Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Anotácia tejto knihy znela naozaj veľmi dobre - smrť najlepšej kamarátky, zaslanie tajomnej knihy, zoznámenie s obľúbeným autorom. Príbeh ako taký bol fajn, ale nemôžem povedať, že by som si z neho úplne sadla na zadok. Rieši sa tu viacero závažných tém - strata blízkej osoby, vyrovnávanie sa so stratou, hľadanie seba samého.
Amelia má síce čerstvých 18, no ja by som jej rozhodne tipovala menej. Miestami sa správala ako malé dieťa. V svojom krátkom živote to však nemala vôbec ľahké - otec ich opustil, mama sa s jeho odchodom nikdy nevyrovnala a na dcéru kašľala. Našťastie si našla kamarátku Jennu, ktorá ju podporovala a povzbudzovala. Jennina rodina Ameliu prichýlila, jej rodičia brali Ameliu ako svoju. Po jej smrti sa Amelia cítila stratená, všetko jej pripomínalo kamarátku, ani čítanie ju už nebavilo.
Zároveň však Jenna vyvíjala na Ameliu určitý tlak, najmä čo sa týkalo ďalšieho štúdia. Keď Jenna zomrela, Amelia brala ako povinnosť uskutočniť Jennin plán, hoci by radšej robila niečo iné. Potrebovala zmeniť prostredie, aby si určité veci lepšie premyslela a získala určitý odstup.
Zdalo sa mi, že Jennina smrť bola v príbehu veľmi rýchlo odbitá. Čakalo som, že táto udalosť bude viac rozpísaná.
Nolan je autorom Ameliinej obľúbenej knižnej série, ktorá jej pomohla prekonať ťažké časy. Za maskou úspešného spisovateľa sa však skrýva mladý chalan, ktorý bojuje s vlastnými démonmi. Bol tichý, odťažitý, samotársky, len málokoho si pustil bližšie k telu. Zo začiatku mi bol celkom nesympatický, ale postupne, keď som sa dozvedela, čím si prešiel, som ho dokázala lepšie pochopiť. Mal šťastie, že mal takého skvelého kamaráta, ako bol Alex.
Romantická linka bola milá. Amelii sa postupne darilo búrať steny, ktoré si okolo seba Nolan vystaval a on jej zasa pomohol pochopiť, že by sa mala riadiť podľa toho, čo chce ona, nie niekto iný.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keď som si prečítala anotáciu tejto knihy (ex, ktorí sú nútení cestovať na svadbu ich kamarátky v jednom aute), myslela som si, že pôjde o vtipnú romantickú oddychovku. Áno, príbeh bol miestami plný bizarných situácií, ktoré dokážu človeku vyčarovať úsmev na tvári (a niekedy sa ani nestíha diviť, čo sa to vlastne deje), no zároveň sa tu riešilo množstvo závažnejších tém - toxické priateľstvo, depresia, duševné zdravie, rodinné problémy, hľadanie seba samého...
V príbehu sa striedajú kapitoly z prítomnosti, ktoré sa odohrávajú v podstate v priebehu 2-3 dní a sú skôr humorné; a kapitoly z minulosti, ktoré boli viac emotívnejšej. Dozvedáme sa v nich, ako sa začal letný románik medzí Addie a Dylanom, ako prerástol do vážnejšieho vzťahu a ako zvládali prekážky, ktoré im nastolil bežný život.
Málokedy sa mi stáva, že si viac obľúbim ženskú postavu, ale v tomto prípade to tak bolo. Addie mi bola sympatická a niekedy mi bolo veľmi ľúto, čím všetkým si musela prejsť počas vzťahu s Dylanom (niekedy som si aj priala, aby sa naňho vykašľala a našla si niekoho, kto ju dostatočne ocení). Našťastie, mala skvelú sestru, ktorá pre ňu bola veľkou oporou (a ktorá vniesla do príbehu značnú dávku vtipnosti).
