Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Neslušné dary sú takou pikantnou jednohubkou, ktorú prečítate v priebehu pár hodín. Pred pár mesiacmi som mala možnosť prečítať si autorkinu knihu Tanec s klavírom, kde tiež nebola núdza o vášnivé scény, no jej novinka mi prišla pikantnejšia o kúsok viac. Bolo tu cítiť určité zlepšenie v autorkinom štýle, aspoň mne táto kniha sadla viac ako predchádzajúca. Bolo tu pár vecí, ktoré mi až tak nesadli, prípadne by som si ich predstavovala inak, ale až na tieto detaily som si čítanie celkom užila.
Z Kláry som mala trochu zmiešané pocity. Na začiatku si hovorím "super, mladá šikovná baba", no postupne ma svojím správaním začala hnevať. Mala som pocit, že vlastne nevie, čo chce. Občas som mala chuť na ňu zakričať "tak už sa konečne rozhodni". Niekedy zasa na môj vkus reagovala zbrklo, jednoducho som si k nej nejak nevedela nájsť cestu.
U Andrého to bolo presne naopak. Najskôr som úplne nevedela, čo si mám o ňom myslieť, ale postupne som si ho obľúbila. Hoci v sexuálnej oblasti bol dominantný, nesprával sa ako namyslený, arogantný kretén. Nebol to žiadny anjelik, mal maslo na hlave, v minulosti urobil nejaké chyby, no poučil sa a chcel sa zmeniť k lepšiemu... a práve týmto si ma získal.
André pomáhal Kláre trochu osviežiť jej intímny život, ukázal jej, čo má rád on, ale nikdy na ňu netlačil, vždy mala možnosť odmietnuť, a to sa mi na ňom páčilo.
Privítala by som, keby boli niektoré veci viac rozpísané, napríklad začiatok ich vzťahu (mám rada, keď je počiatočná fáza spoznávania a zbližovania trochu pomalšia, nech vzájomné iskrenie viac vygraduje) alebo "dráma", ktorá prišla v druhej polovici (záver na mňa pôsobil akosi rýchlo).
Útek do Ríma je príjemný romantický príbeh so sympatickými postavami, odohrávajúci sa v prostredí malého mestečka, ktorý vás chytí za srdce. Ja som si jeho čítanie užívala od začiatku do konca.
Ako prvá ma na knihe zaujala obálka, predovšetkým farby, ktoré sú na nej použité. Táto farebná kombinácia sa mi dosť páči. Cítim z nej nádych jari/leta.
Amelia si práve prechádzala určitou krízou spojenou s jej kariérou speváčky - cítila sa vyčerpaná, stratila inšpiráciu, spev ju prestal baviť, sláva jej prerastala cez hlavu, preto sa rozhodla zo dňa na deň tajne ujsť do Ríma, ako hrdinka v jednom z jej najobľúbenejších filmov Prázdniny v Ríme. Amelia bola slniečko, ktoré všade, kam prišlo, prinieslo pozitívnu energiu, takže (takmer) všetci si ju okamžite zamilovali... ja tiež. Páčilo sa mi na nej, že sa vedela tešiť aj z maličkostí. Miestami mi jej bolo celkom ľúto, niektorí ľudia z jej okolia ju brali viac ako stroj na peniaze než ľudskú bytosť. To všetko sa podpísalo aj na jej sebavedomí, často si neverila a robila veci, len aby vyhovela druhým, hoci tým ubližovala sama sebe.
Noah bol skôr jej opak - tichý, zádumčivý, odťažitý mladý muž, ktorý si k telu pustil len pár ľudí. Jeho povaha však bola ovplyvnená viacerými náročnými situáciami v jeho živote, či už stratou blízkych, alebo zradou milovaného človeka. Postupne sa začalo ukazovať, že v jeho vnútri sa skrýva dobrosrdečný človek so srdcom na správnom mieste, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné. Veľmi sa mi páčil vzťah s jeho sestrami či najlepším kamarátom, na ich neustálom podpichovaní a doberaní som sa skvelo bavila.
S romantickou linkou v štýle "od nepriateľstva k láske" som bola spokojná, naozaj mi sadla. Užívala som si, ako sa Amelia postupne dostávala Noahovi pod kožu a odhaľovala jeho láskavú povahu. On jej zasa pomohol nájsť stratenú rovnováhu a podporoval ju, aby robila veci, ktoré ju robia šťastnou. Neraz som sa nad týmito dvomi len prihlúplo usmievala.
