Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Autorka už na svojom konte niekoľko kníh má, no ja som sa s jej tvorbou stretla po prvýkrát. Sľub je príbeh o druhých šanciach, nových začiatkoch, rodine, priateľstve, vzťahoch a láske. Pár detailov, na ktorých by sa ešte dalo popracovať, by sa síce našlo, ale inak som bola s príbehom spokojná. Čítala sa ľahko a rýchlo.
Páčil sa mi nápad rozdeliť príbeh na dve časti, pričom jedna bola podaná zo ženského pohľadu a tá druhá zasa z mužského. Bolo by fajn, keby spomienky na minulosť boli nejak vyznačené, napríklad iným typom písma, pretože občas sme sa zrazu premiestnili o pár rokov späť a takýto nečakaný skok mohol byť pre niektorých čitateľov mätúci.
Jola si práve prechádzala náročným obdobím a jej manželský život sa jej doslova rúcal pod rukami. Jej manžel ma poriadne naštval, postavil ju pred hotovú vec, nedal jej priestor na vyjadrenie vlastného názoru, zhodil na ňu všetku vinu a ešte k nej ani nebol úprimný. Takéto správanie si naozaj nezaslúžila. Obľúbila som si aj jej mamu, ktorá bola pre ňu veľkou oporou a vždy sa na ňu mohla spoľahnúť.
August bol tiež sympaťák. Bohužiaľ, on nemal takú milujúci rodinu ako Jola a pri jeho spomienkach na detstvo a dospievanie mi pre tohto malého chlapca pukalo srdce. Napriek tomu všetkému na svojich rodičov nezanevrel, práve naopak, keď ho potrebovali, stál pri nich a snažil sa im pomôcť, za čo má môj obdiv.
Jola a August bývali najlepšími kamarátmi a svojou prvou láskou, no potom sa August s rodinou odsťahovali a ich kontakty sa prerušili. Po rokoch sa ich cesty opäť preťali a hoci bolo cítiť, že jeden na druhého nezabudli, život si pre nich pripravil mnoho prekážok a o svoju lásku museli poriadne zabojovať. Ich vzťah bol ako na horskej dráhe a dočkali sme sa emócií, humoru i pikantných scén. Priznám sa, že občas som nad ich správaním pretáčala očami, ale inak som im fandila, aby konečne našli to, po čom tak dlho túžili.
Hana Repová patrí už k overeným autorkám, jej knihy automaticky pridávam na TBR zoznam a do ich čítania sa púšťam s veľkými očakávaniami. Našťastie, ani tentokrát som nezostala sklamaná a knihu som zhltla za pár hodín. Boli tu pekne nakombinované závažné témy, emócie i vtipné situácie.
Ak bude treba, pohnem aj vesmírom je príbeh nielen o láske, ale aj o komplikovaných rodinných vzťahoch, tajomstvách, klamstvách či druhých šanciach a nových začiatkoch. Keď sa nám objasnilo, na čo odkazuje názov knihy, zahrialo ma pri srdci.
Nora to v poslednej dobe nemala vôbec jednoduché, valilo sa to na ňu zo všetkých strán a dozvedela sa veci, ktoré jej svet prevrátili hore nohami. Mala pocit, že ju všetci jej blízki zradili a nevedela, komu ešte môže veriť. Život jej toho v krátkom čase naložil na plecia veľmi veľa, z čoho mi bolo smutno. Bola to sympatická mladá žena, ktorá vždy stála pri svojej rodine.
Myslela som si, že romantická linka bola od začiatku jasná, ale v tomto smere sa s nami autorka trochu pohrala. V Norinom živote sa totiž objavilo viacero mužov a priznám sa, že pri tomto ľúbostnom trojuholníku som nemala hneď jasného favorita. Istý čas som fandila jednému, potom si ma získal druhý.
