Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Súkromné problémy pokračujú, tentokrát u Sebastianových nevlastných súrodencoch z Grécka. Samozrejme, že sme sa opäť stretli aj s postavami z predchádzajúcich častí a dozvedeli sa, ako sa im darí.
Kassandru sme mali možnosť trochu spoznať už v predchádzajúcej časti, no teraz sme sa o nej dozvedeli oveľa viac. Navonok veľká šéfka, ktorá má v okolo prirodzený rešpekt, vo vnútri zlomená žena, ktorú stále prenasledujú démoni z minulosti. Okrem sestry a kamarátky si každého drží od tela. Je to jej obranná maska, aby jej náhodou nikto neublížil. Vyrastala s otcom tyranom, ktorý jej zanechal jazvy na tele i na duši. Pasáže, v ktorých sme sa dočítali o tom, čo všetko robil svojim deťom, boli hrozné a úplne ma emočne vyžmýkali. Ako sa niekto môže takto správať ku svojim deťom? Pre malú Kassandru (i jej súrodencov) mi pukalo srdce.
Nemožno sa čudovať, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa, hoci musím povedať, že miestami som na ňu mala ťažké srdce (napríklad vtedy, keď sa s ňou Sebastian snažil zo všetkých síl zblížiť a ona mu stále (i keď nechcene) ubližovala). Nikdy som si však ani zďaleka neprešla niečím podobným ako ona, takže ju nemám právo súdiť. Musím sa priznať, že najskôr som ju moc nemusela, ale keď som ju lepšie spoznala, moje antipatie vo veľkej miere opadli.
Keď jej kamarátky darovali na narodeniny netradičný darček, ktorý bol pôvodne myslený ako sranda, vôbec netušila, ako jej zmení život. Po niekoľkých rokoch sa opäť ocitá zoči voči svojej bývalej láske a na povrch vyplávajú bolestivé spomienky. Podarí sa jej vysvetliť jej vtedajšie rozhodnutie? Existuje nejaká šanca, že by mohli svoj vzťah obnoviť alebo je všetko nadobro zničené?
Ich vzťah bol taký horkosladký, bolo cítiť, že sa stále ľúbia, no pred pár rokmi si navzájom dosť ublížili a minulosť ich neustále dobiehala. Nevedeli byť spolu ani od seba.
Koniec bol pre mňa dosť rýchly, určite by som privítala pár strán naviac, kde by si naša dvojica konečne všetko otvorene vysvetlila (síce v poslednej kapitole bolo zhrnuté, ako to s nimi dopadlo, no len pár vetami a pre mňa to bolo málo). Toto je taká moja najväčšia výhrada k príbehu. Možno sa ešte niečo dozvieme v ďalšej časti.
O Mirke je známe, že vo svojich príbehoch sa zameriava na rôzne závažné z problémy z pohľadu dospievajúcich ľudí, takže nie je žiadne prekvapenie, že v podobnom duchu sa nesie aj jej posledná kniha. Najmilšie želanie síce nemá ani 200 strán, no aj tak sa autorka opäť raz pekne zahrala s mojimi emóciami.
16-ročná Gréta bola zvyknutá, že všetok svoj voľný čas venovala starostlivosti o svoju autistickú sestru Miu. Jej život bol plný pravidiel rituálov, ale nevadilo jej to, pre Miu by urobila čokoľvek. Všetko sa však zo dňa na deň zmenilo - rodičia jej oznámili, že sa rozvádzajú, mama do sestrou sa sťahujú do Ameriky a keďže otec ako vodič kamiónu často nie je doma, bude musieť ísť bývať na internát. Mia zrazu mala množstvo voľného času, ktorý nedokázala zaplniť, a tak jej do hlavy začali čoraz viac prenikať temné myšlienky a cudzie hlasy, ktoré jej nedovolili spávať a postupne ju prenasledovali na každom kroku...
Myslím, že autorka autenticky popísala aké to je, keď mladého človeka trápia depresie, panické záchvaty, úzkosti a podobne. Kniha tiež poukazuje na to, že je dôležité nič netajiť, nebáť sa niekomu zdôveriť a vyhľadať pomoc.
