Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Neala som si zamilovala už v predchádzajúcej knihe Tak trochu môj (dokonca viac, než hlavného hrdinu), takže jeho príbeh som si nemohla nechať ujsť. Musím sa priznať, že tento príbeh mi sadol viac, a to hneď z viacerých dôvodov, o ktorých sa rozpíšem v recenzii.
Neal je zlatíčko, milý, starostlivý, dobrosrdečný... jednoducho si ho nejde neobľúbiť. Trochu mi bolo ľúto, že sme tu nemali viacero kapitol z jeho pohľadu, rada by som sa dozvedela viac o jeho vnútornom svete, myšlienkach, pocitoch, názoroch a podobne. Aký úžasný bol v prvej časti, taký skvelý bol aj v dvojke, som rada, že ma nesklamal. Obľúbila som si aj jeho rodinu, predovšetkým malého synovca, ten do príbehu vniesol viacero rozkošných momentov. Jeho „pracovná“ rodina bola tiež fajn, síce niektorí chlapi radi rýpali a nešetrili dvojzmyslami, ale boli to dobrí ľudia a bolo cítiť, že sa majú radi, pomáhajú si, navzájom sa podporujú.
Jess si práve prechádzala náročným obdobím, zradil ju človek, ktorého ľúbila a plánovala si s ním budúcnosť. Potrebovala na chvíľu zmeniť prostredie, ktoré jej všetko pripomínalo, preto sa rozhodla prijať pracovnú ponuku na fotografku slávneho speváka. Aj ona mi bola sympatická, bolo to milé, priateľské dievča, ktoré zbožňovalo svoju prácu. Jej ex sa teda pekne vyfarbil, bol pre mňa najhoršou postavou z celého príbehu a občas som mu mala chuť dať jednu „výchovnú“, aby sa konečne spamätal. V súvislosti s ním ma naštvala aj Jessina mama, keď sa do ich vzťahu potrebovala montovať bez toho, aby poznala všetky súvislosti. Našťastie, mala skvelú najlepšiu kamarátku, ktorá ju v tejto situácii naplno podporovala.
Romantická linka je najväčší dôvod, prečo mi dvojka sadla viac ako jednotka. V Tak trochu môj mi prišiel vzťah hlavných hrdinov veľmi rýchly. Tentokrát autorka dopriala Nealovi a Jess viac času, mohli sme vidieť, ako sa postupne spoznávali a zbližovali a toto ja jednoducho v romantických príbehoch potrebujem. Jess bola po všetkom s jej bývalým zlomená, držala si odstup, mala problém začať znovu dôverovať a Neal o ňu musel poriadne zabojovať. Ďalšia vec je, že Neal a Jess mi boli viac sympatickí ako Becca a Hayden, viac som si ich obľúbila.
Taktiež musím povedať, že som videla aj určité zlepšenie v autorkinom štýle písania, tento príbeh sa mi čítal ešte lepšie ako prvý. Záverečná dráma bola na môj vkus trochu prekombinovaná, respektíve, až tak mi nesadla (neviem, ako lepšie by som popísala svoje pocity).
Áno, bolo tu pár detailov, s ktorými som nebola úplne spokojná, ale zároveň je cítiť, že autorka na sebe popracovala. Po jednotke (z ktorej som si nesadla na zadok) som mala z pokračovania trochu strach, ale už po pár kapitolách mi bolo jasné, že bude dobre a príbeh si užijem. Za seba môžem povedať, že sa mi príbeh páčil a rozhodne sa pustím aj do ďalších častí.
Láska z Bagdadu nie je žiadny sladký romantický príbeh. Je to príbeh o láske, ktorá si prešla vzostupmi i pádmi, čelila mnohým problémom, nedorozumeniam, chybným rozhodnutiam, vojnám, viere, zvykom a tradíciám. Ako sa uvádza v úvode knihy, príbeh bol inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Musím sa priznať, že takmer polovicu knihy som mala také zmiešané pocity. Hlavná hrdinka Sára ma totiž niekedy poriadne hnevala. Kým bola ešte dievča/teenagerka, bola celkom fajn, no potom začala robiť rozhodnutia, nad ktorými som len nechápavo krútia hlavou. Niekedy som mala chuť od zlosti knihu zahodiť. Áno, ani Aram nebol žiadny svätúšik, tiež urobil chyby, no niekedy mi ho bolo celkom ľúto, keďže sa snažil, no Sáre to stále nestačilo. Asi si ani neuvedomovala, ako svojimi činmi ubližuje ľuďom, ktorým na nej záleží. Toto jej správanie mi tak trochu kazilo čítanie.
Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, veľmi sa ľúbili, čo bolo cítiť, no človek z lásky niekedy porobí riadne hlúposti. Aj títo dvaja si neraz dosť ublížili... ale aj napriek všetkému sa nedokázali držať ďalej jeden od druhého. Život si pre nich pripravil veľa prekážok, niektoré ich vzťah upevnili, iné medzi nimi zasa vystavali určitú hradbu, ktorú sa im nikdy nepodarilo úplne zbúrať.
Potom Sára dospela a dozrela, trochu sa upokojila, už ma tak neštvala a začala som si príbeh viac užívať. V knihe je spracovaný naozaj dlhý časový úsek, vyše tridsať rokov a za ten čas sme si so Sárou (a aj s Aramom) mnohé zažili.
Dôležitou časťou príbehy sú aj irácke zvyky, tradície, spôsob života, história, vojnové konflikty, viera a podobne. Vďaka tomu som sa dozvedela aj niečo nové.
Koniec bol taký horkosladký. Aj sa mi k príbehu hodil, aj by som chcela, aby veci dopadli inak. Hoci to zo začiatku vyzeralo tak všelijako, druhá polovica mi to vynahradila a zvýšila moje celkové hodnotenie, takže nakoniec môžem povedať, že sa mi príbeh páčil.
Habibi si ma, podobne ako stovky ďalších čitateliek, úplne získal, preto bol pre mňa Candy must have. Bola som zvedavá, čo si pre nás autorka tentokrát pripravila... a opäť nás teda vôbec nešetrila.
Druhý diel série Habibi sa viac orientoval na fungovanie nočného klubu, na jeho zákulisie, zamestnancov, ich životné osudy, drogy, alkohol a iné neresti. Myslím, že autorka nám klub LocalX priblížila naozaj autenticky a oceňujem, že nič neprikrášlila. Nechýbajú tu vulgarizmy, slang, prezývky, pikantné (ba až tabu) scény. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť spoznať tanečníčky aj z iného uhľa pohľadu a mohli sme nahliadnuť aj do ich súkromia, túžob, sklamaní, bolestí i radostí. Tiež ma potešilo, že do príbehu pribudli aj mužskí tanečníci, ktorí spestrili choreografie a výborne zapadli do kolektívu. V klube pracovala naozaj rozmanitá zmes ľudí, no navzájom sa rešpektovali, nemuseli sa medzi sebou na nič hrať a mohli byť sami sebou. Táto skupinka si bola blízka a neraz ma svojim vtipkovaním a doberaním rozosmiala.
Dorian (alias Candy) mi neprišiel ako taký hajzlík, akým bol Harry (Habibi)... tým však nechcem povedať, že to bolo neviniatko, to vôbec nie. Párkrát ma pekne vytočil, no získal si u mňa plusové body (nielen) za to, ako sa staral o dievčatá v klube. Bolo okolo neho celkom dosť tajomstiev, postupne, vďaka návratom do minulosti, sme si vytvárali obraz o tom, čím všetkým si musel prejsť a čo z neho vytvorilo človeka, akým je dnes. Eso z rukáva však vytiahol až v úplnom závere.
Virginiu (Giu) sme už tak trochu poznali z predchádzajúcej časti, no prevažne z pracovného hľadiska, teraz sme sa dozvedeli niečo viac aj o jej osobnom živote. Stále však zostali mnohé veci nevypovedané a ešte nám chýbajú určité kúsky, aby bola celá skladačka kompletná. Ani ona nemala jednoduchý život, no nebola to žiadna krehká kvetinka, ktorá by sa o seba nedokázala postarať. Nebála sa povedať svoj názor a za svojich blízkych sa bila ako levica.
