Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Dôvera je druhým dielom série Nekompromisní. Konflikt bol super, preto som si nemohla nechať ujsť ani túto novinku a môžem povedať, že autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší skvelý príbeh.
Zbožňujem ženské postavy ako Lexi - silné, inteligentné, pracovité ženy, ktoré si nenechajú skákať po hlave a vedia si povedať svoj názor. Páčilo sa mi, ako sa od začiatku nebála Haltona a bola mu rovnocennou partnerkou. V živote to nemala jednoduché, so sestrou sa samy pretĺkali životom, no svojou usilovnosťou sa dokázala vyšplhať poriadne vysoko.
Halton, muž, ktorý mal okolo seba množstvo tajomstiev. Bol arogantný, chladný, budil prirodzený rešpekt, mnohí sa ho báli. Zasa sa nemôžeme čudovať, do veľkej miery bol ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastal. Aj keď by si občas za svoje správanie zaslúžil preplesk, no vnútri to bol dobrý človek, ktorý sa zaujímal o blaho iných ľudí (niekedy aj na úkor seba samého). Nepustil si k sebe veľa ľudí, ale keď už si niekto získal jeho dôveru a sympatie, stálo to za to. Veľmi sa mi páčili aj jeho dva psy, boli pre mňa neodmysliteľnou súčasťou príbehu.
Zo začiatku som si hovorila, že pôjde o takú "typickú" enemies to lovers romantiku medzi šéfom a jeho zamestnankyňou. Potom sa však začalo odhaľovať jedno tajomstvo za druhým a príbeh sa začal vyvíjať smerom, akým som to vôbec nečakala. Musím autorku pochváliť, vymyslela veľmi zaujímavú zápletku
S romantickou linkou som spokojná. Užívala som si neustále hašterenie medzi Haltonom a Leží, aj to, ako sa Lexi postupne podarilo Haltona trochu poľudštiť. Tiež oceňujem, že hoci autorka nechala prejsť Haltona určitou premenou, neurobila z neho žiadny cukrík.
Koniec zostal tak trochu otvorený, respektíve, ako keby nás autorka pripravila na ďalšie pokračovanie série.
Veľmi ma potešil bonus. Konflikt skončil dosť nejednoznačne a mala som nejaké otázky, na ktoré som tu dostala odpoveď (a budem môcť konečne kľudne spávať).
Ak by som mala porovnať Konflikt a Dôveru, Konflikt sa mi páčil o malý kúsoček viac. Rozhodne vám však môžem obe knihy odporučiť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V tretej časti tejto série sme sa opäť mohli vrátiť do malebného švédskeho mestečka Halleholm a dozvedieť sa, ako sa darí našim starým známym.
Lovisa žiari šťastím - s Axelom sa zasnúbili, čakajú spolu bábätko, budú sa sťahovať do nového domu. Darí sa jej aj v pracovnom živote, pekáreň prosperuje a najnovšie sa rozhodla rozšíriť svoje podnikanie aj o stánok s vaflami. Život si však pre ňu prichystal ďalšiu náročnú skúšku...
Vzťah Lovisy a Axela bol podrobený náročnej skúške, ktorá ich vzťah ešte viac upevnila. Autorka do príbehu zaradila závažnú a dosť citlivú problematiku, ktorá dodala celému príbehu na emotívnosti. Boli tu momenty, kedy sa mi tlačili slzy do očí.
Musím sa priznať, že Lovisa je ten typ postavy, s ktorej správaním som neni vždy úplne stotožnená, ale teraz som s ňou súcitila a držala jej palce, aby všetko dobre dopadlo. Axel bol v tejto časti úplne zlatíčko, bol pre Lovisu veľkou oporou a napriek vlastným starostiam ešte naďalej stíhal pomáhať deťom s rakovinou.
Tentokrát sme dostali možnosť lepšie spoznať aj jej staršiu sestru Johannu, ktorá žije s rodinou v Amerike, kde pôsobí ako flautistka v Metropolitnej opere. Kvôli pracovnej vyťaženosti nemajú s manželom čas na deti, ani sami na seba. Keď náhodou narazí na inzerát, že v Kráľovskej švédskej opere hľadajú flautistku, vyvolá to v nej impulz na veľké životné zmeny.
