada takéto nenáročné príbehy, ktoré vo mne vždy vyvolajú príjemnú náladu a prihlúply úsmev.
Tilly je slniečko, úplne z nej vyžaruje pozitívna energia a má srdce na správnom mieste. Zároveň je svojim spôsobom tak rozkošne domotaná, najmä čo sa týka technológií. S počítačmi nie je žiadna kamarátka a má problém napísať obyčajný e-mail. Stačí, že zapne počítač a hneď niečo vyvedie. Páčilo sa mi jej zapálenie pre jej prácu a celkovo pre divadlo a ľudí v ňom. S rodinou mala, naopak, dosť naštrbené vzťahy, no postupne sa aj tie začali urovnávať. Jej sestra sa mi najskôr moc nepozdávala, pripadala mi „škrobená“, ale potom sa ukázala jej druhá stránka a hneď som si ju obľúbila.
Marcus sa nám nepredviedol v práve najlepšom svete a zo začiatku pôsobil dosť tajomne. Aj keď nepôsobil zrovna prívetivo, zároveň na ňom bolo niečo, vďaka čomu si ma získal. Vedela som, že v skutočnosti to nie je taký „mrzút“, ako sa na prvý pohľad zdal. Ako príbeh postupoval, mala som ho radšej a radšej.
Romantická linka bola tiež veľmi milá, medzi Tilly a Marcusom bola chémia od prvého stretnutia, ale ich vzťah sa vyvíjal pomaly. Tilly si najskôr musela vyriešiť veci so snúbencom. Félixa som od prvého okamihu moc nemusela, bol taký nemastný-neslaný a veci, čo urobil neskôr ma v tom len utvrdili. Vôbec si neuvedomoval dôsledky svojich činov. Neviem, či by som to dokázala brať tak ako Tilly.
Vianočná a zimná atmosféra (hoci nebola úplne výrazná) dodávala celému príbehu čaro. Kniha sa mi čítala ľahko, príbeh bol podaný z pohľadu Tilly. Musím pochváliť aj obálku, zbožňujem zimné/vianočné obálky.