Romantická linka ma bavila, zbožňujem enemies to lovers príbehy. Medzi Dorianom a Giou to iskrilo od samého začiatku, no autorka dopriala ich vzťahu čas, nič neunáhlila. Dorian bol miestami naozaj taký cukrík, ako naznačuje jeho prezývka, páčili sa mi tie jeho sladké prirovnania a lichôtky pre Giu. Veľmi ma potešilo, keď sa v príbehu objavili aj Harry a Cassie, keďže túto dvojicu zbožňujem.
Koniec bol... sama neviem, čo mám povedať, lebo stále som ho nespracovala. Pripravte sa na to, že posledné kapitoly vás úplne dostanú a na konci zostanete stáť s otvorenými ústami. Už aby vyšiel záverečný diel trilógie, lebo nutne potrebujem svoje odpovede. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.
Candy (i Habibi) nie sú pre každého. Sú tu veci, ktoré niektorým čitateľom nemusia sadnúť, prípadne pre nich môžu byť už cez čiaru (preto si radšej vopred prečítajte varovanie na začiatku knihy). Za seba vám však môžem obe knihy len odporučiť. Keby som si mala vybrať, či som team Habibi, alebo team Candy, vybrala by som si Habibiho, pretože sa mi páčil o trochu viac.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Jedného dňa v Londýne ma zaujala nielen anotáciou, ale aj veľmi peknou obálkou. Je to príbeh o rodine, vzťahoch, láske, strate blízkeho človeka i o druhej šanci. Striedajú sa v ňom kapitoly z pohľadu Cory a jej dcéry Fran.
Päťdesiatnička Cora je už 6 rokov vdova a sama sa stará o svoje dve deti. So svojou dcérou momentálne nemá najlepší vzťah, nedokážu nájsť spoločnú reč a často sa hádajú. V milostnom živote sa jej tiež veľmi nedarí, posledné rande dopadlo katastrofou. Keď raz v noci prinesie opitú Fran domov neznámy muž, preskočí medzi nimi iskra. Zhodou okolností na seba narážajú čoraz viac a medzi ňou a Jacobom sa začne vytvárať hlboký vzťah. Aj keď sa majú radi, neustále narážajú na nejaké prekážky, či už dvanásťročný vekový rozdiel, Fran, ktorá je do Jacoba tiež zamilovaná či tajnosti, o ktorých nechce Jacob Core nič povedať. Ustojí toto všetko ich vzťah alebo sa ich cesty opäť rozídu?
Musím sa priznať, že Fran ma poriadne štvala. Mala síce už 23 rokov, no mne to skôr pripadalo, ako keby bola teenagerka. Áno, smrť otca ju dosť vzdala a stále sa s ňou úplne nevyrovnala, ale to jej nedáva právo, aby sa takto hnusne správala k ostatným ľuďom, najmä k tým, ktorí ju mali radi a záležalo im na nej. Bola dosť sebecká, myslela len na seba, nedopriala mame šťastie, a to aj napriek tomu, že ju stále živila, keďže Fran nemala žiadnu prácu. Mala svoje sny, ale veľmi sa nesnažila, aby sa jej naplnili, radšej stále vyplakávala, ako sa jej nedarí. Nič sa jej nepáčilo, všetko ofrflala, svoje problémy riešila alkoholom a drogami... čo sa jej potom aj vypomstilo. Našťastie, neskôr sa celkom spamätala a rozhodla sa, že so svojim životom niečo urobí. S mamou sa o všetkom porozprávali, čo medzi nimi vyčistilo vzduch a podarilo sa im postupne obnoviť svoj vzťah.
Áno, ani Cora nebola zrovna matka roka, ale snažila sa svojim deťom zabezpečiť čo najlepší život. Po tom všetkom, čím si v živote prešla (smrť rodičov, popôrodné depresie, strata milovaného manžela), si však konečne zaslúžila kúsok šťastia. Jacob bol šarmantný, priateľský, dobrosrdečný muž, no skrýval pred Corou mnoho vecí, nechcel jej povedať pravdu, nepovedal o nej svojim rodičom, čo ich vzťah dosť naštrbilo. Ani on to nemal v živote jednoduché, stačila chvíľka a jeho život sa prevrátil hore nohami. Neustále ho prenasledovali démoni z minulosti a výčitky svedomia a on sa od nich nedokázal oslobodiť.
