Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Vianočné želanie je príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka, druhých šanciach a nových začiatkoch. Bol to príjemný romantický príbeh, ktorého atmosféru ešte dokreslilo aj obdobie vianočných sviatkov. Je to celkom jednohubka, má len niečo cez 200 strán, takže ju stihnete prečítať v priebehu pár hodín.
Keď Carly prišla o brata i snúbenca, rozhodla sa odsťahovať zo svojho rodného mestečka. Všetko jej tam pripomínalo tragédiu, ktorá jej úplne zmenila život. Od tohto nešťastia už síce prešlo šesť rokov, ale ona sa s tým ešte úplne nevyrovnala. Návrat domov však už nemôže viac odkladať, keďže jej tehotná švagriná ju poprosila o pomoc. Bude sa musieť vyrovnať s bolestivými spomienkami, opätovným stretnutím so svojou teenagerskou platonickou láskou i nevraživosťou k blížiacim sa sviatkom, aby svojej neteri a synovcovi dopriala tie najkrajšie Vianoce.
Carly bola láskavá dobrosrdečná žena so srdcom na dlani, ale zlomená smrťou dvoch milovaných ľudí. Od tej osudnej nehody poriadne nežila, len tak prežívala. Tieto sviatky jej však v mnohom otvorili oči a záleží len na nej, či sa rozhodne využiť príležitosť, aby bola opäť šťastná, alebo sa bude aj naďalej užierať minulosťou.
Jake bol veľký sympaťák, poctivo sa staral o rodinu svojho zosnulého najlepšieho kamaráta, venoval sa jeho deťom, trávil s nimi čas, učil ich nové veci, bol oporou pre jeho ovdovelú manželku... jednoducho sa zachoval ako správny najlepší kamarát. Bolo cítiť, že deti má veľmi rád a urobil by pre ne prvé i posledné.
Rovnako láskavý bol aj ku Carly, snažil sa jej spríjemniť návrat domov, pomôcť jej prekonať minulosť a pohnúť sa ďalej, navrátiť jej lásku k Vianociam, ktoré v minulosti tak zbožňovala. Bol do nej zamilovaný už v minulosti, no nikdy jej to nepovedal, a to hneď z viacerých dôvodov - bola sestra jeho najlepšieho kamaráta, bola od neho o 4 roky mladšia, neskôr sa zasa zasnúbila. Tentokrát je odhodlaný svoju príležitosť nepremárniť, ale ani teraz to nebude mať s Carly vôbec jednoduché. Niektoré časti ich vzťahu mi prišli trochu prirýchle (konkrétne začiatok a koniec) a privítala by som, keby ich autorka viac rozpísala a dopriala im viac času. To je asi moja najväčšia výhrada k príbehu, inak som s nim bola spokojná.
Austin a Kendall boli rozkošné deti a práve ich radosť z Vianoc, zo stretnutia so Santom, z ozdobovania stromčeka, z pečenia medovníčkov, z darčekov a podobne dodávala príbehu tú pravú vianočnú atmosféru. Neraz mi títo drobci vyčarovali úsmev na tvári.
Páčilo sa mi aj prostredie malého mestečka a to, že sme mali prostredníctvom Jakea možnosť nahliadnuť do života horolezcov a vysokohorských záchranárov (hoci táto téma bola zároveň dosť emotívna). Miestni záchranári si vytvorili vlastnú rodinu a vždy, keď niekto potreboval pomoc, ani chvíľu neváhali, či bol deň, alebo noc, sneh či dážď.
Zbožňujem vianočné/zimné príbehy. Zbožňujem Miškine príbehy. Keď sa tieto dve veci spoja do jedného, nemôže to dopadnúť zle. Miška nastavila latku tak vysoko, že od každej jej knihy mám mega veľké očakávania a, našťastie, ma ešte nesklamala. 24 dní je skvelý, vtipný, bláznivý romantický príbehy, pri ktorom vám potečú slzy, jednak od smiechu, jednak z množstva emócií. Miška vie obe zložky do svojich príbehov veľmi dobre zakomponovať.
