Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Vianočné príbehy zbožňujem, takže som si nemohla nechať ujsť ani túto slovenskú vianočnú novinku odohrávajúcu sa na Madeire. Bolo to moje prvé stretnutie s autorkou a nedopadlo vôbec zle. Vianoce na Madeire v sebe ukrýva príbehy troch kamarátok, z ktorých každá rieši nejaké vlastné problémy, predovšetkým tie v oblasti lásky a vzťahov. Nechýbala tu romantika, humor, blížiace sa sviatky ani emotívne momenty.
Zuzana bola úspešná dekoratérka, ktorej sa objednávky hrnuli zo všetkých strán. Bolo cítiť, že ju jej práca napĺňa a teší ju, keď svojími výtvormi môže ostatným urobiť radosť. Mala naozaj cit pre detail a každé jej dielo muselo byť tip top. Vyžarovala zo seba dobro, niet divu, že si ju hneď mnohí obľúbili.
Ines bola taká menšia neriadená strela, pri ktorej som nikdy nevedela, s čím príde. Rozhodne sa s ňou človek ani chvíľu nenudil. Bola to veľká romantička, na svet sa dívala ružovými okuliarmi, čo ju neraz priviedlo do problémov. Vo vzťahoch sa jej moc nedarilo, nemala šťastnú ruku pri výbere mužov a ja som jej veľmi držala palce, aby konečne našla toho pravého.
Sofia si nedávno prešla náročným obdobím, jej život sa zo dňa na deň obrátil hore nohami. Z tohto dôvodu sa rozhodla odísť na Madeiru, aby zmenila prostredie, trochu si oddýchla od všetkých problémov a tak nejak začala odznova. Bola to priateľská mladá žena, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku.
Musím pochváliť popis prostredia, s tým sa autorka veľmi pekne vyhrala. Ukázala nám rôzne zaujímavé miesta, porozprávala niečo z miestnej kultúry a histórie, zoznámila nás s viacerými inšpiratívnymi ľuďmi a ešte k tomu sme ochutnali aj rozličné miestne špeciality. Neraz som mala pocit, akoby som sa tiež ocitla na Madeire. Keď k tomu ešte prirátame predvianočnú atmosféru (predovšetkým príprava betlehemu)... malo to svoje čaro.
Pokračovanie príbehu Bolo raz jedno zlomené srdce v podstate začína tam, kde skončila jednotka. Za seba môžem povedať, že Balada o láske až za hrob mi sadla viac, aj čítanie ma viac bavilo. V príbehu sa neustále niečo dialo, takže som sa ani chvíľu nenudila.
Z Evangeline mám zmiešané pocity. Na jednej strane mi jej je ľúto, neustále ju niekto využíva a klame, nemá vo svojom živote človeka, ktorému by mohla stopercentne veriť a je odkázaná viac-menej sama na seba. Je to dobré dievča a po tom všetkom, čím si prešla, by si zaslúžila konečne aspoň kúsok šťastia. Niekedy mi však pripadá dosť naivná a mám nad jej správaním chuť prevracať očami.
Jacks si ma získal. Miestami je to pekný hajzlík a neraz ma poriadne naštval, no má v sebe niečo, vďaka čomu si ho človek proste nedokáže neobľúbiť. Pod maskou arogantného a nebezpečného Princa sŕdc sa toho skrýva oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Som rada, že v tejto časti sme sa o ňom dozvedeli viac, no aj napriek tomu je okolo neho ešte veľa nevypovedaného a ja dúfam, že v ďalšej časti sa konečne dozvieme celú pravdu.
Romantickú linku som si užívala, medzi Evangeline a Jacksom to iskrilo, vzájomnú príťažlivosť nemohol poprieť ani jeden z nich. Keď si vezmeme všetky prekážky, čo im stoja v ceste, dodáva to ich vzťahu ešte viac na "príťažlivosti". Oproti prvej časti dostala romantika viac priestoru, čo ma potešilo.
Samozrejme, že príbeh opäť musel skončiť v tom najhoršom možnom momente. Čakanie na pokračovanie bude náročné.
