Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Na tretí diel série Počkám na teba som sa veľmi tešila (už som ani nečakala, že sa ho dočkáme, keďže predchádzajúci diel vyšiel pred dvoma rokmi a od vtedy bolo okolo série ticho). Jednotka bola skvelá, dvojka trochu slabšia, no trojka opäť zdvihla latku a ja som si jej čítanie naplno užila.
Calla sa práve ocitla vo veľmi ťažkej situácii - matka ju okradla a narobila jej množstvo dlhov a kvôli tomu hrozí, že bude musieť prerušiť svoje štúdium. Z tohto dôvodu sa rozhodne matku vyhľadať, no keď sa vráti domov dozvie sa, že jej matka sa topí v ešte väčších problémoch, ako si pôvodne myslela... Vďaka tejto zápletke bol romantický príbeh doplnený o drámu a napätie (vyhrážky, obchodovanie s drogami, napadnutie a podobne), čo som uvítala, keďže obe zápletky sa pekne dopĺňali.
Calla mala len 21 rokov, no počas života si prešla viacerými náročnými obdobiami, ktoré ju poznačili na tele i na duši. Toto všetko spôsobilo, že mala nízke sebavedomie a neustále sa podceňovala. Priznám sa, že miestami ma s tým štvala, no na druhej strane tomu rozumiem. Inak to bola milá, priateľská, dobrosrdečná mladá žena. Našťastie, našla si skvelých kamarátov, ktorí pri nej vždy stáli a stali sa jej náhradnou rodinou.
Jaxa som si zamilovala od prvého stretnutia, bolo to úplné zlatíčko (pridávam si ho do svojho zoznamu obľúbených knižných frajerov). Nikdy neodmietol podať pomocnú ruku, bol pracovitý, starostlivý, priateľský, vtipný, šarmantný... jednoducho si ho nejde neobľúbiť.
Romantickú linku som si užívala plnými dúškami, často som mala pri čítaní na tvári prihlúply úsmev. Jax sa o Callu od začiatku pekne staral, chránil ju, pomáhal jej, zdvíhal jej sebavedomie, hovoril jej, aká je krásna, bral ju takú, aká bola, nesnažil sa ju zmeniť. Áno, možno pôsobil až moc dokonale, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak.
Čo viac dodať, mne kniha sadla a môžem vám ju len odporučiť. Autorkin štýl mi sedí, kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo. Taktiež ma potešilo, že sa tu objavili aj postavy z predchádzajúcich častí a mohli sme vidieť, ako sa im darí. Dúfam, že čoskoro sa dočkáme ďalšej časti.
Druhý diel série Katja v podstate začína tam, kde skončil ten prvý. Trochu som sa bála, ako na tom bude moja pamäť, veď jednotku som čítala už pred vyše rokom, no postupne mi v hlave nabehlo všetko, čo malo a dokázala som sa rýchlo zorientovať v deji a začítať sa. Tentokrát ku nám bola autorka poriadne štedrá a dopriala nám takmer 500 nových strán príbehu.
S Katjou a jej partiou sme zažili mnoho dobrodružstiev, učili sa narábať s novoobjavenými schopnosťami, plavili sa loďou, putovali drsnou krajinou, čelili mnohým útokom a podobne, takže hoci je to celkom bichla, ani chvíľu som sa nenudila. Mala som pocit, ako by som v jednej knihe zažila hneď niekoľko rôznych príbehov. Okrem našich starých známych z jednotky sme spoznali aj nové postavy, napríklad čarodejníka Svaroga, ktoré v deji zamiešali kartami.
Autorka vytvorila naozaj premyslený svet s rôznymi netradičnými postavami, zaujímavou zápletkou, tajomstvami, akčnými scénami, krásnymi priateľstvami (napríklad Katja a Briam, Argos a Kora). Každý, kto má takúto fantáziu a dokáže vytvoriť niečo podobné, čo má hlavu a pätu, má môj obdiv.
Väčšina príbehu je vyrozprávaná z Katjinho pohľadu a ja som si celý čas hovorila, že je škoda, že tu nemáme aj pár kapitol z pohľadu Argosa, pretože mi chýbal. Našťastie, autorka neskôr moje prosby vyslyšala, takže sme mali možnosť zistiť, čo v rovnakom čase prežíval okrem Katji aj Argos.