Užívala som si aj prostredie Ríma. Potešilo ma, že nešlo o "typický" Rím v Taliansku, ale o trochu iný Rím v Amerike. Celkovo mám rada podobné typy malých mestečiek, kde každý každého pozná a vládne tu priateľská atmosféra. Ameliu privítali s otvorenou náručou, už po pár dňoch ju považovali za svoju a kryli jej chrbát. Niektorí obyvatelia boli pekné čísla a postarali sa o viacero vtipných momentov.
Keď rozkvitnú čerešne ma na prvý pohľad zaujala svojou krásnou obálkou. Po dočítaní môžem povedať, že ma zaujal i jej obsah. Bola to príjemná romantická oddychovka, ktorá v sebe ukrývala aj kúsok "nadprirodzena". Priznám sa, že zo začiatku, keď bola hlavná hrdinka teenagerkou, som mala trochu zmiešané pocity, no keď sme sa dostali do jej dospelosti, začala som si príbeh naplno užívať.
Olívia mala blízky vzťah k prírode, zvieratám, rastlinám, stromom, vyrábala rôzne sirupy, nápoje, džemy, liečivá a podobne, naozaj dokázala zúžitkovať všetko, čo jej jej záhrada nadelila, a to sa mi na nej veľmi páčilo. Vyžarovala z nej niečo magické, aj vďaka jej "daru", o ktorom veľa ľudí nevedelo. V živote to nemala jednoduché, každú chvíľu čelila nejakému problému, no nevzdávala sa, pre svojich synov by urobila aj nemožné. Boli to rozkošní chlapci, svojej mame pomáhali najviac, ako vládali, vďaka ním bolo v príbehu viacero rozkošných momentov. Olíviin manžel ma poriadne štval, doma nepohol prstom, nezaujímal sa o deti, míňal peniaze, najradšej by som ho prefackala, aby sa konečne spamätal. Našťastie, Olívia mala skvelých rodičov, najlepšiu kamarátku a sesternicu, na ktorých sa mohla vždy spoľahnúť.
Romantická linka sa začala vyvíjať trochu neskôr, až keď sa vedľa nej presťahoval jej nový sused. Tento Francúz bol veľký sympaťák, priateľský, dobrosrdečný, starostlivý, jednoducho ten typ chlapa, ktorého si hneď zamilujete. Správal sa krásne k Olívii i k jej deťom. Jediné, čo by som vytkla, bola "dráma", ktorá sa medzi nimi neskôr odohrala. Na môj vkus sa príliš rýchlo vyriešila, autorka to mohla trochu viac rozpísať.
Príbeh sa odohrával v prostredí krásnej slovenskej prírody, ktorá dodávala príbehu osobité čaro. Život na dedine nie je vždy jednoduchý a občas vedia jej obyvatelia liezť pekne na nervy, ale keďže od narodenia na dedine žijem, mne je toto prostredie blízke.
Všetko sa však netočilo len okolo romantiky. Súčasťou príbehu bola aj zápletka ohľadom tragickej smrti mladého dievčaťa, ktoré niekto znásilnil a zavraždil, no vraha sa ani po 20 rokoch stále nepodarilo ohlásiť, a tak duša mŕtveho dievčaťa stále nenašla pokoj... Či sa konečne podarilo odhaliť pravdu si už musíte prečítať sami.
Od autorky som už čítala jej dve predchádzajúce knihy Spolubývajúca a Road trip, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Sviatok osamelých je príbehom troch žien a jedného muža, ktorých osudy sú viac prepletené, ako by sa mohlo zdať.
Siobhan je cieľavedomá a úspešná životná koučka, ktorá má svoj pracovný diár taký preplnený, že jej nezostáva takmer žiaden voľný čas. Táto záťaž si na nej vyberá aj svoju daň, všetok stres sa podpísal predovšetkým na jej psychike. V pracovnom živote sa jej darí, v osobnom už je to o niečo horšie. Našťastie, má aspoň dve skvelé kamarátky, ktoré pri nej stoja a podporujú ju. Priznám sa, že najskôr mi nebola až taká sympatická, ale postupne som si k nej dokázala nájsť cestu.
