Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Vianočné pohľadnice nie sú typický vianočný príbeh, aký by ste podľa obálky asi čakali (Vianoce sa tu vyskytli naozaj len v pozadí), ale v tomto prípade mi to nevadilo, pretože mi to vynahradil samotný príbeh, ktorý sa mi veľmi páčil. Stratená obľúbená hračka malého dievčatka, cestovanie po Nepále, prelínanie minulosti s prítomnosťou, druhá šanca... malo to svoje čaro.
Natasha bola milujúca mamička, ktorá by pre svoju dcérku urobila prvé i posledné. Mabel bolo rozkošné trojročné dievčatko, ktoré som si hneď obľúbila. Jej manželstvo však prechádzalo krízou- nedarilo sa im počať druhé dieťa, manžel bol neustále preč a ona mala pocit, že pred ňou niečo tají. Aj ja som z neho mala zmiešané pocity a bola som veľmi zvedavá, čo sa o ňom nakoniec dozvieme a či bol môj inštinkt správny. Natasha sa neraz cítila osamelá, dosť sa trápila a ja by ju najradšej objala. Dúfala som, že sa jej podarí nájsť jej šťastie.
Duffy bol tiež sympaťák a má za mňa plusové body za to, ako sa Mabel snažil pomôcť, aby jej nebolo tak smutno za milovanou hračkou. To, čo pre ňu robil, hoci v takých náročných podmienkach, bolo krásne. Páčilo sa mi, že prostredníctvom neho sme mohli nahliadnuť do života horolezcov a sprevádzať ho počas jeho cesty na Annapurnu. Bolo to zaujímavé spestrenie celého príbehu, aj keď často docela emotívne, vzhľadom na to, čo počas putovania zažíval. Držala som mu palce, aby sa mu podarilo preniesť sa cez minulosť a začať odznova.
Romantická linka bola v podstate dosť jemná, no zároveň tu zohrávala dôležitú úlohu. Nešlo o romantiku ako v iných knihách, naši hrdinovia boli od seba takmer celý čas vzdialení tisícky kilometrov, no napriek tomu tu bola cítiť láska.
Podmanivá bola pomerne pikantná romantická oddychovka, ktorá mi rozhodne sadla viac ako autorkin debut Darček. Kapitoly boli krátke, vďaka čomu dej ubiehal rýchlo, ani som si neuvedomovala, ako mi ubiehajú stránky pod prstami. Knihu som mala prečítanú v priebehu pár hodín, čítala sa mi ľahko a dobre (hoci niektoré prirovnania mi prišli trochu vtipné a určité ,,cudzie" slová sa mi tu až tak nehodili).
Viktória bola šikovná, priateľská a dobrosrdečná mladá žena. Pochádzala zo skromnej a trochu konzervatívnej rodiny, takže namiesto výšky išla hneď pracovať. V oblasti vzťahov tiež nemala veľa skúseností, no veľmi túžila po láske a po niekom, o koho by sa mohla oprieť, kto by ju podporoval a chránil. Jej teta ma nesmierne rozčuľovala, bola to jedna hnusná ženská, ktorá Viktóriu neustále urážala a podkopávala jej sebavedomie, fakt som dúfala, že ju niekto pošle tam, kam patrí. Jej rodičia boli sympatickí, rovnako ako jej šéfka, ktorá pre ňu bola oporou.
Nikolas často nazýval sám seba zvieraťom, monštrom, prasaťom a podobnými výrazmi, no podľa mňa vôbec nebol taký zlý. Podľa tohto som čakala, že bude skrývať nejakú veľkú zvrátenosť, ale nie. Áno, mal určitú ,, úchylku", ale nebolo to nič, kvôli čomu by sa mi hnusil, práve naopak, obľúbila som si ho. Bol to len muž sklamaný láskou, kvôli čomu sa rozhodol striedať jednu ženu za druhou a neviazať sa. Keď sa však zaľúbil, pre svoju vyvolenú by urobil prvé i posledné.
,,Vzťah" týchto dvoch síce začal dosť netradične, no postupne prerástol do niečoho vážneho. Viktória konečne mala niekoho, kto ju mal rád takú, aká bola a správal sa k nej tak, ako si zaslúžila. Ona zasa ukázala Viktorovi, žeby nemal zanevrieť na lásku a mal by opäť otvoriť svoje srdce.