Čakala som, že v príbehu dostane trochu viac miesta, kľudne by som privítala viac kapitol z jej pohľadu.
Opäť to bol príjemný romantický príbeh so sympatickými postavami a priateľským prostredím, ktorý vás zahreje pri srdci. Práve toto mám na tejto trilógii tak rada, ako si všetci navzájom pomáhajú, podporujú sa, zaujímajú sa jeden o druhého.
Samozrejme, že sa tu opäť vypekali samé dobroty. K takýmto knihám by mali automaticky dodať aj nejaké občerstvenie, lebo počas ich čítania človek vyhladne a stále mu tečú slinky.
Aby som bola úprimná, prvý diel sa mi páčil najviac, dvojka o trojka boli trochu slabšie, ale ako celok je to príjemné čítanie. Musím ešte pochváliť knižné obálky, všetky sú naozaj nádherné.
Georgette Heyer píše veľmi príjemné historické romance, s dávkou humoru a jemnou romantickou linkou. V jej štýle písania je cítiť, že knihy boli napísané pred niekoľkými desiatkami rokov a vždy mi chvíľu trvá, kým si naň zvyknem, ale potom si príbeh už úplne užívam.
Začiatok knihy bol trochu pomalší, autorka sa viac zamerala na spoznávanie postáv, ich rodín, prostredia a podobne a asi by mi nevadilo, keby túto časť trochu skrátila. Potom sa konečne Mary a Dominic stretli tvárou v tvár a ja som si pripomenula, prečo mám autorkine knihy tak rada
Páči sa mi, že hlavnú hrdinku vždy autorka vykreslí tak, že "vytŕča z davu"... podobne to bolo aj pri Mary. Nie je to žiadna veľká krásavica, nepotrpí si prehnane na svoj vzhľad, oblečenie a podobne, netúži byť v centre pozornosti, vyhýba sa spoločenským udalostiam, nemá prázdnu hlavu, je odvážna, dobrosrdečná, úprimná. Naozaj mi bola veľmi sympatická.
Dominika neprezývajú pre nič za nič "diablíča", bol to fakt taký hajzlík, ktorý išiel cez mŕtvoly, len málokto bol preňho autoritou, rýchlo sa nechal vyprovokovať, každú chvíľu sa zapojil do nejakej potýčky, veľa pil... občas som aj ja mala chuť ho prefackať. Ani ľudia ako on však nie sú imúnni voči láske...
Romantika naozaj nebola veľmi výrazná (kľudne by som tam pridala viac spoločných scén medzi hlavnými postavami), ale na to som už u autorky zvyknutá. O to viac som sa tešila z každého maličkého prejavu lásky (z jednej či z druhej strany). Veľmi sa mi páčilo, ako sa Mary postupne podarilo "skrotiť" Dominica, bez toho, aby si to jeden z nich uvedomoval.
Bolo tu viacero vtipných momentov, pri ktorých som sa pochechtávala. Najmä v druhej polovici príbehu sa všetko tak zamotalo, až som sa nestíhala čudovať.
Priznám sa, že Frederika sa mi z trojice autorkiných kníh, ktoré som doposiaľ prečítala, páčila najviac, ale aj ostatné stoja za prečítanie. V decembri by mala vyjsť jej ďalšia kniha, takže si ju určite nenechám ujsť s už som na ňu veľmi zvedavá.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Séria Texting síce neprináša nejaké extra originálne zápletky či veľké zvraty, no dokáže ma vždy rozosmiať a zlepšiť náladu. Ešte mi daj šancu je ďalšia nenáročná, vtipná oddychovka, pri ktorej som na chvíľu vypla a zhltla ju v priebehu pár hodín. Všetky knihy sa mi čítali ľahko a rýchlo, a to nielen kvôli autorkinmu vtipnému štýlu, ale aj kvôli mnohým pasážam písaným formou textových správ (aj keď v tejto časti ich bolo o niečo menej ako v tých predchádzajúcich).
