Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Po štyroch knihách z fantasy série Katja sa nám tentokrát Natali predstavila i ako autorka romantiky. Jej novinka Podaj mi ruku, keď sa topím je príbeh o nových začiatkoch, priateľstve, rodine, komplikovaných vzťahoch, prekonávaní strachu, podaní pomocnej ruky, láske. Autorka sa tu venovala citlivej a ,bohužiaľ, v súčasnosti aj dosť aktuálnej téme, ktorá do príbehu vniesla aj trochu ,,akcie".
Priznávam, že začiatku mi chvíľu trvalo, kým som do príbehu poriadne začítala, ale keď sa dej naplno rozbehol, už som ju nedokázala odložiť.
Saša bola mladá mamička, ktorá mala starostí nad hlavu. Starala sa o syna, pracovala, aby oboch uživila, chodila za matkou, s ktorou nemali zrovna blízky vzťah a riešila každodenné maličkosti. Mala dobré srdce a ochotne pomáhala tým, ktorí to potrebovali, za čo má môj obdiv, keďže iní pred rovnakými vecami radšej zatvárali oči. Páčila sa mi aj jej kreatívna práca. Predchádzajúci vzťah jej však dosť znížil sebavedomie (jej ex mi vedel pekne zdvihnúť tlak) a občas jej trvalo, kým si pre seba dokázala dopriať niečo... viac. Obľúbila som si aj jej najlepšiu kamarátku, s ktorou si boli navzájom oporou a ktorá ma svojími hláškami neraz pobavila.
Hlavný hrdina bol úplne skvelý - starostlivý, inteligentný, dobrosrdečný, zručný, priateľský... jednoducho ten typ frajera/manžela, ktorého by ste brali všetkými desiatimi. Zakaždým, keď som si myslela, že už ho nejde milovať viac, urobil niečo, vďaka čomu si ma viac a viac obmotával okolo prsta. Jeho si jednoducho nešlo neobľúbiť. Vôbec by som sa nečudovala, keby som pri niektorých scénach mala srdiečka v očiach.
Romantická linka sa vyvíjala postupne, vďaka čomu na mňa pôsobila prirodzene. Bavilo ma sledovať, ako sa Saša a nový muž v jej živote lepšie spoznávali a zbližovali, neraz som sa pri čítaní usmievala ako slniečko na hnoji. Saša si po tom všetkom s jej bývalým zaslúžila niekoho, kto by sa o ňu staral, bol jej oporou a mal ju rád takú, aká bola. Samozrejme, nechýbali ani pikantné scény.
Novinka Podaj mi ruku, keď sa topím dosiahla očakávania, ktoré som od nej mala a po dočítaní môžem povedať, že som spokojná a knihu vám určite odporúčam. Natali ma už predtým presvedčila, že vie písať kvalitné fantasy a teraz ukázala, že romantika jej ide tiež. Dúfam, že sa od nej dočkáme aj ďalších romantických príbehov.
Dúfala som, že tento príbeh raz uzrie svetlo svetla, už odkedy ho Karin spomínala na svojom Instagrame a som veľmi rada, že nakoniec to vyšlo a ja držím knihu v rukách. Čo si budeme hovoriť, nenechám si ujsť žiadnu romantiku z hokejového prostredia. Prelomenie ľadov však nebola typická hokejová romanca. Nesústredila sa primárne na romantiku, ale na závažnejšie témy ako ľudská psychika, výčitky svedomia, démoni z minulosti, traumy, zadržiavanie emócií a podobne.
Bolo vidieť, že Karin zbožňuje hokej a má v ňom veľký prehľad, čo preniesla aj do príbehu. Hokeju tu bolo naozaj veľa, ale nevadilo mi to, práve naopak (čo je paradox, lebo v reálnom živote hokej hneď prepínam). Zobrala nás na tréningy, na zápasy i do šatne a vytvorila tu pravú hokejovú atmosféru.
