Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Predvianočné útrapy sú naozaj ideálnou voľbou práve v období pred Vianocami - najmä ak sa vám nedarí tak, ako by ste chceli, alebo ak ste dlhodobo frustrovaní zo svojej situácie a máte pocit, že sa na vás všetko sype. Jednoducho, ak prechádzate ťažším obdobím, táto kniha je pre vás ako stvorená.
Ani hlavná hrdinka Whitney to totiž nemá jednoduché - na každom kroku ju čakajú nepríjemné prekvapenia. Príde o povýšenie, zlomí si prst a na Vianoce ju čaká hlučná rodina. S rodinou sa ocitá na chate, kde sa náhodou objaví aj jeden bývalý, ktorého rozchod bol veľmi bolestivý. Situácií je viac ako dosť na to, aby sa človek rozpadol.
Už prológ vás vtiahne do príbehu svojím ironickým humorom, ktorý dokonale sedí k okolnostiam, v ktorých sa Whitney ocitá. Kniha rozhodne nie je plytká a ponúka čitateľovi viac než len romantiku.
Ked už sme pri romantike - táto linka sa sústreďuje na tému druhej šance - ukazuje, ako sa vďaka otvorenej komunikácii rúcajú bariéry a prichádza porozumenie. Hlavným hrdinom sa popri Whitney stáva aj Eli, a jeho príbeh má rovnako čo ponúknuť. Možno sa vám bude zdať zvláštne, že veci začne riešiť po toľkých rokoch, ale ľudia sú jednoducho rôzni a na niektorých ľudí nikdy nezabudneme…
Kniha je vhodná aj ako vianočné čítanie - Vianoce sa objavujú v pozadí a rodina je spolu. Navyše je medzi nimi veľa zábavných situácií, takže sa rozhodne nenudíte. V príbehu sa objavuje aj malé dieťa a jeho autentické, rozkošné rozhovory pridávajú príbehu šarm a ľudskosť.
Takže ja určite odporúčam.
Dom na Sunset Lane je knihou od autorky Lastovičieho leta. Lastovičie leto bolo krásne čítanie, ale toto je ešte lepšie!
Milujem knihy, v ktorých mladšie generácie odhaľujú v domove tajomstvá generácií pred nimi - a popritom objavujú aj samých seba. A presne takou knihou je Dom na Sunset Lane. Príbeh sa dokonca začína netradičným, no zato originálnym prológom: príhovorom samotného domu. Áno, čítate správne - domu!
Do tohto domu prichádza Keaton, ktorá nepríjemným spôsobom príde o prácu aj bývanie. Práve vtedy sa objavia jej mama so strýkom s prosbou, aby išla vypratať dom, v ktorom nikto nebol už päťdesiat rokov. Po starých rodičoch, o ktorých takmer nič nevie.
A tak sa ocitáme na mieste, ktoré dýcha sedemdesiatimi rokmi života a tajomstiev, ktoré sa postupne vynárajú na povrch. Najväčšou záhadou však zostáva otázka čo sa v skutočnosti stalo so starými rodičmi? Keaton spoznáva ľudí, ktorí jej rozprávajú o jej starej mame a starom otcovi, a zároveň stretáva aj muža - takže romantika nebude chýbať. Dokonca ani v časoch minulých…
Príbeh je totiž rozprávaný v dvoch časových líniách - v prítomnosti s Keaton a v minulosti s Rebeccou, jej starou mamou, ktorá bola povestná svojimi výnimočnými večierkami. Na konci knihy dokonca nájdete aj dva recepty.
Celý príbeh je o odpustení, strate, chorobe, pravde a láske. O tom, čo je v živote skutočne dôležité. Ukazuje, koľko toho môže jeden človek zanechať po sebe. Je to dojímavá kniha a verím, že ju budete milovať.
Každý z nás pozná vďaka školským časom Tri gaštanové kone od Margity Figuli. No pozornosť si bezpochyby zaslúži aj jej zbierka trinástich noviel Pokušenie, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1937 ešte s desiatimi novelami a neskôr bola aj cenzurovaná. Terajšie najmovšie vydanie patrí do edície Korene vydavateľstva Saga.
Priznávam, že Tri gaštanové kone som ešte nečítala, hoci ich mám vo svojej knižnici. No Pokušenie ma očarilo takou nežnosťou a jemnosťou, že som sa do tvorby Margity Figuli úprimne zamilovala. Ide o knihu, do ktorej sa začítate pomalšie, ale akonáhle si zvyknete na rytmus a jazyk - súčasný aj ten starší, ktorý autorka ešte používala - objaví sa pred vami jej skutočná krása.