Z celého príbehu ma najviac bavila časť odohrávajúca sa na vidieku a vôbec by mi nevadilo, keby bola o niečo dlhšia. Tieto malé dedinky/mestečká majú svoje čaro. Zbožňujem, akí sú si tu ľudia blízki, pomáhajú si, podporujú sa, starajú sa jeden o druhého. Človek tu síce nič neutají, ale keď ide do tuhého, všetci mu kryjú chrbát, ako to bolo ukázané aj v tomto príbehu.
Pokiaľ si chcem prečítať nejakú príjemnú YA romantiku, Silvia Demovičová je jednou z mojich stávok na istotu. Nesklamala ma ani tentokrát a dopriala nám ďalší skvelý príbeh, ktorý som mala problém odložiť z rúk a keby som nemusela ísť do práce, prečítala by som ho v podstate na jeden záťah. Milujem tú nostalgiu, ktorá ma vždy chytí pri čítaní podobných príbehov a spomeniem si na obdobie svojho dospievania, keď som na takýchto knihách fičala a čítala ich ako na bežiacom páse. Vo svojej novinke Dokonalý svet autorka pekne nakombinovala romantiku, humor i vážnejšie témy ako odvrátená strana sociálnych sietí, závislosti, rodinné problémy, šikana a podobne.
Priznám sa, že z dvoch hlavných hrdiniek som si viac obľúbila Soňu, zrejme kvôli tomu, že som sa s ňou dokázala lepšie stotožniť. Máme toho dosť spoločného, preto som vedela presne pochopiť, ako sa v určitých momentoch cítila. Bola to čistá, dobrá duša, ktorá si už v takom mladom veku zažila veľa nepekného, čo sa na nej aj podpísalo - mala nízke sebavedomie, bola skôr samotárska, tichá, len tak niekoho si nepustila bližšie k telu. Mala však zlaté srdce a naozaj si ju nešlo neobľúbiť.
Priznám sa, že influencerka Mia ma (v dobrom) prekvapila, očakávala som, že bude iná. Opäť sa mi pri nej potvrdilo, že by sme ľudí nemali súdiť ľudí, ktorých poriadne nepoznáme. Na sociálnych sieťach sa mohlo zdať, že má dokonalý život a mnohí by jej mohli závidieť, realita však bola iná. Aj Mia si toho na svojich pleciach niesla veľa a najhoršie bolo, že nemala nikoho, o koho by sa mohla oprieť a podeliť sa s ním o svoje trápenie. Postupne mi aj ona prirástla k srdcu.
Romantická linka bola úplne rozkošná, celý čas som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Prvá láska má jednoducho svoje čaro. Artur bol absolútne zlatíčko a myslím, že som sa doňho tiež zamilovala. Čím lepšie som ho spoznávala, tým viac si ma omotával okolo prsta a mám pocit, že neraz som mala srdiečka v očiach. Bol starostlivý, inteligentný, dobrosrdečný, citlivý a niektoré jeho hlášky ma dostali do kolien. No kto by nechcel takéhoto frajera? Ja by som ho brala všetkými desiatimi. Musím však tiež povedať, že i druhý mužský hrdina bol veľký sympaťák.
Čo viac dodať, užívala som si čítanie od prvej do poslednej strany a príbeh vám môžem rozhodne odporučiť. Som zvedavá, čo si pre nás autorka pripraví nabudúce.
Zbožňujem vianočné príbehy a teší ma, že tento rok sa viaceré slovenské autorky rozhodli napísať vianočnú romantiku. Jednou z nich je aj Andrea M. Guastella, vďaka ktorej som mala menšie Vianoce už v septembri.
Jej novinka Popletené Vianoce obsahovala presne to, čo od takýchto príbehov očakávam - zasnežená krajina, zimné aktivity, predvianočné obdobie, humor, rozkošná romantika, rodina, emócie, nejaká tá vážnejšia téma... bol to jednoducho vianočný príbeh podľa môjho gusta a za mňa doposiaľ autorkina najlepšia kniha. Čítala sa ľahko a rýchlo, bola to taká jednohubka, ktorá ma zahriala pri srdci.
