Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Nie je žiadnym tajomstvom, že patrím k Miškiným fanúšikom a zbožňujem jej knihy. Keď som sa dozvedela, že pri svojej novinke sa rozhodla experimentovať a nebude to romantika, bola som trochu sklamaná. Volanie krvi nepatrí k mojim obľúbeným žánrom, vlastne podobné knihy takmer vôbec nečítam, no keďže to napísala Miška, nemohla som si to nechať ujsť.
Priznávam, že do čítania som sa púšťala s určitými obavami, vôbec som nevedela, čo mám čakať a či mi príbeh vôbec sadne. Nakoniec som ho zhltla v priebehu pár hodín. Úplný wow efekt sa síce nedostavil, ale na to, že to zrovna nebola moja šálka kávy, som bola spokojná. Bolo to také spestrenie medzi romantikou, ktorú obvykle čítam.
Námet tejto novinky bol zaujímavý. Danielinu dcéru Emu už nejaký čas trápia psychické problémy, no žiadna liečba nezaberá. Čoskoro sa ukáže, že celý problém je oveľa vážnejší, prekračuje určité hranice "bežného života" a siaha až ďaleko do minulosti.
Príbeh sa nesie v pomerne temnej atmosféry, neraz som mala počas čítania zimomriavky, predovšetkým v prvej polovici knihy. Bolo tu pár vecí, pri ktorých sa mi tak trochu dvíhal žalúdok. Zároveň som však bola veľmi zvedavá, že čo sa Danielinej dcére skutočne deje a ako to s ňou deje, čo ma nútilo otáčať jednu stranu za druhou.
Daniele toho autorka naložila na plecia veľmi veľa, vôbec si neviem predstaviť, žeby som sa ocitla v podobnej situácii a ako by som ju riešila. Za svoje deti sa bila ako levica, bola pre ne ochotná urobiť čokoľvek a vďaka tomu som si ju obľúbila.
Páčilo sa mi aj prepojenie s minulosťou...aj keď slovo páčiť sa nie je vzhľadom na dané udalosti asi príliš vhodné. Občas som si nad konaním niektorých postáv aj pekne zanadávala.
Čo viac dodať, moje prvotné obavy sa nenaplnili a nakoniec to bolo zaujímavé čítanie. Už teraz sa teším na Miškinu ďalšiu knihu a dúfam, že to bude opäť nejaká vtipná romantika, akú mám rada.
Jedno talianske leto je príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnaní sa so stratou, hľadaní seba samého, rodine a, samozrejme, i láske. Bola to taká príjemná jednohubka s letným nádychom, ku ktorej však mám určitú výhradu.
Katy mala so svojou mamou veľmi blízky vzťah. Bola nielen jej matkou, ale i najlepšou kamarátkou, oporou, pomocnou rukou, radcom, studnicou múdrosti a veľkým vzorom. Nemožno sa teda čudovať, že matkina smrť ju doslova položila na kolená a teraz sa cíti stratená. Posledné mesiace strávila starostlivosťou o ňu a zrazu nevie, čo má robiť. Z tohto dôvodu sa rozhodne odísť na dovolenku do Talianska, ktorú spoločne plánovali, keďže pred 30 rokmi tam jej mama zažila jedno z najkrajších období vo svojom živote.
Je pekné, keď sú si matka a dcéra takto blízke, no podľa môjho názoru bola Katy na matke až moc závislá. Žiadne rozhodnutie neurobila sama, vo väčšine sa riadila tým, čo jej povedala mama, čo mi príde pri dospelej žene trochu zvláštne. Poradiť sa? Prečo nie! No niektoré rozhodnutia by podľa mňa vydatá tridsiatnička už mala robiť sama. Miestami som jednoducho mala problém porozumieť jej správaniu.
Veľmi sa mi páčilo prostredie Positana, od reštaurácií, hotelov, pamiatok, prírody po jedlo. Toto malebné mestečko dodávalo celému príbehu letnú, dovolenkovú atmosféru. Autorka ho pekne opísala, až som mala miestami pocit, že sa tam nachádzam aj ja. K príjemnej atmosfére prispeli aj sympatickí miestni obyvatelia, ktorí sa Katy hneď "ujali" a spríjemňovali jej jej pobyt.
