Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Autorka ma opäť presvedčila o tom, že vie písať skvelé príbehy. Jej knižné celebrity dokáže popísať tak presvedčivo, až mám pocit, akoby som čítala biografiu nejakého reálneho človeka a mám chuť si ho ísť vygoogliť. Príbeh Carrie som si užila od začiatku do konca, ani som si neuvedomovala, ako rýchlo mi ubiehajú stránky pod prstami.
Nie som veľká športová fanúšička, no tenis je jeden z mála športov, ku ktorým mám blízky vzťah a celkom sa orientujem v jeho pravidlách. Tento príbeh sa z veľkej časti odohrával na tréningoch a zápasoch, no vôbec mi to nevadilo, práve naopak, toto prostredie mi sadlo (dokonca viac, než som čakala). Človek si často ani neuvedomuje, čo všetko musia športovci riešiť a aká náročná je ich príprava.
Priznám sa, že nedokážem povedať, či som si Carrie obľúbila, alebo nie. Bola to žena, ktorá v sebe ukrývala viacero stránok. Páčilo sa mi na nej, ako tvrdo pracovala, aby dosiahla svoj sen. Nevzdávala sa a neustále sa snažila zlepšovať. Bola to skvelá tenistka, to nemôže nikto poprieť. Na druhej strane však musím povedať, že niekedy išla až cez mŕtvoly a v niektorých momentoch som sa nedokázala stotožniť s jej správaním. Rozumela som jej i nerozumela zároveň. Médiá jej nič neprepáčili a občas mi jej bolo dosť ľúto. Som rada, že v druhej polovici príbehu nám začala ukazovať aj svoju druhú, ľudskejšiu stránku a že sa nad určitými vecami zamyslela a prehodnotila svoj postoj k nim.
Jej otec patril k mojim naj postavám. Je pravda, že zo začiatku mi na ňom trochu vadilo, ako tlačí na svoju dcéru, no neskôr som si ho absolútne zamilovala. Svoju dcéru miloval a podporoval, bol jej najväčším fanúšikom a túžil len po tom, aby bola šťastná. Ich vzťah nebol vždy jednoduchý, napriek tomu si dokázali zakaždým nájsť k sebe cestu.
Príbeh sa primárne točí okolo tenisu, no svoj priestor dostala aj romantika, takže si tu našla svoje aj moja romantická duša. Nápadník Carrie to s ňou nemal jednoduché, niekoľkokrát ho odmietla, (ne)chcene mu ublížila, no on to s ňou nevzdával, vďaka čomu si získal moje sympatie.
Za seba vám môžem knihu (i iné autorkine príbehy) len a len odporučiť.
Pri výbere prvej tohtoročnej knihy z domácej tvorby som stavila na "overenú" sériu Rod von Barevanson (dúfam, že som jej názov napísala správne). Na tejto sérii sa mi najviac páči jej originalita, je to niečo nové, netradičné (v porovnaní s inými knihami, ktoré u nás, ale i v zahraničí vychádzajú). Myslím, že by si stačilo prečítať krátku ukážku a hneď by ste vedeli, o akú sériu ide.
Líščí zámok je už piatou časťou tejto série. Jednotlivé príbehy majú mnoho spoločného (netradičné mená postáv, tajomnú, miestami až strašidelnú atmosféru, zámok plný tajomstiev, temné sily, určité zviera, ktoré tu zohráva dôležitú úlohu a podobne), no pri tom je každý iný, osobitý. Autorka dokáže vždy niečím prekvapiť. Je vidieť, že si musí najskôr naštudovať mnoho vecí, aby ich dokázala v príbehu autenticky priblížiť, za čo má u mňa plusové body.
Tentokrát sa stretávame s dvojičkami Apolinárom a Hypolitom. Kým jeden je skôr tichý, utiahnutý, samotársky, druhý bol zasa taká neriadená strela. Napriek odlišným povahám a mnohým nezhodám mali medzi sebou veľmi blízky vzťah a urobili by jeden pre druhého aj nemožné. Dvojičky v tomto rode totiž trápilo prekliatie - nikdy neprežijú obe.