Štvrtý diel série Texting je vlastne príbeh o druhej šanci pre bývalých kamarátov Denver a Sheparda. Spoznali sa pred 6 rokmi, a hoci sa nikdy nestretli, iba si písali, dokázali sa medzi nimi vytvoriť silné city. Keď sa konečne stretli tvárou v tvár... všetko sa pokazilo. Teraz na seba opäť narazili a Shepard je ochotný urobiť čokoľvek, aby odčinil svoje chyby a dokázal Denver, že si zaslúži druhú šancu.
Obaja sa už mihli aj v predchádzajúcich častiach, keďže Shepard je brat Zacha (hlavného hrdinu prvej časti) a Denvert je zasa sestra Monty (hlavnej hrdinky tretej časti). Som rada, že sa v príbehu objavilo viacero známych tvárí a mohli sme sa dozvedieť, ako sa im darí.
Shepard sa nám v jednotke nepredstavil zrovna v najlepšom svetle a mnohé čitateľky naňho mali ťažké srdce (pravdupovediac, ja tiež). Teraz sme ho však mali možnosť lepšie spoznať, dozvedieť sa o jeho pocitoch a... to, čo urobil bolo hlúpe, o tom žiadne pochyby, ale poučil sa a snažil sa, aby sa stal lepším človekom, takže si myslím, že si zaslúžil druhú šancu.
Denver bola sympaťáčka, páčilo sa mi na nej, že mala podrezaný jazyk a zmysel pre humor. So Shepardom sa dobre dopĺňali, užívala som si to ich neustále doberanie a podpichovanie, často som mala na tvári hlúpy úsmev. Som rada, že sme tu mali aj zopár návratov do minulosti a mohli sme sledovať, ako sa postupne budoval ich vzťah. Samozrejme, nechýbal ani rozkošný domáci maznáčik, bez toho si už tieto knihy ani neviem predstaviť.
Celý čas som čakala, kedy sa konečne dozvieme celú pravdu o tom, čo sa vlastne medzi nimi stalo, prečo sa rozhádali, a keď to prišlo... trochu som bola sklamaná, že ide o takú "prkotinu" (áno, rozumiem, že človek, ktorý niečo podobné zažije, to za hlúposť nepovažuje, ale stačilo by trochu komunikácie a všetko sa mohlo vyriešiť a oni dvaja by si tak neublížili), asi som čakala, že to bude viac zamotané).
To je moja najväčšia výhrada v príbehu, ale inak som bola spokojná. Človek si občas potrebuje prečítať niečo nenáročné, pri čom si oddýchne, a to tieto knihy výborne spĺňajú.
Jennifer Probst patrí k pomerne obľúbeným autorkám a už jej u nás niekoľko kníh vyšlo, ale ja som sa doposiaľ k žiadnej z nich nedostala. Začiatok niečoho dobrého bola pre mňa príjemná romantická oddychovka, ktoré sa odohrávala v krásnom prostredí farmy a koní.
Musím sa priznať, že Mia mi do začiatku nebola vôbec sympatická. Pôsobila na mňa ako Mestská snobka, ktorá sa nad ostatnými vyvyšovala, nič jej nebolo dobré, nad všetkým ohŕňala nos a podobne. Postupne si však na život na vidieku zvykla, objavila jeho krásy, ochutnala miestne špeciality, našla si kamarátov, prestala sa báť zvierat a hneď mi bola sympatickejšia. Tiež oceňujem jej snahu pomôcť miestnym malým podnikateľom.
Ethan bol síce dosť uzavretý a celkom uhundraný, ale sadol mi lepšie ako Mia. Čakala som, že jeho minulosť a zranenie sa bude v príbehu viac rozoberať, podľa mňa tomu mohla autorka venovať trochu viac času. Obdivujem jeho schopnosť porozumieť koňom, nie náhodou ho volali "zaklínač koní".
