Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Zbožňujem vianočné príbehy, každý rok sa sa ne veľmi teším a som neskutočne rada, že postupne pribúdajú takéto príbehy aj od našich slovenských autorov. Samozrejme, že som si nemohla nechať ujsť ani túto novinku, zaujala ma nielen rozkošou obálkou, ale aj anotáciou. Púšťala som sa do nej s veľkými očakávaniami a som veľmi rada, že som nezostala sklamaná.
Nie je to taký úplne typický vianočný príbeh (aspoň pre mňa), kde by sa všetko točilo len okolo týchto sviatkov. V popredí boli iné veci, ktoré však vianočná atmosféra veľmi dobre dopĺňala a dodávala celému príbehu také osobité čaro. Sympatické postavy, zasnežená krajina, blížiace sa sviatočné dni, vtipné momenty, neočakávané dobrodružstvá, emócie a romantika... čo viac si priať?
Lea bola sympatické a dobrosrdečné mladé dievča, ktoré dosť poznačilo jedno nedávne nešťastie, s ktorým sa ešte úplne nevyrovnala. Bol to ten typ postavy, z ktorého vyžaruje pozitívna energia a nie je ťažké si ju obľúbiť. Mala celkom podrezaný jazyk, osobitý zmysel pre humor a sarkazmus v krvi, čo sa mi na nej páčilo (rovnako ako jej láska k Vianociam). Oceňujem aj jej blízky vzťah s rodičmi, predovšetkým s otcom, na ich spoločnom doberaní som sa dobre bavila.
Filip bol hokejista, za to mal u mňa hneď plusový bod, na knižných športovcoch mám jednoducho slabosť. Bol to však aj skvelý chalan so srdcom a hlavou na správnom mieste. Keď sme sa dozvedeli, čím všetkým si už vo svojom živote prešiel, pukalo mi preňho srdce. V niektorých momentoch by som ho najradšej vzala do náručia a uistila ho, že na ňom niekomu záleží a že si zaslúži lásku a šťastie.
Samotný príbeh sa síce odohrával len v priebehu niekoľkých dní, ale autorka si pre našu dvojicu toho prichystala tak veľa, že sa mi nezdalo, že ich vzťah sa vyvíja rýchlo, práve naopak, mala som pocit, akoby za poznali už nejaký ten piatok. Aj keď boli odlišní, pekne sa dopĺňali, bola cítiť ich vzájomná chémia a ja som sa celý čas len usmievala ako slniečko na hnoji.
Je pravda, že na konci sa mi zdalo, že niektoré veci sa nejak ľahko vyriešili a pôsobili až moc idylicky, ale to je len taký detail a pri takýchto príbehoch sa to dá čakať.
Čo viac dodať, ja som spokojná a knihu vám môžem odporučiť, rovnako ako aj autorkine predošlé príbehy.
Keď som si prečítala anotáciu tejto knihy, očakávala som od nej poriadnu enemies to lovers romantiku, kde si hlavní hrdinovia nebudú vedieť prísť na meno a budú si neustále robiť zle. Moje očakávania sa nenaplnili, dostala som trochu iný príbeh, no musím povedať, že ani z tejto verzie som nebola sklamaná, práve naopak. Hriešna dohoda ma prekvapila a ja som si jej čítanie nesmierne užívala.
Tali bola žena s obrovským srdcom, nikdy neodmietla podať pomocnú ruku, o všetkých vo svojom okolí sa starala, často i na úkor samej seba. Vyžarovala z nej pozitívna energia, nebolo ťažké si ju obľúbiť. Mala však i pekne podrezaný jazyk a svojimi hláškami ma neraz pobavila. Bola naozaj skvelá, preto mi bolo veľmi ľúto, ako sa k nej niektorí správali, predovšetkým jej blízky. Nič si nevážili, všetky povinnosti by najradšej hodili na jej plecia, ešte aj narúšali jej sebavedomie.
Hayesa som absolútne neodhadla. Čakala som veľkého hajzla, pritom od začiatku bolo jasné, že ide o zlomeného muža, ktorého povesť arogantného playboya bola len maska. Nehovorím, že miestami sa nesprával ako kretén, no aj tak si ma takmer hneď získal. Čím viac sme ho spoznávali, tým radšej som ho mala. Neraz by som ho najradšej objala a povedala mu, nech sa netrápi, najmä, keď sme sa dozvedali o jeho minulosti.