Pomôcť im má mladá čarodejnica Justína, ktorá najskôr váhala, pretože s touto rodinou už nechcela mať nikdy nič spoločné. Napokon súhlasila, ale podarí sa jej však v čas zrušiť kliatbu? Má na to dostatočné schopnosti? A akú úlohu v tom všetkom zohráva líška? Odpovede na tieto otázky ma veľmi zaujímali, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou.
Samozrejme, nemôže chýbať ani dávka romantiky. Romantická linka sa mi páčila, užívala som si najmä to, ako sa Justína postupne dostávala grófovi pod kožu, "prinútila" ho vyjsť z jeho ulity a vniesla mu do jeho temného života trochu svetla.
Priznám sa, že tento diel síce nepatrí k mojim naj zo série, na tomto mieste stále zostávajú iné časti, pretože k úplnému wow efektu mi tu niečo chýbalo, ale pokiaľ ste čítali predchádzajúce časti, rozhodne si nemôžete nechať ujsť ani túto novinku. Som zvedavá, s čím príde autorka nabudúce.
Túto knihu vám asi nemusím veľmi predstavovať. V posledných mesiacoch obletela celú knižnú komunitu a v decembri sme sa dočkali aj jej slovenského prekladu. Elitná škola, draky, boj o život, intrigy, tajomstvá, nebezpečenstvo, súboje, priateľstvá, láska... toto a mnoho ďalšieho tu čaká na čitateľov. Po dočítaní môžem povedať, že sa tiež pridávam k jej fanúšikom. Užila som si ju viac, než som čakala a hoci by sa našlo pár detailov, na ktorých by sa ešte dalo popracovať, bola som spokojná.
Violet sa mala stať pisárkou a na túto prácu sa tešila. Jednak zbožňovala knihy a jednak by to vyhovovalo aj jej chatrnému zdraviu, keďže stačil malý úraz a hneď mala niečo zlomené. Jej matka s ňou však mala iné plány, a tak sa musela zúčastniť výberu na jazdcov. Keďže mala zdravotné problémy, musela drieť ešte viac než ostatní. Ešte k tomu bola dcérou jednej z veliteliek, prečo bola tŕňom v oku mnohých svojich spolužiakov, ktorí sa jej chceli zbaviť. Páčilo sa mi na nej, že sa nevzdávala a tvrdo na sebe pracovala. Postupne bolo vidieť, že sa čoraz viac zlepšuje a že z nej bude odvážna a spravodlivá jazdkyňa.
Xaden bol celkom tajomná postava. Detaily z jeho osobného života sme sa dozvedali po malých kúskoch a aj tak bolo stále jasné, že nám stále neprezradil všetko. Čím viac sme ho však spoznávali, tým viac si ma získaval a nakoniec som si ho úplne zamilovala, inak to ani nešlo.
Romantika v štýle od nepriateľstva k láske sa mi tiež páčila. Prechod od jedného k druhému bol pomalý, postupný, vďaka čomu na mňa pôsobil uveriteľne. Užívala som si, ako sa Violet a Xaden zbližovali. Na tú pravú romantiku sme si síce museli počkať trochu dlhšie, ale nevadilo mi to, práve naopak, som rada, že autorka im dopriala dostatok času a nič neuponáhľala.
Svet jazdcov a drakov bol podľa mňa vymyslený dobre, aj keď nie som až taký veľký odborník na fantasy. K tomuto sviatočnému obdobiu plnému rozprávok (a drakov) sa mi táto novinka veľmi dobre hodila.
Na konci mi autorka tak trochu zlomila srdce. Samozrejme, že záver zostal otvorený, preto budem dúfať, že sa pokračovania dočkáme čo najskôr.