Dcéra mafiánskeho bossa a syn vodcu motorkárskeho gangu? Sem s tým! Už keď nás autorka na konci Odvety navnadila na túto dvojicu, veľmi som dúfala, že dostanú svoj vlastný príbeh a, našťastie, moje prosby boli vyslyšané. Myslela som si, že Nera tak skoro nikto neprekoná, ale Diablo mu šliape na päty... vlastne by som povedala, že ho dobehol. Autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší skvelý príbeh, ktorý som zhltla ako malinu.
Vivian síce vyrastala v mafiánskej rodine, no k tomuto svetu si veľmi nepričuchla, pretože otec ju strážil ako oko v hlave a chránil i predtým najmenším nebezpečenstvom. Hoci ju rodina dosť rozmaznávala, nebola to žiadna namyslená princezná, ktorá by s každým problémom hneď utekala za oteckom. Bola to inteligentná a priateľská mladá žena, ktorá sa vedela o seba postarať. Postupne rozťahovala krídla a čím viac slobody mala, tým viac si verila a prehodnocovala veci vo svojom živote.
Diablo, ,,zlý chlapec", ktorý si vás omotá okolo prsta. Čakala som takého poriadneho hajzla, ale prekvapil ma. Pod maskou arogantného a nebezpečného drsniaka sa toho skrývalo oveľa viac. Nehovorím, že to bolo neviniatko, to vôbec nie, mal toho na rováši veľa, ale zároveň nám ukazoval i svoju druhú, citlivejšiu stránku, takže si ho nešlo neobľúbiť. Boli tu momenty, kedy by som mu strelila jednu výchovnú i kedy by som ho najradšej objala.
Chémia medzi nimi dvoma bola skvelá, od začiatku bolo cítiť ich vzájomné iskrenie. Veľmi som si užívala, ako sa Vivian dostávala Diablovi pod kožu, menila jeho pohľad na niektoré veci v jeho živote, dozvedala sa o jeho minulosti i to, ako jej on pomáhal dostať sa zo sveta večných zákazov a príkazov a podporoval ju vo veciach, ktoré naozaj chcela. Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na ich dvoch domácich miláčikov, bez ktorých by to proste nebolo ono.
Samozrejme, nemohla chýbať ani menšia dávka napätia. Trochu mi je ľúto, že sme nemohli viac nakuknúť do zákulisia motorkárskeho gangu, no pri konci som z neho dostala aspoň kúsok. Autorka nás tu tak trochu ponaťahovala a spôsobila menší infarkt.
Ani v tejto časti nechýbali menšie náznaky o tom, o kom by mohla byť ďalšia kniha, tak dúfam, že autorka nám ju aj skutočne dopraje.
Želám si Vianoce každý deň bol veľmi príjemný vianočný príbeh plný emócií, ktorý vás pobaví i rozplače. Okrem toho, že sa odohrával počas vianočných sviatkov, ktoré majú samy o sebe svoje čaro, mu určitý magický nádych dodávalo aj prostredie menšieho opusteného hostinca, ktorý rozhodne nebol obyčajný.
V príbehu sa stretávame s tromi dvojicami - manželským párom, manželmi tesne pred rozvodom a asistentkou a jej šéfom, do ktorého je už niekoľko rokov tajne zaľúbená. Všetci mali na Vianoce vlastné plány, ktoré im však zhatilo zlé počasie, vďaka ktorému boli nútení osláviť sviatky spoločne v hostinci, ktorý našli po ceste.
Charlie a Robin tvorili pár už vyše 30 rokov a bolo z nich cítiť, ako veľmi sa ľúbia. Bol medzi nimi naozaj veľký vekový rozdiel (cez 20 rokov) a veľa ľudí ich vzťahu neverilo či ho odcudzovalo, no napriek všetkým problémom spolu prežili krásny život. Charlie bol elegán, ktorý si rád doprial dobré jedlo, sladkosti, pohár kvalitného alkoholu a vyžarovala z neho nesmierna pozitívna energia a životné múdro, že si ho jednoducho nešlo neobľúbiť. Robin nebol až taký uvoľnený a spontánny, ale bolo vidieť, že chcel pre svojho manžela len to najlepšie, aj keď sa občas zdalo, že mu všetko zakazuje.