Severín... pukalo mi preňho srdce a zároveň som mala chuť s ním zatriasť, nech si konečne nechá pomôcť a netýra toľko sám seba. Nejednu scénu som čítala so slzami v očiach, jeho príbeh ma fakt dostal. Od začiatku bol tajnostkársky, málokoho si pustil bližšie k telu, emócie držal hlboko vo svojom vnútri, mal problém o sebe rozprávať, neustále ho prenasledovala minulosť, ťažili ho výčitky svedomia. Kapitoly z minulosti nám však postupne prezrádzali, čo sa mu stalo...
Jeho priateľstvo s Juhom bolo skvelé, títo dvaja sa výborne dopĺňali a boli ako bratia. Nikdy s nimi nebola nuda a zakaždým si kryli chrbát.
Deli má u mňa veľký obdiv za jej trpezlivosť, ktorú prejavila pri práci so Severom. Je mi jasné, že iní kouči by to s ním už vzdali, ale ona bola odhodlaná mu za každú cenu pomôcť a nenechať sa jeho správaním odradiť. Taktiež sa mi páčilo, že napriek tomu, že ju priťahoval, mu dokázala dlho odolávať a udržiavať v ich ,,vzťahu" profesijný odstup. Nenechala sa vykoľajiť a dokázala v kľude reagovať i v emočne vypätých situáciách. Bolo vidieť, že to bola odborníčka vo svojom odbore.
Romantická linka sa vyvíjala naozaj pomaly, čo mám ja osobne veľmi rada, pretože je to pre mňa uveriteľnejšie ako napr. láska na prvý pohľad. Ako som už spomínala, romantika tu nehrala hlavnú úlohu, skôr sa to prirodzene vyvíjala popri riešení iných tém. Bavilo ma sledovať, ako sa Deli postupne dostávala Severovi pod kožu, ako sa lepšie spoznávali a zbližovali, ako spolu flirtovali či vtipkovali.
Prelomenie ľadov vám môžem odporučiť všetkými desiatimi. Pevne dúfam, že sa dočkáme vydania aj ďalších hokejových príbehov, ktoré má Karin už napísané (a na ktorých stále pracuje), pretože by bola veľká škoda, keby zostali len v jej šuflíku (alebo lepšie povedané v počítači").
Meghan Quinn mám zafixovanú ako autorku vtipných romantických príbehov a presne toto som očakávala aj od prvej časti jej hokejovej série The Vancouver Agitators. Moje očakávania boli naplnené a novinku O tom bozku ani muk som si užila od začiatku do konca. Čítala sa naozaj rýchlo, stránky mi len tak ubiehali pod prstami.
Winnie bola zlatíčko a všade, kam prišla, so sebou priniesla pozitívnu energiu, aj napriek tomu, že nedávno si prešla náročným obdobím. Bola tak správne bláznivá a svojou priateľskou a dobrosrdečnou povahou si dokázala rýchlo získať sympatie ľudí okolo seba. Mala však aj nízke sebavedomie a dosť o sebe pochybovala. Jej kamaráti boli tiež čísla, každý z iného dôvodu.
Pacey bol tiež veľký sympaťák, nešlo si ho neobľúbiť. Bol starostlivý a ochranársky, pre svojich blízkych by urobil prvé i posledné. K Winnie sa od začiatku správal veľmi pekne a určite som pri niektorých scénach mala v očiach srdiečkach. Vedel, ako sa dostať do ženského srdca.
Zamilovala som si aj jeho spoluhráčov, títo hokejisti boli úplne skvelý. Zbožňovala som ich priateľstvo a vzájomnú dynamiku. Každý bol iný, ale dobre sa dopĺňali. Nenechali sú ujsť jedinú príležitosť, aby si jeden z druhého urobili srandu. Keď však išlo do tuhého, stáli pri sebe, pomáhali si, podporovali sa. Vniesli do príbehu veľkú dávku humoru a ja už sa teraz nemôžem dočkať ich vlastných príbehov.
