Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Komorník, ktorý ma miloval je tretím dielom série Klub lokajov, ale každý príbeh sa dá čítať samostatne (ani ja som prvé dve časti nečítala). Bola to príjemná historická romanca, taká jednohubka, ktorú prečítate v priebehu pár hodín.
Romantika bola obohatená o zápletku ohľadom práce v tajných službách (mám pocit, že každá historická romanca, ktorú som v poslednej dobe prečítala, sa niesla v podobnom duchu; tým nechcem povedať, že by mi to nevadilo, to vôbec nie, mám rada, keď je romantika obohatená o kúsok "akcie").
Marianne bola šikovná, inteligentná a nebojácna mladá žena. Mám rada podobné typy ženských postáv, ktoré sa vedia postarať samy o seba, nenechajú si úplne skákať po hlave a nemajú problém prekročiť hranice, ktorými boli v danej dobe ženy obmedzené. Navonok možno pôsobila ako "obyčajná" slúžka, ale netreba ju podceňovať, neraz dokázala prekvapiť.
Beau bol tiež sympaťák. Nestriedal jednu ženu za druhou, nepil alkohol, bol bystrý, pracovitý a hoci mal vysoké postavenie, nezneužíval ho. Páčilo sa mi jeho priateľstvo s jeho najlepšími kamarátmi, najmä to ich neustále podpichovanie. Keď bol jeden z nich v úzkych, ostatní vždy stáli pri ňom.
Romantická linka bola fajn, no úplný wow efekt sa u mňa nedostavil. K tomu mi tu niečo jednoducho chýbalo. Začiatok ich vzťahu bol trochu hŕŕŕ, v strede prišiel taký nejaký útlm a koniec bol zasa celkom rýchly. Keby to autorka rovnomernejšie prerozdelila, pôsobilo by to na mňa lepšie.
Dievča s vrkočmi je YA príbeh odohrávajúci v období druhej svetovej vojny, založený na skutočných udalostiach. Je v ňom vyrozprávaný príbeh najmladšej holandskej odbojárky Freddie, ktorá so sestrou a ďalšími členmi odbojovej skupiny bojovala proti nacistom. Prečítala som už viacero vojnových príbehov a toto bol zasa úplne iný pohľad na všetky tieto tragické udalosti. Môžem povedať, že s príbehom som spokojná, no teraz si dám zasa na nejaký čas s podobnými príbehmi pokoj, pretože ma vždy dosť emočne vyčerpávajú.
Freddie bola odvážne mladé dievča, za čo má môj obdiv, ja by som asi nemala odvahu pustiť sa do podobných náročných a nebezpečných úloh. Páčilo sa mi, že nechcela len tak sedieť doma na zadku a snažila sa pomáhať, kdekoľvek to bolo možné. Neraz sa púšťala do vecí, ktoré by mali problém zvládnuť i dospelí muži. Zároveň však bola i trochu naivná, neskúsená, čo ju mohlo neraz dostať do poriadnych ťažkostí.
V príbehu sme mali možnosť sledovať, ako sa na nej vojna podpísala, psychicky i fyzicky. O tom, čo robila, nesmela nikomu povedať, čo naštrbilo vzťahy s jej blízkymi, napríklad s mamou a jej milým. So sestrou boli svedkami mnohých krutostí, ktoré i medzi nimi dvoma navzájom spôsobili trhliny. Neskôr si už takmer vôbec nebola istá, komu môže veriť...
Keď ide človek urobiť niečo "zlé", hovorí si, že to robí s dobrým úmyslom, ale každá minca má dve strany. Niektorým ľuďom životy zachráni, iných, naopak, dostane do ohrozenia. Človek už potom ani nevie, čo je dobré, a čo zlé. Páčilo sa mi, ako to autorka v príbehu vykreslila.
Niektoré scény sa mi čítali dosť ťažko, napríklad udalosť ohľadom jedného malého chlapca. To bol pre mňa jeden z najemotívnejších momentov celej knihy a zlomil mi srdce. Bolo tu však aj pár príjemnejších, odľahčenejších momentov, napríklad prvá láska Freddie či jej vzťah s jednou staršou Židovkou, ktorá sa stala jej bútľavou vŕbou.
