Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prvý diel sa mi veľmi páčil, postavy ma bavili a po pravde ich hrátky mi až tak nevadili. Za celý prvý diel sa veľmi nikam neposunuli, preto mi to, že sa veľmi neposúvali ani v druhej časti už trochu vadilo. Trvalo mi dlhšie, kým som sa začítala. Tie tanečky okolo toho, že ja ho nenávidím, ale tie jeho oči. Ale on mi ublížil, potrestám ho bozkom (jasné). Zajal ma a ja mu chcem ujsť, ale idem mu zachrániť život... Tiež sa opakovali vzorce ohrozenia života a zázračnej záchrany, chýbala mi originalita.
Vytiahla som sem negatíva, aby som si obhájila 4 z 5. Nebolo to ale také zlé, dialógy boli fajn a sivookí tmavovlasí muži mi tiež nikdy nevadili :)
Mestský štát Castelánia je celkom nový svet. Nebudem sa rozpisovať o deji, to máte v popise. Chcem vám povedať, že toto je jedna z tých kníh, ktoré som potrebovala nanútiť aj mojej best co-readerke, a to okamžite. Po dlhšom čase som narazila opäť na vynikajúco vystavaný príbeh, dobre vykreslené postavy a slow realtionship building presne podľa môjho gusta.
A strany 520+, tak tie sú moje obľúbené.
Jediné, čo mi teraz vadí, je, že tretia časť ešte nevyšla a ja ju potrebujem okamžite!
Tretia časť začína v momente, kedy vyzerá, že všetko bude zničené na kompletku. Žiadna z postáv sa nemá veľmi dobre a nevyzerá, že by vedela vyriešiť temnotu, ktorá kradne Červený Londýn. Budú sa musieť spojiť. Svet aj mágia sú famózne vykreslené, fungujú. Nechcem spoilovať, takže nenapíšem, čo a ako sa stalo, ale viem vám aspoň povedať top postavy od najoblúbenejšej:
1. Lila - vždy, všade a najviac, keď sa usmieva pred tým, ako mý zomrieť.
2. Holland - konečne sa dozvedáme viac o ňom, o jeho minulosti o jeho zraneniach. A OMG chcem ho utešiť, objať a darovať k nemu postavu do knihy, ktorá bude len jeho.
3. Allucard - je tu, tam kde ho treba, bez zásluh a veľkých očakávaní.
užite si túto jazdu tiež a pokojne si dajte vlastné poradie postáv :)
OK tak za prvé, kto nazve hlavnú hrdinku Phyllida? Dá sa to liečiť? Budem ju volať P.
Príbeh o rôznookej krásnej P., ktorá dostala prezývku Perla umenia (asi tiež nezvládali jej meno v spoločnosti). Keďže bola vzácna, najväčší villan (škaredý, starý a zlý) ju chcel vlastniť. Záchránil ju zlomený zranený Arthur a potom si k sebe hľadajú cestu. Nebolo to úlne zlé, alel strašná nuda. Dialógy nemali iskru. Po prečítaní kníh od Julie Quinn (Bridgertonovi a spol) a Mary Balogh som tam hľadala niečo, čo tam nebolo.
Treba si prečítať, priblížiť a pripomenúť, že v 21. storočí dovoľujeme, že takáto krajina existuje. A potom sa poďakujme, že sme v nej nenarodili. Čítame príbehy poskladané z rozhovorov s ľuďmi, ktorým sa podarilo zo Severnej Kórei ujsť. Pri každom jednom vidíme moment, kedy sa pre útek rozhodli a tušíme, čo všetko museli obetovať alebo opustiť.
Táto kniha bola pre mňa objavom, Absynt znovu nesklamal. O histórii Petrohradu som predtým veľa nevedela. Kniha mapuje dejiny mesta od úplných počiatkov od čias, kedy na jeho mieste bola ešte bažinatá Nyanská oblasť, cez cárske obdobie až po tragické momenty 20. storočia vrátane vojnovej blokády Leningradu. Autorka históriu mesta nepodáva len chronologicky, zároveň odkrýva chladný a systematický mechanizmus moci, ktorá likviduje nežiaduce fakty. Je desivé čítať o tom, ako totalitný režim dokázal potláčať tradície, prekrúcať a ohýbať históriu tak, ako sa mu to práve hodí, vyhládzať celú pôvodnú kultúru a doslova preorávať staré cintoríny, aby vymazal pamäť národa. Keď raz povedali, že mesto založil Peter, tak miesta pre pôvodnú kultúru niet.