Konečne sme dostali odpovede na veľa nedoriešených vecí z jednotky, autorka si pre nás pripravila hneď niekoľko odhalení, ktoré som nečakala. Samozrejme, že iné veci sa opäť dosť zamotali, takže nutne potrebujem pokračovanie.
Nechýbala ani romantika, no nebola veľmi výrazná, skrývala sa skôr v pozadí. Pevne dúfam, že v ďalších častiach dostane viac priestoru a moja romantická duša bude naplno spokojná. Toto je moja najväčšia výhrada k príbehu, inak som bola spokojná. Obe časti boli u mňa na približne rovnakej úrovni.
Musím pochváliť aj grafickú stránku knihy, od nádhernej obálky po mapy a ilustrácie vo vnútri knihy.
Od autorky som už čítala dve knihy (Na pár krokov a Po celý čas, ktoré napísala spoločne s Mikki Daughtry. Obe sa mi páčili, preto som sa neváhala pustiť ani do jej samostatnej knihy. Šťastný zoznam je YA príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka, hľadaní seba samého, objavovaní svojej sexuality, prekonávaní prekážok, priateľstve, rodine a láske.
Emily bývala mladé dievča plné energie, ktoré neodmietlo žiadne dobrodružstvo. No odkedy jej zomrela mama, dosť sa uzavrela a má pocit, že sa jej na päty lepí nešťastie. Urobila hlúposť, kvôli ktorej sa rozišla s priateľom a rozhnevala s kamarátmi. Otec sa chce presťahovať a ona má pocit, že tak stráca všetky dôležité spomienky na svoju mamu. Najviac na svete sa bojí, že si ju o pár rokov nebude vôbec pamätať. Pri vypratávaní maminých vecí nájde zoznam úloh, ktoré plnila, keď bola v rovnakom veku ako ona. Práve toto by mohol byť spôsob, ako sa k mame opäť priblížiť, preto sa rozhodne, že rovnaké úlohy splní aj ona.
Emily som si obľúbila a všetko som prežívala spoločne s ňou. Nachádzala sa v náročnom životnom období a valilo sa to na ňu zo všetkých strán. Miestami by som ju najradšej objala. Bola to teenagerka, takže urobila aj nejaké hlúpe rozhodnutia, no to k jej veku patrí. Nikto nie je bez chyby. Postupne, ako plnila jednotlivé úlohy, mnohé veci prehodnotila a uvedomila si, že keď v sebe bude všetko dusiť, nikomu to nepomôže. Naučila sa, ako k sebe opäť pustiť svojich blízkych a priateľov.
Blake bola tiež sympaťáčka. Škoda, že sme tu nemali aj nejaké kapitoly z jej pohľadu. Pre Emily bola skvelou kamarátkou, pomáhala jej plniť zoznam, podporovala ju, bola jej oporou pri skúšaní nových vecí. Aj vďaka nej Emily konečne vyšla zo svojej ulity a naučila sa opäť si užívať život.
Romantická linka bola rozkošná. Na prvý pohľad nebola výrazná, ukrývala sa skôr v pozadí, no mala svoje čaro. Emily už nejaký čas vo svojom vnútri vedela, ako to je s jej „ľúbostným životom“, no potrebovala čas, aby si to konečne priznala aj nahlas.
Šťastný zoznam som si užila, miestami som sa bavila (predovšetkým pri plnení niektorých úloh), inokedy sa mi zasa do očí tlačili slzy (najmä v posledných kapitolách). Autorka tieto dve zložky v príbehu pekne vyvážila.
Autorkina prvá kniha, Prekliatie menom láska, bola vtipná a celkom bláznivá romantická oddychovka. Jej novinka sa nesie v úplne inej atmosfére - Gideon je emóciami nabitý príbeh o druhej šanci, v ktorom sa rieši viacero závažných tém, predovšetkým závislosť a jej dopad na človeka i jeho okolie. Bol to skvelý príbeh, ktorý som si užila od začiatku do konca.
Gideon mi bol od začiatku sympatický, no keď som sa dozvedela, že sám vychováva dve bábätká, úplne som si ho zamilovala. Mali spolu krásny vzťah, pri ich spoločných scénach ma vždy zahrialo pri srdci. V minulosti to nemal jednoduché, život mu uštedril veľa rán, ocitol sa na úplnom dne, no využil druhú šancu a mnoho vecí vo svojom živote prehodnotil. Mal skvelú rodinu, páčilo sa mi, aký mali medzi sebou blízky vzťah.