Zápletka ku konci bola tak trochu ,,klišé". Nemôžem povedať, žeby mi vyslovene vadilo, no ani by mi nevadilo, keby tam nebola.
Keď sa púšťam do knižných debutov či kníh od (pre mňa) neznámych autorov, väčšinou cítim niekde vzadu v hlave trochu strach, pretože som si neni úplne istá, čo môžem očakávať. Chuť ticha ma však milo prekvapila, nečakala som, že príbeh ma až tak chytí. Ide o kombináciu romantiky a určitej akčnej zápletky, čo mám rada, takže v tomto smere sa mi autorka trafila do vkusu.
Diana si toho počas svojho mladého života preskákala veľmi veľa, život ju fakt nešetril a v priebehu pár rokov jej zasadil hneď niekoľko ťažkých rán. Teraz je však odhodlaná začať odznova a žiť tak, ako chce ona, nie, ako jej prikáže niekto iný. Ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré, takže jej minulosť ju posilnila a zocelila. Bola to sympaťáčka a ja som si ju pomerne rýchlo obľúbia. Ešte viac som si však zamilovala jej štvornohého kamaráta, ktorý dodal príbehu dávku rozkošnosti a bez neho by to jednoducho nebolo ono.
Okolo Romana vládla taká tajomná aura. Bolo cítiť, že pred ľuďmi toho veľa tají a nebudete to len tak nejaký "obyčajný účtovník". Bol tichý, veľa toho nenarozprával a málokoho si púšťal k telu. Postupne sme sa dozvedali viac o jeho minulosti, čo nám pomáhalo objasniť, prečo je taký, aký je a čo vlastne robí, keď na nejaký čas zmizne a nikto o ňom nič nevie.
Diana a Roman v podstate tvorili ,,pár" od začiatku, preto som veľmi rada, že autorka do príbehu zakomponovala aj kapitoly z minulosti, kde sme videli, ako sa ich ,,vzťah" začal. Vďaka tomu to na mňa medzi nimi nepôsobilo urýchlene a dokázala som im ich city uveriť.
Akčná zápletka sa začínala formovať od prvých kapitol, no viac sa rozbehla v druhej polovici príbehu. Mňa bavila a pekne dopĺňala romantickú linku. Autorka obe zložky pekne vyvážila.
Čo by som knihe vytkla sú chyby ako vynechané písmenko a slovo, chýbajúce čiarky a podobne. Do budúcna si na toto treba dať väčší pozor. Nehovorím, že by tu takýchto chýb bolo mega veľa a rušili by ma to pri čítaní, ale bilo to do očí.
Budem sa asi opakovať, ale zbožňujem romantické príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, preto ma veľmi potešilo, že sa Miška rozhodla napísať práve takúto knihu. Impulz nesklamal, a hoci mi tu k úplnému wow efektu ešte niečo chýbalo, príbeh som si užila a rozhodne ho môžem zaradiť k Miškiným top príbehom.
Riley bola skvelá hlavná hrdinka. Síce mala len pár rokov po dvadsiatke, no na svoj vek bola dosť vyspelá. Vedela, čo chce a išla si za tým. Mala zaujímavú prácu, ktorá ju bavila a v ktorej sa to darilo, takže sa dokázala postarať sama o seba. Charakterizoval ju aj špecifický štýl obliekania, milovala rôzne "cingrlátka", vďaka čomu bola okolo nej taká magická aura. Šírila sa z nej pozitívna energia. Bolo mi ľúto, ako sa v posledných rokoch zvrtol jej vzťah s otcom, niekedy ma nehorázne hneval a najradšej by som naňho nakričala, nech sa konečne spamätá, no zároveň som dúfala, že sa im to nejak všetko podarí urovnať a opäť si k sebe nájsť cestu.
Connor bol tiež sympaťák, nebolo ťažké si ho obľúbiť. Bol to muž so srdcom i hlavou na správnom mieste. Keď sme sa dozvedeli, čím si prešiel v minulosti, pukalo mi preňho srdce a najradšej by som ho objala.