Zápletka ohľadom toho, že Katy mala možnosť stretnúť mladšiu verziu svojej mamy a spoznať ju aj z inej stránky bola zaujímavá a spestrila celý príbeh, preto som bola zvedavá, ako to všetko vyvrcholí a najmä, ako to autorka celé vysvetlí. S týmto som však nebola úplne spokojná, niečo mi tu chýbalo. Osobne mi prišiel koniec dosť rýchly a nejak som nedokázala uveriť tomu náhlemu rozhodnutiu (alebo ako by som to nazvala) Katy o jej budúcnosti. Toto bolo pre mňa najväčšie mínus celého príbehu.
S Rinou Kent som sa zoznámila už pri jej sérii Královská elita, takže som mala určitú predstavu, čo môžem čakať od jej novinky. V češtine zatiaľ vyšli len prvé dve knihy zo série o Else a Aidenovi, takže sa pripravte na to, že Vláda kráľa vám ich príbeh trochu vyspoileruje.
Keď som sa dozvedela, že táto dilógia je o Aidenovom otcovi, tešila som sa na ňu, no zároveň som sa aj trochu bála, či to nebude divné (bude to asi hlavne tým, že som si ho predstavovala o niečo staršieho ako v skutočnosti bol), no nakoniec sa moje obavy nepotvrdili a príbeh som si užila, možno aj o niečo viac ako príbeh o jeho synovi. Bola to taká pikantná jednohubka, ktorú som zhltla za pár hodín, čítala sa ľahko a rýchlo. Mám rada príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, takže za mňa spokojnosť.
Hovorí sa, že aký otec, taký syn a pri Jonathanovi a Aidenovi to platí stopercentne. Obaja sú to poriadni hajzlovia, no zatiaľ, čo pri Aidenovi som dlhší čas mala problém vidieť aspoň kúsok z jeho ľudskejšej stránky, u Jonathana som ju zahliadla skôr. Miestami ma poriadne štval, najradšej by som mu jednu strelila, aby som mu z tváre striasla ten jeho úškľabok, no zároveň na ňom bolo niečo príťažlivé, čím si ma získal.
Na Aurore sa mi páčilo to, že sa Jonathanom nedala len tak zastrašiť a viackrát sa mu postavila na odpor, to si len tak hocikto nedovolí. V živote to nemala jednoduché, musela predčasne dospieť a postarať sa sama o seba. Neustále ju prenasledovali démoni z minulosti. Napriek tomu sa jej však spoločne s kamarátkou podarilo vybudovať úplne od nuly úspešnú firmu. Jej kamoška bola poriadne číslo, neraz som sa dobre pobavila na jej hláškach.
Samozrejme, že príbeh skončil otvoreným koncom a my teraz musíme čakať na pokračovanie. Dúfam, že sa ho dočkáme čo najskôr. Mám naozaj množstvo otázok. Čo presne sa Aurore v detstve stalo? Ako to naozaj bolo s jej sestrou? Ako je do toho všetkého zapletený Jonathan? Ako to bude pokračovať s jej otcom? Dúfam, že na toto všetko dostanem v ďalšej časti odpovede.
Leto sa nám pomaly blíži, čomu nasvedčuje aj vydávanie letných príbehov. Jedným z nich je i novinka Každé ďalšie leto. Je to príbeh o priateľstve, láske, dospievaní a druhej šanci, v ktorom sa prelína minulosť s prítomnosťou. Celý čas som bola veľmi zvedavá, čo sa vlastne stalo pred 12 rokmi, keď sa cesty dvoch najlepších kamarátov rozdelili, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou, aby som sa dozvedela pravdu. Bol to naozaj vydarený debut, ktorého čítanie som si užila.
Pri čítaní kapitol z minulosti som cítila určitú nostalgiu. Vzťah Sama a Percy bol čistý, rozkošný, hlboký a dodával celému príbehu veľmi príjemnú atmosféru. Mali sme možnosť sledovať, ako sa z nich v priebehu niekoľkých rokov stali najlepší kamaráti a neskôr i niečo viac. Chodili plávať do jazera, na pláž, plavili sa po lodi, jedli zmrzlinu, pracovali v Taverne... jednoducho leto z príbehu doslova sršalo. Neraz som mala na tvári prihlúply úsmev, keď som videla, ako si pomáhajú a sú jeden pre druhého oporou. Hoci bolo na prvý pohľad jasné, že jeden k druhému cítia niečo viac, ich vzťah nebol vôbec jednoduchý a prešiel si mnohými skúškami.