Romantická linka sa mi veľmi páčila. Aj keď kniha nemá ani 300 strán, vyvíjala sa pomaly, čo mám rada. Nesmierne som si užívala ich postupné zbližovanie a to, ako sa Tali dostávala Hayesovi pod kožu. Vzájomná príťažlivosť bola citeľná, nechýbalo vzájomné podpichovanie i emotívne momenty... jednoducho si ma títo dvaja úplne získali. V momentoch, keď sa Tali starala o Hayesa (a on o ňu) som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Konečne mal vo svojom živote niekoho, kto ho mal rád pre neho samého a nechcel ho len využiť.
Dúfam, že sa dočkáme prekladu i ďalších častí tejto série.
Vstať z popola nie je jednoduché čítanie. Autorka sa tu rozhodla spracovať ťažké témy ako psychické týranie, toxické vzťahy, manipulácia a podobné veci, ktoré s tým súvisia. Ide o naozaj aktuálny problém našej spoločnosti. To, čím si prešla hlavná hrdinka tejto knihy, zažíva množstvo žien po celom svete, možno i vo vašom okolí, hoci o tom neviete. Tento príbeh o životných pádoch, nových začiatkoch, druhých šanciach, sebaláske, sile, odvahe, priateľstve a láske by im mohol ukázať, že vždy tu je šanca zmeniť svoj život k lepšiemu, i keď to nebude jednoduché, či byť určitým "štartovacím motorom", ktorým im dodáva úvahu urobiť prvý, najdôležitejší krok k novému životu.
Pri čítaní Klárinho príbehu si možno budete klásť veľa otázok. Prečo od svojho priateľa neodišla, keď sa k nej takto správal? Prečo sa mu vo všetkom prispôsobovala? Prečo sa viac nezastala samej seba? Naozaj nevidela všetky "zlé signály", ktoré vysielal od úplného začiatku? Niektoré veci sa ľahšie povedia ako vykonajú. Myslím, že kto niečo podobné nezažil, nedokáže sa úplne vžiť do správania obetí týrania. Niekedy slová bolia viac než fyzické rany.
Klára bola sympatická, šikovná, pracovitá a dobrosrdečná žena, ktorá to však vo svojom živote nemala jednoduché, najskôr s rodičmi, potom s manželom a neskôr s priateľom. Spoločne s ňou sme prežívali jej pád na dno i postupný vzostup. Držala som jej palce a tešila som sa i z jej najmenšieho pokroku, po tom všetkom, čím si prešla, si zaslúžila byť šťastná.
Musím vyzdvihnúť aj ostatné silné ženy, ktoré Kláre podali pomocnú ruku. Nebyť nich, asi by sa tak rýchlo neodhodlala niečo vo svojom živote zmeniť. Páčilo sa mi, aké si všetky boli blízke, pomáhali si, povzbudzovali sa, boli jedna pre druhou oporou. Kiežby takýchto ľudí bolo na svete viac.
Boli tu však aj miesta, kedy som mala chuť od nervov knihu zahodiť niekam poriadne ďaleko, predovšetkým vtedy, keď sa na scéne objavil Klárin priateľ. Tento chlap mi nenormálne dvíhal tlak, keby som mohla, najradšej by som ho za jeho hlúpe reči (i skutky) prefackala. Čo slovo, to "perla". Myslím, že autorka takýto typ ľudí popísala autenticky.
Dočkali sme sa aj trochu romantiky, ktorá bola milá, jemná, musela som sa pri nej len usmievať, takže i moja romantická duša je spokojná.
Už dlho som nečítala žiadnu historickú romantiku odohrávajúcu sa na našom území, preto som sa rozhodla siahnuť po tejto novinke. Autorka má ešte k tomu na svojom konte už viacero kníh a počula som na ne veľa pozitívnych ohlasov, čo bol ďalší dôvod, prečo som si chcela prečítať túto knihu. Ostatné sa udeje v srdci bol príjemný príbeh, v ktorom sme sa dočkali romantiky, dávky našej histórie i dobrodružstva. Za seba môžem povedať, že som s ním bola spokojná, dokonca prevýšil očakávania, s ktorými som sa do jeho čítania púšťala.
Anna bola sympatická postava. Bola to skvelá mama, ktorá by pre svoju dcérku urobila prvé i posledné. Niekoľkokrát sa pre ňu obetovala, za čo má u mňa veľký obdiv. Jej dcérka mala šťastie, že mala práve takúto mamu. Anna v živote nemala veľa šťastia, ale ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa posilní, a to platilo aj v jej prípade. Bola pracovitá, poctivá, skromná a mala hlavu i srdce na správnom mieste.