Už od začiatku bolo zrejmé, že Dylan nie je úplne v poriadku, hoci navonok sa tváril bezstarostne. Jeho veľkým problémom bol aj jeho najlepší kamarát, ktorý s ním poriadne manipuloval a snažil sa zničiť jeho vzťah s Addie. Viackrát som mala chuť naňho zakričať, aby Marcusovi konečne niečo povedal, nenechal ho stále kydať na Addie, stanovil mu určité hranice.
Marcus ma od prvej chvíle strašne vytáčal, občas som mala kvôli nemu chuť zahodiť knihu niekam poriadne ďaleko. Kazil mi celkový dojem z príbehu. Stačilo, aby otvoril ústa a ja som hneď chytala nervy. Chápem, že mal určité problémy a nevedel, čo so sebou, ale čo je moc, to je moc. Aspoň na konci si to u mňa málinko vylepšil.
Čakala som síce trochu iný príbeh, ale to, čo som dostala nebolo vôbec zlé.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na prvý diel tejto trilógie som sa veľmi tešila, mám rada mafiánske romance a zápletka tiež znela dobre, bohužiaľ, zostala som sklamaná. Do druhého dielu som sa púšťala s tým, že dám autorke ešte šancu, možno uvidím nejaké zlepšenie, ale nestalo sa tak. Záverečný diel som čítala už len zo zvedavosti.
Kde mám začať? Autorka síce tvrdí, že Laura nie je hlúpa, ale ja s ňou nemôžem súhlasiť. Veď ktorý človek by si nevšimol, že mu transplantovali srdce? Na prstoch jednej ruky by som mohla spočítať, koľkokrát bola triezva. Zaujímal ju len alkohol a značkové oblečenie. Neverím, že to hovorím, no tentokrát sa mi aj Oľga zdala rozumnejšia. Laura uverila všetkému, čo počula, nikdy si nič neoverila (napríklad pri scéne so zabitým psom).
Nemôžem povedať, že Massimo by patril medzi moje obľúbené postavy, ale nepáčilo sa mi, čo z neho autorka v tejto časti urobila.
Nacho... z neho mám zmiešané pocity. Chvíľu mi pripomínal Massima (ako na Lauru tlačil, kontroloval ju, nemohla ísť ani na záchod, aby o tom nevedel), chvíľu to bol taký cukrík.
Čo sa týka "romantickej" linky... Laura povedala, že Massimo sa nesnažil zachrániť ich vzťah, no ani ona sa nešla zrovna pretrhnúť, už od začiatku som mala pocit, že Massima odpísala (hoci jeho peniaze a sex jej nevadili). Ona vlastne ani nevedela, čo chce - najskôr celý čas myslí na Nacha, o päť minút sa vyspí s Massimom; keď si Massimo privedie novú ženu, žiarli naňho, pritom sama má už dávno iného...a takto by som mohla pokračovať donekonečna. Povie, že nechce žiť s mafiánom...a nájde si druhého mafiána. Je strašne zamilovaná a stačí, že sa pozrie na pekného chlapa a strávi s ním 5 minút a veľkej láske je koniec. Aj vo vzťahu Laury a Nacha som našla podobnosti s jej vzťahom s Massimom (minimálne z ich začiatkov). Vlastne ani neviem povedať, či som spokojná s tým, ako príbeh skončil, keďže ani medzi jednou dvojicou som necítila nejaké väčšie emócie.
Ešte by som sa chcela vyjadriť k autorkinej poznámke na konci knihy - myšlienka je to pekná a keby z príbehu naozaj vyplývala, tak jej aj zatlieskam. No môžem privrieť aj obe oči a príbeh na mňa týmto spôsobom nepôsobí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čo k tebe cítim bol príjemný (a trochu sladký) romantický príbeh. Odohráva sa v prostredí nemocnice, aj keď sa nedá povedať, že lekárske prostredie by bolo v príbehu až tak výrazné. Príbeh sa mi čítal ľahko, prečítala som ho v priebehu pár hodín
Carmen pred pár rokmi zomrel manžel a od vtedy je sama. Hoci si párkrát vyšla na rande, nikdy to nebolo to pravé. Práve získala skvelú prácu, do ktorej sa už veľmi teší. Jej prvý deň v novom zamestnaní by už nemohol byť horší - má robiť opatrovateľku arogantnému doktorovi. Už po pár hodinách v jeho prítomnosti však zisťuje, že ho dopredu odsúdila a v skutočnosti je úplne iný. Nedávno sa dostal do škandálu, kvôli ktorému je ohrozená jeho kariéra. Carmen sa mu rozhodne pomôcť očistiť jeho meno, vďaka čomu spolu trávia veľa času a preskočí medzi nimi iskra.