Príbeh písaný vôňami je historický román, ktorý nás zobral do zákulisia výroby voňaviek a odhalil vzťahy jednej z najúspešnejších rodín v tejto oblasti. Je to príbeh plní vôní, tvrdej práce, plnenia si snov, komplikovaných rodinných vzťahov, nedorozumení, intríg, úspechov i pádov, tajomstiev a, samozrejme, lásky.
Prostredie Francúzska (predovšetkým v 50.rokoch 20.storočia), v ktorom sa príbeh odohrával, sa mi veľmi páčilo a prispievalo k celkovej čarovnej atmosfére príbehu. Striedala sa tu prítomnosť s minulosťou a tieto dve časové linky sa pekne prepájali.
Anouk mala už od detstva vycibrený čuch a snívala o tom, že sa bude živiť výrobou voňaviek. Nemala to jednoduché, keďže neabsolvovala štúdium na potrebnej škole a nikto jej bez toho nechcel dať prácu. Oporu nemala ani v matke, ktorá chcela, aby radšej pracovala v rodinnej lekárni. Keď už pomaly začala strácať nádej, prišla ponuka, aká sa neodmieta. Rozhodla sa ju využiť naplno a ukázať, čo sa v nej skrýva.
Bola to šikovná a dobrosrdečná mladá žena a páčilo sa mi na nej, že sa nenechala skaziť rodinou Girardovcov, nestála o žiadne zvýhodňovanie a na veci si radšej urobila vlastný názor, než aby dala na klebety. Priala som jej úspech, po tom všetkom, čím si prešla, si to zaslúžila.
Vzťahy v rodine Girardovcov boli poriadne zamotané. V kapitolách z minulosti sme sa dozvedeli, ako sa im vlastne podarilo vybudovať ich impérium. So slávou však prišlo aj veľa nedorozumení a niektorí jej členovia sa tak odcudzili, prípadne si nevedeli už ani prísť na meno. Miestami mi bolo dosť ľúto, že kvôli takým "hlupostiam", egu a pýche došlo k toľkej bolesti. O emócie tu rozhodne nebola núdza.
Skrotený vikomt je štvrtým dielom zo série Klub lokajov. Za seba môžem povedať, že mi táto časť sadla o dosť viac ako Komorník, ktorý ma miloval. Od nenávisti k láske, nútená blízkosť, hlavná hrdinka rebelka... táto kombinácia sa mi jednoducho páčila. Bola to taká jednohubka, ktorú som prečítala za pár hodín.
Thea nebola žiadna krehká kvetinka, keď niečo chcela, išla si tvrdo za tým a nebála sa riskovať. Mám rada takéto hrdinky, čo si nenechajú skákať po hlave a majú tak trochu podrezaný jazyk. Zároveň bola dobrosrdečná a priateľská, nikdy neodmietla podať pomocnú ruku a pre svojich blízkych by urobila aj nemožné.
Ewan bol tiež sympaťák. Na prvý pohľad možno pôsobil ako prísny vikomt, vo vnútri to však bol muž s hlavou i srdcom na správnom mieste, stačilo ho len trochu lepšie spoznať. Obaja si v minulosti zažili veci, ktoré ich dosť ovplyvnili a doteraz sa s nimi úplne nevyrovnali. Zároveň ich však ich minulosť aj dosť posilnila.
S romantickou linkou som tiež bola spokojná. Thea a Ewan si najskôr nevedeli prísť na meno, určitá udalosť ich však primäla stráviť spolu viac času, kedy sa lepšie spoznávali a zbližovali. Príbeh nebol veľmi pikantný, no to mi nevadilo, ich vzájomné iskrenie bolo cítiť tak či tak.
Čo sa stane, ak najskôr dôjde k svadbe a až potom príde láska? To sa dozviete v druhej časti série Carolina Comets. Hokejisti, od nepriateľstva k láske, falošný vzťah, grumpy & sunshine... ja som spokojná, dokonca môžem povedať, že Svadba na blind sa mi páčila o niečo viac ako Pukom do srdca. Opäť to bola taká jednohubka, ktorú zhltnete za pár hodín.