Jakub bol ťažší oriešok. Nepredstavil sa nám zrovna v najlepšom svetle a pravdupovediac, zo začiatku som ho moc nemusela. Avšak, postupne, ako sme ho mali šancu lepšie spoznať, ukázalo sa, že je to dobrý muž a ja som si ho obľúbila. Nehovorím, že som súhlasila so všetkým, čo urobil, no na druhej strane som jeho konaniu rozumela.
Anna a Jakub si najskôr nevedeli prísť na meno a ich stretnutia neraz končili hádkou. Zároveň ich to k sebe priťahovalo, čo nedokázal poprieť ani jeden z nich. Nad ich vzťahom však visel určitý mrak zakázanosti, čo celej romantickej linke pridávalo ešte viac na atraktivite.
Na svoj TBR zoznam si pridávam aj ďalšie knihy od tejto autorky, snáď sa k ním raz dostanem.
Vláda kráľa sa skončila v tom "najlepšom", preto som sa na Vzostup kráľovnej dosť tešila. Bolo tu mnoho nezodpovedaných vecí, na ktoré som potrebovala odpoveď... a toho som sa dočkala. Jednotka bola síce o niečo lepšia, no i dvojku som si tie užila, celú som ju "zhtla" počas nedele.
Jonathan mi nebol v sérii Královská elita absolútne sympatický, skôr naopak, pekne ma tam štval, preto som rada, že v tejto dilógii sme mali možnosť spoznať ho aj z inej stránky. Bol nebezpečný, arogantný, majetnícky a doma by som ho rozhodne nechcela, ale v knižnej podobe som si ho nakoniec obľúbila. Čo si budeme hovoriť, na takýchto hajzlíkov, čo svoju ľudskú stránku ukazujú iba pri svojej milovanej, majú mnohí čitatelia slabosť a ja nie som výnimkou. V tejto časti sme mohli nahliadnuť i do jeho minulosti a dozvedieť sa, čo všetko sa podpísalo na tom, aký je teraz. Veľmi ma potešilo, že v tejto časti sa zlepšil i jeho vzťah so synom a synovcom (za čo patrí veľké poďakovanie Aurore).
Aurora počas svojho života schytala od života nejednu facku, a hoci jej minulosť zanechala jazvy na duši, zároveň ju posilnila a urobila z nej ženu, ktorá sa dokáže postarať sama o seba a nebojí sa postaviť za dobrú vec. Páčilo sa mi na nej, že pre Jonathana bola viac-menej rovnocennou partnerkou, dokázala sa mu postaviť na odpor, skúšala jeho trpezlivosť a posúvala jeho hranice. Obľúbila som si aj jej najlepšiu kamarátku, bola to neriadená strela, ktorej hlášky ma neraz pobavili, no hlavne vynikajúca priateľka, na ktorú sa mohla Aurora vždy a všade spoľahnúť.
Chémia medzi Aurorou a Jonathanom fungovala skvelo, tam nie je čo vytknúť. Mám rada príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, takže v tomto ohľade mi príbeh absolútne sadol. Najviac ma bavilo sledovať, ako sa Aurore postupne darilo dostávať Jonathanovi pod kožu, a tým nám ukazovať aj jeho ľudskejšiu stránku.
Už na začiatku série Královská elita bola načrtnutá zápletka ohľadom smrti Jonathanovej manželky, okolo ktorej bolo stále mnoho nejasností (aspoň pre mňa). Som rada, že sme konečne dostali všetky odpovede a dozvedeli sa, čo sa pred rokmi vlastne stalo.
Nájomná vrahyňa na materskej bol poriadne bláznivý príbeh, a hoci som z neho nebola až taká nadšená ako ostatní, pokračovanie som si nemohla nechať ujsť. Koniec jednotky zostal otvorený, obe časti na seba nadväzujú a ja som bola zvedavá, čo si autorka pri Finlay ešte pripravila. Za seba môžem povedať, že mi dvojka sadla viac, vlastne som s ňou bola maximálne spokojná, o čom svedčí fakt, že takmer 400-stranovú knihu som zhltla za nedeľu. Ide o kombináciu komédie, detektívky a romantiky, čo ja môžem.