Riley a Connor si padli do oka už pri prvom stretnutí, ale na tú správnu romantiku sme si museli počkať. Hoci bol medzi nimi cca 16-ročný vekový rozdiel, vôbec to nebolo cítiť, práve naopak. Keby som nevedela, kto má koľko rokov, povedala by som, že sú obaja približne v rovnakom veku. Opäť sa nám tu potvrdilo, že vek je len číslo. Vzájomná príťažlivosť bola citeľná a ešte viac ju umocnil fakt, že ich vzťah bol v podstate zakázaný.
Samozrejme, v Miškinej knihe nesmie chýbať ani cestovanie, už je to pre mňa jeden z charakteristických znakov jej kníh. Tentokrát nám ukázala krásy Španielska.
Príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, ja môžem. V tomto prípade ešte k tomu tou staršou bola žena, čo nie je až také časté, takže som si to nemohla nechať ujsť. Konfigurácia bola príjemná romantická oddychovka, ktorú som zhltla v priebehu pár hodín, naozaj sa čítala ľahko a rýchlo. Páčil sa mi nápad zakomponovať do názvov jednotlivých kapitol názvy počítačových hier (aj keď mne tie narážky nič nehovorili).
Ester bola sympaťáčka, hneď som si ju obľúbila. Bola tichá, tak trochu samotárska a prísne si strážila svoje súkromie, ale mala srdce na správnom mieste. Pre iných by sa rozdala, často aj na úkor seba (čo, bohužiaľ, niektorí zneužívali). Autorka prostredníctvom nej zakomponovala do príbehu aj jednu závažnú tému, za čo som celkom rada, lebo som sa dozvedela niečo nové (tiež som o tom mala skreslenú predstavu).
Priznám sa, že Šimon mi zo začiatku s tými svojimi provokačnými rečami neskutočne liezol na nervy, až by som ho najradšej prefackala. Našťastie, neskôr sa ukázala jeho skutočná povaha a ja som si ho zamilovala. Na svoj vek bol dosť vyspelý a v niektorých veciach sa od neho mohla učiť aj Ester. Bol to správny, zodpovedný a inteligentný mladý muž s uvedomelými hodnotami a veľkým srdcom.
Títo dvaja sa najskôr veľmi nemuseli, preto ma bavilo sledovať, ako sa postupne spoznávali a zbližovali. Ich vzťah bol v podstate zakázaný, čo mu ešte viac pridávalo na príťažlivosti.
Čo sa týka hlavnej zápletky, ktorá sa objavila v druhej polovici, tak z nej mám trochu zmiešané pocity. Na jednej strane som čakala, že sa presne toto stane, dané odhalenie ma teda neprekvapilo, no čo sa týka vyriešenia celej situácie... asi som čakala niečo trochu iné. Na mňa to pôsobilo tak, že sa všetko vyriešilo nejak jednoducho.
Toto bola moja jediná väčšia výhrada príbehu, inak som si čítanie užila a bola som spokojná.
Ten ľavý bola príjemná romantická oddychovka, ktorá ma neraz rozosmiala (fakt som sa miestami až nahlas smiala a tiekli mi od smiechu slzy) a ku koncu aj dojala. Bolo to niečo nové, odlišné od autorkiných predchádzajúcich kníh, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Čítanie som si užívala od začiatku do konca. Áno, našlo by sa tu pár detailov, z ktorých som mala trochu zmiešané pocity, ale inak som bola spokojná.
Valentína bola jedna veľká neriadená strela, ale v dobrom slova zmysle. Priznávam, že pri niektorých jej ,, činoch" som nevedela, či sa smiať, alebo hanbiť, no aj napriek tomu by som na nej nič nezmenila. Páčila sa mi taká, aká bola. Vedela sa tešiť i z úplných maličkostí, čo v dnešnom svete už nie je také časté. Všade, kam prišla, so sebou priniesla dobrú náladu.
Dárius bol úplné zlatíčko. Budem sa asi opakovať, ale - kde nájdem takéhoto chlapa? Inteligentný, dobrosrdečný, pracovitý, zodpovedný, vždy ochotný pomôcť... jednoducho si ho nešlo neobľúbiť.