Nina je neriadená strela, pri ktorej nikdy neviete, s akým bláznivým nápadom príde. S ňou sa človek ani chvíľu nenudí. Zbožňovala som jej hlášky, často som sa pri čítaní nahlas smiala. Veľmi sa mi páčila aj jej láska k Vianociam, od výzdoby, tematického oblečenia až po poznanie celého textu Popolušky (a to som si myslela, ako dobre túto rozprávku poznám, ale na ňu sa vôbec nechystám). Mali sme však možnosť spoznať aj jej druhú, citlivejšiu stránku. Nina mohla na prvý pohľad vyzerať ako taká bláznivka, ktorá nič neberie vážne, no skrývalo sa v nej oveľa viac Adventný kalendár s úlohami, ktorý si sama vymyslela, ju prinútil otvoriť najbolestivejšie stránky života, prehodnotiť niektoré veci, urobiť určité zmeny. Autorka do príbehu zaradila viacero závažných tém, ktoré prinútia aj samotného čitateľa na chvíľu sa zastaviť a popremýšľať nad nimi. Tento nápad bol naozaj super. Nina je čistá duša, slniečko, z ktorej vyžaruje pozitívna energia, pre druhých by sa rozdala, preto mi bolo ľúto, ako sa k nej správali niektorí (i blízki) ľudia a chceli na nej niečo meniť. Mne sa páčila taká aká bola a rozhodne by som nechcela, aby bola iná.
Och, Dominik... kde nájdem takéhoto skvelého chlapa? Jeho si nejde nezamilovať. Pre Ninu by urobil (takmer) čokoľvek. Často prišla s poriadne bláznivými nápadmi, no nikdy jej neodmietol s nimi pomôcť, práve naopak, sám hľadal riešenia, aby mohla dokončiť každú úlohu. Bol pre ňu veľkou oporou. Úplne som sa rozplývala nad tým, ako jej stále hovoril, aká je krásna a úžasná a nechcel ju zmeniť, rešpektoval ju so všetkým, čo k nej patrilo. Nina ho zasa inšpirovala k tomu, aby aj on využil vianočný čas a zamyslel sa nad vlastným životom.
Romantická linka bola rozkošná a ja som sa celý čas usmievala ako slniečko na hnoji. Nina a Dominik sa síce poznali len 24 dní, ale každý z tých dní bol tak detailne popísaný, že som mala pocit, že sa poznajú minimálne rok, nie necelý mesiac. Z tohto dôvodu mi ich vzťah neprišiel príliš rýchly (ako to bolo pri iných knihách), práve naopak, prišlo mi to úplne prirodzené a ja som im ich lásku zožrala aj s navijákom. Títo dvaja sa fakt našli a výborne sa dopĺňali (a to ani nehovorím o vzájomnej príťažlivosti a neustálom iskrení).
Tento príbeh je celkom bichla, ale vôbec mi to nevadilo, užívala som si každú minútu, dokonca by som privítala aj viac strán, o Dominikovi a Nine by som mohla čítať stále. Zbožňujem Miškin zmysel pri humor, už dlho som sa pri čítaní toľko nenasmiala, celkovo sa mi jej príbehy vždy čítajú ľahko a rýchlo.
Spisujem oficiálnu petíciu, aby Miška každý rok napísala nový vianočný príbeh. Za mňa veľké odporúčanie, rozhodne si knihu nenechajte ujsť.
Od tejto knihy som mala veľké očakávania, jednak som už pár kníh od autorky čítala a páčili sa mi, jednak v sebe kombinuje viacero zložiek, ktoré mám rada - slow burn, haters-to-lovers romantika, večne naštvaný muž, žena vyžarujúca pozitívnu energiu, dieťa, určitý vekový rozdiel medzi postavami... Som rada, že autorka ma nesklamala a dopriala mi ďalší skvelý príbeh, ktorý mi naozaj sadol. Bola to presne moja šálka kávy.
Naomi toho má v poslednej dobe na pleciach naozaj veľa, postupne sa k tomu pridávajú aj démoni z minulosti, o ktorých sme nevedeli. Je to však slniečko, ktoré si nejde neobľúbiť. Pre svoju neter sa snažila urobiť prvé i posledné.
Waylay si za svoj krátky život preskákala toho viac, než niektorí dospelí. Na svoj vek bola naozaj vyspelá. To, ako reagovala na niektoré veci, mi lámalo srdce. Žiadne dieťa si nezaslúži takýto prístup od svojho rodiča. Našťastie, mala okolo seba skvelých ľudí, ktorí jej neprítomnosť matky vynahradili.