Najväčším plusom dvojky pre mňa bolo to, že autorka trochu stiahla tú šialenosť z jednotky, a hoci tu nechýbali vtipné a bláznivé momenty, príbeh sa tentokrát niesol v takej umiernenejšej, vážnejšej atmosfére, vďaka čomu na mňa celá detektívna zápletka pôsobila serióznejšie. Celá záhada o tom, kto chce zabiť bývalého manžela Finlay bola poriadne zamotaná a neustále do toho pribúdali nové a nové informácie a ja som vôbec netušila, kto v tom všetkom má prsty (a na konci som zostala pekne prekvapená).
Finlay je Finlay, jej život nikdy nebude „normálny“ a každú chvíľu sa do niečoho namočí, no mám pocit, že oproti jednotke trochu dozrela, postavila sa na vlastné nohy a mala veci viac pod kontrolou (teda, v rámci jej možností). Teraz mi aj bola oveľa viac sympatickejšia. Páčilo sa mi na nej, že aj napriek tomu, čo jej jej bývalý urobil, sa s ním kvôli deťom snažila vychádzať. Pre nich dvoch by naozaj urobila prvé i posledné. S Vero tvoria úžasnú dvojicu, výborne sa dopĺňajú (niekedy ani neviem povedať, ktorá z nich dvoch je väčšia neriadená strela) a sú jedna pre druhú oporou. Obľúbila som si aj jej rodinu, sestru a rodičov, tí zohrávajú v jej živote tiež dôležitú úlohu. Sem-tam ju podpichujú, niekedy si do nej rypnú, ale vždy vie, že sa na nich môže spoľahnúť.
Hoci romantická linka nie je v knihe až taká výrazná, rysuje sa nám tu určitý ľúbostný trojuholník. A aj keď musím povedať, že obaja nápadníci Finlay sú mi sympatickí, jeden z nich u mňa predsa len o niečo vedie. Dúfam, že v ďalšej časti sa v tejto sfére posunieme vpred.
Samozrejme, že na konci epilógu musela autorka zasa odpáliť takú maličkú bombičku, aby nás nalákala na ďalší diel. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Projekt šéf je príjemná romantická oddychovka a ako som už u Vi zvyknutá, čítala sa mi ľahko a rýchlo, stránky mi samy ubiehali pod prstami. Autorka je už pre mňa určitou zárukou, že dostanem dobrý príbeh, pri ktorom si oddýchnem. Má aj lepšie knihy? Rozhodne, ale páčilo sa mi, že táto novinka nebola až taká pikantná, skôr jemnejšia (ale nebojte sa, nechýbali aj nejaké pikantné scény).
Evie bola šikovná mladá žena, ktorá si prechádzala náročným obdobím. V deň svojej svadby zistila, že jej snúbenec ju už niekoľko mesiacov podvádza s jej najlepšou kamarátkou. Aby toho nebolo málo, o tomto svadobnom debakli si hovorila celá spoločnosť. V detstve ju sklamal otec, teraz zasa jej láska, preto sa nemožno čudovať, že mala problém dôverovať mužom. Udalosti jej detstva ju priviedli aj k výberu povolania - terapeutke. Bolo vidieť, že práca ju baví a rada pomáha ľuďom. Aj jej nápad s výstavbou a prenajímaním domčekov na strome v sebe niesol peknú myšlienku. Obľúbila som si aj jej sestru, bolo cítiť, že sa majú veľmi rady a vždy sú tu jedna pre druhú.
Aj Merricka dosť ovplyvnili udalosti spred pár rokov, po ktorých sa uzavrel a takmer nikoho si nepripustil bližšie k telu. Pod maskou tvrdého biznismena sa skrýval citlivý muž, ktorý sa stále nevyrovnal s veľkou bolesťou. V príbehu sa nachádzalo aj niekoľko kapitol z minulosti, v ktorých sme sa dozvedeli, čím všetkým si prešiel.
Nesmiem zabudnúť spomenúť ani jeho babičku Kitty, ktorá mi tiež prirástla k srdcu. Ukázala nám, že vek je len číslo a že na niektoré veci nikdy nie je neskoro. Mala v sebe nesmiernu energiu, ktorou by zahanbila aj niektorých teenagerov. Nemala problém povedať, čo mala na srdci a neraz ma svojími hláškami dobre pobavila.
Chémia medzi Merrickom a Evie od začiatku fungovala, tam sa nedá nič vytknúť. Páčilo sa mi, že autorka im dopriala čas na spoznávanie a zbližovanie.