Romantická linka bola rozkošná, celý čas som sa pri týchto dvoch len prihlúplo usmievala. Valentína potrebovala presne niekoho takého, kto bude vedieť ,, zvládnuť" jej bláznivú povahu a nebude sa ju snažiť zmeniť.
Obľúbila som si celú partičku z komplexu Maky. Títo ľudia dodávali celému príbehu priateľskú atmosféru, až som mala chuť sa sem tiež presťahovať. Takmer všetci si boli blízki, pomáhali si, podporovali sa aj si vedeli jeden z druhého urobiť srandu a nenechali si ujsť príležitosť sa navzájom podpichnúť. Takéto malé komunity majú svoje osobité čaro. Bez nich by to proste nebolo ono! Špeciálne musím spomenúť tetu Milenku. Páčilo sa mi na nej, ako vedela dať všetkých do laty a nebála sa povedať, čo mala na jazyku. Jej hlášky ma neraz dobre pobavili.
Krasokorčuliarka a hokejista? To je kombinácia, ktorú som si nemohla nechať ujsť! Okolo tejto knihy bol v knižnom svete veľký boom, takže som bola zvedavá, či je naozaj taká dobrá, ako o nej väčšina čitateľov hovorila... a bola! Takéto príbehy ja jednoducho môžem, takže sa mi autorka trafila do vkusu. Samozrejme, že okrem romantiky, športu a humoru nezabudla do príbehu pridať i nejaké závažnejšie témy a dávku emócií.
Priznám sa, že Anastasia ma miestami celkom štvala, najmä v prvej polovici knihy (nepáčilo sa mi predovšetkým jej správanie voči Nathanovi, niekedy naňho bola podľa mňa až moc zlá, čo si nezaslúžil). Postupne som si ju však obľúbila. Keď som zistila, čím všetkým si v minulosti prešla, dokázala som jej lepšie porozumieť. Som rada, že prostredníctvom nej sme mali možnosť nahliadnuť do zákulisia krasokorčuľovania. Tento šport naozaj nie je jednoduchý, človek sa pri ňom veľa nadrie, musí rešpektovať rôzne zákazy a príkazy, no výsledok stojí za to. Z jej partnera som nemala od začiatku dobrý pocit, čo sa mi neskôr aj potvrdilo. Vždy, keď sa objavil na scéne, otváral sa mi nožík vo vrecku. Tento človek ma nesmierne rozčuľoval a celý čas som čakala, kto ho konečne pošle tam, kam patrí.
Nathan bol absolútne zlatíčko, jeho som si obľúbila hneď, veď to inak ani nešlo. Na knižných hokejistov s hlavou a srdcom na správnom mieste mám proste slabosť. Bol to skvelý kapitán a pre svoj team by urobil prvé i posledné. Síce bol večne vysmiaty a šíril okolo seba dobrú náladu, no i jeho trápili určité problémy, predovšetkým v oblasti rodinných vzťahov.
Získali si ma aj jeho spoluhráči. Síce sa väčšinu času správali ako malé deti a nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby jeden druhého podpichli (neraz som sa na ich vzájomnom doberaní dobre pobavila), no keď išlo do tuhého, stáli pri sebe. Trochu mi je ľúto, že tu nebolo viac hokeja, bol skôr v úzadí.
Romantickú linku som si užívala, predovšetkým to, ako sa Nathan postupne dostával Anastasii pod kožu. Páčilo sa mi na ňom, za sa nenechal odradiť, aj keď to s ňou vôbec nemal jednoduché. Presne niekoho takéhoto starostlivého a milujúceho vo svojom živote potrebovala.
Icebreaker teda nesklamal a už teraz sa teším na druhý diel tejto série.
Kolega z pekla je už štvrtým dielom série Edícia Z(et). Za seba môžem povedať, že Kolega sa mi z celej série páčil úplne najviac, dokonca to pre mňa bola najlepšia kniha, ktorú autorka doposiaľ napísala a jedna z top slovenských kníh, ktoré som tento rok čítala. Bol to jednoducho skvelý príbeh, zhltla som ho v podstate na jedno posedenie a môžem vám ho len a len odporučiť.