Popletené rezervácie zapríčinili, že v jednej chate sa stretli tri generácie a dve národnosti. K tomu treba prirátať odlišné nátury, rozdielne zvyky, ,,tradičnú" slovenskú a ,,tradičnú" taliansku rodinu, jazykovú bariéru a vznikne vám nesmierne vtipná situácia. Miestami som sa musela nahlas smiať, to sa inak ani nedalo.
Nico a Zuzka boli sympatické postavy (ich starí rodičia a rodičia tiež), nebolo ťažké si ich obľúbiť. Nevykročili síce tou správnou nohou, no postupne našli spoločnú reč. Bavilo ma sledovať, ako sa každým dňom stále viac a viac zbližovali a užívala som si aj to ich neustále doberanie. Pri čítaní som sa často usmievala ako slniečko na hnoji. Romantická linka bola naozaj veľmi dobrá, nemám jej čo vytknúť.
Koniec mi prišiel trochu rýchly, ale to by bola asi moja jediná výhrada k príbehu, inak som s ním bola spokojná. Ak máte radi vianočné a zimné príbehy, túto novinku si nenechajte ujsť.
Tento príbeh sa volá Letná láska a naozaj to bola príjemná romantická jednohubka, ktorá sa presne hodí k tomuto letnému a dovolenkovému obdobiu.
Alinou prácou síce bolo pomáhať ostatným organizovať ich domovy, no v jej živote bol pekný neporiadok a chaos. Stále sa nevyrovnala so smrťou milovanej matky, rozpadlo sa jej manželstvo a jej vzťah s takmer pubertálnou dcérou celkom škrípal. Jej ex tomu tiež nepomáhal, zakaždým prišiel s nejakou hlúpou poznámkou alebo nápadom, ako jej podupať sebavedomie, až by som ho najradšej prefackala. O to viac som si užívala, keď opäť chytila druhý dych a začala na sebe pracovať. Fandila som jej, aby všetkým (hlavne tým, čo o nej pochybovali) ukázala, čo sa v nej skrýva.
Ethan bol takou ,,čiernou ovcou" rodiny a v svojom rodnom meste nemal zrovna najlepšiu povesť. Väčšina ľudí ho považovala za problémového, nespoľahlivého, nestáleho. Človek síce občas urobí nejaké chyby, no zaslúži si druhú šancu. Ani Ethan už nebol takým istým mužom ako počas dospievania. Čím viac sme ho spoznávali, tým viac mi prirastal k srdcu. Dúfala som, že ľudia ho konečne prestanú brať cez jeho minulosť a uvidia jeho dospelú verziu (niekedy ma s tým svojím škatuľkovaním nesmierne hnevali). Bol to muž so srdcom i hlavou na správnom mieste.
Ali a Ethan by na prvý pohľad nemohli byť už viac odlišní, no aj tak (alebo práve vďaka tomu?) sa výborne dopĺňali. Romantická linka bola taká milá, rozkošná a ja som sa počas čítania usmievala ako slniečko na hnoji. Letný románik sa postupne zmenil v niečom viac a ak si chceli svoju lásku udržať aj po skončení leta, museli o ňu poriadne zabojovať.
Od novinky od Vi som očakávala romantickú oddychovku a tú som aj dostala. Nemôžem povedať, že by to bola jej naj kniha, ale čítanie ma bavila, kniha sa mi opäť čítala ľahko a rýchlo, ani som si neuvedomovala, ako mi pod prstami utekajú stránky. Nechýbala tu romantika, humor ani vážnejšie témy ako strata blízkeho či komplikované rodinné vzťahy.