V posledných rokoch to mala naozaj ťažké. So svojím zosnulým manželom sa poznali od detstva. Najskôr boli kamaráti, potom spolu začali chodiť a rok po ich svadbe jej muž tragicky zahynul. Prešla si náročným obdobím, ktoré ju však zároveň posilnilo. Hoci na svoju prvú lásku stále myslí, je pripravená posunúť sa ďalej.
Zbožňovala som jej veľkú milujúcu rodinu, ktorá bola pre ňu v ťažkých časoch nesmiernou oporou. Takáto rodina dokáže byť niekedy poriadne vyčerpávajúca, nič pred ňou neutajíte, príbuzní si vás v jednom kuse doberajú, no keď ide do tuhého, môžete sa na ňu spoľahnúť. S tým súvisí aj ich rodinná taliansko-kubánska reštaurácia a prostredie prisťahovalcov a ich potomkov, ktoré dodávali príbehu čaro.
Podľa anotácie som čakala, že Jason bude zo začiatku na zabitie, ale už po pár minútach ma presvedčil, že to nie je žiadny hajzlík či sukničkár. Bol to veľký dobráčisko, ktorý sa snažil svojim pacientom čo najviac pomáhať, miloval svoju prácu, bol vtipný, šarmantný, inteligentný. Pred pár mesiacmi sa zamiloval, no potom sa ukázalo, že jeho "milovaná" ho len využila, aby sa pomstila svojmu manželovi. Celá vec sa dostala do médií a nielen, že mal Jason zlomené srdce, ešte bolo aj pošpinené jeho meno.
Romantická linka prebiehala docela rýchlo. Carmen a Jason sa poznali dva dni, kým sa viac zblížili (celý príbeh sa odohrával v rozmedzí dvoch týždňov). Tejto rýchly vývoj mi tentokrát až tak nevadil, hoci keby to autorka trochu natiahla, prišlo by mi to reálnejšie. Ich vzťah bol naozaj rozkošný, bolo tu viacero sladkých momentov, ale nebolo to zasa tak prehnané, že by som chytala cukrovku
Autorkin debut Konflikt sa mi veľmi páčil, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Z prostredia mafiánov sme prešli na slovenský vidiek a autorka nám dopriala krásny príbeh o láske, bolesti, odpustení. Má príjemný štýl, vďaka čomu som príbeh prečítala za pár hodín.
Veronika je mladé dievča plné energie s podrezaným jazykom, ktoré sa nebojí žiadnej výzvy. Pod vplyvom svojho priateľa a jeho rodiny sa však za posledné tri roky musela zmeniť na "slušňáčku". Myslela si, že toto je život, ktorý chce...až kým sa jej do života nepriplietol Richard, pri ktorom sa nebojí byť sama sebou.
Richard...táto postava mala okolo seba takú zvláštnu auru, ktorú nedokážem slovami presne popísať, ale jednoducho ma k nemu niečo nesmierne priťahovalo. Možno tajomnosť, spätosť s prírodou, nepredvídateľnosť, pracovitosť, jeho názory a priority... pravdepodobne kombinácia všetkého spomenutého.
Príbeh by som v podstate mohla rozdeliť na dve časti. Prvá bola skôr vtipnejšia, najviac ma bavilo, keď Richard pomáhal Veronike písať sexuálne scény do jej pripravovanej knihy. Neskutočne to medzi nimi iskrilo a k tomu sa ešte pridal tieň zakázanej lásky, keďže Veronika bola v tom čase zadaná. Richard vždy vedel, na ktorú strunu má udrieť, aby Veroniku vyprovokoval... a tá si nikdy nechcela dať zahanbiť. Nebola núdza ani o pikantné scény.