Pri Chloe som si myslela, že pôjde o typickú rebelujúcu teenagerku, ktorá mi bude liezť na nervy, ale milo ma prekvapila. Už od začiatku sa nebála chytiť roboty, snažila sa, sekala dobrotu a bolo vidieť, že práca s koňmi ju naozaj napĺňala. Niekedy mi jej bolo ľúto, najmä keď nedokázala nájsť spoločnú reč s otcom, hoci sa mali veľmi radi.
Ethanove sestry a ostatní obyvatelia malého mestečka mi boli sympatickí, dodávali príbehu takú príjemnú, priateľskú atmosféru. Zvieratá na farme boli rozkošné, najmä Hei Hei, ten mi neraz vyčaroval úsmev na tvári.
Romantická linka bola "od nepriateľstva k láske". Prvé stretnutie Ethana a Mie nedopadlo zrovna najlepšie a zo začiatku po sebe len štekali. Až keď spolu strávili viac času, dokázali spoznať svoju pravú tvár a nájsť spoločnú reč. Nekonala sa tu žiadna veľká dráma, ale nejak mi to nevadilo.
Keďže som nečítala iné knihy od autorky, nemám s čím porovnávať, ale za seba môžem povedať, že sa mi príbeh páčil a jeho čítanie som si užila. Keďže ide o prvý diel série, dúfam, že sa dočkáme prekladu aj tých zvyšných.
Romantika zo športového prostredia? Hokejisti? New Adult? Tak to je kombinácia presne pre mňa, preto som sa na túto knihu dosť tešila. Musím sa však priznať, že som sa pri jej čítaní cítila ako na horskej dráhe. Prešla som si viacerými fázami.
Začala som príbeh čítať a bola som úplne nadšená. Potom sa Wafley a Sirius dali dokopy a moje nadšenie trochu opadlo. Viem, že sa poznali už od detstva a na strednej spolu istý čas chodili, no mala som pocit, akoby mi určitá časť príbehu chýbala, akoby som knihu začala čítať od štvrťky. Potrebovala by som tam aspoň pár flashbackov do minulosti, aby to na mňa nepôsobilo všetko tak rýchlo.
Obe hlavné postavy mi boli v podstate sympatické. Wafley bola milé, dobrosrdečné, láskavé mladé dievča, páčil sa mi jej blízky vzťah s mamou i roztomilá malá sestrička. Sirius bol zasa vtipný a šarmantný mladý muž, okolo ktorého bolo dosť tajomstiev. Užívala som si to ich neustále doberanie so spoluhráčmi a kamarátmi, pri tom som sa dobre bavila. Ich vzťah bol rozkošný, často som sa nad nimi prihlúplo usmievala. Takto som ich zo začiatku vnímala.
Potom však stačila nejaká hlúposť a žiarlivosť im obom zatemnila mozog. Často som nechápala, čo im sadlo na nos a prečo robia „z komára somára“. Keď sa jeden ukľudnil, začal vyvádzať ten druhý...a toto sa opakovalo hneď niekoľkokrát. Miestami som mala chuť trhať si od frustrácie vlasy. Niekedy by som na nich najradšej nakričala, nech zbytočne nehľadajú problém tam, kde žiaden nie je.
Posledných niekoľko kapitol som si zasa naplno užívala. Objavila sa „akčnejšia“ zápletka, začali sa rozmotávať tajomstvá, niektoré veci sa, naopak, skomplikovali...toto ma veľmi bavilo a zároveň to opäť zvýšilo moje hodnotenie príbehu.
Chválim autorku za výber netradičných mien (aspoň podľa mňa vybrala veľa takých mien, s ktorými sa nestretávam v každom druhom príbehu). Rovnako chválim aj popis zahraničného prostredia, prišlo mi to dosť autentické. Páčil sa mi aj jej štýl, príbeh sa mi čítal naozaj dobre.
Záver ma úplne dostal. Takto sa neukončuje kniha a už vôbec nie v tom prípade, keď nemám po ruke pokračovanie. Ako mám teraz vydržať čakať do jeho vydania (a pevne dúfam, že sa ho dočkáme, inak by ma asi porazilo)?