Musím sa priznať, že Freya ma trochu miatla. Doteraz úplne neviem, čo si mám o nej myslieť. Nebola zlá a nebola mi ani nesympatická, no miestami som z nej cítila také zmiešané vibrácie (čo sa týka jej správania, s jej závislosťou to nemá nič spoločné). Neviem, ako lepšie by som to vysvetlila. Bolo mi ľúto, ako sa k nej správala jej mama (túto postavu som naozaj nemusela).
Massimo bol tiež skvelý a má môj veľký obdiv, predovšetkým kvôli tomu, aký bol nesebecký, ohľaduplný, dobrosrdečný, milujúci. Na začiatku som si myslela, že ho budem neznášať, že mi v príbehu bude prekážať, ale jednoducho to nešlo, zaslúžil si len to najlepšie.
Romantická linka bola horkosladká a dosť komplikovaná, moje emócie dostali poriadne zabrať (cítila som sa ako na horskej dráhe). Vzťah Freyi a Gideona bol plný prekážok, tajomstiev, nevyslovených vecí, bolestí, smútku, ubližovania, no zároveň nesmiernej lásky, pochopenia, podpory.
Príbeh sa odohráva v prostredí Škótska, ktoré autorka veľmi pekne popísala (či už prostredníctvom rôznych švédskych slov, prísloví, jedál, miest a podobne).
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva aj boj so závislosťou na drogách, liečba, recidíva, dopad závislosti na blízkych, čo bolo podľa mňa tiež popísané autenticky. V príbehu nájdete veľmi veľa pekných myšlienok a posolstiev.
Túto knihu vám odporúčam všetkými piatimi.
Vo svojej najnovšej knihe sa autorka rozhodla poukázať na jeden z aktuálnych problémov - kyberšikanu, úskalia internetu a sociálnych sietí, zneužívanie osobných údajov, sexuálne obťažovanie, psychický nátlak a podobne. Fantóm z internetu nie je ľahké čítanie, sama som mala občas chuť od nervov knihu zahodiť niekam poriadne ďaleko, no pred touto témou nesmieme zatvárať oči, je potrebné o nej hovoriť, pretože podobný príbeh sa môže odohrať aj v našom okolí. Možno niekomu, kto si prechádza podobnou situáciou ako hlavná hrdinka Blanka, pomôže konečne nabrať odvahu zdôveriť sa so svojimi problémami a začať ich riešiť, prípadne niekoho ďalšie upozorní na to, aby lepšie narábal s osobnými údajmi, aby sa takémuto niečomu vyhol.
Šestnásťročná Blanka práve prežívam náročné obdobie - rodičia sa rozvádzajú, otec sa odsťahoval, má novú rodinu, mama rieši vlastné problémy a ju si takmer vôbec nevšíma, vzťahy s jej najlepším kamarátom sú naštrbené a chalan, do ktorého je tajne zamilovaná, si našiel inú frajerku. Cíti sa osamelá, takže keď sa jej na internete prihovorí sympatický Ferdo, s ktorým sa môže o čomkoľvek porozprávať a ktorý jej rozumie, začne mu dôverovať a zdieľať s ním aj svoje intímnosti. Všetko sa zmení, keď mu pošle fotku v bikinách... vtedy sa z jej života stane skutočné peklo
Priznám sa, že zo začiatku mi Blanka prišla nesympatická a povrchná. Akoby nič nebrala vážne a zaujímali ju len sociálne siete, lajky a pozitívne komentáre. Cestu som si k nej našla až postupne, keď určité veci prehodnotila. Možno sa budete pýtať, prečo sa zachovala tak, ako sa zachovala, prečo nikomu nič nepovedala, prečo nevyhľadala pomoc... Áno, ani ja som nesúhlasila s jej rozhodnutiami, no pokiaľ sa človek sám neocitol v podobnej situácii, tak by nemal súdiť. Sama neviem, ako by som reagovala. Niektoré veci sa ľahšie povedia ako urobia.
Nachádzala sa v citlivom veku, jej život sa zo dňa na deň pretočil hore nohami, rodičia mali vlastné starosti, bola vystrašená, hanbila sa, problémy sa stále navyšovali, nevedela, ako sa má z toho všetkého vymotať... naozaj to nemala jednoduché.