Druhá časť bola dosť emotívna. Richard a Veronika už síce k sebe mali voľnú cestu, no obaja mali svoje trápenia a tajomstvá, s ktorými sa najskôr potrebovali vysporiadať, aby mal ich vzťah vôbec nejakú šancu. Problémom tiež bolo, že obaja o svoje minulosti neradi hovorili, kvôli čomu sa neraz poškriepili a mali tichú domácnosť. Veronikina mama ma sklamala, našťastie to zachránila Richardova mama, ktorá bola naozaj skvelá.
Páčilo sa mi, že autorka zasadila príbeh do Slovenska. Dedinské prostredie mi je veľmi blízke, keďže tam žijem celý život. Išlo o tradičnú slovenskú obec, kde ľudia stále chovajú zvieratá na úžitok, obrábajú polia, majú slabý signál, navzájom si pomáhajú... malo to svoje čaro.Zaujal ma aj Richardov nezvyčajný dom. Bolo tu viacero sympatických postáv, spomeniem napríklad malú Sárku.
Čo viac dodať, autorka ma ani tentokrát nesklamala, príbeh vám určite odporúčam a už teraz sa teším na jej ďalšiu knihu.
Wow, tak toto bola jazda! Musím sa priznať, že som úplne nevedela, čo mám od knihy čakať, ale už po pár stranách bolo jasné, že to bude pecka. Dedička ruže je originálny príbeh, v ktorom sa kombinuje romantika s tajomstvami, klamstvami, intrigami, náročnými plánmi a akčnými scénami. Myslím, že podobnú knihu som ešte nečítala.
Od začiatku v príbehu prevláda temnejšia atmosféra. Hlavná hrdinka Violet to v živote nemala jednoduché. V detstve jej zomreli rodičia a brat, skončila v sirotinci, po pár rokoch si ju k sebe zobrala teta, ktorá však bola na ňu veľmi prísna. Spoločne pracujú na pláne, ako očistiť meno jej zosnulých rodičov. Violet prechádza tréningom, kde sa učí bojovať, narábať so zbraňami, klamať, pretvarovať, manipulovať... Teraz nastáva najdôležitejšia časť ich plánu a aj najmenšia chyba môže zničiť všetko, na čom toľko rokov pracovali.
Violet je navonok tvrdá, no vo vnútri celkom citlivá. Niekedy ani ona nedokáže držať svoje emócie na uzde. Často musela robiť veci, ktoré jej boli proti srsti. Je to pomerne "komplikovaná" postava (keď si knihu prečítate pochopíte, ako to myslím). Zvládla toho oveľa viac, ako by dokázalo iné dievča v jej veku.
Obdivujem autorku, že dokázala vymyslieť takúto zápletku, ja by som na to nemala fantáziu. Bolo tu aj veľa "odborných" vecí (napríklad ohľadom fungovania sekty), ktoré si musela vopred naštudovať, aby pôsobili autenticky, čo sa jej na 100% podarilo. Naozaj mala všetko veľmi dobre premyslené.
Páčil sa mi aj jej štýl písania, kniha sa mi dobre čítala. Hoci má okolo 500 strán, nemala som pocit, že by v ňom nejaká zbytočná "vata" (vôbec by mi nevadilo, keby bol príbeh aj dlhší). V príbehu sú pikantné scény i vulgarizmy (čo je pochopiteľné, keďže hlavní hrdinovia sú dvadsiatnici, k ich vyjadrovaniu to jednoducho patrí). Strieda sa tu prítomnosť s minulosťou.
Romantická linka bola skvelá. Myslela som si, že pôjde o typickú haters-to-lovers romantiku, ale zvrtla sa iným smerom a vykľula sa nám z toho zakázaná romantika. Vzťah Violet a jej "nápadníka" (jeho meno tu zámerne nepíšem, nech veľa neprezrádzam) bol dosť komplikovaný. Pred Violet stála náročná voľba, či poslúchnuť rozum, alebo srdce. Poviem však aspoň to, že "nemenovaný" bol zlatíčko a často som sa musela prihlúplo usmievať.