Miranda pracuje ako arboristka, čo sa mi veľmi páčilo, keďže s týmto povolaním som sa v knihe ešte nestretla (aspoň u ženy nie). Keďže vykonáva takúto náročnú prácu a pracuje v čisto mužskom kolektíve, mnohí kolegovia ju už tiež berú ako takého "chlapa"... až na jedného.
Jane bola zasa dosť plachá, tichá, utiahnutá. Podpísal sa na nej najmä jeden incident v jej bývalej práci, o ktorom však s nikým nehovorí, ani s vlastným otcom, aby mu nespôsobovala zbytočné starosti. Ťažko si k telu pripuštala niekoho nového, nemala takmer žiadnych kamarátov, až mi jej miestami bolo celkom ľúto. Bola to veľká dobráčka a takéto správanie si nezaslúžila.
Z Josepha som mala od začiatku veľmi zmiešané pocity, vôbec som netušila, čo si mám o ňom myslieť. Mala by som k nemu cítiť určitý hnev, keďže ťahal za nos tri ženy, no vôbec mi nepripadal ako takýto podvodník a tušila som, že za tým všetkým musí byť niečo iné... a mala som pravdu. V záverečných kapitolách mi preňho tak trochu puklo srdce.
Keď som si prečítala anotáciu, vytvorila som si v hlave určitú predstavu o príbehu, no ten sa nakoniec zvrtol iným smerom, čo nebolo zlé, práve naopak. Autorka vymyslela zaujímavú zápletku, bolo tu viacero záhad a nejasností, ktoré ma nútili otáčať jednu stránku za druhou, pretože som bola veľmi zvedavá, čo sa to tu vlastne deje. Niektoré veci nie sú vždy také, ako sa môžu na prvý pohľad zdať...
Priznávam, že Bolo raz jedno zlomené srdce nepatrí zrovna k žánrom, po ktorých by som siahla až tak často, ale občas si rada prečítam aj niečo mimo môj obvyklý žáner. Táto novinka pre mňa bola príjemným spestrením, dočkala som sa aj romantiky, takže i moja romantická duša si tu našla svoje. Cítila som z nej rozprávkový nádych, nechýbali tu rôzne zaujímavé bytosti, magické predmety, čary, zaklínadlá, tajomstvá záhady, ktoré dodávali celému príbehu nadprirodzenú atmosféru.
Evangeline to vo svojom živote nemala jednoduché, veľmi skoro prišla o oboch rodičov, macocha a nevlastná sestra jej neprejavovali takmer žiadnu lásku, nemala nikoho blízkeho, cítila sa osamelo, no aj napriek tomu to bol "snílek", ktorý sa snažil vo všetkom nájsť niečo pozitívne, nevzdával sa a veril na lásku na prvý pohľad. Viackrát bola postavená do situácií, kedy dokázala, že je ochotná obetovať sa pre šťastie druhých, aj na úkor samej seba.
Jacks, Princ sŕdc, bol zasa takou tajomnou postavou, u ktorej ste si nikdy nemohli byť istý, čo urobí v ďalšej sekunde a či mu môžete veriť, alebo nie. Postupne sme však mali možnosť čoraz viac nahliadnuť pod jeho chladnú masku a uvidieť aj jeho druhú stránku a ja som si ho začala pomaly obľubovať. Dúfam, že v ďalšej časti sa o ňom dozvieme ešte viac.
V príbehu sa odohralo viacero záhadných vecí a môj odhad na toho, kto v tom všetkom má prsty, sa neustále menil. Do poslednej chvíle som si tým nebola úplne istá, vďaka čomu ma táto zápletka dosť bavila. Bolo tu veľmi pekne ukázané, čo všetko je človek ochotný urobiť kvôli láske...
Musím pochváliť aj grafické spracovanie knihy, od obálky knihy po grafiku vo vnútri knihy.
Hoci sa na konci určité veci objasnili, veľa nám toho zostalo nedoriešeného, takže určite siahnem aj po pokračovaní.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vi je pre mňa jednou z tých autoriek, pri ktorých vždy "idem na istotu", že dostanem príjemný romantický príbeh a inak tomu nebolo ani teraz. Letný návrh by som síce nezaradila medzi jej najlepšie knihy (nedostavil sa u mňa wow efekt, niečo mi k spokojnosti chýbalo), ale bola to fajn nenáročná romantická oddychovka, ktorá sa mi čítala ľahko a rýchlo. Stihla som ju prečítať v priebehu pár hodín.