I po 12 rokoch, počas ktorých neboli v žiadnom kontakte, bolo cítiť, že ich vzťahy ani trochu neochladli, práve naopak. O to viac som si kládla otázku, čo také sa mohlo stať, keď sa dvaja takí blízki ľudia takto odcudzili. Moje emócie opäť raz dostali celkom zabrať.
Percy zbožňovala strašidelné príbehy, rada pozerala horory, bavilo ju aj vymýšľanie a písanie vlastných príbehov, čo sa mi na jej páčilo, pretože ju to robilo osobitou a odlišovalo ju to od ostatných dievčat. Žila v podstate dvoma životmi - jeden počas leta v prenajatej chate a druhý vo svojom domove. Sam a jeho brat jej podali pomocnú ruku v čase, keď si doma prechádzala náročným obdobím.
Sam bol zlatíčko a veľký dobrák, naozaj si ho nešlo nezamilovať, po smrti otca pomáhal mame najviac, ako sa dalo, ale aj on mal svoje muchy. Občas som nerozumela, prečo niektoré veci pred Percy tají a veci zbytočne komplikuje. Obaja však v podstate boli ešte deti, a tak od nich nemôžem čakať, že už budú presne vedieť, čo chcú od života a budú robiť len samé správne rozhodnutia.
Neslušné dary sú takou pikantnou jednohubkou, ktorú prečítate v priebehu pár hodín. Pred pár mesiacmi som mala možnosť prečítať si autorkinu knihu Tanec s klavírom, kde tiež nebola núdza o vášnivé scény, no jej novinka mi prišla pikantnejšia o kúsok viac. Bolo tu cítiť určité zlepšenie v autorkinom štýle, aspoň mne táto kniha sadla viac ako predchádzajúca. Bolo tu pár vecí, ktoré mi až tak nesadli, prípadne by som si ich predstavovala inak, ale až na tieto detaily som si čítanie celkom užila.
Z Kláry som mala trochu zmiešané pocity. Na začiatku si hovorím "super, mladá šikovná baba", no postupne ma svojím správaním začala hnevať. Mala som pocit, že vlastne nevie, čo chce. Občas som mala chuť na ňu zakričať "tak už sa konečne rozhodni". Niekedy zasa na môj vkus reagovala zbrklo, jednoducho som si k nej nejak nevedela nájsť cestu.
U Andrého to bolo presne naopak. Najskôr som úplne nevedela, čo si mám o ňom myslieť, ale postupne som si ho obľúbila. Hoci v sexuálnej oblasti bol dominantný, nesprával sa ako namyslený, arogantný kretén. Nebol to žiadny anjelik, mal maslo na hlave, v minulosti urobil nejaké chyby, no poučil sa a chcel sa zmeniť k lepšiemu... a práve týmto si ma získal.
André pomáhal Kláre trochu osviežiť jej intímny život, ukázal jej, čo má rád on, ale nikdy na ňu netlačil, vždy mala možnosť odmietnuť, a to sa mi na ňom páčilo.
Privítala by som, keby boli niektoré veci viac rozpísané, napríklad začiatok ich vzťahu (mám rada, keď je počiatočná fáza spoznávania a zbližovania trochu pomalšia, nech vzájomné iskrenie viac vygraduje) alebo "dráma", ktorá prišla v druhej polovici (záver na mňa pôsobil akosi rýchlo).
Útek do Ríma je príjemný romantický príbeh so sympatickými postavami, odohrávajúci sa v prostredí malého mestečka, ktorý vás chytí za srdce. Ja som si jeho čítanie užívala od začiatku do konca.
Ako prvá ma na knihe zaujala obálka, predovšetkým farby, ktoré sú na nej použité. Táto farebná kombinácia sa mi dosť páči. Cítim z nej nádych jari/leta.