Koniec bol pomerne otvorený, veľa veci tu zostalo nedoriešených, ale keďže ide o prvý diel trilógie, je to pochopiteľné (hoci, čakanie na pokračovanie bude náročné).
Samozrejme, nesmiem zabudnúť pochváliť grafické spracovanie knihy. Aj nádherná oriezka ju robí jedinečnou. Je to jedna z najkrajších kníh, aké doma mám.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zoznam prianí je presne taká YA jednohubka, aké mám rada - vtipná, rozkošná, romantická i emotívna. Chcela som si ju dávkovať po menších častiach, ale nešlo to. Keď som sa do nej začítala, nevedela som sa odtrhnúť. Stránky mi rýchlo utekali pod prstami, až som zrazu bola na konci. Vždy, keď čítam takýto príbeh, ma chytí nostalgia, keďže na podobných príbehoch som vyrastala.
Sára je tajne zamilovaná do najlepšieho kamaráta svojho brata. Má to však háčik, vlastne niekoľko - jej brat je veľmi ochranársky a ťažko by niesol, keby jeho "malá" sestra začala randiť s o niekoľko rokov starším Adamom, ktorý má ešte k tomu povesť sukničkára striedajúceho jednu babu za druhou. Adam tiež nikdy neprejavil záujem o Sáru...až doteraz. Táto kombinácia sa mi veľmi páčila, má také svoje typické čaro (ktoré cítim aj v iných knihách podobného typu).
Romantická linka bola veľmi milá a vyvíjala sa pomaly, čo mne úplne vyhovuje (hoci, aby som bola úprimná, privítala by som aj viac spoločných momentov medzi Sárou a Adamom). Pri týchto dvoch som sa musela len prihlúplo usmievať a netrpezlivo čakať, kým nastane moment, na ktorý som sa od začiatku tak veľmi tešila.
Sára mala šťastie, že mala okolo seba toľko skvelých ľudí. Najviac som si obľúbila jej mamu (každé dievča by bralo takúto mamu, ktorej sa môže zveriť so svojimi tajomstvami a spoľahnúť sa, že jej vždy pomôže), babičku (ktorá bola rovnako láskavá a s vnučkou mala blízky vzťah) a Tima. Timo bol skvelý najlepší kamarát, veľmi sa mi páčilo ich priateľstvo so Sárou (musím povedať, že v jednom momente som na ňu bola nahnevaná, keď sa s ním o určitej veci otvorene neporozprávala, radšej sa mu vyhýbala, a tým mu dosť ubližovala).
Samozrejme, v takomto príbehu nesmú chýbať intrigy zo školy. V každej triede je skupinka "obľúbených" žiakov, ktorí si o sebe veľa namýšľaju a potrebujú sa nad ostatnými vyvyšovať.
Koniec príbehu sa niesol vo vážnejšej a emotívnejšej atmosfére, ale aj takéto chvíle patria k životu.
Veľmi sa mi páči myšlienka, ktorá sa skrýva za názvom knihy. Na prvý pohľad sa síce môže zdať jasný, ale postupne si človek uvedomí, že nie je až taký jednoznačný, ako si pôvodne myslel
Ešte musím pochváliť grafickú stránku knihy, či už krásnu obálku, ale aj spracovanie vo vnútri knihy
Dlho som premýšľala, či sa mám do tejto knihy pustiť. Na jednej strane ma lákala, na druhej zasa nie som až taký veľký fanúšik fantasy. Povedala som si, že keď sa mi páčila Cestovná agentúra Tajné svety, mohol by sa mi páčiť aj príbeh Amari. Som rada, že som sa nemýlila. Príbeh som si užila ešte viac, ako som pôvodne dúfala.