Georgia bola úspešná mladá žena, ktorá dokázala od nuly vybudovať prosperujúcu firmu, ktorá sa neustále rozširovala. Jej práca sa mi páčila, bol to zaujímavý nápad vyrábať kytice, ktoré vydržia až rok. Jediné, čo mi na nej vadilo, bol vzťah k (bývalému) priateľovi, ktorému dovolila s ňou "zametať". Gabriel mi bol od začiatku nesympatický, keby sa môj frajer zrazu odsťahoval na iný kontinent a povedal, že chce otvorený vzťah, dávno by som ho poslala kade ľahšie. A keď Georgii neskôr začal vyčítať, že si otvorený vzťah užíva (rovnako ako on ), otváral sa mi nožík vo vrecku. Jednoducho sebec ako vyšitý. Našťastie, Georgia mala skvelú najlepšiu kamarátku, ktorá bola pre ňu veľkou oporou. Maggie bola taká neriadená strela, ktorá povedala všetko, čo mala na srdci, a práve preto som si ju obľúbila.
Max bol zlatíčko, vtipný, šarmantný, dobrosrdečný, hneď som si ho zamilovala, najmä kvôli tomu, ako krásne sa správal ku Georgii. Potešilo ma, keď som zistila, že je to hokejista, keďže mám veľmi rada športové romance, no hokejové prostredie v príbehu nebolo až také výrazné. Mal skvelú rodinu, hoci trochu bláznivú. Skvelo som sa bavila na neustálom podpichovaní s jeho bratmi, niekedy sa správali ako malé deti. Pri jeho vzťahu s malými neterkami som sa zasa len prihlúplo usmievala. Musím však povedať, že ku koncu ma aj naštval.
Romantická linka bola príjemná, medzi Maxom a Georgiou to od začiatku iskrilo, to sa nedá poprieť. Hoci sa dohodli, že pôjde len o letný flirt, podľa mňa to obaja brali vážne, a tak sa aj správali (minimálne Max). Na môj vkus sa to medzi nimi rozbehlo celkom rýchlo, nevadilo by mi, keby autorka venovala prvej fáze ich vzťahu trochu viac času. Vďaka Maxovi dokázala Georgia trochu zvoľniť a užívať si život, aj on vďaka nej prehodnotil určité veci.Georgia si však najskôr potrebovala vyjasniť svoju situáciu s Gabrielom a Max mal tiež nad čím premýšľať. Priznávam, že miestami ma celkom hnevali, ale inak som si čítanie užila.
Na tretí diel série Počkám na teba som sa veľmi tešila (už som ani nečakala, že sa ho dočkáme, keďže predchádzajúci diel vyšiel pred dvoma rokmi a od vtedy bolo okolo série ticho). Jednotka bola skvelá, dvojka trochu slabšia, no trojka opäť zdvihla latku a ja som si jej čítanie naplno užila.
Calla sa práve ocitla vo veľmi ťažkej situácii - matka ju okradla a narobila jej množstvo dlhov a kvôli tomu hrozí, že bude musieť prerušiť svoje štúdium. Z tohto dôvodu sa rozhodne matku vyhľadať, no keď sa vráti domov dozvie sa, že jej matka sa topí v ešte väčších problémoch, ako si pôvodne myslela... Vďaka tejto zápletke bol romantický príbeh doplnený o drámu a napätie (vyhrážky, obchodovanie s drogami, napadnutie a podobne), čo som uvítala, keďže obe zápletky sa pekne dopĺňali.
Calla mala len 21 rokov, no počas života si prešla viacerými náročnými obdobiami, ktoré ju poznačili na tele i na duši. Toto všetko spôsobilo, že mala nízke sebavedomie a neustále sa podceňovala. Priznám sa, že miestami ma s tým štvala, no na druhej strane tomu rozumiem. Inak to bola milá, priateľská, dobrosrdečná mladá žena. Našťastie, našla si skvelých kamarátov, ktorí pri nej vždy stáli a stali sa jej náhradnou rodinou.
Jaxa som si zamilovala od prvého stretnutia, bolo to úplné zlatíčko (pridávam si ho do svojho zoznamu obľúbených knižných frajerov). Nikdy neodmietol podať pomocnú ruku, bol pracovitý, starostlivý, priateľský, vtipný, šarmantný... jednoducho si ho nejde neobľúbiť.