Grétini rodičia ma naštvali, nejak som nedokázala pochopiť ich rozhodnutia. Áno, možno to všetko nerobili so zlým úmyslom a chceli Gréte dopriať trochu slobody, keďže predtým jej kvôli starostlivosti o sestru nezostával žiadny čas pre seba, no podľa mňa to nemuseli robiť takto drasticky. Škoda, že sme tu nemali viac objasnené správanie Grétinej matky, ktorá dcéru ako keby úplne odstrihla zo života. Prečo odmietala akýkoľvek kontakt? Prečo k nej bola taká chladná? Prečo jej nedovolila bývať u rodiny? Toto by ma naozaj zaujímalo.
Našťastie, Gréta mala aspoň skvelého bratranca a tetu, ktorí tu pre ňu boli vždy, keď to potrebovala. Bohužiaľ, aj oni mali v niektorých veciach zviazané ruky.
Záver bol celkom prekvapivý, autorka sa s nami pekne zahrala. Musím sa priznať, že som to vôbec netušila. Opäť by som privítala, keby to bolo trochu viac rozpísané a dozvedeli sme sa, ako sa k celej situácii postavili Grétini rodičia, prípadne sme dostali kapitolu odohrávajúcu sa po nejakom dlhšom čase.
Nebolo to pre mňa jednoduché čítanie, ale som rada, že autorka sa rozhodla upriamiť pozornosť na túto problematiku, ktorá je súčasťou našich životov a je potrebné o nej hovoriť. Možno, že príbeh pomôže nejakému človeku, ktorý si prechádza niečím podobným.
Autorka sa vo svojich predchádzajúcich príbehoch venovala závažným témam, preto som čakala, že v podobnom duchu sa ponesie aj jej novinka. Avšak, zostala som milo prekvapená, že tento príbeh bol viac odľahčenejší a veselší, hoci ani tu nechýbali nejaké vážnejšie témy (keďže hlavná hrdinka mala postihnutú dcéru ). Právo na šťastie som si užila a za seba môžem povedať, že sa mi páčil najviac zo všetkých autorkiných príbehov.
Mladá mamička Sandra si toho v posledných rokoch zažila naozaj veľa. Život jej pod nohy hádzal jednu prekážku za druhou, no ona sa nevzdávala, čo na nej obdivujem. Každá rana od života ju ešte viac posilnila. Pre svoju dcérku by urobila prvé i posledné.
Sára bola rozkošné dievčatko, ktoré som si hneď zamilovala. Vyžarovala okolo seba pozitívnu energiu a mnoho dospelých by sa od nej mohlo učiť, ako sa správať a užívať si život. Veľmi ma mrzeli hlúpe názory niektorých ľudí, no bohužiaľ, takto to funguje aj v reálnom živote.
Obľúbila som si aj Sandrinho brata Gusta, mali medzi sebou pekný vzťah (pri ich vzájomnom doberaní som sa dobre bavila) a Sandra sa naňho mohla vždy spoľahnúť. Obom som držala palce, nech si konečne aj oni užijú nejaké šťastie a nájdu si niekoho, kto ich dokáže oceniť a ľúbiť takých, akí sú.
Alex bol veľký sympaťák, nešlo si ho neobľúbiť. Priateľský, milý, dobrosrdečný, láskavý a inteligentný muž a spravodlivý šéf. So Sandrou to nemal jednoduché, no nevzdával sa, zniesol by jej aj modré z neba. Páčilo sa mi, ako si dokázal nájsť vzťah aj k Sáre.
Romantická linka bola príjemná, jedna z tých, pri ktorých sa musíte usmievať ako slniečko na hnoji. Autorka dopriala vzťahu Sandry a Alexa dostatok času na spoznávanie a zblíženie, takže nemám čo vytknúť. Áno, záverečná dráma bola predvídateľná, ale nejak extra mi to nevadilo.
Kniha má len niečo cez 200 strán, takže som ju v podstate prečítala na jeden záťah, čítala sa mi ľahko a rýchlo. Za seba vám knihu môžem rozhodne odporučiť.