Ryan som si obľúbila už v jednotke, bolo to menšia taká neriadená strela a bola s ňou sranda. Teraz sme dostali možnosť spoznať ju ešte lepšie a dozvedieť sa viac o jej trápeniach. V poslednej dobe sa to na ňu valilo zo všetkých strán. Mala úžasnú babku, ktorá ma svojimi hláškami neraz pobavila. Na svoj vek to bolo poriadne číslo a dokázala si omotať okolo prsta nejedného hokejistu. S vnučkou mali krásny, milujúci vzťah, jedna pre druhú by urobili aj nemožné.
Rhodes bol pre mňa od predchádzajúcej časti záhadou, bola som veľmi zvedavá, čo sa skrýva pod tou jeho večne zamračenou maskou. Keď ste ho spoznali viac, bolo to úplné zlatíčko a jednoducho si ho nešlo neobľúbiť. Miestami ma preňho bolelo srdce a najradšej by som ho objala.
Romantická linka bola rozkošná, jedna z tých, pri ktorých som sa celý čas musela usmievať ako slniečko na hnoji. Užívala som si ich počiatočnú nevraživosť i postupné spoznávanie a zbližovanie.
Samozrejme, nesmeli chýbať ani postavy z prvej časti (dokonca i zo série Texting). Páčia sa mi vzťahy, ktoré medzi sebou majú v hokejovom teame. Neustále si robia jeden z druhého srandu, ale keď je treba, sú tu jeden pre druhého.
Táto kniha sa stala hitom TikToku, no musím sa priznať, že som ju na sociálnych sieťach nezaregistrovala, dozvedela som sa o nej až vtedy, keď sa objavila informácia, že bude preložená do slovenčiny. Myslím si, že to bol vydarený debut, kombinácia duchov, určitej detektívnej zápletky a nejakých ťažších tém sa mi páčila. Po takýchto knihách až tak často nesiaham, možno aj vďaka tomu si ich potom, keď sa k nim konečne dostanem, dokážem viac užiť. Občas mi krátka zmena od romantiky padne vhod. Napriek témam ako smrť blízkeho a samovražda dokázal byť príbeh vážny, ale aj vtipný. Možno by som trochu zmenila obálku, predovšetkým vyobrazenie hlavnej hrdinky, ktoré mi k nej až tak nesedí a môže vyvolať mylné očakávania od príbehu.
Leigh si práve prechádzala náročným obdobím - prišla o rodičov, so stratou ktorých sa stále nevyrovnala a dostala sa do bohatej rodiny, o ktorej doteraz netušila, že sú jej príbuzní. Bola odhodlaná zistiť pravdu o tom, kto zabil jej rodičov, čo ju neraz dostalo do problémov. Postupne však bolo vidieť, že sa oťukáva a opäť nadobúda chuť žiť, o čo sa postarala hlavne jej sesternica Myra. Bolo to také číslo, čo chvíľu neobsedelo, mala celkom podrezaný jazyk a k Leigh sa od prvého stretnutia správala veľmi priateľsky a pomáhala jej čo najlepšie sa prispôsobiť novej situácii. Jej strýko a teta boli tiež sympatickí, mala šťastie, že sa dostala k ľuďom, ktorým na nej záležalo.
Hlavnou otázkou príbehu bolo - čiou rukou a prečo zomreli rodičia Leigh? Nechýbali aj nejaké akčné scény, najmä v posledných kapitolách. Priznám sa, že od určitého momentu som mala v hlave hlavného podozrivého, čo sa nakoniec ukázalo ako správny tip.