Keď to všetko zhrniem, počas čítania sa u mňa vystriedalo veľké množstvo emócií, od radosti, smútku, hnevu, frustrácie, bolesti, nadšenia i sklamania, a hoci mi niektoré veci úplne nesadli, celkovo môžem povedať, že sa mi príbeh páčil.
Musím sa priznať, že pôvodne som si myslela, že túto knihu napísala nejaká zahraničná autorka. Až keď sa mi dostala do rúk, zistila som, že ide o slovenskú autorku, čo ma celkom prekvapilo, ale zároveň aj potešilo. Rada spoznávam naše nové autorky.
Hlavne sa nezamiluj je taká nenáročná romantická oddychovka, ktorú som prečítala v priebehu pár hodín. Písmená sú pomerne veľké, sadol mi aj autorkin štýl, takže mi stránky rýchlo ubiehali pod rukami.
Anne sa v posledných mesiacoch obrátil život hore nohami – manžel si našiel inú ženu, čakajú spolu dieťa, chce sa rozviesť a ešte aj prišla o zamestnanie v jeho firme. Od tohto zistenia sa len utápa v sebaľútosti. Jej najlepšia kamarátka sa už na to nedokáže pozerať, preto sa rozhodne Anne požičať svoju chatu v rakúskych Alpách, aby na chvíľu zmenila prostredie a prišla na iné myšlienky. Anna bola sympatická postava, priateľská, skromná, inteligentná, s veľkou vášňou pre hudbu. Najskôr síce bola dosť ustráchaná, ale potom dokázala, že si nenechá od nikoho skákať po hlave. Trochu som sa bála, aké budú jej deti (najmä po prvom telefonáte s dcérou), ale postupne sa ukázalo, že majú mamu veľmi radi a chcú, aby bola šťastná.
Thomas, tak to už bol iný prípad. Od prvého stretnutia sa k Anne správal ako hulvát a robil jej zo života peklo (a ja som sa vždy potešila, keď mu to všetko pekne vrátila a jemu zamrzol úsmev na tvári). Viem, že pred pár rokmi sa dosť popálil a od vtedy má problém dôverovať ženám, ale niekedy to bol už naozaj extrém. Nepáčilo sa mi najmä jeho rýchle odcudzovanie cudzích ľudí, o ktorých nič nevedel (predovšetkým to, ako niekoho po pár sekundách hneď označil za šľapku/gigola, vtedy by som ho najradšej prefackala). Bol dosť uzavretý, v podstate sme o ňom vedeli len veci, ktoré o ňom prezradili iní. Stále sa neviem rozhodnúť, čo si mám o ňom myslieť, pretože mal aj svetlé momenty, no zároveň si to u mňa niekoľkokrát pokazil. Keby som bola Annou, nenechala by som mu to všetko tak ľahko prepiecť, nechala by som ho, nech sa viac snaží. Miestami mi jej bolo veľmi ľúto, mala srdce na dlani a netajila sa svojimi citmi, no Thomas ju viackrát ranil (aj keď nie vždy to urobil schválne)
Obľúbila som si aj vedľajšie postavy. Thomasov syn Michael mi niekedy pripadal viac rozumnejší ako jeho otec, bol to naozaj inteligentný mladý muž. Franz a Inge boli úplne skvelý manželský pár, páčilo sa mi to ich neustále doberanie a to, ako sa starali o Annu (a tiež aj ich dohadzovačské schopnosti, teda najmä Inge). Tieto postavy a krásne prostredie rakúskych Álp, prírody, malého mestečka dodávali príbehu príjemnú atmosféru.
Bolo tu pár detailov, ktoré mi úplne nesadli. V niektorých momentoch sa mi zdalo, že všetko sa deje príliš rýchlo (napríklad zamilovanosť Anny, záver knihy a podobne). Niektorým veciam by som jednoducho dopriala viac času. Z epilógu mám pocit, akoby nás autorka navnadila na možné (voľné) pokračovanie príbehu o inej dvojici, ktorú sme tu stretli. Neskôr uvidíme, či sa toto moje „podozrenie“ naplní.