Určitú výhradu by som však mala k záverečným kapitolám. Zdalo sa mi, že sa zrazu všetko dialo nejak moc rýchlo. V týchto momentoch ma trochu naštval Merrick, ktorý sa bez jediného vysvetlenia stiahol, Evie si to nezaslúžila. Mohol sa k tomu všetkému postaviť ako chlap a aspoň jej povedať pravdu. Na tomto mohla autorka viac popracovať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dom na azúrovom pobreží bol krásny príbeh, preto som si nemohla nechať ujsť ani autorovu ďalšiu knihu a ani tentokrát som nebola sklamaná. Priznávam, že Dom sa mi páčil o maličký kúsoček viac, ale aj Pod šepkajúcimi dverami som si maximálne užila a miestami mi vybehla aj nejaká tá slza (najmä v záverečných kapitolách). V príbehu sa rieši smrť, čo je dosť citlivá téma, ale autor ju podal veľmi pekne. Príbeh ma dokázal zároveň rozosmiať, zahriať pri srdci i pekne emočne vyžmýkať. Našla som tu veľa krásnych myšlienok.
Wallace bol úspešný, no chladný, arogantný, nepríjemný a sebecký právnik, ktorý nemal problém ísť aj cez mŕtvoly. Až keď zomrel a dostal sa do Cháronovho prievozu si uvedomil, aký bol jeho život... nešťastný a neuspokojivý. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť sledovať jeho postupnú premenu. Vďaka obyvateľom netradičnej čajovne získal iný pohľad na život, začal prehodnocovať niektoré veci, vážiť si maličkosti, užívať si "život", naučil sa starať sa o druhých, dávať najavo svoju lásku a podobne. Nakoniec sa z neho stal láskavý a starostlivý muž, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné.
Z Huga od začiatku vyžaroval pokoj a pozitívna energia, nebolo ťažké si ho obľúbiť. Mal veľkú trpezlivosť a nenechal sa len tak niečím vykoľajiť. Nikdy neodmietol podať pomocnú ruku. Zároveň ho však v jeho vnútri trápili mnohé problémy, až by som ho najradšej objala a uistila ho, že neurobil nič zlé. Páčil sa mi jeho vzťah so starým otcom, ich vzájomné doberanie aj neustála podpora.
Získali si ma aj ostatní obyvatelia čajovne. Mei bola taká menšia neriadená strela s podrezaným jazykom, občas ju bolo treba krotiť, aby neurobila nejakú hlúposť, no mala srdce na správnom mieste. Nelson bol tiež skvelý, bola s ním veľká sranda, neraz ma vedel rozosmiať. Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na jedného rozkošného psíka, bez ktorého by to nebolo ono. V čajovni vládla priateľská atmosféra, mala také zvláštne čaro, až som ju mala chuť tiež navštíviť, dať si čaj a nejaký dobrý koláčik.
Romantická linka bola jemná, rozkošná a trochu smutnokrásna. Wallace a Hugo sa pomaličky, nenápadne oťukávali a vzájomne po sebe pokukovali a ja som sa nad nimi musela len prihlúplo usmievať.
Čo viac dodať, za seba vám môžem Dom na azúrovom pobreží i Pod šepkajúcimi dverami len a len odporučiť a dúfam, že sa dočkáme prekladu i autorových ďalších kníh.
Farby života je rozkošno-vtipno-smutno-krásny príbeh o láske, sile priateľstva, rodine, vzájomnom rešpekte, životných vzostupoch i pádoch či hľadaní seba samého. Riešilo sa tu viacero závažných tém ako šikana, depresia, sebapoškodzovanie, strata blízkeho človeka, sexuálna orientácia a podobne. Bola to taká menšia emotívna bomba, ktorú som si však maximálne užila. Rozhodne ju môžem zaradiť do zoznamu naj slovenských kníh, ktoré som tento rok prečítala.
Na Eliasa sa to valilo zo všetkých strán, bojoval s mnohými démonmi a mne preňho pukalo srdce. Bol tichý, plachý, bojazlivý, samotársky, nikoho si nepripúšťal bližšie k telu. Miestami by som ho najradšej objala a povedala mu, že všetko bude dobré. Prístup jeho rodičov bol hrozný, asi nikdy nepochopím, ako sa môžu rodičia takto správať k vlastnému dieťaťu. Mnohí cudzí ľudia mu to tiež zrovna neuľahčovali, vždy mi je ľúto, keď vidím, akí vieme byť jeden k druhému krutí. Niektoré pasáže sa mi čítali fakt ťažko.