Bella si počas dospievania prešla náročným obdobím a teraz si pre ňu život pripravil ďalšiu skúšku. Páčilo sa mi na nej, že aj keď si prešla mnohým zlým, stále to bolo také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu. Nezmenilo ju ani dedičstvo a veľké peniaze, ktoré zrazu mala k dispozícii. Celkom obdivujem jej ,,matematickú hlavičku", ja som mnohým veciam, ktorým sa vo svojej práci venovala, ani poriadne neporozumela.
Christianovo ego a sebavedomie bolo niekedy poriadne vysoké, za čo sa nehanbil, práve naopak. Vedel to a neraz to využil vo svoj prospech. Nebol to však žiadny namyslený hajzlík, ako by sa možno dalo očakávať. Bol to taký sympatický pohoďák, ktorý vedel zavtipkovať i podať pomocnú ruku, naozaj nebolo ťažké si ho obľúbiť. Len škoda, že sme nemali možnosť trochu viac nazrieť do jeho športovej kariéry.
Ich prvé stretnutie skončilo nedorozumením, no pomerne rýchlo sa z nich stali kamaráti. Christian sa snažil Bellu čo najlepšie oboznámiť s novým prostredím, aby svojim neprajníkom mohla čo najlepšie ukázať, čo sa v nej skrýva. Títo dvaja ma jednoducho bavili a neraz som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Bellinho ,,kamaráta" sem autorka vôbec nemusela dávať, bolo to zbytočné, dokonca by som povedala, že to trochu vrhalo tieň na vzťah, ktorý sa budoval medzi ňou a Christianom.
Obľúbila som si aj niektoré vedľajšie postavy, hlavne syna Bellinej kamarátky či Christianovho bývalého trénera, s ktorým mal veľmi pekný a blízky vzťah. Aj títo dvaja dodali príbehu dávku humoru. Samozrejme, že nechýbala ani nejaká tá dráma.
Hokejová romanca? Väčší vekový rozdiel medzi postavami? Zakázaná láska? Štvrtý diel série Carolina Comets som si jednoducho nemohla nechať ujsť. Na trestnej lavici bola ďalšia vtipná romantická jednohubka, ktorú som zhltla na jedno posedenie.
Emilia mala na starosť sociálne siete hokejového teamu a bolo vidieť, že jej práca ju naozaj bavila. Veď kto by nechcel pracovať so sexi hokejistami, s ktorými nikdy nie je núdza o zábavu? Bola to sympatická mladá žena, ktorú som si hneď obľúbila.
Smith mal v okolí povesť takého samotára, ktorý si prísne strážil svoje súkromie a málokoho si pustil bližšie k telu. Čím viac sme ho však spoznávali, tým viac sa ukazovalo, že vo vnútri je to úplné zlatíčko. Miestami mi preňho pukalo srdce (keďže o sebe dosť pochyboval) a veľmi som mu želala, aby konečne našiel svoje šťastie.
Týchto dvoch to k sebe nesmierne priťahovalo, o tom niet pochýb. Ich prípadnému vzťahu však stálo v ceste viacero prekážok, preto sa snažili držať si od seba odstup... to však bolo čoraz náročnejšie. Museli sa rozhodnúť, či im porušenie pravidiel stojí za to.
Zbožňujem chlapcov z teamu Carolina Comets. Často sa správajú ako malé deti a mám chuť nad nimi pretáčať očami, zároveň ma nesmierne bavia a často sa nad nimi musím pochechtávať. To ich neustále doberanie a podpichovanie je proste skvelé.
Šťastie v nešťastí bola vtipná jednohubka, ktorá sa veľmi dobre čítala. Predtým som čítala emočne vyčerpávajúcu knihu a presne niečo takéto som po nej potrebovala. ,,Stiahla" som ju za pár hodín a neraz som sa pri čítaní dobre pobavila. Páčil sa mi autorkin viac-menej humorný pohľad na priebeh tehotenstva. Samozrejme, že nechýbali ani nejaké závažnejšie témy ako rodič samoživiteľ, partnerské a rodičovské vzťahy a podobne.