Romantická linka sa tiež vydarila, celý čas som sa pri čítaní usmievala ako slniečko na hnoji. Winnie potrebovala takéhoto muža, ktorý by jej neustále dokazoval, že je skvelá taká, aká je a nepotrebuje sa meniť. On vo svojom živote zasa potreboval niekoho, kto mu ukáže, že sa všetko netočí len okolo hokeja.
Za seba vám môžem túto hokejovú (aj keď hokeja tu naozaj veľa nebolo) romancu odporučiť a budem netrpezlivo očakávať ďalšiu časť.
Téma slobodných rodičov a celkovo detí patrí k mojím obľúbeným, preto som sa na túto knihu veľmi tešila (a taktiež kvôli tomu, že aj predchádzajúce časti série sa mi páčili, hlavne Mile High)... a bola presne taká skvelá, ako som čakala. V pascí som si naozaj užila, bolo ťažké ju pustiť z rúk a čítala sa mi ľahko a rýchlo, ani som si neuvedomovala, ako mi stránky ubiehajú pod prstami.
Kai si ma získal už v predošlej knihe, hoci tam nedostal až tak veľa priestoru. Slobodnému otcovi, ktorý sa s láskou stará o svojho malého synčeka, sa len veľmi ťažko odoláva. Pre svojho syna by zniesol i modré z neba a mňa pri ich spoločných scénach vždy zahrialo pri srdci. Kai o sebe síce neustále pochyboval, ale jeho syn by nemohol mať lepšieho otca. Bol starostlivý, zodpovedný, dobrosrdečný, láskavý... jednoducho sem s takýmto chlapom! Malý bol krásny, šikovný a hlavne usmievavý chlapček, ktorý do príbehu vniesol dávku rozkošnosti. Vôbec sa nečudujem, že si okolo prsta omotal všetkých vo svojom okolí.
Miller bola taká neriadená strela, rada sa zahrávala s ohňom, riskovala, obchádzala pravidlá, skúšala nové veci a užívala si život. Zároveň si však na svojich pleciach niesla veľkú záťaž, ktorá v nej vyvolávala výčitky svedomia a nútila ju neustále niečo dokazovať, sebe i svojmu okoliu. Jej správaniu som rozumela, hoci tiež musím povedať, že neskôr ma už aj trochu štvala a dúfala som, že konečne otvorí oči a uvidí skutočnú pravdu, nie tú skreslenú, ktorú si vsugerovala. Obľúbila som si aj jej otca, bol to správny chlap a veľký dobráčisko, mali medzi sebou vybudovaný krásny vzťah.
Aj v tomto prípade sa nám potvrdilo, že protiklady sa priťahujú a že ,,co se škádlíva, to se rádo míva". Miller vtrhla do Kaiovho života ako veľká voda a hoci on to najskôr považoval za katastrofu, presne niekoho takého v živote potreboval... a jeho syn tiež. S radosťou som sledovala, ako si k sebe hľadajú cestu nielen Miller a Kai, ale aj Miller a Kaiov syn. Veľkú časť knihy som z tváre nedokázala striasť prihlúply úsmev. Medzi Millerom a Kaiom len tak lietali iskry a ich vzájomnú príťažlivosť ešte viac podnietila chuť niečoho ,,zakázaného". Potom zasa prišla emočná jazda, kedy som pri čítaní mala slzy v očiach. Romantická linka bola jednoducho super.
Nesmiem zabudnúť ani na Kaiových spoluhráčov, ktorí mi tiež prirástli k srdcu. Niekedy sa správali ako malé deti a stále si museli robiť jeden z druhého srandu, ale keď išlo do tuhého, stáli pri sebe a kryli si chrbát. Navyše sa v príbehu postarali o dostatok humoru a neraz ma rozosmiali.