Hlavnou hrdinkou je dvanásťročná Amari Petersová, ktorá žije v chudobnej štvrti s mamou a so starším bratom Quintonom. Jej brat je však už pol roka nezvestný a polícia sa v jeho prípade neangažuje až tak, ako by si Amari priala, preto sa ho snaží nájsť sama. Keď jej od brata príde tajomný odkaz zistí, že pred ňou tajil dôležité veci. V jeho skrini nájde kufrík s pozvánkou na letný výcvik v tajnom Úrade nadprirodzených vecí. Práve tam by sa o jeho zmiznutí mohla dozvedieť viac. Kým však bude mať možnosť pustiť sa do väčšieho pátrania, bude sa musieť vysporiadať s novoobjavenou magickou silou, s ďalšími účastníkmi výcviku, ktorým leží v žalúdku a 3 záverečnými skúškami.
Amari mi na svoj vek prišla dosť vyspelá (vlastne som tento pocit mala pri jej viacerých rovesníkoch), predstavovali som si ich skôr ako teenagerov než deti. Ani sa tomu nečudujem, keďže autor jej toho naložil na plecia veľmi veľa a už v takom mladom veku musela riešiť množstvo problémov. Keďže to bola černoška, pochádzala z chudobných pomerov a žila v pochybnej časti mesta, ľudia ju zvykli už vopred odsúdiť. Vždy bola samotárka, nemala takmer žiadnych kamarátov, všetci sa jej skôr vyhýbali. Nedokázala nikde zapadnúť. Všetky tieto veci ju však určitým spôsobom posilnili.
Úrad nadprirodzených vecí bolo veľmi zaujímavé miesto, skladalo sa z viacerých oddelení, pôsobili tu ľudia s rôznymi schopnosťami, netradičné stvorenia, zázračné predmety a podobne. Autor to mal veľmi pekne premyslené.
Spoločné s Amari postupne spoznávame nové miesta, ľudí a veci, dozvedáme sa tajomstvá, plníme rôzne úlohy, takže som sa ani chvíľu nenudila. Kniha má cez 400 strán, no zvládla som ju prečítať za deň. Musím priznať, že niektoré zvraty som vôbec neočakávala.
Autor tiež do príbehu zakomponoval viacero závažnejších tém - šikana, rasizmus, predsudky, finančné problém, rozpad rodiny, matku samoživiteľku, stratu blízkej osoby...
Myslím, že tento príbeh dokáže zaujať malých i veľkých (sama som toho príkladom). Dúfam, že sa dočkáme prekladu aj ďalších častí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ide o pomerne rozsiahly historický román, má cez 500 strán. Keď som na začiatku videla zoznam postáv až na tri strany, trochu sa mi zatočila hlava. Musím sa priznať, že najskôr som sa v toľkých menách celkom strácala, ale postupne som sa do tohto sveta dostala. Aby som bola úprimná, čakala som trochu odlišný príbeh, ale páčilo sa mi, čo som nakoniec dostala.
Príbeh je písaný v tretej osobe, a tak máme možnosť nahliadnuť nielen do života bohatých, ale aj služobníctva. Bolo tu rozbehnutých viacero dejových liniek, vďaka čomu som sa ani chvíľu nenudila.
Romantická linka bola taká horkosladká. Gróf Giles musel po tragickej smrti svojho otca prevziať správu nad zámkom Ashmore. Lenže jeho otec mu zanechal toľko problémov a dlhov, že ak sa chcel o svoju rodinu a zamestnancov dôkladne postarať, musel sa oženiť s nejakou bohatou dedičkou. Už od začiatku mu to bolo proti srsti, ale nemal na výber. Na jednej akcii sa zoznámi so slnečnou Ninou, s ktorou si hneď porozumenie a preskočí medzi nimi iskra. Je tu však háčik - Nina nepochádza z bohatých pomerov. Za to jej kamarátka Kitty áno, tá by bola pre grófa ideálnou manželkou. Na Gilesa čaká ťažké rozhodnutie, aj keď vie, že nemá moc na výber.
Táto komplikovaná situácia sa mi na jednej strane páčila, na druhej mi z nej bolo smutno. Ľutovala som zamilovanú dvojicu, ktorá nemohla byť spolu, no zároveň mi bolo ľúto aj ich partnerov. Oni svoje polovičky ľúbili, no im sa takej lásky nikdy nedostalo späť.