Novely sa zameriavajú na túžby, vnútorné zápasy, emócie a myšlienky postáv… na samotné pokušenie. Figuli dokáže vytvoriť atmosféru, ktorá je hmatateľná a obrazná. Jej opisy sú poetické, zmyslové, miestami až éterické. Posúďte sami na nasledujúcom úryvku priamo z novely Pokušenie:
Leto i krása pršia z výšku a zastavujú sa nižučko nad zemou. Voňajú lúkami a pšeničou. Ale vystupujú i zo zeme a nesú sa vetrom až po oblaky. Presycuje ich na tisíce zvukov a pohybov. Tu čvirikajúca vtač preletuje po haluziach a konárikoch. Neďaleko na kvete zaspáva motýľ a sníva azda o láske. Zelenkavá muška zvŕta sa na tenkom ramienku rasce, obchodík ho dookola a zrazu nemotorne cupne dole, na široký list. Žltý, ligotavý blyštek pustí sa do smiechu a rozochvieva na okolí trávu, ktorá naširoko-ďaleko prikrýva lúky sťa hybká, farbistá perina.”
Zbierka nás prirodzene vracia k prírode a do dedinských čias - jednoduchších, ale plných citov, morálnych zápasov a nevyhnutných rozhodnutí.
Pokušenie je dedičstvo, ktorého hodnotu každý z nás objaví v inom veku a inej životnej situácii. Nájdete v ňom útrapy, bolesť, lásku, vinu, starobu, odcudzenie, ale aj - čo ma úprimne prekvapilo vzhľadom na dobu, kedy bola zbierka vydávaná - aj erotickú rovinu.
Pokušenie je kniha, ktorá stojí za to.
Pavel Chodúr je ako autor prekvapivo všestranný. Napriek tomu, že chce čitateľom vstúpiť do pamäti najmä ako tvorca hororových (fantasy) príbehov, nezabúda ani na detské publikum. Psíček Eddie a prasiatko Holms je jeho druhá detská kniha - a hoci som tú prvú nečítala, táto ma veľmi príjemne prekvapila svojou kvalitou, hravosťou aj premyslenosťou.
Na začiatku spoznávame Emmu, ktorá si ide vybrať psíka. V obchode však ostal už len mopslík Eduard - a takto si svojho vysnívaného psa rozhodne nepredstavovala. Spolu s dedkom mu napokon dá meno Eddie a postupne zisťuje, že zovňajšok nie je všetko. Zaujímavým prvkom Eddiho vyjadrené „myšlienky“, ktoré autor sprostredkúva v rozhovore s človekom cez jeho vrčanie, štekot či iné psie prejavy - čo dodáva textu hravosť a nápaditosť.
Počas prázdnin u dedka a babky sa dej presúva na dvor plný zvieratiek s menami po slávnych detektívoch (napríklad mačka slečna Marplová). Emma ustupuje do úzadia a hlavným hrdinom sa stáva psíček Eddie, ktorý sa v noci zoznámi s prasiatkom Holmsom a vydáva sa s ním na prvé dobrodružstvo - hľadať škodca.
Autor do príbehu prirodzene vkladá aj ekologické a etické posolstvá, napríklad o význame včiel, o ktoré sa dedko stará, či o potrebe chrániť prírodu a správať sa k zvieratám s rešpektom. Zároveň sa dotýka aj témy ľudskej zloby a závisti v postave suseda Milana, ktorý nenávidí zvieratá i svojich susedov. Je to mierne strašidelný prvok v knihe, ktorý jednoducho k autorovi patrí.
Chodúr však ukazuje, že dobro a láskavosť nakoniec zvíťazia - a zlo si vždy nájde svoj trest (minimálne v rozprávkach).
Kniha je určená pre deti od 8 rokov, no vďaka nostalgickej atmosfére prázdnin u starých rodičov osloví aj dospelých čitateľov. Bohaté ilustrácie text krásne dopĺňajú a robia z knihy pôvabné čítanie možno ešte aj na spoločné večery.
Fifty fifty je výborný psychologický triler, ktorý vás vtiahne už od prvej strany. Na začiatku poznáte tri fakty: dve sestry - Sophia a Alexandra - boli jediné osoby prítomné v dome v čase vraždy svojho otca. Obe sú obvinené. Každá tvrdí, že je nevinná a vinu zhadzuje na tú druhú. Každá má svoju stoličku, na ktorej sedí oproti tej druhej, pripravená presvedčiť porotu, že ona je tá nevinná.