Bridge a Luke už spolu niekoľko rokov nežili, no ich rozvod sa stále tiahol, pretože si neustále robili naschvály a každé ich stretnutie dopadlo katastrofou. Niekedy sa správali horšie ako malé deti. Boli príkladom toho, že niekedy láska na vzťah jednoducho nestačí. Tých pár dní, ktoré boli nútení stráviť pod jednou strechou im pomohlo prehodnotiť niektoré veci, zaspomínať na staré časy a konečne celú situáciu nejak vyriešiť. Bridge mi zo začiatku nebola veľmi sympatická, no postupne som si k nej našla cestu. Luke bol pohoďák, neustále mal po ruke nejakú vtipnú hlášku (teda aspoň podľa neho) a svojim šarmom si rýchlo dokázal získať sympatie ostatných.
Mary bola šikovná a dobrosrdečná mladá žena, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku a dokázala vybaviť i nemožné. Jej šéf Jack ju však nikdy nedokázal poriadne oceniť. Počas týchto troch dní prešiel najväčšou premenou. Workoholik, ktorý žil svojou prácou, si uvedomil, že občas nie je zlé vypnúť, užívať si život... a nájsť si miesto aj na lásku.
Myslíte si, že v opustenom hostinci sa nedá nič robiť? Tak to sa veľmi mýlite! Naša šestka tu toho počas pár dní zažila veľmi veľa a dokonca oslávila Vianoce vo veľkom štýle. Veď si knihu sami prečítajte a uvidíte!
Zbožňujem vianočné príbehy, každý rok sa sa ne veľmi teším a som neskutočne rada, že postupne pribúdajú takéto príbehy aj od našich slovenských autorov. Samozrejme, že som si nemohla nechať ujsť ani túto novinku, zaujala ma nielen rozkošou obálkou, ale aj anotáciou. Púšťala som sa do nej s veľkými očakávaniami a som veľmi rada, že som nezostala sklamaná.
Nie je to taký úplne typický vianočný príbeh (aspoň pre mňa), kde by sa všetko točilo len okolo týchto sviatkov. V popredí boli iné veci, ktoré však vianočná atmosféra veľmi dobre dopĺňala a dodávala celému príbehu také osobité čaro. Sympatické postavy, zasnežená krajina, blížiace sa sviatočné dni, vtipné momenty, neočakávané dobrodružstvá, emócie a romantika... čo viac si priať?
Lea bola sympatické a dobrosrdečné mladé dievča, ktoré dosť poznačilo jedno nedávne nešťastie, s ktorým sa ešte úplne nevyrovnala. Bol to ten typ postavy, z ktorého vyžaruje pozitívna energia a nie je ťažké si ju obľúbiť. Mala celkom podrezaný jazyk, osobitý zmysel pre humor a sarkazmus v krvi, čo sa mi na nej páčilo (rovnako ako jej láska k Vianociam). Oceňujem aj jej blízky vzťah s rodičmi, predovšetkým s otcom, na ich spoločnom doberaní som sa dobre bavila.
Filip bol hokejista, za to mal u mňa hneď plusový bod, na knižných športovcoch mám jednoducho slabosť. Bol to však aj skvelý chalan so srdcom a hlavou na správnom mieste. Keď sme sa dozvedeli, čím všetkým si už vo svojom živote prešiel, pukalo mi preňho srdce. V niektorých momentoch by som ho najradšej vzala do náručia a uistila ho, že na ňom niekomu záleží a že si zaslúži lásku a šťastie.
Samotný príbeh sa síce odohrával len v priebehu niekoľkých dní, ale autorka si pre našu dvojicu toho prichystala tak veľa, že sa mi nezdalo, že ich vzťah sa vyvíja rýchlo, práve naopak, mala som pocit, akoby za poznali už nejaký ten piatok. Aj keď boli odlišní, pekne sa dopĺňali, bola cítiť ich vzájomná chémia a ja som sa celý čas len usmievala ako slniečko na hnoji.
Je pravda, že na konci sa mi zdalo, že niektoré veci sa nejak ľahko vyriešili a pôsobili až moc idylicky, ale to je len taký detail a pri takýchto príbehoch sa to dá čakať.
Čo viac dodať, ja som spokojná a knihu vám môžem odporučiť, rovnako ako aj autorkine predošlé príbehy.