Na Milici sa mi páčilo hneď niekoľko vecí. Prvou z nich bolo jej zamestnanie v IT sfére, bola to veľká odborníčka a "dobrá" hackerka, ktorá svoje zručnosti využívala na odhaľovanie zločincov a pomoc tým, ktorí to potrebovali. Vďaka jej povolaniu autorka upozornila na jeden z aktuálnych problémov - nástrahy internetu, ochrana osobných údajov, umelá inteligencia a podobne. Bolo cítiť, že autorka si tieto veci poriadne naštudovala, aspoň na mňa to pôsobilo autenticky.
Páčila sa mi aj jej svojská povaha, hoci mala problém s vyjadrovaním emócií a občas sa správala trochu neobratne, bolo to niečo, čím sa odlišovala od ostatných dievčat. Mala podrezaný jazyk a nenechala so sebou zametať. Čím viac sme ju spoznávali, tým viac nám odhaľovala aj svoju druhú, ľudskejšiu stránku, čo nám pomáhalo pochopiť, prečo je taká aká je. V živote si prešla mnohými náročnými obdobiami, no našťastie, mala dve najlepšie kamarátky, na ktoré sa vždy mohla spoľahnúť a ktoré tvorili jej rodinu.
Leon bol absolútne zlatíčko a ja som si ho hneď zamilovala. Kde nájdem takéhoto chlapa? Pridávam si ho do zoznamu svojich obľúbených knižných frajerov. Model a influencer s hlavou a srdcom na správnom mieste, jazykom, ktorý sa mu ani na chvíľu nezastavil a nesmiernym pozitívnym vyžarovaním. Jeho si ani nešlo neobľúbiť.
Romantická linka v sebe kombinovala hneď niekoľko vecí, ktoré mám rada - romantiku v štýle od nepriateľstva k láske, grumpy & sunshine, kde tým slniečkom bol muž a menší vekový rozdiel v rovnakom duchu, takže toto mi naozaj sadlo. Nesmierne som si užívala, ako sa Leon postupne dostával Mile pod kožu. Nenechal sa odbiť, mal s ňou veľkú trpezlivosť a ja som sa pri čítaní ich spoločných chvíľ len prihlúplo usmievala.
Samozrejme, aj tentokrát v príbehu zohralo dôležitú úlohu cestovanie a spoznávanie nových miest, tentokrát konkrétne Viedne a Záhrebu.
Španielsky ľúbostný podvod bol skvelý, takže som si nemohla nechať ujsť ani autorkinu ďalšiu knihu. Americký experiment bol opäť príjemný romantický príbeh, ktorého čítanie som sa užila, no musím sa priznať, že autorkina prvotina sa mi predsa len páčila o malý kúsoček viac (hlavne kvôli tomu, že tróp ,,od nenávisti k láske" mám proste radšej ako ,,od priateľstva k láske").
Rosie bola priateľská a dobrosrdečná mladá žena, ktorá však mala trochu pošramotené sebavedomie, najmä čo sa týkalo vzťahov. Jej bývalí priatelia sa k nej nesprávali tak, ako by si zaslúžila, takže sa tomu nemožno čudovať. Občas by som si želala, aby si vedela dupnúť a viac sa za seba postaviť. Páčilo sa mi jej priateľstvo s Linou, vždy sa mohli spoľahnúť jedna na druhú.
Lucas bol úplne zlatíčko, od prvej chvíle si ma získal a ja som si ho absolútne zamilovala. Starostlivý, vtipný, šarmantný, večne dobre naladený, so srdcom i hlavou na správnom mieste... jeho si jednoducho nešlo neobľúbiť. A keď ešte začal hovoriť po španielsky... Pod jeho veselou maskou sa však skrývala citlivá duša, ktorá pred svojimi blízkymi zdieľala dôležitú vec o svojom živote. Neraz mi ho bolo ľúto a túžila som mu nejak pomôcť, hoci to nebolo možné. Bol to výborný kuchár, neustále varil nejaké špeciality, až mi tiekli slinky. Získal si ma aj jeho psík Taco, bez neho by to proste nebolo ono.