Autorka nám viac-menej naznačila, ktorej dvojici sa bude venovať ďalšia kniha a ja sa na ňu už teraz teším. Dúfam, že sa jej dočkáme čo najskôr.
Medzi láskou a nenávisťou je tenká hranica, čo nám dokázala aj tretia časť série Hry s diablom. Hriešnu príťažlivosť som si fakt užila a prečítala som ho v priebehu pár hodín.
Je mi jasné, že Gemma svojou povahou nesadne každému, ale ja som si ju obľúbila. Bola cieľavedomá, pracovitá, inteligentná a pohodová, no bohužiaľ, v mužskej spoločnosti to často nestačilo. Ona sa s tým však nenechala odradiť a bola odhodlaná preraziť v mužskom svete a ukázať im, že ženy sú pre nich rovnocenné partnerky. Pri niektorých názoroch a činoch jej nadriadených sa mi vo vrecku otváral nožík. Čo sa týka emocionálnej stránky, tam si tak istá nebola a občas pôsobila ako ľadová kráľovná. Po tom všetkom, čím si prešla, som jej správaniu ale rozumela (hoci aj mňa miestami trochu hnevala).
Aj Ben bol úspešný právnik, no mal však takú pohodovú povahu a nežil len prácou. Užíval si byť stredobodom pozornosti a ľudia si ho rýchlo obľúbili. Bolo mi jasné, že niečo skrýva a nehovorí celú pravdu (ku koncu som mala chuť naňho nakričať, nech sa konečne ,,vymačkne"), ale inak to bol sympaťák.
Enemies to lovers patria k mojim obľúbeným a v tomto prípade sa táto romantická linka naozaj vydarila. Gemma a Ben si išli po krku, neustále sa podpichovali, robili si naschvály, súperili v práci, no bolo jasné, že ,,co se škádlíva, to se rádo míva". Bavilo ma sledovať, ako si k sebe hľadali cestu, ako sa Ben nenechal odradiť a postupne sa dostával Gemme pod kožou a ona sa pod jeho vplyvom otvárala a začínala si užívať aj iné veci než len prácu.
Druhý diel série Cottonwood Cove je tu a za seba môžem povedať, že sa mi páčil ešte o niečo viac než jednotka. Bol to príjemný romantický príbeh z prostredia malého mestečka, v ktorom nechýbal humor ani vážnejšie témy. Čítal sa v podstate sám a ja som si ho užila od prvej po poslednú stranu.
Georgia bola veľké zlatíčko, vyžarovala z nej pozitívna energia a veľká dobrota, všade, kde prišla, to rozžiarila a svojou priateľskou povahou si dokázala rýchlo získať ľudí vo svojom okolí. Občas bola ako neriadená strela a prekročila určité hranice, ale mne to nevadilo, práve naopak. Zamilovala som si aj jej veľkú a pomerne chaotickú rodinu (predovšetkým jej rozkošnú neterku), ktorá vždy stála pri sebe a s ktorou nikdy nebola núdza o zábavu.
Maddox síce na ľudí pôsobil ako prísny šéf, s ktorým je neradno sa zahrávať, ale pomerne rýchlo sme zistili, že pod jeho tvrdou maskou sa skrýva dobré srdce. Jeho príbeh ma chytil za srdce a dúfala som, že sa mu podarí napraviť rodinné vzťahy (teda aspoň niektoré, pretože istého člena jeho rodiny som si neobľúbila a ja neviem, či by som mu po tom všetkom dala druhú šancu).
Kancelárske prostredie, šéf a asistentka, slniečko a frfloš... to bola kombinácia, ktorá sa mi páčila. Maddox vo svojom živote potreboval presne niekoho takého, ako bola Georgia. Nebála sa ho (ako ostatní), vedela mu povedať svoje a svojou bezprostrednosťou sa mu dostávala čoraz viac pod kožu. Pri niektorých scénach som sa usmievala ako slniečko na hnoji. On jej zasa doprial priestor, aby sa mohla rozvíjať a ukázať, čo sa v nej skrýva. Nesnažil sa ju zmeniť a dokazoval jej, že je skvelá taká, aká je.