Je pravda, že prvý diel tejto série sa ku mne dostal v podstate náhodou a nie som si istá, či by som si ho inak prečítala, no jednotku som si užila natoľko, že som siahla aj po pokračovaniach. Bola som zvedavá, čo ďalšie si autorka pre Flick a jej kamarátov pripravila a aké krajiny sa ešte skrývajú v cestovných kufroch uložených v agentúre.
V tretej časti dajú našim hrdinom zabrať Sereni, ktorí ohrozujú celé multiverzum. Snažia sa nájsť jeden z najmocnejších kufrov, no keby sa im dostal do rúk, znamenalo by to pohromu, preto ho musia členovia Tajnosvetskému spolku nájsť ako prví. Má to však jeden háčik - nikto si nie je istý, kde sa tento kufor nachádza...
Flick počas posledných mesiacov, odkedy sa dozvedela o spolku, dosť dozrela. Miestami by som vôbec nepovedala, že má ešte len trinásť rokov. Dozvedela sa veci z rodinnej minulosti, ktoré dosť otriasli jej doterajším životom. Taktiež sa naučila lepšie využívať svoje schopnosti a bola ochotná urobiť čokoľvek, aby ostatným pomohla...i obetovať samú seba.
Konečne som dostala odpovede na otázky, ktoré som mala už od dočítania jednotky, napríklad čo sa stalo s otcom Jonathana. Zároveň sa odhalili aj ďalšie tajomstvá z dejín spolku.
Samozrejme, že sme navštívili aj nové krajiny, napríklad búrkový les, no stretli sme aj s obyvateľmi krajin, ktorých sme spoznali v predchádzajúcich častiach. Všetci boli ochotní podať pomocnú ruku, aby sa raz a navždy zbavili nepriateľov, ktorí ohrozovali a ničili ich domovy, takže nechýbajú ani akčné scény.
Keď zhodnotím sériu ako celok môžem povedať, že som bola spokojná a čítanie som si užila (aj keď mojim najobľúbenejším dielom naďalej zostáva jednotka). Myslím, že príbeh by sa mohol páčiť malým i veľkým.
Koruna z pozlátených kostí začína presne tam, kde končí Kráľovstvo tela a ohňa. Trochu som sa bála, či si budem pamätať všetko, čo sa stalo v dvojke, keďže už uplynul nejaký ten piatok, odkedy som ju čítala, ale v hlave sa mi *rozsvietilo" celkom rýchlo.
Začiatok knihy bol poriadne akčný, autorka mi hneď v prvých kapitolách privodila dva menšie "infarktíky". Podobný bol i koniec knihy, udialo sa tu toho toľko, ešte som nestihla vstrebať jednu "bombu" a už vybuchla druhá.
V tejto časti sme sa dozvedeli veľa nových vecí o pôvode Poppy, o jej rodine, o jej schopnostiach, o udalostiach z minulosti a podobne. Konečne som dostala odpovede na veľkú časť mojich otázok z predchádzajúcich dvoch častí.
Jadro knihy sa venovalo prevažne vzťahu Poppy a Casteela, čo mne nevadilo, keďže mám túto dvojicu rada. Áno, nenamietam, že romantická linka bola miestami dosť sladká a naši hrdinovia sa nemuseli každých päť minút navzájom ubezpečovať, že sú jeden druhého hodní, ale páčilo sa mi, ako sa Casteel o Poppy staral a pre jej ochranu by urobil prvé a posledné. Je to zlatíčko, jednoducho si ho nejde neobľúbiť. Zbožňujem momenty, keď sa títo dvaja doberajú, najmä kvôli jednej konkrétnej knihe (pokiaľ ste čítali, tak viete, čo myslím), takýchto scén by som privítala aj viac (napríklad ako v dvojke).