Knox...jednu chvíľu sa nad ním musíte usmievať, v druhú by ste ho najradšej prefackali. S jeho bratom sa miestami správali ako malé deti. Aj oni dvaja však mali za sebou náročnú minulosť, ktorá im doteraz zasahuje do života, najmä Knoxovi. Ľúbil Naomi i Waylay, robil všetko, čo im na očiach videl, no nechcel si priznať pravdu. Za to, čo urobil pre "dobro" Naomi, som ho mala chuť nakopať. Ale zrejme potreboval tvrdú príučku, aby si konečne uvedomil, čo všetko môže stratiť.
Aj vedľajšie postavy boli sympatické - Knoxova babička, jeho brat, Naominini rodičia a najlepší kamarát, obyvatelia mestečka... Knockemout mal svoje čaro.
Romantická linka bola skvelá, celý čas som sa musela len prihlúplo usmievať nad ich doberaním. Tiež sa mi veľmi páčilo, že sa vyvíjala pomaly a Knox s Naomi dostali dosť času na vzájomné spoznávanie a zbližovanie. Užívala som si najmä to, ako Naomi postupne búrala hradby okolo zanieteného starého mládenca a dostávala sa mu pod kožu.
Je to celkom bichla, kniha má cez 500 strán, ale nenechajte sa tým odradiť. Autorka má príjemný štýl, takže vám strany budú rýchlo ubiehať pod prstami.
Už prešiel nejaký ten piatok, odkedy som čítala prvý diel Kroniky strateného impéria a priznávam, že som sa trochu bála, či si po takom dlhom čase budem ešte niečo pamätať. Našťastie, Majka má na svojej stránke pomerne detailné zhrnutie jednotky, ktoré mi osviežilo pamäť a dopomohlo k tomu, aby som nebola až taká stratená.
Nie som odborník na fantasy, nemám toho v tomto žánri veľa načítaného, ale za seba môžem povedať, že Majka mala svoj svet veľmi dobre premyslený a popísaný (za čo ju obdivujem, nemám takú fantáziu, aby som dokázala vymyslieť niečo podobné). Tajomstvá, intrigy, nepokoje, boj o moc, nečakané zvraty... to všetko tu čaká na čitateľov.
Dvojka mi sadla o niečo viac, a to najmä kvôli tomu, že som sa tu dočkala aj romantickej linky. Bola taká "nenápadná", nehrala prím, vyvíjala sa pomaly, ale o to viac som si ju užívala.
Začiatok bol na mňa trochu pomalší (asi by mi nevadilo, keby bol príbeh o niečo kratší, niektoré časti boli celkom zdĺhavé),ale keď sa postupne dostali do popredia vzťahy a rôzne čachre-machre, príbeh sa mi už čítal lepšie.
Maggie nie je žiadna krehká kvetinka, nenechá sa len tak ľahko zastrašiť, nebude ticho sedieť v kúte, nebojí sa povedať svoj názor, ani si trochu rýpnuť, čo sa mi na nej páčilo. Áno, občas to možno bolo aj trochu cez čiaru, ale vzhľadom na jej vek je to pochopiteľné.
Sky bol pre mňa trochu mätúcou postavou. Najskôr som si nebola istá, na ktorú stranu ho mám zaradiť a vždy, keď som sa na jednu priklonila, urobil niečo, čo vo mne zasa vyvolalo pochybnosti. V jednej chvíli som pri ňom pomaly mala srdiečka v očiach, v druhej by som ho najradšej treskla niečím po hlave (najmä, keď stále bránil Pathosa, ktorý mi poriadne liezol na nervy).
Samozrejme, príbeh musel skončiť v tom najlepšom. Pevne dúfam, že na pokračovanie už nebudeme musieť čakať tak dlho, lebo mám veľa otázok, na ktoré potrebujem odpovede.
Neala som si zamilovala už v predchádzajúcej knihe Tak trochu môj (dokonca viac, než hlavného hrdinu), takže jeho príbeh som si nemohla nechať ujsť. Musím sa priznať, že tento príbeh mi sadol viac, a to hneď z viacerých dôvodov, o ktorých sa rozpíšem v recenzii.