Lea bola taká menšia neriadená strela. Mala som pocit, že niekedy nemala vôbec žiadny filter a povedala všetko, čo jej prišlo na myseľ. Niektoré jej hlášky fakt stáli za to. Bola svojská a je mi jasné, že takýto človek nemusí sadnúť každému, no ja som si ju hneď obľúbila.
V poslednej dobe to nemala jednoduché - myslela si, že tehotenstvo zachráni jej manželstvo, no manžel si pre ňu prichystal prekvapenie. Snažila sa nájsť si lásku, no ani to nešlo úplne podľa plánov. K tomu prirátajme všetky hormóny a pochybnosti o sebe samej... no nebolo toho málo. Väčšinu vecí brala s určitým nadhľadom patriacim k jej povahe, no prišli aj chvíle, keď to ,,nedávala". Jej otec bol skvelý a mali medzi sebou veľmi pekný vzťah. Jej matka, to je už iný prípad...
Jej najlepšia kamarátka Inge bola snáď ešte bláznivejšia než ona. Mala pekne podrezaný jazyk a každého rýchlo ,,upratala" na svoje miesto. Skákať po hlave si teda nenechala od nikoho. Tieto dve sa fakt hľadali, až sa našli. V ich rádiovej show sa pekne dopĺňali. Keď sa stretli na jednom mieste, o zábavu nebola núdza.
Ako by to bolo, keby sme nedostali ani dávku romantiky, tá tu tiež nesmela chýbať. Priznám sa, že na začiatku by som vôbec nepovedala, že práve toto bude Lein nápadník. Postupom času sa mi však začal pozdávať stále viac a viac a začala som im fandiť. Romantická linka bola síce taká jemnejšia, prím tu hralo tehotenstvo, no tento pomaly sa vyvíjajúci vzťah bol rozkošný. Nad týmito dvomi som sa musela celý čas len prihlúplo usmievať.
Dúfam, že v budúcnosti sa dočkáme vydania aj autorkiných hokejových romancí, ktoré často spomína na jej IG profile, tie ma dosť lákajú.
Konečne sme sa dočkali tretej časti série Kronika strateného impéria. Najväčším ,,problémom" týchto fantasy príbehov na pokračovanie je, že kým vyjde ďalší diel, stihnem toho veľa zabudnúť. Zakaždým mám obavy, čo všetko si zvládne moja pamäť vybaviť. Našťastie (musím si zaklopať na drevo), ešte na tom nie som tak zle a moja hlava si postupne začne spomínať na tie najdôležitejšie udalosti z predchádzajúcich častí. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Rozbeh bol trochu pomalší, ale po pár kapitolách som sa začala ,,chytať" a čítanie mi už išlo dobre.
Musím Majku pochváliť, svoj fantasy svet má naozaj dobre premyslený, od jednotlivých postáv po rôzne miesta a nadprirodzené javy. Za toto má môj obdiv, ja by som takú fantáziu nemala.
Vo V znamení nefritu máme dvoch rozprávačov - Meggie, ktorá nás zoberie do Mesta hrdlorezov a Liu, vďaka ktorej sa zasa dozvedáme, čo sa deje v Ametystovom lese. V jednej knihe sme tak vlastne dostali dva (viac-menej samostatné) príbehy. Príbeh bol nabitý akciou, neustále sa niečo dialo, takže som sa pri čítaní rozhodne nenudila. Autorka mala niekoľko és schovaných v rukáve, neraz ma prekvapila alebo mi nasadila chrobáka do hlavy.
Kým prvé dve časti na mňa pôsobili ako ,,čisté" fantasy (neviem nájsť vhodnejšie pomenovanie, ale snáď rozumiete, čo som tým chcela povedať), tentokrát bolo do deju zapojených viacero prvkov z reálneho života a mne sa toto prepojenie veľmi páčilo. Bolo to príjemné spestrenie a celkovo pre mňa bolo takéto prostredie bližšie.