Bola to taká nenáročná oddychovka, z ktorej som si síce nesadla na zadok, ale inak to bolo príjemné čítanie. Kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo, prečítala som ju v priebehu jedného dňa.
Všetky príbehy z Edície Z(et) sú iné, no zároveň majú niečo spoločné. Kráľ z ulice bola jednohubka, ktorú som prečítala v priebehu pár hodín. Autorka opäť raz nesklamala a dopriala nám ďalší zaujímavý príbeh plný krásnych myšlienok. Romantická linka mi tentokrát prišla viac v úzadí, príbeh sa podľa mňa viac zaoberal vážnejšími témami. Je to príbeh o tom, ako ľahko dokáže prísť človek o strechu nad hlavou, o tom, že peniaze nie sú len čiernobiele, o tom, že nemáme súdiť druhých, keď o nich nič nevieme, o hľadaní seba samého, o druhej šanci, o odpustení... Takmer na každej druhej strane som našla nejaké múdro, myšlienku, ktorá ma prinútila zamyslieť sa nad niektorými vecami v živote (keby som používala lepíky, mala by som s nimi polepenú celú knihu).
Eszter bola také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu. Bola to láskavá a dobrosrdečná mladá žena, ktorá však mala nízke sebavedomie a to, bohužiaľ, mnohí zneužívali. Život ju nešetril, no aj napriek tomu nezatrpkla a snažila sa zo všetkých síl. Potrebovala len trochu popostrčiť, aby sa konečne dokázala postaviť sama za seba a nenechala ostatných, aby s ňou zametali. Zaujímala sa o veštenie z kariet, súčasťou príbehu boli aj veštby, ktoré mu dodávali takú magickú atmosféru (tú dotváralo aj krásne prostredie Budapešti).
V Antonyho situácii by som sa nikdy nechcela ocitnúť. Človek v jednej sekunde stratí všetko, na čom mu záležalo a práve v takejto situácii, keď by najviac potreboval podporu svojich blízkych, sa mu všetci otočili chrbtom. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a on vďaka tomuto získal nový pohľad na život, prehodnotil niektoré veci a začal si viac vážiť každodenné maličkosti. Oceňujem aj jeho povolanie zlatníka, to nie je v príbehoch veľmi časté a bolo príjemným spestrením.
Romantická linka bola príjemná, často mi vyčarovala úsmev na tvári. Eszter a Antony boli pekný pár, vzájomné iskrenie bolo cítiť už pri prvom stretnutí, no ich vzťah sa vyvíjal postupne. V predchádzajúcich knihách bola podľa môjho názoru romantika výraznejšia a hoci by mi nevadilo, keby sme tu mali viac spoločných momentov medzi našou dvojicou, nebol to pre mňa nejaký výrazný problém, ostatné časti príbehu mi to vynahradili.
V poslednej tretine si pre nás autorka pripravila viacero prekvapení a zvratov a pekne nám všetko zamotala. Za seba môžem povedať, že som si príbehom spokojná a určite ho odporúčam, hlavne aj kvôli odkazu, ktorý si v sebe nesie.
Musím sa priznať, že táto kniha ma dosť prekvapila. Čakala som príjemnú historickú romancu, no dostala som oveľa viac.
Amélia bola silná hrdinka. Prešla si peklom, ktoré by iných položilo na kolená. Bola ochotná obetovať vlastný život, aby zachránila životy iných. Nesmierne som jej držala palce, aby konečne našla pokoj a kúsok šťastia, pretože si to po tom všetkom veľmi zaslúžila.
Nie som si istá, ktorá postava ma viac štvala - či násilník Charles, ktorý svoju manželku mlátil ako žito, alebo jeho matka, ktorá ho neustále bránila, zľahčovala jeho správanie, zo všetkého vinila svoju nevestu. Niekedy by som od nervov najradšej knihu zahodila niekam poriadne ďaleko.