Keď som si prečítala anotáciu tejto knihy, očakávala som od nej poriadnu enemies to lovers romantiku, kde si hlavní hrdinovia nebudú vedieť prísť na meno a budú si neustále robiť zle. Moje očakávania sa nenaplnili, dostala som trochu iný príbeh, no musím povedať, že ani z tejto verzie som nebola sklamaná, práve naopak. Hriešna dohoda ma prekvapila a ja som si jej čítanie nesmierne užívala.
Tali bola žena s obrovským srdcom, nikdy neodmietla podať pomocnú ruku, o všetkých vo svojom okolí sa starala, často i na úkor samej seba. Vyžarovala z nej pozitívna energia, nebolo ťažké si ju obľúbiť. Mala však i pekne podrezaný jazyk a svojimi hláškami ma neraz pobavila. Bola naozaj skvelá, preto mi bolo veľmi ľúto, ako sa k nej niektorí správali, predovšetkým jej blízky. Nič si nevážili, všetky povinnosti by najradšej hodili na jej plecia, ešte aj narúšali jej sebavedomie.
Hayesa som absolútne neodhadla. Čakala som veľkého hajzla, pritom od začiatku bolo jasné, že ide o zlomeného muža, ktorého povesť arogantného playboya bola len maska. Nehovorím, že miestami sa nesprával ako kretén, no aj tak si ma takmer hneď získal. Čím viac sme ho spoznávali, tým radšej som ho mala. Neraz by som ho najradšej objala a povedala mu, nech sa netrápi, najmä, keď sme sa dozvedali o jeho minulosti.
Romantická linka sa mi veľmi páčila. Aj keď kniha nemá ani 300 strán, vyvíjala sa pomaly, čo mám rada. Nesmierne som si užívala ich postupné zbližovanie a to, ako sa Tali dostávala Hayesovi pod kožu. Vzájomná príťažlivosť bola citeľná, nechýbalo vzájomné podpichovanie i emotívne momenty... jednoducho si ma títo dvaja úplne získali. V momentoch, keď sa Tali starala o Hayesa (a on o ňu) som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Konečne mal vo svojom živote niekoho, kto ho mal rád pre neho samého a nechcel ho len využiť.
Dúfam, že sa dočkáme prekladu i ďalších častí tejto série.
Vstať z popola nie je jednoduché čítanie. Autorka sa tu rozhodla spracovať ťažké témy ako psychické týranie, toxické vzťahy, manipulácia a podobné veci, ktoré s tým súvisia. Ide o naozaj aktuálny problém našej spoločnosti. To, čím si prešla hlavná hrdinka tejto knihy, zažíva množstvo žien po celom svete, možno i vo vašom okolí, hoci o tom neviete. Tento príbeh o životných pádoch, nových začiatkoch, druhých šanciach, sebaláske, sile, odvahe, priateľstve a láske by im mohol ukázať, že vždy tu je šanca zmeniť svoj život k lepšiemu, i keď to nebude jednoduché, či byť určitým "štartovacím motorom", ktorým im dodáva úvahu urobiť prvý, najdôležitejší krok k novému životu.
Pri čítaní Klárinho príbehu si možno budete klásť veľa otázok. Prečo od svojho priateľa neodišla, keď sa k nej takto správal? Prečo sa mu vo všetkom prispôsobovala? Prečo sa viac nezastala samej seba? Naozaj nevidela všetky "zlé signály", ktoré vysielal od úplného začiatku? Niektoré veci sa ľahšie povedia ako vykonajú. Myslím, že kto niečo podobné nezažil, nedokáže sa úplne vžiť do správania obetí týrania. Niekedy slová bolia viac než fyzické rany.
Klára bola sympatická, šikovná, pracovitá a dobrosrdečná žena, ktorá to však vo svojom živote nemala jednoduché, najskôr s rodičmi, potom s manželom a neskôr s priateľom. Spoločne s ňou sme prežívali jej pád na dno i postupný vzostup. Držala som jej palce a tešila som sa i z jej najmenšieho pokroku, po tom všetkom, čím si prešla, si zaslúžila byť šťastná.