Hlavným aktérom je Eddie Flynn, ktorý obhajuje jednu z nich. Druhú zastupuje taktiež veľké právnické „zviera“. Práve tu sa do popredia dostáva koncipientka Kate, ktorá má v príbehu významnú úlohu. Kapitoly sú písané z troch pohľadov - Eddieho, Kate a ešte „Ona“. Vy viete, že Ona je jedna zo sestier. Je to buď Sophia, alebo Alexandra. Ona je vrahyňa.
Autor majstrovsky pracuje s drobnými indíciami - jemnými náznakmi, ktoré vás nútia vytvárať si vlastné teórie. Myslíte si, že ste na stope pravde, no Steve Cavanagh vás niekoľkokrát presvedčí, že sa mýlite a potom vás opäť vráti späť. Príbeh je plný zvratov, ktoré vás držia v neustálom napätí.
Situácia sa ešte viac zamotáva, keď sa začnú objavovať ďalšie vraždy. Prípad je čoraz nejednoznačnejší a vy si nie ste istí, komu môžete veriť. Len dve podozrivé, a predsa tak spletitý prípad!
Na pozadí hlavného deja autor citlivo rozoberá aj hlbšie témy - traumu, stratu blízkeho človeka, samotu či sexuálne obťažovanie. Tieto motívy robia z knihy viac než len obyčajný triler.
Mimoriadne silnou stránkou knihy je však súdny proces. Doposiaľ som sa nestretla s tak realisticky a napínavo spracovaným procesom pred porotou, ako v tejto knihe. Je vidieť, že autor je právnik - každý dialóg, každý ťah na súde pôsobí autenticky, premyslene a vizuálne. To, čo Cavanagh dokázal zachytiť na papieri, si dokážete úplne predstaviť ako filmové scény. Úprimne, ak sa Fifty Fifty niekedy sfilmuje, určite to bude trhák!
Ak chcete byť súčasťou hľadania pravdy, milujete napätie, nečakané zvraty a súdne drámy, ktoré vás držia v strehu od prvej po poslednú strany - Fifty Fifty je tá najlepšia voľba.
Myslím, že ste sa ma ešte nikdy nepýtali v takom množstve, aká je táto kniha, keď som ju čítala. Úprimne, mňa si veľmi získala. Hľadala som v nej najmä japonskú atmosféru a tú som dostala v plnej sile - spolu s dojímavým príbehom.
Je to originálny príbeh s originálnym spracovaním. Na začiatku spoznávame Flo - prekladateľku, ktorú jej práca prestala napĺňať. Má za sebou rozchod a žiadna kniha ju už nevie nadchnúť... až kým neobjaví Zvuk vody od Hibikoho. A práve tu sa rodí jadro celej knihy.
V tomto vnorenom príbehu je hlavnou postavou Kjó, ktorý prichádza k babičke - postave, ktorá má v deji veľký význam. Tento príbeh je o odpustení sebe samej, o pochopení vlastného pôvodu, o strate blízkeho človeka, o láske, o túžbe zomrieť, ale aj o túžbe žiť. Ukazuje, že život je o malých cieľoch. A vlastne - práve Ajako učí Kjóa, ale aj nás čitateľov, čo znamená žiť. Nie je dokonalá, patrí ku generácii, ktorá sa neospravedlňuje, ale keď sa otvorí - keď odhalí svoj vlastný príbeh - prináša hlboké posolstvá.
Medzitým sa občas vraciame k Flo, no jej život už prebieha len v pozadí knihy, - príbehu Kjóa - ktorú prekladá.
Atmosféra Japonska z knihy priam vyžaruje z mien, ale aj z občasných japonských slov a prísloví, ktoré majú na konci knihy preklad. No samotné čaro atmosféry netkvie len v tom.
Kniha obsahuje aj ilustrácie a čiernobiele fotografie. Napriek tomu, že v sebe kniha nesie istú melancholickosť a smútok, je plná sily. Po dočítaní som mala veľmi príjemný pocit.
Ak ste nad knihou váhali, naozaj nemáte prečo. Poďte objaviť Kjóov príbeh odohrávajúci sa v každom ročnom období.
Kniha 7. svedkyňa, ktorú napísali Florian Swiecker a Michael Tsokos (ktorý je známy aj vďaka spolupráci so Sebastianom Fitzekom na knihe Izolovaní), je inšpirovaná skutočnými udalosťami. Presná udalosť nie je verejne známa, faktom však zostáva, že autori čerpajú zo svojich skúseností z justície a súdneho lekárstva.