Romantickú linku som si užívala plnými dúškami, často som mala pri čítaní na tvári prihlúply úsmev. Jax sa o Callu od začiatku pekne staral, chránil ju, pomáhal jej, zdvíhal jej sebavedomie, hovoril jej, aká je krásna, bral ju takú, aká bola, nesnažil sa ju zmeniť. Áno, možno pôsobil až moc dokonale, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak.
Čo viac dodať, mne kniha sadla a môžem vám ju len odporučiť. Autorkin štýl mi sedí, kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo. Taktiež ma potešilo, že sa tu objavili aj postavy z predchádzajúcich častí a mohli sme vidieť, ako sa im darí. Dúfam, že čoskoro sa dočkáme ďalšej časti.
Druhý diel série Katja v podstate začína tam, kde skončil ten prvý. Trochu som sa bála, ako na tom bude moja pamäť, veď jednotku som čítala už pred vyše rokom, no postupne mi v hlave nabehlo všetko, čo malo a dokázala som sa rýchlo zorientovať v deji a začítať sa. Tentokrát ku nám bola autorka poriadne štedrá a dopriala nám takmer 500 nových strán príbehu.
S Katjou a jej partiou sme zažili mnoho dobrodružstiev, učili sa narábať s novoobjavenými schopnosťami, plavili sa loďou, putovali drsnou krajinou, čelili mnohým útokom a podobne, takže hoci je to celkom bichla, ani chvíľu som sa nenudila. Mala som pocit, ako by som v jednej knihe zažila hneď niekoľko rôznych príbehov. Okrem našich starých známych z jednotky sme spoznali aj nové postavy, napríklad čarodejníka Svaroga, ktoré v deji zamiešali kartami.
Autorka vytvorila naozaj premyslený svet s rôznymi netradičnými postavami, zaujímavou zápletkou, tajomstvami, akčnými scénami, krásnymi priateľstvami (napríklad Katja a Briam, Argos a Kora). Každý, kto má takúto fantáziu a dokáže vytvoriť niečo podobné, čo má hlavu a pätu, má môj obdiv.
Väčšina príbehu je vyrozprávaná z Katjinho pohľadu a ja som si celý čas hovorila, že je škoda, že tu nemáme aj pár kapitol z pohľadu Argosa, pretože mi chýbal. Našťastie, autorka neskôr moje prosby vyslyšala, takže sme mali možnosť zistiť, čo v rovnakom čase prežíval okrem Katji aj Argos.
Konečne sme dostali odpovede na veľa nedoriešených vecí z jednotky, autorka si pre nás pripravila hneď niekoľko odhalení, ktoré som nečakala. Samozrejme, že iné veci sa opäť dosť zamotali, takže nutne potrebujem pokračovanie.
Nechýbala ani romantika, no nebola veľmi výrazná, skrývala sa skôr v pozadí. Pevne dúfam, že v ďalších častiach dostane viac priestoru a moja romantická duša bude naplno spokojná. Toto je moja najväčšia výhrada k príbehu, inak som bola spokojná. Obe časti boli u mňa na približne rovnakej úrovni.
Musím pochváliť aj grafickú stránku knihy, od nádhernej obálky po mapy a ilustrácie vo vnútri knihy.
Od autorky som už čítala dve knihy (Na pár krokov a Po celý čas, ktoré napísala spoločne s Mikki Daughtry. Obe sa mi páčili, preto som sa neváhala pustiť ani do jej samostatnej knihy. Šťastný zoznam je YA príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka, hľadaní seba samého, objavovaní svojej sexuality, prekonávaní prekážok, priateľstve, rodine a láske.
Emily bývala mladé dievča plné energie, ktoré neodmietlo žiadne dobrodružstvo. No odkedy jej zomrela mama, dosť sa uzavrela a má pocit, že sa jej na päty lepí nešťastie. Urobila hlúposť, kvôli ktorej sa rozišla s priateľom a rozhnevala s kamarátmi. Otec sa chce presťahovať a ona má pocit, že tak stráca všetky dôležité spomienky na svoju mamu. Najviac na svete sa bojí, že si ju o pár rokov nebude vôbec pamätať. Pri vypratávaní maminých vecí nájde zoznam úloh, ktoré plnila, keď bola v rovnakom veku ako ona. Práve toto by mohol byť spôsob, ako sa k mame opäť priblížiť, preto sa rozhodne, že rovnaké úlohy splní aj ona.