Kým okolo Eliasa vláda skôr taká temnejšia aura, Oliver bol zasa úplné slniečko a všade okolo seba šíril pozitívnu energiu. Bol to chalan so srdcom na správnom mieste, pre ľudí, ktorých mal rád, by urobil prvé i posledné. Mal síce trochu výbušnú povahu a občas potreboval trochu krotiť, ale inak to bolo zlatíčko. Jeho mama bola úplne skvelú, vo všetkom ho podporovala, mohol sa jej so všetkým zdôveriť, veľmi sa mi páčil ich blízky vzťah. Prekvapili ma aj jeho kamaráti, zo začiatku som z nich mala trochu zmiešané pocity a myslela som si, že v príbehu ešte narobia nejaké problémy, ale zle som ich odhadla.
Už od prvého stretnutia si Oliver zobral Eliasa pod svoje ochranné krídla, snažil sa ho viac spoznať, začleniť ho medzi svojich kamarátov, pomôcť mu s jeho problémami a dostať sa pod hradby, ktoré si okolo seba vystaval. Mal s ním naozaj veľkú trpezlivosť, no časom sa mu to vyplatilo. Romantická linka bola rozkošná, neraz som sa usmievala ako slniečko na hnoji.
Čo sa týka samotného textu, našlo by sa tu pár výhrad, napríklad používanie čechizmov, nesprávny slovosled a podobne. V budúcnosti by bolo tiež dobré dávať si pozor na menšie chybičky krásy ako zbytočne veľké medzery, úvodzovky tam, kam nepatria, prípadne ich absencia tam, kde by mali byť atď. Nemôžem povedať, že by ma to nejak extra rušilo pri čítaní, ale treba sa takýmto chybičkám vyvarovať. Musím pochváliť obálku i ilustrácie vo vnútri knihy, tie boli veľmi pekné.
Nepatrím zrovna k veľkým fanúšikom tejto autorky (jej prvý príbeh bol pre mňa celkom sklamaním, druhý sa mi už páčil viac), ale keďže som čítala už jej predchádzajúce knihy, bola som zvedavá aj na túto. Musím sa priznať, že Pobozkali sme Sharu Wheelerovú sa mi hodnotí trochu ťažšie, pretože pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe.
Z prvých kapitol som mala celkom zmiešané pocity a chvíľu mi trvalo, kým som sa dokázala začítať. Potom sa dej viac rozbehol, objavila sa záhada, ktorú bolo treba rozlúštiť a príbeh ma konečne začal baviť. Neskôr zasa prišla určitá časť príbehu, kedy som absolútne nevedela povedať, či sa mi príbeh páči, alebo nie. Záver som si opäť užila a zvýšil moje celkové hodnotenie. Keď sa na celý príbeh pozriem po dočítaní, niektoré veci mi dávajú väčší zmysel ako predtým a môžem povedať, že príbeh bol celkom fajn.
Chloe bola taká menšia rebelka, ktorá si od ostatných nenechala skákať po hlave. Aj keď občas provokovala svojím zjavom či podrezaným jazykom, patrila k najlepším žiakom na celej škole. Páčili sa mi jej mamy, bolo to pohoďáčky, ktorú svoju dcéru do ničoho nenútili a otvorene s ňou diskutovali o rôznych témach. Musím však tiež povedať, že miestami ma svojím správaním celkom štvala. Chovala sa ako posadnutá (čo sa týkalo záležitosti so Sharou) a popritom zabúdala na svojich blízkych, ktorí tu doposiaľ pre ňu stále bolí.
Shara bola pre mňa veľkú časť príbehu záhadou. Navonok pôsobila ako dokonalé dievča, ktoré všetci obdivujú, no jej činy hovorili niečo iné. Každá minca má však dve strany a čím viac sme sa o jej pohnútkach dozvedali, tým viac som jej dokázala rozumieť a na konci mi už bola celkom sympatická.
Prostredie katolíckej školy mi (rovnako ako jej študentom) dalo miestami pekne zabrať, niektorí jej členovia by potrebovali preplesknúť, aby otvorili oči, zbavili sa určitých stereotypných názorov a konečne sa dokázali na niektoré veci pozrieť aj z iného uhla pohľadu. Každý človek má byť právo sám sebou (pokiaľ svojím správaním nikomu neubližuje).
Opäť sa tu potvrdilo, že prvý dojem môže byť klamlivý a páčilo sa mi, ako ma niektoré postavy dokázali milo prekvapiť. Taktiež sa mi páčilo, ako sa tu postupne začali formovať rôzne priateľstvá i vzájomný rešpekt medzi ľuďmi, ktorí doposiaľ patrili do iných "svetov". Mnohé z týchto postáv som si obľúbila.