Obľúbila som si aj Lukáša, bol to chalan s hlavou a srdcom na správnom mieste. Blanka bola šťastlivec, že mala takéhoto skvelého kamaráta, ktorý sa o ňu staral, pomáhal jej, podporoval ju.
Čo sa týka fantóma, od začiatku som mala podozrenie, kto by to mohol byť, čo sa mi nakoniec aj potvrdilo, takže som nebola prekvapená. Hoci mi táto záhada bola od začiatku jasná, nevadilo mi to.
Dohoda je jeden z mála príbehov, ktorý som kedysi čítala na Wattpade (bolo to však už poriadne dávno, takže vám neviem povedať, akými veľkými zmenami si prešiel). Príbehy o dohodnutom manželstve mám rada, takže v tomto smere mi príbeh sadol. Čítal sa mi ľahko a rýchlo, hoci v budúcnosti by bolo vhodné dávať väčší pozor na používanie čechizmov.
Ian ma milo prekvapil, čakala som hajzlíka a dostala som sympatického mladého muža s hlavou i srdcom na správnom mieste. Otec bol naňho dosť prísny, a Ian tak musel tvrdo makať, aby splnil všetky jeho očakávania.
Hovorila som si, že Nadya je tiež celkom v pohode, hoci pochádzala z bohatej rodiny, nebola rozmaznaná, dokázala sa postarať sama o seba, v hlave tiež nemala úplne prázdno, bola priateľská, vždy poďakovala... potom prišli posledné kapitoly a ja som zostala stáť s otvorenými ústami nad tým, čo začala vyvádzať. Musím sa priznať, že na konci ma celkom sklamala a toto jej správanie trochu zhoršilo môj celkový dojem z knihy.
Romantická linka bola fajn, hoci by som privítala, keby autorka dopriala našej dvojici trochu viac času na spoznávanie. Na môj vkus sa Ian a Nadya zblížili dosť rýchlo, doslova zo dňa na deň. Chválim však fakt, že to nebol typický príbeh s tematikou dohodnutého manželstva, kde by mužský hrdina do niečo nútil hrdinku, správal sa z nej zle, bol agresívny, robil jej napriek a podobne. Bolo to pre mňa príjemné spestrenie. Ani Ian s touto dohodou nesúhlasil, dokázal pochopiť pocity Nadye, preto netlačil na pílu.
Dohoda bola nenáročná oddychovka, ktorá sa mi (až na pár detailov) páčila. Priznávam, že posledné kapitoly mi nesadli a trochu znížili moje celkové hodnotenie príbehu. Uvidíme, čo nám prinesie druhý diel.
Na túto knihu som sa dosť tešila, jednak ma zaujala anotácia, jednak som na ňu počula veľa pozitívnych ohlasov. Po dočítaní však musím povedať, že som celkom sklamaná. Príbeh nebol úplne zlý, ale mala som od neho väčšie očakávania. Zaradila by som ho medzi príbehy, ktoré nenadchnú, ani neurazia.
Hlavná hrdinka Kitty mi veľmi nesadla. Na jednej strane jej rozumiem, prišla o oboch rodičov, zanechali jej množstvo dlhov, musela sa postarať o mladšie sestry a kvôli nim bola ochotná ísť aj cez mŕtvoly. No na druhej strane to podľa mňa dosť preháňala a s niektorými ("nevinnými") ľuďmi sa pekne zahrávala. Určité sympatie som k nej začala cítiť až v záverečných kapitolách, keď sa nad sebou viac zamyslela, niektoré veci si premyslela a prejavila sa jej lepšia stránka.
Lord Radcliffe mi sadol viac. Nebol to zrovna ten najmilší človek, prenasledovali ho démoni z minulosti, a tak občas vybuchol, ale mal srdce na pravom mieste.
Hlavná romantická linka sa začala vyvíjať dosť neskoro, čo je podľa mňa veľká škoda, pretože keby s ňou autorka začala skôr (alebo trochu viac natiahla príbeh), mohlo to vypáliť omnoho lepšie. Okolo 70% príbehu sa poriadne nič nedialo, skôr sme sa stále točili v tom istom kruhu. Posledných cca 100 strán sa mi z celého príbehu páčilo najviac, vtedy som mu dokázala celkom dôjsť na chuť.