Oceňujem, že súčasťou knihy sú i dobové fotografie či slovník vysvetľujúci niektoré pojmy. Celkovo bola kniha pekne spracovaná.
Čo viac dodať, ak máte radi históriu a chceli by ste sa pozrieť na udalosti druhej svetovej vojny z trochu iného pohľadu, mohla by vás táto kniha zaujať.
Vášnivé srdcia sú tretím dielom série Violents. Nie je to príbeh pre každého, pre niekoho môžu byť niektoré veci už cez čiaru (pokiaľ ste čítali prvé dva diely tak viete, o čom hovorím). Zo začiatku to vyzeralo, že príbeh sa ponesie v rovnakom duchu ako predchádzajúce dva, čo sa čiastočne potvrdilo, no neskôr ma milo prekvapil a vydal sa trochu iným smerom. Za seba môžem povedať, že táto časť sa mi zatiaľ páčila najviac.
Jared je úspešný a bohatý muž, ktorý sa chce dostať do politiky. Má však svojich démonov, ktorí by všetko mohli zničiť, ak by sa o nich dozvedela verejnosť. Zo začiatku som nad jeho niektorými myšlienkovými pochodmi prevracala očami, ego mal poriadne vysoké, no postupne sa ukázalo, že je celkom fajn. V sexuálnej oblasti mal určité špeciálne potreby, no nikdy nikoho do ničoho nenútil. Využíval služby exkluzívnej eskortnej služby, ktorá mu posielala ženy, ktoré vyhovovali jeho potrebám. V minulosti sa dosť popálil, čo sa na ňom dosť podpísalo, a preto si k sebe pustil len málokoho.
Ann pracovala ako novinárka na voľnej nohe. Bola cieľavedomá, pracovitá a pomerne chladná. Bolo jasné, že za jej správaním sa skrývalo niečo viac. V minulosti si prešla ťažkým obdobím, ktoré ju však posilnilo a bola odhodlaná si zabezpečiť čo najlepší život. Škoda, že sme sa z jej dospievania nedozvedeli viac, len určité náznaky.
Čakala som, že sa Ann Jaredovi hneď podvolí a stane sa na ňom závislou (ako predchádzajúce hrdinky), ale opak je pravdou. Bola mu rovnocennou partnerkou, čo sa mi veľmi páčilo. Síce ho nechala, aby jej pomohol rozšíriť obzory v intímnom živote a zistiť, čo sa jej páči, no nebehala za ním ako psík za svojím paníčkom. Dokázala si udržať odstup, nerešpektovala jeho pravidlá, neustále pokúšala jeho trpezlivosť, dostávala sa mu pod kožu... Títo dvaja sa k sebe jednoducho dobre hodili. O pikantné momenty tu rozhodne nebola núdza.
Po tejto knihe som siahla na základe odporúčaní svojich kamarátok, ktoré tvrdili, že si ju rozhodne musím prečítať. Priznám sa, najskôr som mala trochu problém začítať sa. Začiatok bol pomalší a ja som celý čas čakala, kedy sa konečne začne niečo diať a niekam sa pohnem. Keď sa príbeh rozbehol, už sa mi podarilo začítať a začala som si ho viac užívať. Po dočítaní môžem povedať, že to bol zaujímavý príbeh plný tajomstiev a prekvapení.
Okolo Signy sa dialo množstvo zvláštnych vecí. Bola veľmi malá, keď osirela a potom putovala od jedného pestúna k druhému. Okrem babičky sa k nej však nikto nesprával pekne. Väčšina z nich po jej príchode rýchlo zomrela, preto si od nej ľudia držali odstup. Ešte k tomu videla duchov a dokázala sa rozprávať so smrťou. Zo začiatku mi nebola veľmi sympatická, niekedy som nerozumela jej správaniu, ale postupne som si k nej dokázala nájsť cestu.
Smrtihlava som si však obľúbila hneď. Bol úplne iný, ako by som od smrti očakávala. Bolo to také zlatíčko, páčilo sa mi na ňom predovšetkým to, ako sa staral o Signu a pomáhal jej. Často medzi rečou povedal nejakú nepatrnú poznámku, ktorá však mala hlbší význam, až ma zahrialo pri srdci. On bol jednou z vecí, ktorá sa mi na príbehu najviac páčila.