Zbožňujem Kierana, jeho si tiež musíte zamilovať. Niekedy je svedkom takých situácií, až mi ho je celkom ľúto (Poppy a Casteel ho nešetria). Ich priateľstvo je jednou z veci, ktoré sa mi na príbehu najviac páčia. Rovnako som si obľúbila aj ich ďalších verných zástancov, keďže do deja vnášajú množstvo vtipných situácii (a keď je potreba pomôcť, nikdy ani chvíľu neváhajú).
Samozrejme, že príbeh zasa musel skončiť v tom "najlepšom", tak dúfam, že ďalšej časti sa dočkáme čo najskôr. Viem, že na túto sériu sú rôzne názory, ale ja sa rozhodne pridávam k jej fanúšikom, zatiaľ sa mi páčili všetky tri časti (aj keď sa viac sústreďujem na romantiku než na fantasy zápletku).
Od Georgette Heyer som zatiaľ čítala len štyri knihy, no aj napriek tomu sa už pre mňa stala zárukou, že od nej vždy dostanem príjemnú, vtipnú historickú romancu. Nesklamala ma ani tentokrát, Vojvodovu pomstu som si užila.
Myslím si, že anotácia tejto knihy prezrádza zbytočne veľa, keby som si v nej vopred neprečítala určitú skutočnosť, prvé kapitoly by sa som vnímala inak, takto mi to trochu pokazilo "prekvapenie".
Vojvoda Justin Alastair bol pekný hajzlík a jeho povesť ho predchádzala široko-ďaleko. Naozaj sa s nikým nemaznal, nemal problém povedať, čo mal na jazyku a bol dosť nevyspytateľný. Nehovorím, že ma miestami nehneval, no ja som si ho obľúbila (pri tom, ako sa staral o "svoje dieťa" to inak ani nešlo... a nie, neromantizujem si ho, viem, že to nebolo žiadne neviniatko, ale keď išlo o vážnu vec, stál na strane dobra a pravdy).
Hlavná hrdinka bola trochu iná než autorkine predchádzajúce ženské hrdinky a priznávam, že zo začiatku som o nej mala určité pochybnosti, no postupne si ma získala. Chvíľu sa správala ako malé dieťa, ktoré vyžaduje neustálu starostlivosť (mala som pocit, že nemá devätnásť, ale deväť), chvíľu ako inteligentná a nebojácna mladá žena. Bola taká svojská, drzaňa s podrezaným jazykom vyhľadávajúca akékoľvek dobrodružstvá, dokázala "usadiť" aj princa, no práve toto sa mi na nej tak páčilo.
Romantická linka mi prišla tentokrát výraznejšia a ja som si ju nesmierne užívala. Často som sa na hlavných hrdinoch len prihlúplo usmievala. Hlavná hrdinka bránila vojvodu zubami nechtami (kľudne by sa za jeho česť aj pobila, nikto naňho nemohol povedať nič zlé) a pomaly sa dostávala do jeho chladného srdca.
Je mi jasné, že sa nájdu čitatelia, ktorým sa vzťah Justina a hlavnej hrdinky nebude páčiť (napríklad kvôli veľkému vekovému rozdielu), no ja som bola spokojná. Už teraz sa veľmi teším na ďalšiu knihu od tejto autorky.
Ida a jej neznáma cesta je príbeh, v ktorom si nájdu svoje deti i dospelí. Opisuje rôzne dobrodružstvá 11-ročnej siroty Idy, stretnutia s mnohými nevšednými bytosťami, boj proti nepriateľovi a zároveň medzi riadkami skrýva odkazy na vážnejšie témy (napríklad smrť blízkeho človeka, ľudské svedomie a podobne).
Ida to vo svojom krátkom živote nemala jednoduché. Bola zvyknutá na kruté zaobchádzanie, preto keď dostala príležitosť ujsť z hostinca, v ktorom bola slúžkou, neváhala ani chvíľu. Páčilo sa mi na nej, ako sa dokázala tešiť z každej maličkosti, vždy mi to vyčarovalo úsmev na tvári. Chvíľu sa správala ako typické dieťa, inokedy na mňa pôsobila ako dospelá žena, ktorá má toho za sebou už veľmi veľa. Tomu sa však nemožno čudovať, keďže bola svedkom viacerých krutostí.