Neal je zlatíčko, milý, starostlivý, dobrosrdečný... jednoducho si ho nejde neobľúbiť. Trochu mi bolo ľúto, že sme tu nemali viacero kapitol z jeho pohľadu, rada by som sa dozvedela viac o jeho vnútornom svete, myšlienkach, pocitoch, názoroch a podobne. Aký úžasný bol v prvej časti, taký skvelý bol aj v dvojke, som rada, že ma nesklamal. Obľúbila som si aj jeho rodinu, predovšetkým malého synovca, ten do príbehu vniesol viacero rozkošných momentov. Jeho „pracovná“ rodina bola tiež fajn, síce niektorí chlapi radi rýpali a nešetrili dvojzmyslami, ale boli to dobrí ľudia a bolo cítiť, že sa majú radi, pomáhajú si, navzájom sa podporujú.
Jess si práve prechádzala náročným obdobím, zradil ju človek, ktorého ľúbila a plánovala si s ním budúcnosť. Potrebovala na chvíľu zmeniť prostredie, ktoré jej všetko pripomínalo, preto sa rozhodla prijať pracovnú ponuku na fotografku slávneho speváka. Aj ona mi bola sympatická, bolo to milé, priateľské dievča, ktoré zbožňovalo svoju prácu. Jej ex sa teda pekne vyfarbil, bol pre mňa najhoršou postavou z celého príbehu a občas som mu mala chuť dať jednu „výchovnú“, aby sa konečne spamätal. V súvislosti s ním ma naštvala aj Jessina mama, keď sa do ich vzťahu potrebovala montovať bez toho, aby poznala všetky súvislosti. Našťastie, mala skvelú najlepšiu kamarátku, ktorá ju v tejto situácii naplno podporovala.
Romantická linka je najväčší dôvod, prečo mi dvojka sadla viac ako jednotka. V Tak trochu môj mi prišiel vzťah hlavných hrdinov veľmi rýchly. Tentokrát autorka dopriala Nealovi a Jess viac času, mohli sme vidieť, ako sa postupne spoznávali a zbližovali a toto ja jednoducho v romantických príbehoch potrebujem. Jess bola po všetkom s jej bývalým zlomená, držala si odstup, mala problém začať znovu dôverovať a Neal o ňu musel poriadne zabojovať. Ďalšia vec je, že Neal a Jess mi boli viac sympatickí ako Becca a Hayden, viac som si ich obľúbila.
Taktiež musím povedať, že som videla aj určité zlepšenie v autorkinom štýle písania, tento príbeh sa mi čítal ešte lepšie ako prvý. Záverečná dráma bola na môj vkus trochu prekombinovaná, respektíve, až tak mi nesadla (neviem, ako lepšie by som popísala svoje pocity).
Áno, bolo tu pár detailov, s ktorými som nebola úplne spokojná, ale zároveň je cítiť, že autorka na sebe popracovala. Po jednotke (z ktorej som si nesadla na zadok) som mala z pokračovania trochu strach, ale už po pár kapitolách mi bolo jasné, že bude dobre a príbeh si užijem. Za seba môžem povedať, že sa mi príbeh páčil a rozhodne sa pustím aj do ďalších častí.
Láska z Bagdadu nie je žiadny sladký romantický príbeh. Je to príbeh o láske, ktorá si prešla vzostupmi i pádmi, čelila mnohým problémom, nedorozumeniam, chybným rozhodnutiam, vojnám, viere, zvykom a tradíciám. Ako sa uvádza v úvode knihy, príbeh bol inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Musím sa priznať, že takmer polovicu knihy som mala také zmiešané pocity. Hlavná hrdinka Sára ma totiž niekedy poriadne hnevala. Kým bola ešte dievča/teenagerka, bola celkom fajn, no potom začala robiť rozhodnutia, nad ktorými som len nechápavo krútia hlavou. Niekedy som mala chuť od zlosti knihu zahodiť. Áno, ani Aram nebol žiadny svätúšik, tiež urobil chyby, no niekedy mi ho bolo celkom ľúto, keďže sa snažil, no Sáre to stále nestačilo. Asi si ani neuvedomovala, ako svojimi činmi ubližuje ľuďom, ktorým na nej záleží. Toto jej správanie mi tak trochu kazilo čítanie.
Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, veľmi sa ľúbili, čo bolo cítiť, no človek z lásky niekedy porobí riadne hlúposti. Aj títo dvaja si neraz dosť ublížili... ale aj napriek všetkému sa nedokázali držať ďalej jeden od druhého. Život si pre nich pripravil veľa prekážok, niektoré ich vzťah upevnili, iné medzi nimi zasa vystavali určitú hradbu, ktorú sa im nikdy nepodarilo úplne zbúrať.