Nina aj Kitty boli sympatické a obe som si obľúbila. Boli to blízke kamarátky, hoci boli rozdielne - Nina bola spoločenská a vzdelaná, Kitty tichá, utiahnutá, hanblivá a tak trochu naivná Priznám sa však, že Kitty som fandila trochu viac, Gilesa mala veľmi rada, snažila sa mu byť dobrou ženou a postupne dozrela a dospela. Niekedy som sa na Gilesa hnevala za to, ako sa k nej správal. Rozumiem, že si svoj život predstavoval inak, ale Kitty si zaslúžila viac.
Obľúbila som si aj Gilesových súrodencov. Jeho mladšie sestry boli dospievajúce dievčatá, ktorým sa rodičia veľmi nevenovali a tak sa vlastne starali jedna o druhú. Zažívali svoje prvé lásky i sklamania. Ich brat Richard bol jednou z mojich najobľúbenejších postáv.
Svet chudobnejších ľudí a služobníctva sa mi tiež páčil. Nechýbali tu intrigy, nejaké tie pletky a podobne. Oba svety tu mali rovnocenné zastúpenie.
Niekoľko veci tu zostalo otvorených s nedoriešených, ale vraj by malo byť aj pokračovanie, tak dúfam, že tam nájdem odpovede na moje otázky.
Alžbeta Báthory je jednou z najkontroverznejších postáv v našej histórii. Počas minulých rokov sa okolo nej vytvorilo množstvo legiend, povier a mýtov, najmä čo sa týka jej údajného kúpania sa v krvi mladých dievčat. Pravdu sa už asi nikdy nedozvieme.
Môj otec pochádza z okolia Čachtíc, sama som tam strávila veľa času a doteraz tam máme veľkú časť rodiny, takže aj z tohto dôvodu ma príbeh veľmi lákal.
Autorka ma opäť raz nesklamala a dopriala nám skvelý príbeh. Obdivujem autorov, ktorí sa púšťajú do spracovania historickej témy, vyžaduje si to mnoho štúdia a aj v tomto príbehu je vidieť, že autorka túto časť nepodcenila. Samozrejme, že niektoré veci si upravila v prospech príbehu, ale aj tak som sa dozvedela veľa nového.
Páčilo sa mi, akým spôsobom Alžbetu v príbehu vykreslila - na jednej strane prísna, krutá, inteligentná pani, ktorá sa dokázala postarať o veľké majetky, na druhej milujúca, citlivá a starostlivá žena a matka. V príbehu sledujeme jej osud v podstate od detstva až po smrť, jej vzostupy i pády. Musím povedať, že zo začiatku som voči nej cítila určitý odstup, ale postupne mi prirástla k srdcu.
Doba, v ktorej sa príbeh odohráva, bola veľmi pekne popísaná. Autorka používala dobový jazyk, čo ešte viac prispelo k vytvoreniu autentickej atmosféry. Bolo tu skvelo poukázané na to, ako rýchlo sa z malého nedorozumenia dokáže stať veľký problém. Klebety sa vždy šírili rýchlosťou svetla. Jedna baba povie druhej, tá si to trochu upraví, pošle ďalej a je to.
Zaujala ma aj časť ohľadom liečiteľstva, bolo to veľmi zaujímavé a poučné (najmä využívanie rôznych byliniek), hoci v príbehu to spôsobilo celkom veľkú šarapatu.
Darvulia (a aj ďalší potulní umelci) vniesla do príbehu niečo magické. Mala okolo seba takú zvláštnu auru, čo ju robilo takou zaujímavou a tajomnou (asi aj kvôli tomu ležala niektorým ľuďom v zuboch). Túto stránku tiež podporilo prepojenie minulosti s prítomnosťou.
Ďakujem autorke, že do príbehu vložila aj niečo pre moju romantickú dušu. Mnoho takýchto scén tu síce nebolo, no o to viac som si ich užívala.
Kráľovnú krvi radím medzi tie najlepšie autorkine knihy, ktoré som doposiaľ čítala a môžem vám ju len odporučiť.