Našla si dvoch, na prvý pohľad dosť netradičných kamarátov, no postupne sa ukázalo, že táto trojica sa veľmi pekne dopĺňa. Navzájom si do života vniesli to, čo im tam doteraz chýbalo. Ida našla niekoho blízkeho, kto ju mal rád, chránil ju a staral sa o ňu, Igor a Šavol zasa niekoho, kto im vniesol svetlo a chuť do života.
Musím sa priznať, že hoci autorovi vyšlo už niekoľko kníh, zatiaľ som od neho nič nečítala. Jeho štýl písania mi však sadol a príbeh sa mi čítal dobre. Vymyslel naozaj zaujímavý svet, postavy a zápletku a celkom by som privítala, keby niektoré veci dostali viac priestoru. Zo záveru však mám pocit, akoby si autor pripravil priestor na pokračovanie príbehu, takže ak sa ho dočkáme, možno niektoré veci budú ešte dovysvetlené (naozaj v to dúfam, keďže mám niekoľko nezodpovedaných otázok, na ktoré by som rada poznala odpoveď).
Nepotopiteľná je pomerne emotívny príbeh, v ktorom sa rieši viacero závažných tém - smrť blízkeho človeka, vyrovnávanie sa so stratou, naštrbené rodinné vztahy...
Greta už od detstva milovala hudbu, no kým mama ju v hudobnej kariére od začiatku podporovala, otec s tým nikdy nesúhlasil, pre svoju dcéru si predstavoval iný život. Ich vzťah sa postupom rokov čoraz viac ochladzoval, až nakoniec vôbec nedokázali nájsť spoločnú reč a neustále sa hádali. Mama im vždy robila prostredníka, no teraz tu nie je a ani jeden z nich netuší, ako to bez nej zvládnu, najmä keď spolu majú stráviť celý týždeň na zaoceánskej lodi smerujúcej na Aljašku.
Nečakaná smrť matky Gretu veľmi zasiahla, až musela načas prerušiť svoju kariéru a nedokáže si predstaviť, že by sa mala opäť predstaviť pred publikom. Miestami mi jej bolo veľmi ľúto, otec sa k nej správal dosť kruto, až som nechápala, ako môže byť rodič k svojmu dieťaťu takýto necitlivý, neustále jej podkopávať nohy a znevažovať to, čo ju tak baví. Aj ona však mala maslo na hlave a niekedy som jej úplne nerozumela. Obaja sa snažili svoj vzťah nejak napraviť, ale nebolo to jednoduché a viackrát si navzájom ublížili. Bolo tu naozaj mnoho emotívnych momentov, keď sa mi tlačili slzy do očí.
Samozrejme, nechýbala ani trocha romantiky (Greta sa na lodi zoznámila s historikom Benom, milovníkom Jacka Londona), hoci táto linka sa vyvíjala iným smerom, ako som čakala.
Čo musím pochváliť je krásne prostredie Aljašky, to spoločne s plavbou na lodi veľmi pekne dotváralo celý príbeh.
Musím sa priznať, že som čakala trochu odlišný príbeh, ale to, čo som dostala, sa mi tiež páčilo.
Romantický príbeh, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel? Tak to ja môžem! A keďže som čítala aj autorkine predchádzajúce knihy, nemohla som si nechať ujsť ani jej novinku. Lásky z karamelu je príjemný romantický príbeh, ktorý vás neraz rozosmeje. Ide o "kabelkový" formát, bola to pre mňa taká jednohubka, ktorú som prečítala za pár hodín.
Alica je slobodná mamička dvoch dcér. Otehotnela veľmi mladá, a keď svojmu frajerovi, miestnemu grázlikovi, povedala, že budú mať dieťa, opustil ju. Napriek tomu sa však dokázala o deti sama postarať a ešte si aj vybudovať úspešnú cukráreň. V milostnom živote sa jej však veľmi nedarí, už vyše 25 rokov nemala žiadny vážnejší vzťah. Keď jej začne dvoriť oveľa mladší muž Max, najskôr ho odmieta, no príťažlivosť medzi nimi je čoraz viac väčšia a jej schopnosť odolávať mu čoraz viac menšia. Má ich vzťah šancu? Čo povie okolie? Ako zareagujú jej dcéry?