Potom Sára dospela a dozrela, trochu sa upokojila, už ma tak neštvala a začala som si príbeh viac užívať. V knihe je spracovaný naozaj dlhý časový úsek, vyše tridsať rokov a za ten čas sme si so Sárou (a aj s Aramom) mnohé zažili.
Dôležitou časťou príbehy sú aj irácke zvyky, tradície, spôsob života, história, vojnové konflikty, viera a podobne. Vďaka tomu som sa dozvedela aj niečo nové.
Koniec bol taký horkosladký. Aj sa mi k príbehu hodil, aj by som chcela, aby veci dopadli inak. Hoci to zo začiatku vyzeralo tak všelijako, druhá polovica mi to vynahradila a zvýšila moje celkové hodnotenie, takže nakoniec môžem povedať, že sa mi príbeh páčil.
Habibi si ma, podobne ako stovky ďalších čitateliek, úplne získal, preto bol pre mňa Candy must have. Bola som zvedavá, čo si pre nás autorka tentokrát pripravila... a opäť nás teda vôbec nešetrila.
Druhý diel série Habibi sa viac orientoval na fungovanie nočného klubu, na jeho zákulisie, zamestnancov, ich životné osudy, drogy, alkohol a iné neresti. Myslím, že autorka nám klub LocalX priblížila naozaj autenticky a oceňujem, že nič neprikrášlila. Nechýbajú tu vulgarizmy, slang, prezývky, pikantné (ba až tabu) scény. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť spoznať tanečníčky aj z iného uhľa pohľadu a mohli sme nahliadnuť aj do ich súkromia, túžob, sklamaní, bolestí i radostí. Tiež ma potešilo, že do príbehu pribudli aj mužskí tanečníci, ktorí spestrili choreografie a výborne zapadli do kolektívu. V klube pracovala naozaj rozmanitá zmes ľudí, no navzájom sa rešpektovali, nemuseli sa medzi sebou na nič hrať a mohli byť sami sebou. Táto skupinka si bola blízka a neraz ma svojim vtipkovaním a doberaním rozosmiala.
Dorian (alias Candy) mi neprišiel ako taký hajzlík, akým bol Harry (Habibi)... tým však nechcem povedať, že to bolo neviniatko, to vôbec nie. Párkrát ma pekne vytočil, no získal si u mňa plusové body (nielen) za to, ako sa staral o dievčatá v klube. Bolo okolo neho celkom dosť tajomstiev, postupne, vďaka návratom do minulosti, sme si vytvárali obraz o tom, čím všetkým si musel prejsť a čo z neho vytvorilo človeka, akým je dnes. Eso z rukáva však vytiahol až v úplnom závere.
Virginiu (Giu) sme už tak trochu poznali z predchádzajúcej časti, no prevažne z pracovného hľadiska, teraz sme sa dozvedeli niečo viac aj o jej osobnom živote. Stále však zostali mnohé veci nevypovedané a ešte nám chýbajú určité kúsky, aby bola celá skladačka kompletná. Ani ona nemala jednoduchý život, no nebola to žiadna krehká kvetinka, ktorá by sa o seba nedokázala postarať. Nebála sa povedať svoj názor a za svojich blízkych sa bila ako levica.
Romantická linka ma bavila, zbožňujem enemies to lovers príbehy. Medzi Dorianom a Giou to iskrilo od samého začiatku, no autorka dopriala ich vzťahu čas, nič neunáhlila. Dorian bol miestami naozaj taký cukrík, ako naznačuje jeho prezývka, páčili sa mi tie jeho sladké prirovnania a lichôtky pre Giu. Veľmi ma potešilo, keď sa v príbehu objavili aj Harry a Cassie, keďže túto dvojicu zbožňujem.
Koniec bol... sama neviem, čo mám povedať, lebo stále som ho nespracovala. Pripravte sa na to, že posledné kapitoly vás úplne dostanú a na konci zostanete stáť s otvorenými ústami. Už aby vyšiel záverečný diel trilógie, lebo nutne potrebujem svoje odpovede. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.