Meggie sa ocitla v dosť komplikovanej situácii a musím sa priznať, že sama som nebola úplne presvedčená, či jej rozhodnutie schvaľujem alebo som s ním neni úplne stotožnená. Na jednej strane rozumiem, prečo urobila to, čo urobila, na druhej mi je to trochu ľúto, nielen kvôli jej kamarátom, ale aj kvôli nej samotnej. Nebola tu núdza o emóciami nabité momenty.
Sky mi trochu poplietol hlavu. Doteraz som ho vnímala prevažne pozitívne, ale bolo tu pár momentov, kedy som začala pochybovať, či je naozaj taký, za akého som ho považovala. Som zvedavá, ako sa nám ešte vyfarbí.
Zoznámili sme sa aj s viacerými novými postavami. Spomenula by som napríklad Mikhaila. Zo začiatku som z neho mala trochu zmiešané pocity, ale postupne ma začal čoraz viac baviť. Vniesol do príbehu dávku humoru a neraz odľahčil situáciu.
Samozrejme, že koniec bol opäť otvorený a ja mám tak milión otázok, na ktoré potrebujem odpovede. Dúfam, že na pokračovanie nebudeme musieť čakať dlho.
Po Španielskom ľúbostnom podvode a Americkom experiment som si mohla nechať ujsť ani ďalšiu knihu od Eleny Armas. Dlhá hra sa jej fakt podarila, čítanie som si užila od začiatku do konca. Romantika v štýle od nepriateľstva k láske, malé mestečko, rozkošné deti a zvieratá, humor, dávka emócií... jednoducho kombinácia, ktorá mi sadla.
Adalyn mi bolo celkom ľúto, urobila chybu a teraz sa to na ňu valilo zo všetkých strán. Ľudia, ktorí jej mali byť oporou, sa jej poväčšine obrátili chrbtom, hlavne jej otec. Ten mi bol hneď nesympatický a časom moje nesympatie len vzrastali. Nech by Adalyn urobila čokoľvek, nikdy nebol spokojný, ba práve naopak, vždy jej ešte viac postúpal po sebavedomí. O jej bývalom ani nehovorím, neraz som mala chuť dať mu jednu po tom jeho arogantnom ksichte. Našťastie, aspoň jej mama to zachraňovala, hoci by som si želala, aby sa dcéry pred otcom viac zastala a povedala mu niečo o jeho správaní.
Cameron na mňa zo začiatku pôsobil ako taký hundroš a hnevala som sa naňho, že Adalyn ešte viac nakladá. Postupne sa však ukázalo, že je to zlatíčko s obrovským srdcom a zamilovala som si ho, to inak ani nešlo. S Adalyn mal veľkú trpezlivosť, nenechal sa ľahko odradiť a často tak intuitívne vedel, čo potrebuje. Konečne sa k nej nejaký muž správal tak, ako si zaslúžila. Som rada, že tu boli kapitoly aj z jeho pohľadu.
Zoznámenie týchto dvoch nedopadlo zrovna najlepšie a na zlý prvý dojem sa navalovali ďalšie nedorozumenia, ktoré ich nevraživosť ešte viac posilňovali. Vzájomnú príťažlivosť však nedokázal skryť ani jeden z nich a čím viac času spolu trávili, tým viac sa zbližovali. Ich vzťah sa vyvíjal postupne, pomaly, čo som si užívala plnými dúškami. Pri viacerých scénach som nedokázala skryť prihlúply úsmev.
Obľúbila som si aj toto malé mestečko a jeho obyvateľov. Každý tu každého poznal, všetci vedeli o všetkom, navzájom si pomáhali, tvorili súdržnú komunitu, organizovali rôzne aktivity, takže to tu stále žilo. Dievčatká, ktoré trénoval Cam, boli pekné čísla, najmä María, ich hlášky ma vedeli dobre pobaviť.
Za seba vám môžem knihu len a len odporučiť a už teraz sa teším, s čím príde autorka nabudúce.