Dôležitou postavou je Nikolas Nölting, štátny zamestnanec, ktorý jedno nedeľné ráno zamáva svojej dcérke, nasadne na bicykel a zamieri do pekárne, kde vytiahne zbraň a začne strieľať. Po útoku je zadržaný, a jeho obhajca, Rocco Eberhart, stojí pred náročnou úlohou: odhaliť motiváciu svojho klienta, ktorý odmieta hovoriť.
Kniha sa sústreďuje najmä na psychologickú stránku prípadu - analyzuje rodinné a pracovné zázemie Nikolasa a hľadá jeho vnútorný motív. Akcia je skôr v pozadí, dej sa odohráva prevažne v súdnej sieni, čo ju odlišuje od tradičných krimi románov, kde hlavným cieľom je chytiť vraha.
Autori vo svojej knihe tiež upozorňujú na Angelmanov syndróm, zriedkavú genetickú poruchu, ktorá ovplyvňuje nervový systém a správanie postihnutých. Tento prvok príbehu pridáva ďalšiu vrstvu psychologickej hĺbky, keď sa skúmajú komplikovanejšie rodinné aspekty života postáv, a zároveň pomáha čitateľom lepšie pochopiť širšie sociálne a zdravotné súvislosti, ktoré môžu ovplyvniť správanie jednotlivcov.
Výhodou sú krátke kapitoly, ktoré udržujú čitateľa v napätí a stránky ubiehajú rýchlo. Záver navyše naznačuje pokračovanie sľubujúce ďalší, zdanlivo ešte zaujímavejší prípad.
Celkovo ide o pútavú psychologickú krimi, ktorá osloví čitateľov zameraných na motiváciu a vnútorný svet páchateľov, nielen na samotné pátranie po zločincovi. Mňa takýto koncept naozaj oslovil.
Zabudnite na všetky knihy o komunikácii, ktoré ste doteraz poznali.
Ako sa dohovoriť od Jeffersona Fishera je budúcnosť. Týmto nechcem pôsobiť ako predajca - myslím to naozaj úprimne.
Autor Jefferson Fisher je (tak ako jeho starý otec a otec) právnik v krajine, kde v súdnej sieni rozhoduje každé slovo. Ako však hneď na začiatku upozorňuje - hoci je obhajca, v knihe nenájdete žiadnu právnickú terminológiu. Svoje skúsenosti z praxe využíva len na ilustráciu toho, ako jeho rady fungovali na reálnych klientoch. Týchto príkladov však nie je priveľa - slúžia len na lepšie pochopenie myšlienok.
Fisher vás v knihe naučí, ako hádku nevyhrať. Znie to možno zvláštne, ale keď vysvetlí, prečo je to správna cesta, dá vám to hlboký zmysel.
Pomôže vám rozoznať fyzické a psychické signály, ktoré sa objavujú pred rozhovorom alebo počas neho, aby ste sa nenechali uniesť emóciami a dokázali premýšľať s chladnou hlavou. Naučí vás techniky dýchania, ktoré vo vás „uhasia oheň“.
Ukáže vám, ako komunikovať s istotou, ako vyjadriť svoje potreby a ciele, ale aj ako si zdravo určiť hranice.
Dozviete sa, ako reagovať, keď vám niekto skočí do reči, ako slušne odmietnuť či ako vidieť za to, čo iní hovoria…
Táto kniha by si zaslúžila oveľa viac pozornosti.
Ak by sme sa všetci naučili komunikovať podľa princípov, ktoré Jefferson Fisher opisuje, žilo by sa nám oveľa ľahšie. Autor často „zatína do živého” - a len ten, kto chce rásť, dokáže jeho slová naozaj prijať.
Odporúčam všetkými desiatimi! Ja som bola nadšená od prvej po poslednú stranu.
K novému vydaniu románu Štyria chlapci od Michala Škombára som sa vrátila s nadšením - a opäť som sa presvedčila, že ide o výnimočné dielo. Sci-fi prvky sú tu len jemným korením príbehu, ktorý osloví aj tých, čo tento žáner bežne nevyhľadávajú. Autor má neskutočný cit pre atmosféru. A vtipy „Tvoja mama”? Tie snáď nikdy nezostarnú!
Knihu som čítala už druhýkrát a musím povedať, že na mňa zapôsobila možno ešte viac než prvýkrát. S odstupom času som si viac uvedomila, ako precízne má autor vystavaný dej - žiadne zbytočné omáčky, len plynulé napätie, ktoré sa prirodzene stupňuje spolu s tajomstvom, ktoré sa vznáša nad mestom.