Ku knihe mi veľmi nesedí ani názov, pretože podľa neho som čakala, že lord Radcliffe bude Kitty pomáhať nájsť si manžela, dávať jej určité rady (aspoň tak som to pochopila z anotácie), a preto návod pre ženy, ale nebolo to presne tak. Zápletka bola vymyslená dobre, hlavné postavy mali potenciál, aby medzi nimi vznikla výborná vzájomná chémia, no bohužiaľ to nevypálilo tak dobre, ako by mohlo.
Obdivujem Mišku, že sa rozhodla napísať príbeh, v ktorom nám poodhalila kúsok zo svojho súkromia, ja by som na to nemala "gule". Tento príbeh sa mi čítal tak trochu špecificky, podobne ako aj ostatné príbehy inšpirované skutočnými udalosťami (ja jednoducho nedokážem "vypnúť" mozog a za postavami si predstavujem reálnych ľudí, podľa ktorých je príbeh napísaný).
A čo ak áno je príbeh o láske (prvej, detskej i súčasnej, "dospeláckej"), priateľstve, hľadaní seba samého... Pri čítaní som mala takú nostalgickú náladu, pripomínalo mi to moje dospievanie a moju najlepšiu kamarátku, s ktorou sme si vždy všetko hovorili a rozoberali (a vlastne to robíme doteraz). Často som mala pocit, ako by Miška sedela pri mne a rozprávala mi o svojich zážitkoch, miestami sa doslova prihovára čitateľom.
V živote hlavnej hrdinky Maji zohrávajú dôležitú úlohu dvaja muži s rovnakým menom Deni - jej ex a zároveň najlepší kamarát a jej súčasný priateľ. Nie je však Deni ako Deni a zatiaľ, čo jedného som si dosť obľúbila, ten druhý si moje sympatie nezískal.
Priateľstvo Maji a Deniho bolo rozkošné, neustále sa doberali a podpichovali, na čom som sa bavila (v tomto smere musím pochváliť aj "chatovú" konverzáciu, ktorá dej spestrila). Zároveň to medzi nimi dosť iskrilo, čo ich priviedlo k jednému dôležitému rozhodnutiu, ktoré malo ovplyvniť životy viacerých ľudí.
Samozrejme, že v Miškinej knihe nesmie chýbať ani cestovanie a spoznávanie nových krajín, bez toho si už jej knihy ani neviem predstaviť. Tentokrát nás zobrala do Severného Írska.
Priznám sa, že približne 70% knihy by som označila za takú milú, nenáročnú oddychovku, ktorá bola síce fajn, no nedostavil sa u mňa žiaden wow efekt. Posledných 30% ma však úplne emočne dostalo a užila som si ich z celého príbehu najviac. Vďaka týmto záverečným kapitolám sa zvýšilo aj moje celkové hodnotenie príbehu. Som zvedavá, čo na nás čaká v pokračovaní.
Prichádza dáma bola príjemná romantická oddychovka, ktorá sa mi čítala ľahko a rýchlo. Mám rada historické romance v štýle "od nepriateľstvá k láske", takže v tomto smere mi kniha sadla.
Edwina Dalrymplová je učiteľkou etikety, ktorá pripravuje mladé dámy na vstup do spoločnosti. Väčšinou pracuje pre strednú vrstvu, ale teraz sa jej konečne splnil veľký sen - najali si ju vojvoda s vojvodkyňou. Je jej jasné, že táto práca by jej mohla pomôcť vypracovať sa na vyššie priečky, preto hneď súhlasí. Má to však jeden háčik - jej novým žiakom má byť muž, vojvodov dospelý nemanželský syn, ktorý s ním nechce mať nič spoločné a odmieta prijať titul, ktorý mu prináleží. Podarí sa ho Edwine presvedčiť a priviesť do Londýna?
Edwina bola ten typ človeka, ktorý si po chvíli dokázal získať priazeň každého naokolo. Najskôr na mňa pôsobila ako rozmaznaná mestská panička, ktorá nad všetkým ohŕňa nos, no neskôr sa ukázalo, že sa v nej skrýva omnoho viac. Trochu mi na nej vadilo, že miestami dosť "tlačila na pílu" a nepočúvala, čo jej ostatní hovoria a priznávam, že som si k nej hľadala cestu dlhšie, ale postupne si dokázala získať moje sympatie. Vo svojom živote to nemala jednoduché, musela naozaj tvrdo pracovať, aby sa dokázala uživiť a nemala nikoho, na koho by sa v prípade potreby mohla obrátiť.