Jadrom knihy sú ľudia. Tí čo prežili blokádu, tí ktorí sa vynorili zo starých noblesných čias do sivej prítomnosti. Príbehy tých prvých sa čítali ťažko, ľudia zomierali vo veľkom a zachránila ich často náhoda alebo len väčšia bezohladnosť. Tie láskavejšie, ale tiež náročné, boli kapitoly o starých dámach a pánoch, niekdajších šľachtičnách a aristokratoch, ktorí pamätali staré zlaté časy cárskeho Petrohradu. Mesta, ktoré kedysi tiahlo kultúrne na západ, viac k Európe. Škoda ho.
Moje pocity z tejto knihy sú pomerne rozporuplné. Mágia havranov ponúka príbeh, ktorý ma chvíľami neskutočne bavil a hltala som stranu za stranou, no vzápätí prišli pasáže, kedy ma dej až tak neudržal a musela som sa do čítania trochu nútiť. Hlavne pri opisoch slávností a akože nečakaných komplikáciach.
Autorka vytvorila zvláštny svet víl, ktorý je úplne iný, než na aké sme bežne zvyknutí. Nie sú to žiadne milé rozprávkové bytosti. Tento svet mi svojou krutosťou, vrtošivosťou a temnou estetikou veľmi pripomínal svet víl od Holly Blackovej (Krutý princ). Víly sú tu nebezpečné, márnivé, nedokážu tvoriť a ľudské remeslá sú pre ne drogou.
Zvláštny bol aj hlavný hrdina. Jeho správanie, chlad a tajomnosť ladili s celkovou atmosférou príbehu, no chvíľami bolo náročné sa s ním (a vlastne aj s hlavnou hrdinkou Isobel) stotožniť a plne ich motiváciám porozumieť.
Kniha Z neba spadli tri jablká ma veľmi pomaly a postupne očarila. Je to nádherný, komorný príbeh ľudí z malej vymierajúcej dedinky pod pohorím Maniškar.
Od prvých stránok som mala pocit, akoby som v tej malej, izolovanej arménskej dedine bola, všetkých tých zaujímavých dedinčanov osobne poznala, prežívala s nimi ich všedné dni a sedela s nimi pri stole. Život, smrť, láska, vojny, osobné aj dedinské nešťastia to všetko je v knihe opísané presne tak, ako to osud prinášal. Pragmaticky a bez veľkých emócií, s obrovskou dávkou tichého prijatia a pokory.
Napriek všetkým ťažkostiam, ktorými si postavy prešli, z knihy sála neuveriteľné teplo a prináša pohladenie pre dušu.
Slobodná - čo to znamená? V prvej polovici knihy, počas socializmu, je Lea presvedčená, že žije v slobodnej krajine a všade na svete vládne útlak. Paralela s našou vlastnou krajinou. V druhej polovici, po páde režimu tá vytúžená sloboda prichádza, ale prináša chaos, vojnu, stratu istôt. Autorka napísala výbornú knihu. Páčilo sa mi, že detstvo opisuje svojím vtedajším vnímaním ako si udalosti pamätá, z detského pohľadu. Až po páde režimu sa spolu s ňou dozvedáme, ako dospelí v jej živote vlastne režim vnímali. Príbehy, ľudia, osudy - všetko tvorí celok a vykresľuje atmosféru doby ľahkým, vtipným spôsobom.
V knihe opisuje atmosféru v Albánsku, fascinujúcej krajine, bohatej kultúrne aj prírodne. Zároveň je však historicky ťažko skúšaná režimom aj divokým prechodom ku kapitalizmu.
Phantasma je hra, ktorej víťaz môže získať skvelú odmenu od samotného diabla. Oveľa ľahšie však v tej hre zomrieš alebo skončíš s trvalými následkami. Phatasma a jej posluhovači ti totiž vidia do hlavy a vedia využiť aj tvoj najväčší strach. Nekromantka Ophelia tam ide hľadať svoju sestru, ale nájde niečo a nikoho úplne iného.
Bavila som sa, len Ophelia mi vadila. Aj to, ako "náhodou" stále niečo našla alebo vyriešila. Na záver sa ale všetko správne prepojilo.
Po prečítaní som každej, ktorá to čítala a bola ochotná počúvať hovorila, že mala autorka TÚ scénu so Sinclairom dotiahnuť do konca. To by bolo originálne :)