Autorka nám v krátkosti načrtla, na akú dvojicu sa môžeme tešiť v treťom pokračovaní a už teraz tento príbeh vyzerá naozaj sľubne. Snáď naň nebudeme musieť dlho čakať.
Po niekoľkomesačnej prestávke sme opäť dostali šancu vrátiť sa k našim starým známym, ktorých sme spoznali v autorkiných predchádzajúcich knihách Nelám mi srdce a Nelám mi krídla (a vlastne aj v jej niektorých ďalších knihách, keďže svoje príbehy a postavy vie pekne poprepájať). Priznám sa, že zo začiatku som mala hlavu ako melón, predsa len, prvé dve časti som čítala už pred nejakým časom, takže mi chvíľu trvalo, kým som si na niektoré veci pospomínala. Najdôležitejšie detaily sa mi však postupne vybavili, takže som sa plnou parou vrhla do deja.
Príbeh je vyrozprávaný z pohľadov viacerých postáv, ktoré sa striedajú, čo mne osobne nevadilo, ani som nemala problém vnímať, kto čo ,,hovorí". Vďaka tomu som naopak mala pocit, ako by sme v jednej knihe dostali hneď niekoľko samostatných príbehov. Autorka sa zamerala na osudy niekoľkých mladých ľudí, ktorí riešia rôzne problémy, nesú si na pleciach ťarchu, bojujú s démonmi, hľadajú sa, túžia po láske, priateľoch, rodine, objatí...
Musím povedať, že doteraz som z Thomasa nebola taká unesená ako iné čitateľky. V určitom momente ma naštval a ja som mu to nejak nevedela odpustiť. Avšak, Thomas, ktorého sme stretli v tejto časti, si získal moje sympatie a prirástol mi k srdcu. Škoda, že sme tu nemali aj nejaké kapitoly z jeho pohľadu.
Adam, Andrein mladší brat, bol predtým na zabitie. Aj teraz boli chvíle, kedy by som ho (ako sestra) najradšej roztrhala v zuboch, no zároveň ma jeho postava dosť bavila. Občas bol ešte k tomu aj taký rozkošný, takže som nad jeho občasnými neplechami dokázala prižmúriť oko. Celkovo mám pocit, že Andreina linka bola z celého príbehu najucelenejšia (tým myslím, že sme dostali všetky potrebné odpovede a viac-menej sa jej príbeh uzatvoril).
Príbehy Viktora, Dafné a Fredyho podľa mňa ešte úplne uzatvorené nie sú a viem si predstaviť, že autorka by sa k nim ešte mohla vrátiť a dopriať im (aj nám) ešte jeden príbeh, prípadne ich nejak zakomponovať do úplne nových kníh (už sme sa presvedčili, že toto je jej parketa). Epilógy nám síce priniesli nejaké odpovede, ale mne to nestačilo. Rozumiem, že niektoré veci boli takto napísané naschvál, aby to zostalo na čitateľovej predstavivosti, no ja mám radšej, keď dostaneme konkrétne odpovede, pretože potom mám nutkanie neustále sa sama seba pýtať ,,čo ak..", vytvárať si rôzne predstavy a nemám ,,dušu na mieste".
Musím pochváliť aj grafické spracovanie knihy, od obálky cez oriezku po grafiku vo vnútri knihy. Je to veľká kráska, ktorá poteší nejedno (čitateľské) oko.
Celkovo sériu ,,Nelám mi" hodnotím kladne. Nie je to síce úplne jednoduché čítanie, keďže autorka tu riešila viacero závažných tém a svoje dospievajúce postavy vôbec nešetrila, ale dokázala sem ,,prepašovať" aj dávku humor a romantiky.