Musím vyzdvihnúť aj ostatné silné ženy, ktoré Kláre podali pomocnú ruku. Nebyť nich, asi by sa tak rýchlo neodhodlala niečo vo svojom živote zmeniť. Páčilo sa mi, aké si všetky boli blízke, pomáhali si, povzbudzovali sa, boli jedna pre druhou oporou. Kiežby takýchto ľudí bolo na svete viac.
Boli tu však aj miesta, kedy som mala chuť od nervov knihu zahodiť niekam poriadne ďaleko, predovšetkým vtedy, keď sa na scéne objavil Klárin priateľ. Tento chlap mi nenormálne dvíhal tlak, keby som mohla, najradšej by som ho za jeho hlúpe reči (i skutky) prefackala. Čo slovo, to "perla". Myslím, že autorka takýto typ ľudí popísala autenticky.
Dočkali sme sa aj trochu romantiky, ktorá bola milá, jemná, musela som sa pri nej len usmievať, takže i moja romantická duša je spokojná.
Už dlho som nečítala žiadnu historickú romantiku odohrávajúcu sa na našom území, preto som sa rozhodla siahnuť po tejto novinke. Autorka má ešte k tomu na svojom konte už viacero kníh a počula som na ne veľa pozitívnych ohlasov, čo bol ďalší dôvod, prečo som si chcela prečítať túto knihu. Ostatné sa udeje v srdci bol príjemný príbeh, v ktorom sme sa dočkali romantiky, dávky našej histórie i dobrodružstva. Za seba môžem povedať, že som s ním bola spokojná, dokonca prevýšil očakávania, s ktorými som sa do jeho čítania púšťala.
Anna bola sympatická postava. Bola to skvelá mama, ktorá by pre svoju dcérku urobila prvé i posledné. Niekoľkokrát sa pre ňu obetovala, za čo má u mňa veľký obdiv. Jej dcérka mala šťastie, že mala práve takúto mamu. Anna v živote nemala veľa šťastia, ale ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa posilní, a to platilo aj v jej prípade. Bola pracovitá, poctivá, skromná a mala hlavu i srdce na správnom mieste.
Jakub bol ťažší oriešok. Nepredstavil sa nám zrovna v najlepšom svetle a pravdupovediac, zo začiatku som ho moc nemusela. Avšak, postupne, ako sme ho mali šancu lepšie spoznať, ukázalo sa, že je to dobrý muž a ja som si ho obľúbila. Nehovorím, že som súhlasila so všetkým, čo urobil, no na druhej strane som jeho konaniu rozumela.
Anna a Jakub si najskôr nevedeli prísť na meno a ich stretnutia neraz končili hádkou. Zároveň ich to k sebe priťahovalo, čo nedokázal poprieť ani jeden z nich. Nad ich vzťahom však visel určitý mrak zakázanosti, čo celej romantickej linke pridávalo ešte viac na atraktivite.
Na svoj TBR zoznam si pridávam aj ďalšie knihy od tejto autorky, snáď sa k ním raz dostanem.
Vláda kráľa sa skončila v tom "najlepšom", preto som sa na Vzostup kráľovnej dosť tešila. Bolo tu mnoho nezodpovedaných vecí, na ktoré som potrebovala odpoveď... a toho som sa dočkala. Jednotka bola síce o niečo lepšia, no i dvojku som si tie užila, celú som ju "zhtla" počas nedele.
Jonathan mi nebol v sérii Královská elita absolútne sympatický, skôr naopak, pekne ma tam štval, preto som rada, že v tejto dilógii sme mali možnosť spoznať ho aj z inej stránky. Bol nebezpečný, arogantný, majetnícky a doma by som ho rozhodne nechcela, ale v knižnej podobe som si ho nakoniec obľúbila. Čo si budeme hovoriť, na takýchto hajzlíkov, čo svoju ľudskú stránku ukazujú iba pri svojej milovanej, majú mnohí čitatelia slabosť a ja nie som výnimkou. V tejto časti sme mohli nahliadnuť i do jeho minulosti a dozvedieť sa, čo všetko sa podpísalo na tom, aký je teraz. Veľmi ma potešilo, že v tejto časti sa zlepšil i jeho vzťah so synom a synovcom (za čo patrí veľké poďakovanie Aurore).