Amelia si práve prechádzala určitou krízou spojenou s jej kariérou speváčky - cítila sa vyčerpaná, stratila inšpiráciu, spev ju prestal baviť, sláva jej prerastala cez hlavu, preto sa rozhodla zo dňa na deň tajne ujsť do Ríma, ako hrdinka v jednom z jej najobľúbenejších filmov Prázdniny v Ríme. Amelia bola slniečko, ktoré všade, kam prišlo, prinieslo pozitívnu energiu, takže (takmer) všetci si ju okamžite zamilovali... ja tiež. Páčilo sa mi na nej, že sa vedela tešiť aj z maličkostí. Miestami mi jej bolo celkom ľúto, niektorí ľudia z jej okolia ju brali viac ako stroj na peniaze než ľudskú bytosť. To všetko sa podpísalo aj na jej sebavedomí, často si neverila a robila veci, len aby vyhovela druhým, hoci tým ubližovala sama sebe.
Noah bol skôr jej opak - tichý, zádumčivý, odťažitý mladý muž, ktorý si k telu pustil len pár ľudí. Jeho povaha však bola ovplyvnená viacerými náročnými situáciami v jeho živote, či už stratou blízkych, alebo zradou milovaného človeka. Postupne sa začalo ukazovať, že v jeho vnútri sa skrýva dobrosrdečný človek so srdcom na správnom mieste, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné. Veľmi sa mi páčil vzťah s jeho sestrami či najlepším kamarátom, na ich neustálom podpichovaní a doberaní som sa skvelo bavila.
S romantickou linkou v štýle "od nepriateľstva k láske" som bola spokojná, naozaj mi sadla. Užívala som si, ako sa Amelia postupne dostávala Noahovi pod kožu a odhaľovala jeho láskavú povahu. On jej zasa pomohol nájsť stratenú rovnováhu a podporoval ju, aby robila veci, ktoré ju robia šťastnou. Neraz som sa nad týmito dvomi len prihlúplo usmievala.
Užívala som si aj prostredie Ríma. Potešilo ma, že nešlo o "typický" Rím v Taliansku, ale o trochu iný Rím v Amerike. Celkovo mám rada podobné typy malých mestečiek, kde každý každého pozná a vládne tu priateľská atmosféra. Ameliu privítali s otvorenou náručou, už po pár dňoch ju považovali za svoju a kryli jej chrbát. Niektorí obyvatelia boli pekné čísla a postarali sa o viacero vtipných momentov.
Keď rozkvitnú čerešne ma na prvý pohľad zaujala svojou krásnou obálkou. Po dočítaní môžem povedať, že ma zaujal i jej obsah. Bola to príjemná romantická oddychovka, ktorá v sebe ukrývala aj kúsok "nadprirodzena". Priznám sa, že zo začiatku, keď bola hlavná hrdinka teenagerkou, som mala trochu zmiešané pocity, no keď sme sa dostali do jej dospelosti, začala som si príbeh naplno užívať.
Olívia mala blízky vzťah k prírode, zvieratám, rastlinám, stromom, vyrábala rôzne sirupy, nápoje, džemy, liečivá a podobne, naozaj dokázala zúžitkovať všetko, čo jej jej záhrada nadelila, a to sa mi na nej veľmi páčilo. Vyžarovala z nej niečo magické, aj vďaka jej "daru", o ktorom veľa ľudí nevedelo. V živote to nemala jednoduché, každú chvíľu čelila nejakému problému, no nevzdávala sa, pre svojich synov by urobila aj nemožné. Boli to rozkošní chlapci, svojej mame pomáhali najviac, ako vládali, vďaka ním bolo v príbehu viacero rozkošných momentov. Olíviin manžel ma poriadne štval, doma nepohol prstom, nezaujímal sa o deti, míňal peniaze, najradšej by som ho prefackala, aby sa konečne spamätal. Našťastie, Olívia mala skvelých rodičov, najlepšiu kamarátku a sesternicu, na ktorých sa mohla vždy spoľahnúť.
Romantická linka sa začala vyvíjať trochu neskôr, až keď sa vedľa nej presťahoval jej nový sused. Tento Francúz bol veľký sympaťák, priateľský, dobrosrdečný, starostlivý, jednoducho ten typ chlapa, ktorého si hneď zamilujete. Správal sa krásne k Olívii i k jej deťom. Jediné, čo by som vytkla, bola "dráma", ktorá sa medzi nimi neskôr odohrala. Na môj vkus sa príliš rýchlo vyriešila, autorka to mohla trochu viac rozpísať.