Samozrejme, ako už vyplýva z názvu knihy, objavujú sa tu aj duchovia. Zaujímavosťou bolo, že hoci tu boli dvaja duchovia, išlo o duchov toho istého človeka - jeden bol duch z jeho detstva, druhý z jeho dospelosti, lepšie povedané staroby. Malý Bodie si zažil niečo podobné ako Leigh, preto vedeli jeden druhého pochopiť. Veľký Bodie už taký príjemný nebol, skôr naopak. Priznám sa, žeby mi nevadilo, keby tu tej ducharčiny bolo aj viac.
Väčšinou sa mi pri sériách stáva, že prvý diel sa mi páči najviac a každý ďalší mi príde o niečo slabší. Pri sérii K odvahe ma nútil strach to bolo presne naopak. Dostali sme záver, ako sa patrí a som rada, že som sa konečne dozvedela odpovede na všetky otázky, ktoré vo mne vyvolali predchádzajúce časti.
Milujem Sergeja, za mňa to bola najlepšia postava z celej série a kľudne by som privítala, keby dostal svoj samostatný príbeh. Tento človek mal toľko podôb a vždy ma dokázal niečím prekvapiť. Niekedy sa správal ako taký šašo a ja som sa nad jeho hláškami buď nesmierne bavila, alebo pretáčala očami (ale vôbec nie v zlom). Inokedy vedel byť celkom strašidelný a nebezpečný, žeby som mu nechcela skrížiť cestu. Bol nesmierne inteligentný, nič mu neušlo a vždy bol minimálne tri kroky pred vami. Vo svojom živote si vytvoril vlastné pravidlá a teórie, podľa ktorých žil a väčšina z nich mala hlbší príbeh. Vyžarovala z neho taká zvláštna energia, ani neviem nájsť vhodné slovo, akým by som ju opísala, ale jednoducho si ho nešlo neobľúbiť. Už celkom dlho sa mi žiadna postava nedostala takto pod kožu.
S Derekom tvorili skvelú dvojicu a postupne si medzi sebou vytvorili silné priateľstvo. Nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby jeden druhého podpichli, no keď išlo do tuhého, kryli si chrbát. Bolo cítiť, že si fakt sadli (čo na začiatku nečakal asi ani jeden z nich) a majú sa radi. V tretej časti dostali oveľa viac priestoru ako Alex, Hal a ich partička, ale ani trochu mi to nevadilo, práve naopak.
Ian a Brad, ďalšie vtipné duo, ktoré ma bavilo. Zbožňujem to ich neustále doberanie, predovšetkým o upratovaní. Opäť sa ukázalo, že sú to skvelí kamaráti a pre Alex a Hala boli veľkou oporou. Udalosti z konca dvojky ich vzťah dosť naštrbili a bolo už len na nich, či sa im podarí všetko zachrániť, alebo sa ich cesty rozdelia. Niektoré momenty boli poriadne emotívne.
Čo viac dodať, táto séria bola pre mňa milým prekvapením a som rada, že som sa do nej pustila. Dúfam, že si od autorky budeme môcť ešte niečo prečítať.
Na knihách tejto autorky som vyrastala, preto keď som sa dozvedel, že jej po dlhšom čase vyjde nová kniha, veľmi som sa potešila. V čase môjho dospievania patrila Enja spoločne so Zuzkou Šulajovou ku kráľovnám slovenských YA romantických príbehov. Čítať po istom časovom odstupe autorkinu novú knihu vo mne vyvolalo slušnú dávku nostalgie. Priznám sa, že k Na jednej lodi mám síce určité výhrady a k úplnej spokojnosti som tu niečo postrádala, no napriek tomu sa mi príbeh páčil a jeho čítanie som si užila.
Stredoškoláčka Izabela bola fajn baba a ukázala nám hneď niekoľko svojich stránok, tú drsnú i tú citlivú. Určité rodinné udalosti ju podľa mňa primäli predčasne dospieť a v niektorých veciach bola vyspelejšie a zodpovednejšie než jej rovesníci. V určitých momentoch však najprv konala, až potom premýšľala, a hoci to nerobila so zlým úmyslom, dostalo ju to neraz do problémov. Vyžarovala zo seba niečo magické, čo nebolo len zásluhou jej správania, ale aj jej vzhľadu.