Romantická linka bola jemná, príjemná. Nad Améliou a jej milým visel tieň zakázanosti, čo ich vzťahu dodávalo ďalšie čaro. Ich spoločné momenty som si užívala a často sa prihlúplo usmievala.
Niekedy v polovici prišiel zvrat, ktorý som absolútne nečakala a príbeh nadobudol temnejšiu atmosféru. Vôbec som netušila, kde je ukrytá pravda, respektíve, môj názor sa každú chvíľu menil. Keď už som bola presvedčená, že viem, kde je pes zakopaný, prišlo niečo, čo môj názor naštrbilo a opäť ma ovládli pochybnosti. Celá záhada ma nútila obracať jednu stránku za druhou, lebo som bola zvedavá, ako všetko dopadne. Priznávam, že miestami som sa aj trochu bála. Pri posledných kapitolách som ani nedýchala. Za túto zápletku musím autora pochváliť, vymyslel to veľmi dobre.
Okolo sídla Summershine bolo niečo magické, čo súviselo s rôznymi poverami, ktoré o ňom kolovali i udalosťami, ktoré sa stali pred dvadsiatimi rokmi. Prostredie bolo krásne, jeho obyvatelia sympatickí, no diali sa tu veci, vďaka ktorým mi miestami stali chlpy na rukách. Aj vietor zohrával v príbehu takú čarovnú úlohu, niekedy v pozitívnom, inokedy v negatívnom zmysle.
Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, prečítala som ho v priebehu pár hodín. Bol síce iný, ako som čakala, ale som rada, že autor ma prekvapil a obohatil príbeh aj o akčnejšie momenty. Za seba môžem príbeh len odporučiť.
Dôvera je druhým dielom série Nekompromisní. Konflikt bol super, preto som si nemohla nechať ujsť ani túto novinku a môžem povedať, že autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší skvelý príbeh.
Zbožňujem ženské postavy ako Lexi - silné, inteligentné, pracovité ženy, ktoré si nenechajú skákať po hlave a vedia si povedať svoj názor. Páčilo sa mi, ako sa od začiatku nebála Haltona a bola mu rovnocennou partnerkou. V živote to nemala jednoduché, so sestrou sa samy pretĺkali životom, no svojou usilovnosťou sa dokázala vyšplhať poriadne vysoko.
Halton, muž, ktorý mal okolo seba množstvo tajomstiev. Bol arogantný, chladný, budil prirodzený rešpekt, mnohí sa ho báli. Zasa sa nemôžeme čudovať, do veľkej miery bol ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastal. Aj keď by si občas za svoje správanie zaslúžil preplesk, no vnútri to bol dobrý človek, ktorý sa zaujímal o blaho iných ľudí (niekedy aj na úkor seba samého). Nepustil si k sebe veľa ľudí, ale keď už si niekto získal jeho dôveru a sympatie, stálo to za to. Veľmi sa mi páčili aj jeho dva psy, boli pre mňa neodmysliteľnou súčasťou príbehu.
Zo začiatku som si hovorila, že pôjde o takú "typickú" enemies to lovers romantiku medzi šéfom a jeho zamestnankyňou. Potom sa však začalo odhaľovať jedno tajomstvo za druhým a príbeh sa začal vyvíjať smerom, akým som to vôbec nečakala. Musím autorku pochváliť, vymyslela veľmi zaujímavú zápletku
S romantickou linkou som spokojná. Užívala som si neustále hašterenie medzi Haltonom a Leží, aj to, ako sa Lexi postupne podarilo Haltona trochu poľudštiť. Tiež oceňujem, že hoci autorka nechala prejsť Haltona určitou premenou, neurobila z neho žiadny cukrík.
Koniec zostal tak trochu otvorený, respektíve, ako keby nás autorka pripravila na ďalšie pokračovanie série.
Veľmi ma potešil bonus. Konflikt skončil dosť nejednoznačne a mala som nejaké otázky, na ktoré som tu dostala odpoveď (a budem môcť konečne kľudne spávať).
Ak by som mala porovnať Konflikt a Dôveru, Konflikt sa mi páčil o malý kúsoček viac. Rozhodne vám však môžem obe knihy odporučiť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V tretej časti tejto série sme sa opäť mohli vrátiť do malebného švédskeho mestečka Halleholm a dozvedieť sa, ako sa darí našim starým známym.