Belladonna zrovna nepatrí medzi moje obľúbené žánre, ale moja romantická duša sa tu dočkala aj svojej dávky romantiky, takže som spokojná.
Príbeh bol plný záhad, čo ma celkom bavilo. Celý čas som mala v hlave veľké množstvo otázok. Čo sa to deje v sídle Thorn Grove? Kto chce ublížiť rodine Hawthornovcov? Ako to bola so smrťou pani domu? Aká choroba sužuje jej dcéru? Práve moja zvedavosť a túžba po odpovediach ma neskôr poháňala otáčať jednu stránku za druhou.
Samozrejme, že keď som si myslela, že sa konečne všetko vyriešilo, autorka odpálila ďalšiu bombu, o ktorej sa však viac dozvieme až v ďalšej časti.
Autorkine predchádzajúce romantické príbehy som si obľúbila, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Tenebris je kombináciou romantiky a fantasy. Príbeh je rozdelený na dve časti venované dvom rôznym párom a na konci nájdeme ešte jednu bonusovú kapitolu o dvoch ďalších pomerne dôležitých postavách.
V prvej časti spoznávame mladú ženu Stellu, ktorá vyrastala v detskom domove a jej jediným blízkym človekom je jej najlepšia kamarátka. Pred všetkými skrýva veľké tajomstvo - keď prežíva hlboké emócie, začnú jej žiariť ruky a ona netuší prečo. Odpovede jej môže poskytnúť tajomný Tenebris, ktorý do jej života vtrhne ako veľká voda.
Príbeh Stelly a Brisa začal na môj vkus až moc rýchlo, kľudne by som na začiatku privítala o jednu-dve kapitoly naviac (niektoré scény mohli byť viac popísané, ale zasa rozumiem, že ide o kratší príbeh s obmedzeným priestorom, takže autorka sa nemohla až tak rozpisovať). Mám radšej, keď sa postavy spoznávajú a zbližujú postupne. Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, každú chvíľu niečo riešili (občas podľa mňa zbytočnosti), ale bolo cítiť, že sa majú radi. Stella bola milá a priateľská, v živote to nemala ľahké, kvôli čomu mi jej bolo aj celkom ľúto, no v niektorých momentoch mi prišla veľmi naivná. Občas by neuškodilo, keby sa najskôr trochu zamyslela, kým niečo bezhlavo vykonala. Bris bol sympaťák, páčil sa mi najmä jeho vzťah s mladšou sestrou Claritas, urobil by pre ňu aj nemožné. Bolo to múdre malé dievčatko, ktoré do príbehu vnieslo dávku rozkošnosti.
Viac som si užila druhú časť príbehu. Katrin a Maximian si najskôr nevedeli prísť na meno a ja som si to ich neustále podpichovanie nesmierne užívala. Chémia medzi nimi bola skvelá. Katrin bola ako taká malá neriadená strela, ktorá nemala problém povedať to, čo mala na jazyku a nenechala si skákať po hlave. Maximian, veľký, silný, čestný, oddaný... jednoducho si ho musíte zamilovať. Som rada, že sme tu mali aj viacero kapitol z jeho pohľadu. Celkovo mi títo dvaja sadli viac.
Nie som veľký odborník na fantasy, vždy sa viac zameriavam na romantiku, ale podľa môjho názoru bol tento svet vymyslený dobre. Zoznámili sme sa so zaujímavými postavami, navštívili rôzne miesta, spoznali fungovanie sveta, dozvedeli sa veľa tajomstiev... Bolo to príjemné spestrenie romantickej linky.
Budem úprimná, autorkine predchádzajúce knihy sa mi páčili o niečo viac (bolo cítiť, že toto bola jedna z jej starších kníh a odvtedy svoj štýl písania dosť vycibrila), ale Tenebris bol tiež fajn. Pokiaľ máte radi spojenie fantasy s romantikou, skúste mu dať šancu.
Príbeh, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel? To som si nemohla nechať ujsť! Flirt je celkom pikantná jednohubka vhodná na čítanie počas blížiaceho sa letného a dovolenkového obdobia. Po pár pomerne emočne vyčerpávajúcich príbehoch som potrebovala niečo ľahšie, pri čom by som si mohla oddýchnuť a Flirt mi to splnil, fakt mi sadol do nálady. Väčšinu knihy som zhltla na jedno posedenie, príbeh sa čítal ľahko, ani som si neuvedomovala, som rýchlo mi ubiehali stránky pod prstami. Nehovorím, že príbeh nemá svoje muchy, na niektorých veciach by sa ešte dalo popracovať, ale za seba môžem povedať, že to bolo fajn čítanie.