Musím povedať, že už dlho som sa nebála pustiť do nejakej knihy tak ako do tejto. Nielen, že Bez pravidiel malo otvorený koniec, ale Miška mala na Pravidlá hry niekoľko narážok, podľa ktorých som očakávala, že nie všetko skončí tak, ako by som chcela (naozaj som mala v hlave niekoľko ,,hororových" scenárov, ktoré si pre nás mohla pripraviť). Ako to nakoniec dopadlo?
Zo začiatku sa príbeh niesol v duchu, ktorý nastolila jednotka... a zrazu bum, z erotického románu sme prešli do kriminálky, v ktorej nás Miška absolútne nešetrila. Boli tu momenty, kedy mi pri čítaní tiekli slzy a bolelo ma pri srdci, inokedy som zasa mala chuť nadávať a vyhodiť knihu von oknom. Ešte nejaký čas po dočítaní som nevedela, čo so sebou a musela som na knihu myslieť. Bola kniha napísaná skvelo? Áno! (Aj keď mám trochu problém použiť slovo ,,skvelý/úžasný" v spojitosti s témami, ktoré sa tu riešili). Mala som z niektorých vecí rozporuplné pocity? Tiež áno!
Keď Miška po prvýkrát povedala, že v príbehu sa objavia aj Adam s Júliou, potešila som sa, keďže sú to moji obľúbenci. Počas čítania som to však niekoľkokrát ,,oľutovala" a priala by som si, aby im Miška dala ,,pokoj" (vo všeobecnosti nemám veľmi rada, keď vyjde ďalší príbeh o postavách, ktoré už dostali svoj ,,šťastný koniec", pretože mi je jasné, že sa musí niečo pokaziť). Zároveň ale rozumiem, prečo si Miška vybrala práve ich.
Myslela som si, že budú vedľajšími postavami, no v skutočnosti by som povedala, že Pravidlá hry boli skôr pokračovaním ich príbehu, nie príbehu Lesie a Ericha. Erich ma v istom momente sklamal a s tým sa u mňa stratilo aj určité čaro ich vzťahu, ktoré som v jednotke zbožňovala (bolo mi to ľúto, ale jednoducho som si nevedela pomôcť). Zato Júlia a Adam mi len opätovne potvrdili, prečo ich tak milujem.
Lesia a Júlia boli z podobného cesta, obe mali podrezaný jazyk, bláznivú povahu, špecifický zmysel pre humor a ako ukázali, aj obrovskú vnútornú silu. V ťažkých časoch si boli veľkou oporou a vytvorilo sa medzi nimi hlboké puto.
Mne osobne prechod od erotického románu k povedzme kriminálke nevadil, mám rada spojenie romantiky a určitých akčných scén. Viaceré momenty boli drsné, kruté, surové, bolestivé, jednoducho emočne nabité a ja som Mišku neznášala za to, že nám to robí. Zároveň sem dokázala zakomponovať aj svoj povestný humor a tým určité situácie odľahčiť. Hoci by som si priala, aby sa určité veci nestali alebo sa stali inak, Miške sa nedá uprieť, že nám dopriala ďalšie kvalitné čítanie.
Máme tu ďalšiu knihu od Vi Keeland a ja môžem opäť raz konštatovať, že autorka ma nesklamala. Nečakaný zvrat začal ako klasická enemies to lovers romantika plná humoru a iskrenia, no v druhej polovici sa Vi rozhodla, že dá pekne zabrať našim emóciám. Je to príbeh o nepredvídateľnosti života, užívaní si každej chvíle, ktorá nám je dopriata, o neľahkých rozhodnutiach, rodine a o láske, ktorá sa často objaví, keď ju najmenej čakáme. Autorka sem zaradilo niekoľko vážnych tém, no napriek tomu sa mi kniha čítala ľahko a zhltla som ju za pár hodín.