Veľmi som si obľúbila Alicinu najlepšiu kamarátku Riu, je to taká neriadená strela s podrezaným jazykom, ktorej chýba filter a nemá problém povedať všetko na rovinu. Neraz som sa dobre pobavila na jej hláškach (a inokedy som sa červenala ako rajčina).
Z jej dcér Emy a Ely som mala trochu zmiešané pocity, najmä v kapitolách z minulosti. Nepáčilo sa mi, ako svoju mamu často citovo vydierali. Bolo však cítiť, že postupne dospeli a dozreli a už si dokázali viac vážiť všetko, čo pre nich mama robila.
Max bol veľký sympaťák, už od začiatku dával Alici najavo svoje sympatie, nerobil si hlavu zo vzájomného veľkého vekového rozdielu, mal ju rád takú, aká bola a doprial jej čas, keď sa nevedela rozhýbať. Často som sa nad touto dvojicou prihlúplo usmievala.
Romantická linka bola fajn, aj keď možno by som dopriala Alici a Maxovi viac času na spoznávanie, potom by som bola úplne spokojná.
Aby som bola úprimná, Zákon príťažlivosti naďalej zostáva mojou topkou, ale Lásky z karamelu by som zaradila hneď zaň. Čítanie som si užila, príbeh rozhodne stojí za prečítanie. Už teraz sa teším na autorkin ďalší príbeh.
Wow, tak toto bola jazda! Obdivujem autorku, že sa rozhodla napísať príbeh z obdobia Samovej ríše, keďže ide o časť slovanskej histórie, ku ktorej nemáme veľa dostupných materiálov, z ktorých by sa dalo čerpať. Každý historický román si vyžaduje množstvo štúdia a tu to bolo ešte viac komplikované kvôli nedostatku informácií. Zuzka to však zvládla na jednotku a dopriala nám (ďalší) skvelý príbeh.
Priznám sa, že v prvých kapitolách som mala zo všetkých nových pojmov pre označenie funkcií, mier, mesiacov, peňazí a podobne hlavu ako melón. V knihe sa však nachádza slovník, kde je všetko vysvetlené, mapy i zoznam postáv s ich krátkym popisom.
Začiatok bol taký pomalší, dosť sa tam riešili vzťahy medzi jednotlivými národmi a politika, takže mi čítanie išlo pomalšie. Potom sa však do popredia viac dostali medziľudské vzťahy a ja som si príbeh začala naplno užívať.
Nechápala som, prečo autorka naraz rozbieha niekoľko dejových liniek, v rôznych časoch, na rôznych miestach, s rôznymi postavami, no postupne to všetko zapadlo do seba. Mala to naozaj dobre premyslené.
Autorka ma úplne emočne vyžmýkala. Chcelo sa mi plakať nad nespravodlivosťou, nešťastnými láskami, krutým správaním k ženám, krvavými bojmi, lynčovaním, zabíjaním nevinných ľudí, zverstvami...všetky bitky boli popísané bez nejakého prikrášľovania, až sa mi miestami dvíhal žalúdok a mala som chuť knihu niekam zahodiť. Niektoré pasáže som čítala so slzami v očiach.
Kazi, Albsuinda, Runa, Zorana, Zelesna... ani jednu z nich život nešetril a ja som všetky príkoria prežívala s nimi. Keď už som si myslela, že všetko najhoršie máme za sebou, prišlo ďalšie nešťastie a autorka mi opäť zlomila srdce (ani nedokážem spočítať, koľkokrát počas celého príbehu som mala zlomené srdce).
Je to poriadna bichla, má 700 strán, ale nenechajte sa tým odradiť, pretože skrýva príbeh plný lásky, bolesti, intríg, straty, nádeje, túžby, boja za samostatnosť, obetovania pre druhých... Za mňa jedno veľké odporúčanie.