Kristína bola taká typická 17/18- ročná puberťáčka - trochu rozmaznaná, drzá, ufrflaná, ľahkovážna, odvážna, bláznivá, no i dosť citlivá. Jej nálady sa striedali rýchlosťou svetla, chvíľu sa hrala na veľkú rebelku, neskôr prišla so stiahnutým chvostom, no tomu sa pri jej veku nemôžme veľmi čudovať. Vo svojom vnútri to bolo láskavé a dobrosrdečné dievča, no v poslednom období si prešlo viacerými náročnými obdobiami, s ktorými sa stále nejak nevysporiadalo a to sa odrazilo aj na jej správaní. Či už situácia s otcom, ktorý bol väčšinu času v zahraničí, alebo nedávne udalosti okolo jej milovanej sesternice... takéto veci má problém spracovať i dospelý človek. Flirt s Romanom bol pre ňu určitým únikom od reality a problémov, no zároveň sa s ním cítila bezpečne. Stále mám pocit, že sa jej stalo ešte niečo ďalšie, o čom nikomu nepovedali a tajila to vo svojom vnútri...
Roman bol úspešný muž, ktorý síce nestál o manželku a rodinu, no o ženy nikdy nemal núdzu. Nemôžem povedať, žeby som súhlasila so všetkými jeho rozhodnutiami, no bol to rozumný človek s nohami pevne na zemi. Kristíne neraz podal pomocnú ruku, poskytol jej iný pohľad na niektoré veci v jej živote, uštedril jej pár lekcií a zároveň jej pomohol trochu dospieť. Škoda, že sme tu nemali nejaké detaily z jeho minulosti, rada by som sa o ňom dozvedela viac, keďže na mňa od začiatku pôsobil tajomne.
Ich prvé stretnutie nedopadlo zrovna najlepšie, istý čas nedokázali nájsť spoločnú reč, no postupne nedokázal ani jeden z nich poprieť vzájomné iskrenie. Roman odolával Kristíne celkom dlho (kvôli veľkému vekovému rozdielu i možných dôsledkom), no ona mu to vôbec neuľahčovala, práve naopak. Neustále ho pokúšala, vyvolávala v ňom žiarlivosť, ukazovala mu, o čo prichádza... niekedy je chtíč jednoducho silnejší než hlas rozumu. Neskôr sa ich úlohy tak trochu vymenili a on bol ten, ktorý uháňal ju. Ich "vzťah" bol ako taká časovaná bomba a ja som len tŕpla, kedy vybuchne.
Nie je žiadnym tajomstvom, že patrím k Miškiným fanúšikom a zbožňujem jej knihy. Keď som sa dozvedela, že pri svojej novinke sa rozhodla experimentovať a nebude to romantika, bola som trochu sklamaná. Volanie krvi nepatrí k mojim obľúbeným žánrom, vlastne podobné knihy takmer vôbec nečítam, no keďže to napísala Miška, nemohla som si to nechať ujsť.
Priznávam, že do čítania som sa púšťala s určitými obavami, vôbec som nevedela, čo mám čakať a či mi príbeh vôbec sadne. Nakoniec som ho zhltla v priebehu pár hodín. Úplný wow efekt sa síce nedostavil, ale na to, že to zrovna nebola moja šálka kávy, som bola spokojná. Bolo to také spestrenie medzi romantikou, ktorú obvykle čítam.
Námet tejto novinky bol zaujímavý. Danielinu dcéru Emu už nejaký čas trápia psychické problémy, no žiadna liečba nezaberá. Čoskoro sa ukáže, že celý problém je oveľa vážnejší, prekračuje určité hranice "bežného života" a siaha až ďaleko do minulosti.
Príbeh sa nesie v pomerne temnej atmosféry, neraz som mala počas čítania zimomriavky, predovšetkým v prvej polovici knihy. Bolo tu pár vecí, pri ktorých sa mi tak trochu dvíhal žalúdok. Zároveň som však bola veľmi zvedavá, že čo sa Danielinej dcére skutočne deje a ako to s ňou deje, čo ma nútilo otáčať jednu stranu za druhou.