Emily som si obľúbila a všetko som prežívala spoločne s ňou. Nachádzala sa v náročnom životnom období a valilo sa to na ňu zo všetkých strán. Miestami by som ju najradšej objala. Bola to teenagerka, takže urobila aj nejaké hlúpe rozhodnutia, no to k jej veku patrí. Nikto nie je bez chyby. Postupne, ako plnila jednotlivé úlohy, mnohé veci prehodnotila a uvedomila si, že keď v sebe bude všetko dusiť, nikomu to nepomôže. Naučila sa, ako k sebe opäť pustiť svojich blízkych a priateľov.
Blake bola tiež sympaťáčka. Škoda, že sme tu nemali aj nejaké kapitoly z jej pohľadu. Pre Emily bola skvelou kamarátkou, pomáhala jej plniť zoznam, podporovala ju, bola jej oporou pri skúšaní nových vecí. Aj vďaka nej Emily konečne vyšla zo svojej ulity a naučila sa opäť si užívať život.
Romantická linka bola rozkošná. Na prvý pohľad nebola výrazná, ukrývala sa skôr v pozadí, no mala svoje čaro. Emily už nejaký čas vo svojom vnútri vedela, ako to je s jej „ľúbostným životom“, no potrebovala čas, aby si to konečne priznala aj nahlas.
Šťastný zoznam som si užila, miestami som sa bavila (predovšetkým pri plnení niektorých úloh), inokedy sa mi zasa do očí tlačili slzy (najmä v posledných kapitolách). Autorka tieto dve zložky v príbehu pekne vyvážila.
Autorkina prvá kniha, Prekliatie menom láska, bola vtipná a celkom bláznivá romantická oddychovka. Jej novinka sa nesie v úplne inej atmosfére - Gideon je emóciami nabitý príbeh o druhej šanci, v ktorom sa rieši viacero závažných tém, predovšetkým závislosť a jej dopad na človeka i jeho okolie. Bol to skvelý príbeh, ktorý som si užila od začiatku do konca.
Gideon mi bol od začiatku sympatický, no keď som sa dozvedela, že sám vychováva dve bábätká, úplne som si ho zamilovala. Mali spolu krásny vzťah, pri ich spoločných scénach ma vždy zahrialo pri srdci. V minulosti to nemal jednoduché, život mu uštedril veľa rán, ocitol sa na úplnom dne, no využil druhú šancu a mnoho vecí vo svojom živote prehodnotil. Mal skvelú rodinu, páčilo sa mi, aký mali medzi sebou blízky vzťah.
Musím sa priznať, že Freya ma trochu miatla. Doteraz úplne neviem, čo si mám o nej myslieť. Nebola zlá a nebola mi ani nesympatická, no miestami som z nej cítila také zmiešané vibrácie (čo sa týka jej správania, s jej závislosťou to nemá nič spoločné). Neviem, ako lepšie by som to vysvetlila. Bolo mi ľúto, ako sa k nej správala jej mama (túto postavu som naozaj nemusela).
Massimo bol tiež skvelý a má môj veľký obdiv, predovšetkým kvôli tomu, aký bol nesebecký, ohľaduplný, dobrosrdečný, milujúci. Na začiatku som si myslela, že ho budem neznášať, že mi v príbehu bude prekážať, ale jednoducho to nešlo, zaslúžil si len to najlepšie.
Romantická linka bola horkosladká a dosť komplikovaná, moje emócie dostali poriadne zabrať (cítila som sa ako na horskej dráhe). Vzťah Freyi a Gideona bol plný prekážok, tajomstiev, nevyslovených vecí, bolestí, smútku, ubližovania, no zároveň nesmiernej lásky, pochopenia, podpory.
Príbeh sa odohráva v prostredí Škótska, ktoré autorka veľmi pekne popísala (či už prostredníctvom rôznych švédskych slov, prísloví, jedál, miest a podobne).
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva aj boj so závislosťou na drogách, liečba, recidíva, dopad závislosti na blízkych, čo bolo podľa mňa tiež popísané autenticky. V príbehu nájdete veľmi veľa pekných myšlienok a posolstiev.
Túto knihu vám odporúčam všetkými piatimi.