Ani Rafe nemal na ružiach ustlané. Pri narodení najmladšej sestry im zomrela mama, a tak musel predčasne dospieť, aby sa postaral o troch mladších súrodencov. Už od detstva pracoval v baniach, kde sa postupne dokázal vypracovať na vedúcu pozíciu. Na otca mal ťažké srdce, pretože sa nikdy verejne nepriznal k nim, ani k ich matke, preto s ním odmietal akýkoľvek kontakt. Navonok pôsobil ako "drsňák", ktorého sa všetci báli, no vo vnútri to bol dobrosrdečný a starostlivý muž, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné. Bol dosť tvrdohlavý, ale časom zistil, že niektoré veci nemusia byť také zle, ako si ich predstavoval.
Romantická linka sa mi páčila, Edwina a Rafe po sebe často "štekali" a väčšina ich stretnutí skončila hádkou, no zároveň ich to k sebe nesmierne priťahovalo. Pôvodne mala Edwina naučiť Rafa slušným spôsobom, no postupne sa ukázalo, že aj on priučil mnohým veciam ju, predovšetkým vedieť sa postaviť sama za seba a nepodceňovať sa. Už od začiatku sa o ňu pekne staral.
Za seba môžem povedať, že to rozhodne bola jedna z tých lepších historických romancí. Budem rada, keď sa dočkáme aj prekladu príbehu o Rafeho sestre.
Hodiny chémie bol skvelý príbeh, ktorý ma dosť emočne vyžmýkal. Na obálke sa síce píše, že ide o vtipný príbeh, čo nepopieram, humor tu nechýbal, no podľa mňa tu viac prevládali iné emócie. Je to celkom bichla, má vyše 450 strán, ale nenechajte sa tým odradiť. Mne sa kniha čítala ľahko a rýchlo, autorkin štýl mi sadol, ani som si neuvedomovala, ako rýchlo mi ubiehajú stránky pod prstami.
V príbehu sme mali možnosť spoznať dve stránky Elizabeth Zottovej. Na jednej strane to bola skvelá chemička a inteligentná mladá žena, ktorá sa o seba dokázala postarať aj sama, nikdy sa nevzdávala, nemala problém povedať, čo mala na jazyku, bojovala za svoje práva, kvôli čomu bola tŕňom v oku mnohých ľudí. Čo sa týkalo jej emočnej vyspelosti, tam to pomerne zadrhávalo, niektoré "obyčajné" veci jednoducho nedokázala pochopiť, takže miestami pôsobila až chladne, arogantne. Vo svojom vnútri však skrývala aj láskavejšiu a citlivejšiu stránku, ktorá prejavovala najmä pri svojich blízkych. Bolo cítiť, že Calvina veľmi ľúbila a pre svoju dcérku Mad by urobila prvé i posledné. Priznávam, že zo začiatku som z nej mala zmiešané pocity, ale postupne si ma úplne získala.
Nikdy to nemala jednoduché, život jej udelil už viacero rán, ktoré stále nespracovala. Bohužiaľ, žila v dobe, kedy jej prínos v oblasti vedy a chémie dokázalo oceniť len veľmi málo ľudí. Boli tu pasáže, kedy som mala chuť vyhodiť knihu von oknom, predovšetkým vtedy, keď som čítala o tom, ako sa v tomto období správali muži k ženám. Ešte smutnejšie bolo, keď žene podkopávala nohy iná žena.
Videla som, že viacerí čitatelia knihe vytýkali, že tu nebola dostatočne vykreslená atmosféra 50. a 60.rokov, počas ktorých sa príbeh odohráva, čo je pravda, no mne to tam nejak extra nechýbalo.
Veľmi som si obľúbila aj Elizabethinho zvieracieho kamaráta, bez ktorého si tento príbeh ani neviem predstaviť. Páčilo sa mi, že miestami bol dej opísaný aj z jeho pohľadu. Skvelá bola aj Mad, inteligentné a zvedavé malé dievčatko, ktoré (podobne ako jeho mamu) nedokázali niektorí pochopiť a snažili sa ju zmeniť. Miestami mi kvôli nej pukalo srdce.
V tomto príbehu sme toho s Elizabeth (i s Calvinom a ostatnými postavami) zažili veľmi veľa, takže som sa ani chvíľu nenudila. Pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe, vystriedala sa u mňa celá škála emócií - hnev, smútok, bolesť, nádej i láska. Za seba vám knihu môžem len odporučiť.