Daniele toho autorka naložila na plecia veľmi veľa, vôbec si neviem predstaviť, žeby som sa ocitla v podobnej situácii a ako by som ju riešila. Za svoje deti sa bila ako levica, bola pre ne ochotná urobiť čokoľvek a vďaka tomu som si ju obľúbila.
Páčilo sa mi aj prepojenie s minulosťou...aj keď slovo páčiť sa nie je vzhľadom na dané udalosti asi príliš vhodné. Občas som si nad konaním niektorých postáv aj pekne zanadávala.
Čo viac dodať, moje prvotné obavy sa nenaplnili a nakoniec to bolo zaujímavé čítanie. Už teraz sa teším na Miškinu ďalšiu knihu a dúfam, že to bude opäť nejaká vtipná romantika, akú mám rada.
Jedno talianske leto je príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnaní sa so stratou, hľadaní seba samého, rodine a, samozrejme, i láske. Bola to taká príjemná jednohubka s letným nádychom, ku ktorej však mám určitú výhradu.
Katy mala so svojou mamou veľmi blízky vzťah. Bola nielen jej matkou, ale i najlepšou kamarátkou, oporou, pomocnou rukou, radcom, studnicou múdrosti a veľkým vzorom. Nemožno sa teda čudovať, že matkina smrť ju doslova položila na kolená a teraz sa cíti stratená. Posledné mesiace strávila starostlivosťou o ňu a zrazu nevie, čo má robiť. Z tohto dôvodu sa rozhodne odísť na dovolenku do Talianska, ktorú spoločne plánovali, keďže pred 30 rokmi tam jej mama zažila jedno z najkrajších období vo svojom živote.
Je pekné, keď sú si matka a dcéra takto blízke, no podľa môjho názoru bola Katy na matke až moc závislá. Žiadne rozhodnutie neurobila sama, vo väčšine sa riadila tým, čo jej povedala mama, čo mi príde pri dospelej žene trochu zvláštne. Poradiť sa? Prečo nie! No niektoré rozhodnutia by podľa mňa vydatá tridsiatnička už mala robiť sama. Miestami som jednoducho mala problém porozumieť jej správaniu.
Veľmi sa mi páčilo prostredie Positana, od reštaurácií, hotelov, pamiatok, prírody po jedlo. Toto malebné mestečko dodávalo celému príbehu letnú, dovolenkovú atmosféru. Autorka ho pekne opísala, až som mala miestami pocit, že sa tam nachádzam aj ja. K príjemnej atmosfére prispeli aj sympatickí miestni obyvatelia, ktorí sa Katy hneď "ujali" a spríjemňovali jej jej pobyt.
Zápletka ohľadom toho, že Katy mala možnosť stretnúť mladšiu verziu svojej mamy a spoznať ju aj z inej stránky bola zaujímavá a spestrila celý príbeh, preto som bola zvedavá, ako to všetko vyvrcholí a najmä, ako to autorka celé vysvetlí. S týmto som však nebola úplne spokojná, niečo mi tu chýbalo. Osobne mi prišiel koniec dosť rýchly a nejak som nedokázala uveriť tomu náhlemu rozhodnutiu (alebo ako by som to nazvala) Katy o jej budúcnosti. Toto bolo pre mňa najväčšie mínus celého príbehu.
S Rinou Kent som sa zoznámila už pri jej sérii Královská elita, takže som mala určitú predstavu, čo môžem čakať od jej novinky. V češtine zatiaľ vyšli len prvé dve knihy zo série o Else a Aidenovi, takže sa pripravte na to, že Vláda kráľa vám ich príbeh trochu vyspoileruje.
Keď som sa dozvedela, že táto dilógia je o Aidenovom otcovi, tešila som sa na ňu, no zároveň som sa aj trochu bála, či to nebude divné (bude to asi hlavne tým, že som si ho predstavovala o niečo staršieho ako v skutočnosti bol), no nakoniec sa moje obavy nepotvrdili a príbeh som si užila, možno aj o niečo viac ako príbeh o jeho synovi. Bola to taká pikantná jednohubka, ktorú som zhltla za pár hodín, čítala sa ľahko a rýchlo. Mám rada príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, takže za mňa spokojnosť.