Bridgertonovcov som si veľmi obľúbila, je to úžasná rodina. Jej členovia si síce nenechajú ujsť žiadnu možnosť, aby sa mohli navzájom doberať, prípadne jeden druhému niečo vyparatiť, ale zároveň sú tu vždy jeden pre druhého, pomáhajú si, podporujú sa. Je medzi nimi cítiť obrovská láska. Túto rodinu si jednoducho nejde nezamilovať, preto som rada, že som sa k nej mohla ešte raz vrátiť.
Deviata kniha obsahuje bonusový epilóg ku všetkým predchádzajúcim príbehom plus krátky príbeh o mame Violet. Na ten som sa tešila asi najviac, keďže Violet patrí k mojim najobľúbenejším postavám (hoci, musím sa priznať, že najskôr som sa bála, že to bude jedna z tých matiek, ktorá sa jednoducho potrebuje starať do života svojich detí a nedá im dýchať, no už čoskoro sa ukázalo, že je to milujúca matka, ktorej ide o šťastie detí a podporí ich za všetkých okolností). Zároveň som sa ho tak trochu bála, keďže všetci vieme, ako dopadol vzťah s jej manželom a vedela som, že to bude také horkosladké čítanie.
V tejto bonusovej knihe sa čitatelia napríklad dozvedia, či Hyacinth našla šperky, po ktorých tak dlho pátrala, či si Simon prečítal listy od otca, ako zareagovala Eloise na tajomstvo Penelope, čo bolo s niektorými vedľajšími postavami a podobne.
Mne sa najviac páčil epilóg k príbehu Anthonyho a Kate, počas jeho čítania som sa celý čas smiala. Najemotívnejšie pre mňa boli epilógy k príbehom Francescy a Michaela a Gregoryho a Lucy. Niektoré epilógy sa odohrávajú pomerne krátko po ukončení pôvodných postáv, pri iných je zasa väčší časový rozostup. Som rada, že sme sa dozvedeli, ako sa im darí aj po rokoch.
Je mi smutno, že teraz sa už musím s týmito postavami naozaj rozlúčiť, veľmi mi prirástli k srdcu. Celá séria sa stala mojou „závislosťou“, väčšinu kníh som zhtla na jedno posedenie, keďže autorka má príjemný štýl a nebola tu núdza ani o humor.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Možno je to v nás je pomerne krátky príbeh (cca 260 strán), no zaoberá sa viacerými závažnými témami ako strata blízkeho človeka, telesné postihnutie, alkoholizmus, rodinné problémy, nízke sebavedomie, sebaláska, hľadanie seba samého a podobne.
V jednu zasneženú noc sa v múzeu Thomasa Edisona stretnú dvaja teenageri. Tegan je tiché dievča, ktoré na seba nerado putá pozornosť, čo sa jej však veľmi nedarí, pretože v okolí ju poznajú ako "dievča s tou rukou". Mac, naopak, patrí k obľúbencom školy, má veľa kamarátov a je úspešný futbalista. Každý do múzea zavítal z iného dôvodu, no ani jednému sa nechce ísť domov, preto sa rozhodnú, že tam spoločne zostanú cez noc. Poznajú sa už zo školy, no prehodili spolu len pár slov. Stačí len pár hodín strávených v priestore malého múzea a dozvedia sa o sebe veci, ktoré nechceli nikdy nikomu prezradiť.
Okolo oboch bolo zo začiatku veľa tajomstiev. Nevieme, čo sa im presne stalo, čo ich donútilo odísť z domu. Až postupne získavame určité útržky z predchádzajúcich hodín a dávame si dokopy všetky udalosti.
Tegan sa takmer celý svoj život trápila kvôli svoje ruke (narodila sa len s dvoma prstami, čo dosť poznačilo jej sebavedomie). Pred pár rokmi však jej život zasiahla ďalšia katastrofa a od vtedy len "prežíva". S mamou sa o tom veľmi nebavia, kamarátky jej zasa nerozumejú. Aj keď sa navonok tvári, že je v poriadku, jej blízki túto masku dávno prekukli. Má však jedno tajomstvo, o ktorom nikto netuší a ktoré ju ťaží na srdci. Tegan som v určitých veciach rozumela (tiež mám určité postihnutie, takže chápem, čím si prechádzala), no s mnohými jej rozhodnutiami som sa nevedela stotožniť. Človek je často zaslepený vlastnou pravdou, až si neuvedomuje, čo všetko má priamo pod nosom.