Aurora počas svojho života schytala od života nejednu facku, a hoci jej minulosť zanechala jazvy na duši, zároveň ju posilnila a urobila z nej ženu, ktorá sa dokáže postarať sama o seba a nebojí sa postaviť za dobrú vec. Páčilo sa mi na nej, že pre Jonathana bola viac-menej rovnocennou partnerkou, dokázala sa mu postaviť na odpor, skúšala jeho trpezlivosť a posúvala jeho hranice. Obľúbila som si aj jej najlepšiu kamarátku, bola to neriadená strela, ktorej hlášky ma neraz pobavili, no hlavne vynikajúca priateľka, na ktorú sa mohla Aurora vždy a všade spoľahnúť.
Chémia medzi Aurorou a Jonathanom fungovala skvelo, tam nie je čo vytknúť. Mám rada príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, takže v tomto ohľade mi príbeh absolútne sadol. Najviac ma bavilo sledovať, ako sa Aurore postupne darilo dostávať Jonathanovi pod kožu, a tým nám ukazovať aj jeho ľudskejšiu stránku.
Už na začiatku série Královská elita bola načrtnutá zápletka ohľadom smrti Jonathanovej manželky, okolo ktorej bolo stále mnoho nejasností (aspoň pre mňa). Som rada, že sme konečne dostali všetky odpovede a dozvedeli sa, čo sa pred rokmi vlastne stalo.
Nájomná vrahyňa na materskej bol poriadne bláznivý príbeh, a hoci som z neho nebola až taká nadšená ako ostatní, pokračovanie som si nemohla nechať ujsť. Koniec jednotky zostal otvorený, obe časti na seba nadväzujú a ja som bola zvedavá, čo si autorka pri Finlay ešte pripravila. Za seba môžem povedať, že mi dvojka sadla viac, vlastne som s ňou bola maximálne spokojná, o čom svedčí fakt, že takmer 400-stranovú knihu som zhltla za nedeľu. Ide o kombináciu komédie, detektívky a romantiky, čo ja môžem.
Najväčším plusom dvojky pre mňa bolo to, že autorka trochu stiahla tú šialenosť z jednotky, a hoci tu nechýbali vtipné a bláznivé momenty, príbeh sa tentokrát niesol v takej umiernenejšej, vážnejšej atmosfére, vďaka čomu na mňa celá detektívna zápletka pôsobila serióznejšie. Celá záhada o tom, kto chce zabiť bývalého manžela Finlay bola poriadne zamotaná a neustále do toho pribúdali nové a nové informácie a ja som vôbec netušila, kto v tom všetkom má prsty (a na konci som zostala pekne prekvapená).
Finlay je Finlay, jej život nikdy nebude „normálny“ a každú chvíľu sa do niečoho namočí, no mám pocit, že oproti jednotke trochu dozrela, postavila sa na vlastné nohy a mala veci viac pod kontrolou (teda, v rámci jej možností). Teraz mi aj bola oveľa viac sympatickejšia. Páčilo sa mi na nej, že aj napriek tomu, čo jej jej bývalý urobil, sa s ním kvôli deťom snažila vychádzať. Pre nich dvoch by naozaj urobila prvé i posledné. S Vero tvoria úžasnú dvojicu, výborne sa dopĺňajú (niekedy ani neviem povedať, ktorá z nich dvoch je väčšia neriadená strela) a sú jedna pre druhú oporou. Obľúbila som si aj jej rodinu, sestru a rodičov, tí zohrávajú v jej živote tiež dôležitú úlohu. Sem-tam ju podpichujú, niekedy si do nej rypnú, ale vždy vie, že sa na nich môže spoľahnúť.
Hoci romantická linka nie je v knihe až taká výrazná, rysuje sa nám tu určitý ľúbostný trojuholník. A aj keď musím povedať, že obaja nápadníci Finlay sú mi sympatickí, jeden z nich u mňa predsa len o niečo vedie. Dúfam, že v ďalšej časti sa v tejto sfére posunieme vpred.
Samozrejme, že na konci epilógu musela autorka zasa odpáliť takú maličkú bombičku, aby nás nalákala na ďalší diel. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.