Nora sa nám predstavila ako energická mladá žena, ktorá sa nebála vyskúšať nové veci a chvíľu neobsadela na mieste. Bola tak správne drzá a svojou povahou si ma získala. Zároveň bolo okolo nej niečo tajomné a ja som celý čas mala pocit, že nám niečo nehovorí. Vadilo mi na nej len to, že niekedy Beckovi zbytočne krivdila, čo si nezaslúžil.
Beck mal veľké srdce a hoci sa občas mohlo zdať, že na svoju chorú babičku moc tlačí, chce za ňu rozhodovať, odmieta porozumieť jej rozhodnutiam a je až príliš úpätý, všetko to robil z lásky. Nehovorím, že ma s tým niekedy neštval, ale zároveň som mu rozumela. Vôbec netuším, ako by som sa v podobnej situácii zachovala ja. Jeho babička bola inšpiratívna žena, ktorá vedela, že sa jej kráti čas, a preto sa ho snažila čo najlepšie využiť. Páčil sa mi aj Beckov vzťah s jeho mladším bratom, najmä to ich neustále podpichovanie.
Medzi Norou a Beckom to fungovalo od prvého stretnutia a každý v ich okolo mohol cítiť ich vzájomné iskrenie. Aj keď malo ísť o jednorazovú záležitosť a nevinný flirt, ich city za krátky čas prerástli do niečoho viac a na oboch čakala neľahká skúška.
Nečakaný zvrat určite patrí k autorkiným TOP knihám. Som rada, že už o niekoľko mesiacov vyjde v slovenskom preklade jej ďalšia kniha a my na ňu nebudeme musieť dlho čakať.
Elle vie písať skvelé hokejové romance, čo opäť potvrdila pri prvej časti jej novej série Zápisky z kampusu. Čítať Vplyv bolo ako vrátiť sa po dlhej dobe domov. Zbožňujem sériu Off-Campus, predovšetkým Návrh je mojou srdcovou záležitosťou a Garrett Graham bude pre mňa navždy jedným z mojich najobľúbenejších knižných frajerov. Vrátiť sa do tohto sveta a čítať príbeh o jeho dospelej dcére bola veľká nostalgia. Vždy, keď sa v príbehu objavila nejaká známa postava, ma zahrialo pri srdci a v hlave sa mi vynorilo množstvo spomienok.
Gigi bola skvelá - pracovitá, cieľavedomá, skromná, dobrosrdečná, energická, tak správne drzá. Naozaj nebolo ťažké si ju obľúbiť. Mala slávneho otca, ale nestúplo jej to do hlavy, práve naopak, odmietala akúkoľvek protekciu a všetko si chcela vybojovať vlastnými silami.
Luke bol skôr uzavretý, nerád hovoril o svojom súkromí a málokoho si pustil bližšie k telu. Nemal zrovna najlepšiu povesť, no keď ho človek lepšie spoznal zistil, že je to chalan s hlavou i srdcom na správnom mieste. Po tom všetkom, čím si v živote prešiel, sa nemožno čudovať, že bol taký, aký bol.
Romantická linka bola super, títo dvaja ma veľmi bavili, neraz som sa pri čítaní musela smiať. Ich vzájomná chémia fungovala na 100% a nebola tu núdza ani o poriadne horúce momenty.
V príbehu bolo veľa hokeju, no vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Síce nie som hokejová fanúšička a ani poriadne nepoznám pravidlá, no Elle to dokáže tak dobre nakombinovať s romantikou, že sa obe zložky pekne dopĺňajú a pôsobí to na mňa prirodzene. Spoznali sme novú generáciu hokejistov Briaru, mnohých som si obľúbila, najmä vďaka humoru, ktorý do príbehu vniesli.
Čo viac dodať, bola som maximálne spokojná, čítanie som si užila od prvej po poslednú stranu a už teraz sa nemôžem dočkať ďalšej časti.