Rosie a Lucas tvorili pekný pár. Ich vzťah sa vyvíjal pomaly, hoci ich vzájomné sympatie boli citeľné od začiatku. Lucas sa o Rosie pekne staral, snažil sa jej pomôcť s prekonaním autorského bloku a vymyslel pre ňu niekoľko skvelých rande. Samozrejme, aj Rosie sa mu snažila pomôcť s jeho trápením a oplácala mu jeho láskavosť a starostlivosť. Pri týchto scénach som sa musela usmievať ako slniečko na hnoji.
Obe autorkine knihy rozhodne stoja za prečítanie, milovníčky romantických príbehov si v nich prídu na svoje. Dúfam, že sa dočkáme prekladu aj jej ďalšej knihy.
Keď Miška oznámila, že jej nová kniha bude práve táto, bola som jednak celkom prekvapená (absolútne som to nečakala), no zároveň i trochu sklamaná (dúfala som v iný príbeh, nejakú typickú "riesovku"). Seriál Iveta som videla, no nebola som z neho taká nadšená ako iní, ani mi neprišiel vtipný. Priznám sa, že keby túto knihu nenapísala práve Miška, nesiahla by som po nej, ale keďže jej príbehy zbožňujem, nemohla som si nechať ujsť ani Ivetu.
Snažila som sa do knihy pustiť s ,,čistým štítom" a na chvíľu zabudnúť, čo som videla v telke, no môj mozog so mnou odmietol spolupracovať a neustále mi počas čítania seriál pripomínal, takže som sa porovnávaniu nevyhla (a bude ho celkom dosť aj v mojej recenzii). Čím sa líši kniha od seriálu? Hlavná dejová linka je v podstate rovnaká, navyše sa mi zdali predovšetkým niektoré scény z pohľadu Števa a Diany.
Knižná Iveta mi sadla oveľa viac než tá seriálová (vlastne to môžem povedať o väčšine postáv). V telke mi nebola moc sympatická, teraz, keď sme mali možnosť "nazrieť jej do hlavy", som jej dokázala lepšie porozumieť a dokonca som si ju obľúbila. Iveta bola svojská, nemala žiadny filter, povedala všetko, čo mala na jazyku a neraz vyviedla nejakú koninu, no mala srdce na správnom mieste. Veľmi sa mi páčil jej vzťah s Adriánom, bola to zaujímavá dvojica, na prvý pohľad by nemohli byť viac odlišní, no dopre sa dopĺňali a na ich neustálom podpichovaní som sa neraz nasmiala, niektoré hlášky fakt stáli za to.
Seriálový Števo mi prišiel ako taký ťuťko, ten typ človeka ,,kde ma postavíš, tam zostanem". Jednoducho chalan, čo takmer nič nedokáže sám urobiť. V knihe však bol úplné zlatíčko a ja som si ho úplne zamilovala, asi to bola aj moja najobľúbenejšia postava. Bol to dobrosrdečný, citlivý a láskavý chalan, na ktorého sa jeho blízki mohli vždy spoľahnúť. Páčil sa mi jeho vzťah so zamestnankyňami ich rodinného striptízového klubu, pekne sa o ne staral a ony o neho tiež.
Diana bola pre mňa postavou, z ktorej som mala zmiešané postavy. Boli chvíle, kedy mi jej bolo celkom ľúto a hovorila som si, že vôbec nie je zlá, ale o chvíľu niečo trepla alebo urobila, čím sa mi trochu sprotivila. Toto sa striedali ako na bežiacom páse a na doteraz neviem, čo si mám o nej vlastne myslieť.
Najväčšie plus knihy je za mňa romantická linka. V seriáli som medzi Ivetou a Števom necítila absolútne žiadnu príťažlivosť a chémiu. Kamarátstvo? Áno! Láska? Ani trochu! V knihe však bola romantika spracovaná veľmi dobre a ja som medzi nimi konečne niečo cítila a verila som im, že sa majú radi. Títo dvaja okolo seba krúžili poriadne dlho, neraz som pri nich mala na tvári prihlúply úsmev.
Priznávam, že začiatok knihy mi prišiel taký ,,nemastný-neslaný", ale keď sa príbeh viac rozbehol, už sa mi do neho podarilo viac začítať a začala som si ho užívať. Po dočítaní môžem povedať, že som s ním bola spokojnejšia, ako som na začiatku dúfala. Pre mňa bola kniha oveľa lepšia než seriál.