Stále platí, že štvorka hlavných hrdinov je výborne odlíšená a pôsobí veľmi autenticky. Ich dialógy sú živé, prirodzené a presne vystihujú vek, v ktorom sa nachádzajú. Tentoraz som si viac všímala aj jemné detaily v pozadí príbehu - odkazy na minulosť, prepojenia medzi svetmi a celkovo všetky nenápadné momenty, ktoré dávajú príbehu väčší zmysel.
Aj keď sci-fi nie je môj žáner, tento príbeh má v sebe čosi nadčasové a ľudské. Nové vydanie pôsobí vizuálne vyzretejšie, no stále si zachováva energiu pôvodného textu.
Odporúčam nielen tým, ktorí knihu ešte nečítali, ale aj tým, ktorí ju už poznajú - stojí za to sa vždy vrátiť k autorovej tvorbe. Ja už sa teším na knihu Kto si.
Prvé lásky sú young adult románom, ktorý má pridanú hodnotu v tom, že sa začína v 90. rokoch, konkrétne v roku 1997. Autorka síce mohla ešte viac zvýrazniť atmosféru tejto dekády, no nostalgickú náladu výborne navodzuje začiatok každej kapitoly - každá totiž začína úryvkom z piesne, často práve z niektorej vtedajšej hitovky.
Kniha sa otvára scénou imatrikulácie na strednej škole - situáciou, ktorú si väčšina z nás veľmi dobre pamätá. Nie je to formálny proces ako na vysokej škole, ale skôr tradícia, keď sa starší snažia prvákom čo najviac znepríjemniť život rôznymi úlohami.
Hlavnými postavami sú Silvia a Michal. Silvia to doma nemá jednoduché - žije v prostredí poznačenom duševnou chorobou matky a nezáujmom otca. Téma duševného zdravia a chorôb je síce v literatúre čoraz častejšia, no stále mimoriadne dôležitá. Lina Elys ju spracúva citlivo a ukazuje, aký zásadný vplyv môže mať na vývoj dieťaťa, resp. mladého človeka. Veľmi silný moment bol pre mňa, napríklad keď Silvia v duchu prizná: „Hanbím sa, že mi príde nechutné, ako mama vyzerá pri jedle.“ V jednej vete sa tu koncentruje hanba, vina aj zúfalstvo - emócie, ktoré čitateľ(ka) reálne precíti.
Michal je chlapec, ktorý prišiel o otca, a táto strata ho stále bolí. Napriek tomu pôsobí veľmi uvedomelo a empaticky - je oporou Silvie. Jeho vyzretosť sa ukazuje aj v momente, keď pochopí, čo sa skrýva za správaním spolužiaka, ktorý ho šikanuje. Autorka tak nepriamo pripomína, že za každým správaním sa skrýva príbeh.
Ako napovedá samotný názov, prvé lásky sú v príbehu prítomné - spočiatku možno postavami umelo udržiavané, neskôr však reálne, úprimné, šťastné aj najmä bolestivé.
Autorka naplno využíva dynamiku deja - prináša množstvo zvratov, pri ktorých sa čitateľ(ka) rozhodne nenudí, no miestami môže mať pocit, že sa ani nestíha nadýchnuť. Keďže však ide o YA román, záver by si podľa môjho názoru zaslúžil jemnejšie podanie. Nikde nie je uvedené, pre akú vekovú kategóriu je kniha určená, no vzhľadom na to, že postavy na začiatku nastupujú na strednú školu, môžeme povedať, že je to 14 - 15 rokov. Záver je síce autentický pre dospelého čitateľa(ku), no pre mladšie publikum môže byť pomerne ťaživý. Aj keď autorka priznáva, že príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami (čo som vnímala ešte citlivejšie), určité prehodnotenie konca by mohlo príbehu prospieť.
Vydavateľstvu by som zároveň odporučila dať si v budúcnosti väčší pozor na jazykovú a technickú redakciu po zalomení textu - v knihe sa nachádza viacero preklepov a nesprávnych rozdelení slov. Nie je to nič, čo by výrazne kazilo čitateľský zážitok, no pôsobí to rušivo.
Lina Elys tak vo svojom prvom YA príbehu, prináša silný príbeh, ktorý stojí za to nielen prečítať, ale aj precítiť. Alebo ešte lepšie zažiť. Napriek drobným výhradám knihu úprimne odporúčam!