Lovisa žiari šťastím - s Axelom sa zasnúbili, čakajú spolu bábätko, budú sa sťahovať do nového domu. Darí sa jej aj v pracovnom živote, pekáreň prosperuje a najnovšie sa rozhodla rozšíriť svoje podnikanie aj o stánok s vaflami. Život si však pre ňu prichystal ďalšiu náročnú skúšku...
Vzťah Lovisy a Axela bol podrobený náročnej skúške, ktorá ich vzťah ešte viac upevnila. Autorka do príbehu zaradila závažnú a dosť citlivú problematiku, ktorá dodala celému príbehu na emotívnosti. Boli tu momenty, kedy sa mi tlačili slzy do očí.
Musím sa priznať, že Lovisa je ten typ postavy, s ktorej správaním som neni vždy úplne stotožnená, ale teraz som s ňou súcitila a držala jej palce, aby všetko dobre dopadlo. Axel bol v tejto časti úplne zlatíčko, bol pre Lovisu veľkou oporou a napriek vlastným starostiam ešte naďalej stíhal pomáhať deťom s rakovinou.
Tentokrát sme dostali možnosť lepšie spoznať aj jej staršiu sestru Johannu, ktorá žije s rodinou v Amerike, kde pôsobí ako flautistka v Metropolitnej opere. Kvôli pracovnej vyťaženosti nemajú s manželom čas na deti, ani sami na seba. Keď náhodou narazí na inzerát, že v Kráľovskej švédskej opere hľadajú flautistku, vyvolá to v nej impulz na veľké životné zmeny.
Čakala som, že v príbehu dostane trochu viac miesta, kľudne by som privítala viac kapitol z jej pohľadu.
Opäť to bol príjemný romantický príbeh so sympatickými postavami a priateľským prostredím, ktorý vás zahreje pri srdci. Práve toto mám na tejto trilógii tak rada, ako si všetci navzájom pomáhajú, podporujú sa, zaujímajú sa jeden o druhého.
Samozrejme, že sa tu opäť vypekali samé dobroty. K takýmto knihám by mali automaticky dodať aj nejaké občerstvenie, lebo počas ich čítania človek vyhladne a stále mu tečú slinky.
Aby som bola úprimná, prvý diel sa mi páčil najviac, dvojka o trojka boli trochu slabšie, ale ako celok je to príjemné čítanie. Musím ešte pochváliť knižné obálky, všetky sú naozaj nádherné.
Georgette Heyer píše veľmi príjemné historické romance, s dávkou humoru a jemnou romantickou linkou. V jej štýle písania je cítiť, že knihy boli napísané pred niekoľkými desiatkami rokov a vždy mi chvíľu trvá, kým si naň zvyknem, ale potom si príbeh už úplne užívam.
Začiatok knihy bol trochu pomalší, autorka sa viac zamerala na spoznávanie postáv, ich rodín, prostredia a podobne a asi by mi nevadilo, keby túto časť trochu skrátila. Potom sa konečne Mary a Dominic stretli tvárou v tvár a ja som si pripomenula, prečo mám autorkine knihy tak rada
Páči sa mi, že hlavnú hrdinku vždy autorka vykreslí tak, že "vytŕča z davu"... podobne to bolo aj pri Mary. Nie je to žiadna veľká krásavica, nepotrpí si prehnane na svoj vzhľad, oblečenie a podobne, netúži byť v centre pozornosti, vyhýba sa spoločenským udalostiam, nemá prázdnu hlavu, je odvážna, dobrosrdečná, úprimná. Naozaj mi bola veľmi sympatická.
Dominika neprezývajú pre nič za nič "diablíča", bol to fakt taký hajzlík, ktorý išiel cez mŕtvoly, len málokto bol preňho autoritou, rýchlo sa nechal vyprovokovať, každú chvíľu sa zapojil do nejakej potýčky, veľa pil... občas som aj ja mala chuť ho prefackať. Ani ľudia ako on však nie sú imúnni voči láske...