Hovorí sa, že aký otec, taký syn a pri Jonathanovi a Aidenovi to platí stopercentne. Obaja sú to poriadni hajzlovia, no zatiaľ, čo pri Aidenovi som dlhší čas mala problém vidieť aspoň kúsok z jeho ľudskejšej stránky, u Jonathana som ju zahliadla skôr. Miestami ma poriadne štval, najradšej by som mu jednu strelila, aby som mu z tváre striasla ten jeho úškľabok, no zároveň na ňom bolo niečo príťažlivé, čím si ma získal.
Na Aurore sa mi páčilo to, že sa Jonathanom nedala len tak zastrašiť a viackrát sa mu postavila na odpor, to si len tak hocikto nedovolí. V živote to nemala jednoduché, musela predčasne dospieť a postarať sa sama o seba. Neustále ju prenasledovali démoni z minulosti. Napriek tomu sa jej však spoločne s kamarátkou podarilo vybudovať úplne od nuly úspešnú firmu. Jej kamoška bola poriadne číslo, neraz som sa dobre pobavila na jej hláškach.
Samozrejme, že príbeh skončil otvoreným koncom a my teraz musíme čakať na pokračovanie. Dúfam, že sa ho dočkáme čo najskôr. Mám naozaj množstvo otázok. Čo presne sa Aurore v detstve stalo? Ako to naozaj bolo s jej sestrou? Ako je do toho všetkého zapletený Jonathan? Ako to bude pokračovať s jej otcom? Dúfam, že na toto všetko dostanem v ďalšej časti odpovede.
Leto sa nám pomaly blíži, čomu nasvedčuje aj vydávanie letných príbehov. Jedným z nich je i novinka Každé ďalšie leto. Je to príbeh o priateľstve, láske, dospievaní a druhej šanci, v ktorom sa prelína minulosť s prítomnosťou. Celý čas som bola veľmi zvedavá, čo sa vlastne stalo pred 12 rokmi, keď sa cesty dvoch najlepších kamarátov rozdelili, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou, aby som sa dozvedela pravdu. Bol to naozaj vydarený debut, ktorého čítanie som si užila.
Pri čítaní kapitol z minulosti som cítila určitú nostalgiu. Vzťah Sama a Percy bol čistý, rozkošný, hlboký a dodával celému príbehu veľmi príjemnú atmosféru. Mali sme možnosť sledovať, ako sa z nich v priebehu niekoľkých rokov stali najlepší kamaráti a neskôr i niečo viac. Chodili plávať do jazera, na pláž, plavili sa po lodi, jedli zmrzlinu, pracovali v Taverne... jednoducho leto z príbehu doslova sršalo. Neraz som mala na tvári prihlúply úsmev, keď som videla, ako si pomáhajú a sú jeden pre druhého oporou. Hoci bolo na prvý pohľad jasné, že jeden k druhému cítia niečo viac, ich vzťah nebol vôbec jednoduchý a prešiel si mnohými skúškami.
I po 12 rokoch, počas ktorých neboli v žiadnom kontakte, bolo cítiť, že ich vzťahy ani trochu neochladli, práve naopak. O to viac som si kládla otázku, čo také sa mohlo stať, keď sa dvaja takí blízki ľudia takto odcudzili. Moje emócie opäť raz dostali celkom zabrať.
Percy zbožňovala strašidelné príbehy, rada pozerala horory, bavilo ju aj vymýšľanie a písanie vlastných príbehov, čo sa mi na jej páčilo, pretože ju to robilo osobitou a odlišovalo ju to od ostatných dievčat. Žila v podstate dvoma životmi - jeden počas leta v prenajatej chate a druhý vo svojom domove. Sam a jeho brat jej podali pomocnú ruku v čase, keď si doma prechádzala náročným obdobím.
Sam bol zlatíčko a veľký dobrák, naozaj si ho nešlo nezamilovať, po smrti otca pomáhal mame najviac, ako sa dalo, ale aj on mal svoje muchy. Občas som nerozumela, prečo niektoré veci pred Percy tají a veci zbytočne komplikuje. Obaja však v podstate boli ešte deti, a tak od nich nemôžem čakať, že už budú presne vedieť, čo chcú od života a budú robiť len samé správne rozhodnutia.