Príbeh sa odohrával v prostredí krásnej slovenskej prírody, ktorá dodávala príbehu osobité čaro. Život na dedine nie je vždy jednoduchý a občas vedia jej obyvatelia liezť pekne na nervy, ale keďže od narodenia na dedine žijem, mne je toto prostredie blízke.
Všetko sa však netočilo len okolo romantiky. Súčasťou príbehu bola aj zápletka ohľadom tragickej smrti mladého dievčaťa, ktoré niekto znásilnil a zavraždil, no vraha sa ani po 20 rokoch stále nepodarilo ohlásiť, a tak duša mŕtveho dievčaťa stále nenašla pokoj... Či sa konečne podarilo odhaliť pravdu si už musíte prečítať sami.
Od autorky som už čítala jej dve predchádzajúce knihy Spolubývajúca a Road trip, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Sviatok osamelých je príbehom troch žien a jedného muža, ktorých osudy sú viac prepletené, ako by sa mohlo zdať.
Siobhan je cieľavedomá a úspešná životná koučka, ktorá má svoj pracovný diár taký preplnený, že jej nezostáva takmer žiaden voľný čas. Táto záťaž si na nej vyberá aj svoju daň, všetok stres sa podpísal predovšetkým na jej psychike. V pracovnom živote sa jej darí, v osobnom už je to o niečo horšie. Našťastie, má aspoň dve skvelé kamarátky, ktoré pri nej stoja a podporujú ju. Priznám sa, že najskôr mi nebola až taká sympatická, ale postupne som si k nej dokázala nájsť cestu.
Miranda pracuje ako arboristka, čo sa mi veľmi páčilo, keďže s týmto povolaním som sa v knihe ešte nestretla (aspoň u ženy nie). Keďže vykonáva takúto náročnú prácu a pracuje v čisto mužskom kolektíve, mnohí kolegovia ju už tiež berú ako takého "chlapa"... až na jedného.
Jane bola zasa dosť plachá, tichá, utiahnutá. Podpísal sa na nej najmä jeden incident v jej bývalej práci, o ktorom však s nikým nehovorí, ani s vlastným otcom, aby mu nespôsobovala zbytočné starosti. Ťažko si k telu pripuštala niekoho nového, nemala takmer žiadnych kamarátov, až mi jej miestami bolo celkom ľúto. Bola to veľká dobráčka a takéto správanie si nezaslúžila.
Z Josepha som mala od začiatku veľmi zmiešané pocity, vôbec som netušila, čo si mám o ňom myslieť. Mala by som k nemu cítiť určitý hnev, keďže ťahal za nos tri ženy, no vôbec mi nepripadal ako takýto podvodník a tušila som, že za tým všetkým musí byť niečo iné... a mala som pravdu. V záverečných kapitolách mi preňho tak trochu puklo srdce.
Keď som si prečítala anotáciu, vytvorila som si v hlave určitú predstavu o príbehu, no ten sa nakoniec zvrtol iným smerom, čo nebolo zlé, práve naopak. Autorka vymyslela zaujímavú zápletku, bolo tu viacero záhad a nejasností, ktoré ma nútili otáčať jednu stránku za druhou, pretože som bola veľmi zvedavá, čo sa to tu vlastne deje. Niektoré veci nie sú vždy také, ako sa môžu na prvý pohľad zdať...
Priznávam, že Bolo raz jedno zlomené srdce nepatrí zrovna k žánrom, po ktorých by som siahla až tak často, ale občas si rada prečítam aj niečo mimo môj obvyklý žáner. Táto novinka pre mňa bola príjemným spestrením, dočkala som sa aj romantiky, takže i moja romantická duša si tu našla svoje. Cítila som z nej rozprávkový nádych, nechýbali tu rôzne zaujímavé bytosti, magické predmety, čary, zaklínadlá, tajomstvá záhady, ktoré dodávali celému príbehu nadprirodzenú atmosféru.
Evangeline to vo svojom živote nemala jednoduché, veľmi skoro prišla o oboch rodičov, macocha a nevlastná sestra jej neprejavovali takmer žiadnu lásku, nemala nikoho blízkeho, cítila sa osamelo, no aj napriek tomu to bol "snílek", ktorý sa snažil vo všetkom nájsť niečo pozitívne, nevzdával sa a veril na lásku na prvý pohľad. Viackrát bola postavená do situácií, kedy dokázala, že je ochotná obetovať sa pre šťastie druhých, aj na úkor samej seba.