Candy (i Habibi) nie sú pre každého. Sú tu veci, ktoré niektorým čitateľom nemusia sadnúť, prípadne pre nich môžu byť už cez čiaru (preto si radšej vopred prečítajte varovanie na začiatku knihy). Za seba vám však môžem obe knihy len odporučiť. Keby som si mala vybrať, či som team Habibi, alebo team Candy, vybrala by som si Habibiho, pretože sa mi páčil o trochu viac.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Jedného dňa v Londýne ma zaujala nielen anotáciou, ale aj veľmi peknou obálkou. Je to príbeh o rodine, vzťahoch, láske, strate blízkeho človeka i o druhej šanci. Striedajú sa v ňom kapitoly z pohľadu Cory a jej dcéry Fran.
Päťdesiatnička Cora je už 6 rokov vdova a sama sa stará o svoje dve deti. So svojou dcérou momentálne nemá najlepší vzťah, nedokážu nájsť spoločnú reč a často sa hádajú. V milostnom živote sa jej tiež veľmi nedarí, posledné rande dopadlo katastrofou. Keď raz v noci prinesie opitú Fran domov neznámy muž, preskočí medzi nimi iskra. Zhodou okolností na seba narážajú čoraz viac a medzi ňou a Jacobom sa začne vytvárať hlboký vzťah. Aj keď sa majú radi, neustále narážajú na nejaké prekážky, či už dvanásťročný vekový rozdiel, Fran, ktorá je do Jacoba tiež zamilovaná či tajnosti, o ktorých nechce Jacob Core nič povedať. Ustojí toto všetko ich vzťah alebo sa ich cesty opäť rozídu?
Musím sa priznať, že Fran ma poriadne štvala. Mala síce už 23 rokov, no mne to skôr pripadalo, ako keby bola teenagerka. Áno, smrť otca ju dosť vzdala a stále sa s ňou úplne nevyrovnala, ale to jej nedáva právo, aby sa takto hnusne správala k ostatným ľuďom, najmä k tým, ktorí ju mali radi a záležalo im na nej. Bola dosť sebecká, myslela len na seba, nedopriala mame šťastie, a to aj napriek tomu, že ju stále živila, keďže Fran nemala žiadnu prácu. Mala svoje sny, ale veľmi sa nesnažila, aby sa jej naplnili, radšej stále vyplakávala, ako sa jej nedarí. Nič sa jej nepáčilo, všetko ofrflala, svoje problémy riešila alkoholom a drogami... čo sa jej potom aj vypomstilo. Našťastie, neskôr sa celkom spamätala a rozhodla sa, že so svojim životom niečo urobí. S mamou sa o všetkom porozprávali, čo medzi nimi vyčistilo vzduch a podarilo sa im postupne obnoviť svoj vzťah.
Áno, ani Cora nebola zrovna matka roka, ale snažila sa svojim deťom zabezpečiť čo najlepší život. Po tom všetkom, čím si v živote prešla (smrť rodičov, popôrodné depresie, strata milovaného manžela), si však konečne zaslúžila kúsok šťastia. Jacob bol šarmantný, priateľský, dobrosrdečný muž, no skrýval pred Corou mnoho vecí, nechcel jej povedať pravdu, nepovedal o nej svojim rodičom, čo ich vzťah dosť naštrbilo. Ani on to nemal v živote jednoduché, stačila chvíľka a jeho život sa prevrátil hore nohami. Neustále ho prenasledovali démoni z minulosti a výčitky svedomia a on sa od nich nedokázal oslobodiť.
Bola to taká nenáročná oddychovka, z ktorej som si síce nesadla na zadok, ale inak to bolo príjemné čítanie. Kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo, prečítala som ju v priebehu jedného dňa.
Všetky príbehy z Edície Z(et) sú iné, no zároveň majú niečo spoločné. Kráľ z ulice bola jednohubka, ktorú som prečítala v priebehu pár hodín. Autorka opäť raz nesklamala a dopriala nám ďalší zaujímavý príbeh plný krásnych myšlienok. Romantická linka mi tentokrát prišla viac v úzadí, príbeh sa podľa mňa viac zaoberal vážnejšími témami. Je to príbeh o tom, ako ľahko dokáže prísť človek o strechu nad hlavou, o tom, že peniaze nie sú len čiernobiele, o tom, že nemáme súdiť druhých, keď o nich nič nevieme, o hľadaní seba samého, o druhej šanci, o odpustení... Takmer na každej druhej strane som našla nejaké múdro, myšlienku, ktorá ma prinútila zamyslieť sa nad niektorými vecami v živote (keby som používala lepíky, mala by som s nimi polepenú celú knihu).