Romantika naozaj nebola veľmi výrazná (kľudne by som tam pridala viac spoločných scén medzi hlavnými postavami), ale na to som už u autorky zvyknutá. O to viac som sa tešila z každého maličkého prejavu lásky (z jednej či z druhej strany). Veľmi sa mi páčilo, ako sa Mary postupne podarilo "skrotiť" Dominica, bez toho, aby si to jeden z nich uvedomoval.
Bolo tu viacero vtipných momentov, pri ktorých som sa pochechtávala. Najmä v druhej polovici príbehu sa všetko tak zamotalo, až som sa nestíhala čudovať.
Priznám sa, že Frederika sa mi z trojice autorkiných kníh, ktoré som doposiaľ prečítala, páčila najviac, ale aj ostatné stoja za prečítanie. V decembri by mala vyjsť jej ďalšia kniha, takže si ju určite nenechám ujsť s už som na ňu veľmi zvedavá.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Séria Texting síce neprináša nejaké extra originálne zápletky či veľké zvraty, no dokáže ma vždy rozosmiať a zlepšiť náladu. Ešte mi daj šancu je ďalšia nenáročná, vtipná oddychovka, pri ktorej som na chvíľu vypla a zhltla ju v priebehu pár hodín. Všetky knihy sa mi čítali ľahko a rýchlo, a to nielen kvôli autorkinmu vtipnému štýlu, ale aj kvôli mnohým pasážam písaným formou textových správ (aj keď v tejto časti ich bolo o niečo menej ako v tých predchádzajúcich).
Štvrtý diel série Texting je vlastne príbeh o druhej šanci pre bývalých kamarátov Denver a Sheparda. Spoznali sa pred 6 rokmi, a hoci sa nikdy nestretli, iba si písali, dokázali sa medzi nimi vytvoriť silné city. Keď sa konečne stretli tvárou v tvár... všetko sa pokazilo. Teraz na seba opäť narazili a Shepard je ochotný urobiť čokoľvek, aby odčinil svoje chyby a dokázal Denver, že si zaslúži druhú šancu.
Obaja sa už mihli aj v predchádzajúcich častiach, keďže Shepard je brat Zacha (hlavného hrdinu prvej časti) a Denvert je zasa sestra Monty (hlavnej hrdinky tretej časti). Som rada, že sa v príbehu objavilo viacero známych tvárí a mohli sme sa dozvedieť, ako sa im darí.
Shepard sa nám v jednotke nepredstavil zrovna v najlepšom svetle a mnohé čitateľky naňho mali ťažké srdce (pravdupovediac, ja tiež). Teraz sme ho však mali možnosť lepšie spoznať, dozvedieť sa o jeho pocitoch a... to, čo urobil bolo hlúpe, o tom žiadne pochyby, ale poučil sa a snažil sa, aby sa stal lepším človekom, takže si myslím, že si zaslúžil druhú šancu.
Denver bola sympaťáčka, páčilo sa mi na nej, že mala podrezaný jazyk a zmysel pre humor. So Shepardom sa dobre dopĺňali, užívala som si to ich neustále doberanie a podpichovanie, často som mala na tvári hlúpy úsmev. Som rada, že sme tu mali aj zopár návratov do minulosti a mohli sme sledovať, ako sa postupne budoval ich vzťah. Samozrejme, nechýbal ani rozkošný domáci maznáčik, bez toho si už tieto knihy ani neviem predstaviť.
Celý čas som čakala, kedy sa konečne dozvieme celú pravdu o tom, čo sa vlastne medzi nimi stalo, prečo sa rozhádali, a keď to prišlo... trochu som bola sklamaná, že ide o takú "prkotinu" (áno, rozumiem, že človek, ktorý niečo podobné zažije, to za hlúposť nepovažuje, ale stačilo by trochu komunikácie a všetko sa mohlo vyriešiť a oni dvaja by si tak neublížili), asi som čakala, že to bude viac zamotané).
To je moja najväčšia výhrada v príbehu, ale inak som bola spokojná. Človek si občas potrebuje prečítať niečo nenáročné, pri čom si oddýchne, a to tieto knihy výborne spĺňajú.