Jacks, Princ sŕdc, bol zasa takou tajomnou postavou, u ktorej ste si nikdy nemohli byť istý, čo urobí v ďalšej sekunde a či mu môžete veriť, alebo nie. Postupne sme však mali možnosť čoraz viac nahliadnuť pod jeho chladnú masku a uvidieť aj jeho druhú stránku a ja som si ho začala pomaly obľubovať. Dúfam, že v ďalšej časti sa o ňom dozvieme ešte viac.
V príbehu sa odohralo viacero záhadných vecí a môj odhad na toho, kto v tom všetkom má prsty, sa neustále menil. Do poslednej chvíle som si tým nebola úplne istá, vďaka čomu ma táto zápletka dosť bavila. Bolo tu veľmi pekne ukázané, čo všetko je človek ochotný urobiť kvôli láske...
Musím pochváliť aj grafické spracovanie knihy, od obálky knihy po grafiku vo vnútri knihy.
Hoci sa na konci určité veci objasnili, veľa nám toho zostalo nedoriešeného, takže určite siahnem aj po pokračovaní.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vi je pre mňa jednou z tých autoriek, pri ktorých vždy "idem na istotu", že dostanem príjemný romantický príbeh a inak tomu nebolo ani teraz. Letný návrh by som síce nezaradila medzi jej najlepšie knihy (nedostavil sa u mňa wow efekt, niečo mi k spokojnosti chýbalo), ale bola to fajn nenáročná romantická oddychovka, ktorá sa mi čítala ľahko a rýchlo. Stihla som ju prečítať v priebehu pár hodín.
Georgia bola úspešná mladá žena, ktorá dokázala od nuly vybudovať prosperujúcu firmu, ktorá sa neustále rozširovala. Jej práca sa mi páčila, bol to zaujímavý nápad vyrábať kytice, ktoré vydržia až rok. Jediné, čo mi na nej vadilo, bol vzťah k (bývalému) priateľovi, ktorému dovolila s ňou "zametať". Gabriel mi bol od začiatku nesympatický, keby sa môj frajer zrazu odsťahoval na iný kontinent a povedal, že chce otvorený vzťah, dávno by som ho poslala kade ľahšie. A keď Georgii neskôr začal vyčítať, že si otvorený vzťah užíva (rovnako ako on ), otváral sa mi nožík vo vrecku. Jednoducho sebec ako vyšitý. Našťastie, Georgia mala skvelú najlepšiu kamarátku, ktorá bola pre ňu veľkou oporou. Maggie bola taká neriadená strela, ktorá povedala všetko, čo mala na srdci, a práve preto som si ju obľúbila.
Max bol zlatíčko, vtipný, šarmantný, dobrosrdečný, hneď som si ho zamilovala, najmä kvôli tomu, ako krásne sa správal ku Georgii. Potešilo ma, keď som zistila, že je to hokejista, keďže mám veľmi rada športové romance, no hokejové prostredie v príbehu nebolo až také výrazné. Mal skvelú rodinu, hoci trochu bláznivú. Skvelo som sa bavila na neustálom podpichovaní s jeho bratmi, niekedy sa správali ako malé deti. Pri jeho vzťahu s malými neterkami som sa zasa len prihlúplo usmievala. Musím však povedať, že ku koncu ma aj naštval.
Romantická linka bola príjemná, medzi Maxom a Georgiou to od začiatku iskrilo, to sa nedá poprieť. Hoci sa dohodli, že pôjde len o letný flirt, podľa mňa to obaja brali vážne, a tak sa aj správali (minimálne Max). Na môj vkus sa to medzi nimi rozbehlo celkom rýchlo, nevadilo by mi, keby autorka venovala prvej fáze ich vzťahu trochu viac času. Vďaka Maxovi dokázala Georgia trochu zvoľniť a užívať si život, aj on vďaka nej prehodnotil určité veci.Georgia si však najskôr potrebovala vyjasniť svoju situáciu s Gabrielom a Max mal tiež nad čím premýšľať. Priznávam, že miestami ma celkom hnevali, ale inak som si čítanie užila.