Eszter bola také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu. Bola to láskavá a dobrosrdečná mladá žena, ktorá však mala nízke sebavedomie a to, bohužiaľ, mnohí zneužívali. Život ju nešetril, no aj napriek tomu nezatrpkla a snažila sa zo všetkých síl. Potrebovala len trochu popostrčiť, aby sa konečne dokázala postaviť sama za seba a nenechala ostatných, aby s ňou zametali. Zaujímala sa o veštenie z kariet, súčasťou príbehu boli aj veštby, ktoré mu dodávali takú magickú atmosféru (tú dotváralo aj krásne prostredie Budapešti).
V Antonyho situácii by som sa nikdy nechcela ocitnúť. Človek v jednej sekunde stratí všetko, na čom mu záležalo a práve v takejto situácii, keď by najviac potreboval podporu svojich blízkych, sa mu všetci otočili chrbtom. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a on vďaka tomuto získal nový pohľad na život, prehodnotil niektoré veci a začal si viac vážiť každodenné maličkosti. Oceňujem aj jeho povolanie zlatníka, to nie je v príbehoch veľmi časté a bolo príjemným spestrením.
Romantická linka bola príjemná, často mi vyčarovala úsmev na tvári. Eszter a Antony boli pekný pár, vzájomné iskrenie bolo cítiť už pri prvom stretnutí, no ich vzťah sa vyvíjal postupne. V predchádzajúcich knihách bola podľa môjho názoru romantika výraznejšia a hoci by mi nevadilo, keby sme tu mali viac spoločných momentov medzi našou dvojicou, nebol to pre mňa nejaký výrazný problém, ostatné časti príbehu mi to vynahradili.
V poslednej tretine si pre nás autorka pripravila viacero prekvapení a zvratov a pekne nám všetko zamotala. Za seba môžem povedať, že som si príbehom spokojná a určite ho odporúčam, hlavne aj kvôli odkazu, ktorý si v sebe nesie.
Musím sa priznať, že táto kniha ma dosť prekvapila. Čakala som príjemnú historickú romancu, no dostala som oveľa viac.
Amélia bola silná hrdinka. Prešla si peklom, ktoré by iných položilo na kolená. Bola ochotná obetovať vlastný život, aby zachránila životy iných. Nesmierne som jej držala palce, aby konečne našla pokoj a kúsok šťastia, pretože si to po tom všetkom veľmi zaslúžila.
Nie som si istá, ktorá postava ma viac štvala - či násilník Charles, ktorý svoju manželku mlátil ako žito, alebo jeho matka, ktorá ho neustále bránila, zľahčovala jeho správanie, zo všetkého vinila svoju nevestu. Niekedy by som od nervov najradšej knihu zahodila niekam poriadne ďaleko.
Romantická linka bola jemná, príjemná. Nad Améliou a jej milým visel tieň zakázanosti, čo ich vzťahu dodávalo ďalšie čaro. Ich spoločné momenty som si užívala a často sa prihlúplo usmievala.
Niekedy v polovici prišiel zvrat, ktorý som absolútne nečakala a príbeh nadobudol temnejšiu atmosféru. Vôbec som netušila, kde je ukrytá pravda, respektíve, môj názor sa každú chvíľu menil. Keď už som bola presvedčená, že viem, kde je pes zakopaný, prišlo niečo, čo môj názor naštrbilo a opäť ma ovládli pochybnosti. Celá záhada ma nútila obracať jednu stránku za druhou, lebo som bola zvedavá, ako všetko dopadne. Priznávam, že miestami som sa aj trochu bála. Pri posledných kapitolách som ani nedýchala. Za túto zápletku musím autora pochváliť, vymyslel to veľmi dobre.
Okolo sídla Summershine bolo niečo magické, čo súviselo s rôznymi poverami, ktoré o ňom kolovali i udalosťami, ktoré sa stali pred dvadsiatimi rokmi. Prostredie bolo krásne, jeho obyvatelia sympatickí, no diali sa tu veci, vďaka ktorým mi miestami stali chlpy na rukách. Aj vietor zohrával v príbehu takú čarovnú úlohu, niekedy v pozitívnom, inokedy v negatívnom zmysle.
Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, prečítala som ho v priebehu pár hodín. Bol síce iný, ako som čakala, ale som rada, že autor ma prekvapil a obohatil príbeh aj o akčnejšie momenty. Za seba môžem príbeh len odporučiť.