Na prvý pohľad sa zdá, že Mac má dokonalý život, ale nie je to pravda. Otec je alkoholik, s mamou sa hádajú, brat odišiel študovať, a tak je na všetky starosti sám. Zo všetkého je už dosť unavený, tak sa rozhodne aspoň na pár hodín zmeniť vzduch a nemyslieť na problémy, ktoré ho čakajú doma. Priznávam, že Mac mi bol viac sympatický.
V príbehu bolo viacero, povedala by som až filozofických myšlienok na zamyslenie. To sa mi na príbehu páčilo, rovnako ako fakty o Edisonovi, tie boli zaujímavé a niečo nové som sa dozvedela. Celkovo som však v príbehu postrádala niečo, čo by ma nadchlo, čo by ma primälo viac si užívať príbeh. Príbeh nebol zlý, to nemôžem povedať, ale bol to pre mňa taký priemer - nenadchne, ani neurazí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Musím sa priznať, že pôvodne som sa na tento príbeh nechystala, no nakoniec som rada, že som si ho prečítala, pretože to bol naozaj krásny príbeh o zakázanej láske inšpirovaný skutočným životom.
Mladá slúžka Aňa mala ešte len 16 rokov a bolo to aj cítiť, najmä v jej nevinnosti a naivite. Vo svojej práci to nemala vôbec jednoduché, musela sa vyrovnať s mnohými intrigami ostatného služobníctva a s krutým zaobchádzaním. To, že sa k nej takto zle správali cudzí ľudia, bola jedna vec, ale to, že sa k nej podobne správal aj vlastný brat a chcel ju využiť vo svoj vlastný prospech...to som len ťažko rozdychávala. Napriek všetkému, čo jej spravil, to s ním nevzdávala a neustále sa mu snažila pomôcť. Za pár mesiacov si prešla mnohými náročnými situáciami a mne jej bolo nesmierne ľúto. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a Aňa sa vďaka tomu stala silnejšou.
Gróf Jonas mi bol tiež od začiatku sympatický, páčilo sa mi, že si nepotrpel na svoj titul a bol úplne iný ako jeho rodičia, správal sa úctivo ku všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich postavenie alebo majetok. Celkom ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že má 36 rokov, nejak som čakala, že bude dvadsiatnik (ale dvadsaťročný vekový rozdiel mi vôbec nevadil).
Romantická linka bola skvelá. Mali sme tu zakázanú lásku, na ktorú ešte k tomu čakalo množstvo problémov - Jonasa chceli rodičia oženiť so ženou z bohatej rodiny, aby vyriešili vlastné finančné problémy; neustále skrývanie, intrigy zo všetkých strán (často som mala chuť od nervov knihu zahodiť niekam poriadne ďaleko)... jednoducho som sa ani chvíľu nenudila. Nechýbali rozkošné ani pikantné momenty. Jonasovi a Ane som už od začiatku držala palce, po tom všetkom, čím si prešli, si zaslúžili svoje šťastie, tvrdo oň bojovali, nemali ho zadarmo.
V príbehu sa prelína prítomnosť (rok 2017) a minulosť (roky 1905/1906) a tiež pohľad Maji (pravnučky Jonasa a Ani) a ich dvoch. Páčilo sa mi, ako autorka dokázala priblížiť atmosféru začiatku 20.storočia, pôsobilo to na mňa autenticky. Čo sa týka prítomnosť, privítala by som, keby dostala viac priestoru.
Kniha má síce vyše štyristo strán, no nebolo tu veľa kapitol, keďže každá kapitola bola pomerne rozsiahla. Sadol mi aj autorkin štýl, čítanie som si užívala od začiatku do konca.
Za mňa rozhodne veľké odporúčanie.