Ľuboš na mňa na prvý pohľad pôsobil ako človek, ktorý sa vie tešiť z maličkostí a k spokojnosti toho nepotrebuje veľa. Bolo mi však jasné, že niečo skrýva a postupne sa čoraz viac ukazovalo, ako ho jeho minulosť poznačila. Zo všetkých narážok som si postupom času v hlave vytvárala teóriu o tom, čo sa mu asi stalo, čo sa nakoniec viac-menej potvrdilo. Niekedy sa vie s nami život pekne zahrať. Našťastie, mal aspoň skvelého kamaráta, ktorý bol preňho v ťažkých časoch veľkou oporou, mohol sa oňho oprieť a vždy spoľahnúť.
Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá sa odohráva počas stanovačky a v podstate jej nemám čo vytknúť. Užívala som si spoznávanie a zbližovanie našej dvojice a to, že im v ceste stálo mnoho prekážok a nemohli byť spolu, robilo ich vzťah ešte príťažlivejším. V druhej časti moje nadšenie trochu opadlo. Niektoré veci sa tu v podstate opakovali (máme/nemáme šancu na spoločnú budúcnosť), radšej by som prijala nejaké iné zápletky, Izabela zostala skôr ustráchaná a Ľuboš zasa taký vážnejší, temnejší, viac sa mi páčili takí, akých sme ich poznali na začiatku. Jednoducho mi tu chýbalo niečo, čo by ma posadilo na zadok.
Autorka do príbehu zaradila aj viacero vážnych tém ako sexuálne obťažovanie, násilie, narušené rodinné vzťahy, problémy súčasnej mládeže a podobne. Samozrejme, že badať zmeny aj v jej štýle písania (keď to porovnám s jej staršími knihami), aspoň na mňa pôsobil tak "dospelšie" (neviem nájsť vhodnejší výraz). Dúfam, že na jej ďalšiu knihu si počkáme kratší čas ako sme čakali na túto novinku.
Posledný dar je smutno-krásny príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnávaní sa so stratou, hľadaní seba samého, druhých šanciach, rodine, priateľstve a láske. Priznám sa, že pri niektorých scénach som si aj poplakala, no príbeh ma zahrial pri srdci a čítanie som si užila.
Cassie v detstve prišla o oboch rodičov a v podstate ju vychoval brat, s ktorým mali veľmi blízky vzťah. Vytvoril pre ňu špeciálnu vianočnú tradíciu - honbu za pokladom podľa indícií. Bolo vidieť, že Tom bol skvelý brat, kamarát a človek, ktorý si rýchlo dokázal získať sympatie ľudí okolo seba a každý ho mal rád. Keď prišlo k tej zlomovej udalosti, všetko som prežívala s jeho milovanými a tak trochu mi pukalo srdce.
Cassie bola šikovná mladá žena so srdcom na dlani, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku. Bolo mi jej veľmi ľúto, život ju teda rozhodne nešetril a ani si nechcem predstaviť, žeby sa mi stalo niečo podobné. Našťastie mala okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbili a boli jej v týchto časoch oporou.
Zo Sama som mala od začiatku také zmiešané pocity, nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách a nejak som si k nemu nevedela nájsť cestu. Nakoniec sa mi to síce podarilo, ale až niekedy v trištvrťke knihy. Prehodnotil určité veci vo svojom živote, mali sme možnosť ho lepšie spoznať a ja som mu dokázala viac porozumieť.
Romantické linka bola v tomto prípade trochu jemnejšia a nehrala prím, skôr sa nachádzala v úzadí a na tú pravú romantiku sme si museli dlhšie počkať, ale nejak mi to nevadilo.
