Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
instagram: @kniznatulacka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Bezčasí. Obdobie, ktoré sa objaví raz za sto rokov. Svet sa na dvanásť hodín „zastaví“, bohovia zostúpia na Zem, stanú sa smrteľnými a ktokoľvek môže zaujať ich miesto, ak ich zabije. Začína sa lov… alebo možno nie?
Príbeh sa odohráva v alternatívnej realite, kde bohovia nie sú len súčasťou dávnych legiend, ale sú dôležitou súčasťou sveta. Kniha je rozdelená na tri časti a odohráva sa v Brne, v roku 1932 a potom o sto rokov neskôr, v roku 2032.
Čo ma zaujalo hneď na začiatku, bola originalita námetu. Koncept Bezčasí je nápaditý, dobre premyslený a výborne vystavaný. Najmä prvá polovica knihy má skvelé tempo, atmosféra je pohlcujúca a držala ma v neustálom napätí. Postáv nie je veľa, čo umožňuje každému charakteru naplno vyniknúť a zároveň skrývať vlastné tajomstvá. V druhej časti pribudnú nové postavy, no okrem Medy si ma už žiadna nezískala tak ako tie pôvodné.
Celý dej sa odohráva v priebehu dvanástich hodín, čo knihe dodáva dynamiku. Nič nie je navyše, všetko má svoje miesto, a pritom sa text číta ľahko a plynulo. Oceňujem, ako autorka pracuje s mytológiou, každý boh má svoj príbeh, svoje miesto vo svete. Vďaka tomu pôsobí všetko živo a prirodzene. Zároveň sa v príbehu nenásilne otvárajú témy ako smrť, dôsledky našich činov, či otázka, čo vlastne znamená stať sa bohom… alebo človekom. Nie je to len príbeh o bohoch a ľuďoch je to aj o nás. Prinúti vás zamyslieť sa, čo by ste v takej situácii spravili vy.
Ak by som mala niečo vytknúť, tak je to záver. Pôsobil na mňa trochu uponáhľane a miestami prekombinovane, niektoré časti by si zaslúžili viac priestoru. Pár strán navyše by knihe určite neuškodilo. Aj keď je príbeh uzavretý, cítiť v ňom jemne otvorené dvierka a ak by prišlo pokračovanie, určite by som po ňom siahla.
A ešte niečo, úplne na konci som si uvedomila jeden detail, ktorý som vo fantasy knihách zatiaľ veľmi nevidela. Niečo, čo ma príjemne prekvapilo. Ale nebudem prezrádzať,aj tak je veľa vecí, ktoré by som rada spomenula, ale bol by to spoiler. Skrátka, treba si to prečítať.
Denné hlásenie:
Vzťah medzi Inydym a Ryanom je postavený na silnom kontraste. Ryan, puntičkár, introvert, ktorý potrebuje mať všetko pod kontrolou a neznáša publicitu (kto by ju ale miloval však?) Indy, neriadená strela, ktorá miluje spoločnosť a pre druhých by sa aj rozkrájala. Proste presný opak Ryana. Keď sa ich svety začnú prelínať, vnesie Indy do Ryanovho života poriadny chaos… ale aj farby.
Ale práve táto ich rozdielnosť je to, čo sa mi na tomto príbehu páči a zároveň dôvod prečo ho nemám rada. Niektoré interakcie medzi nimi mi prišli až príliš silené. Moja náklonnosť preskakovala od jedného k druhému a nejak som si až do polovice knihy k nim nevedela nájsť poriadne cestu. Zároveň som mala z ich správania pocit, istej šablónovitosti, chýbala mi tam prirodzenosť...neviem proste som im to nejak neverila.Od polovice sa ale všetko zmenilo a ja som si ich príbeh konečne začala užívať.
Táto kniha však nie je len o romantike. Je aj o sebaláske, dôvere, traumách z minulosti a o tom, ako ťažké je nechať niekoho vstúpiť do svojho sveta, ak sme sa predtým spálili a aké je ťažké opäť niekomu dôverovať.
Čo sa mi veľmi páčilo, boli také tie malé nenápadné momenty, ktoré možno väčšina ľudí len prebehne, ale mne sa veľmi páčili. A vedľajšie postavy? Stevie, Zanders a Rio celý príbeh krásne dopĺňali. Priznávam, občas ma bavili ešte viac než hlavná dvojica.
Záver bol pre mňa utrpením. Ak existuje niečo ako knižná cukrovka, tak som ju podľa mňa dostala. Extrémne presladený koniec. Ale priznávam, že toto je čisto môj problém. Mnohým sa práve tento záver určite bude páčiť.
Napriek výhradám musím uznať, že kniha sa číta ľahko, Je oddychová, vtipná, má silné momenty a dobré posolstvá. Len som možno čakala viac prirodzenosti a niečo, čo by ma naozaj nadchlo. Ale séria ma baví a na ďalšiu časť sa teším, najmä keď viem, že tam bude Kai, slobodný otecko a profesionálny hráč baseballu.
Koniec denného hlásenia.
Venom...jed...osud...strata...bolesť. Bolesť si v sebe niesol aj Kellan. Tak veľkú, že smrť sa mu zdala ako jediné správne východisko. A práve tu sa začína príbeh Darling Venom. Nie, nie je to spoiler. Je to rana hneď na úvod. Ale táto kniha nie je o ňom. Je o tom, čo zostalo po ňom, o dvoch zlomených dušiach, Charlie a Tateovi.
Autorka sa nebojí rozprávať o samovražde otvorene. Nie však gýčovo, nie prehnane. Ukazuje ju v jej následkoch. A to je práve to, čo podľa mňa robí túto knihu tak silnou. Nerieši len samotný čin, ale to, čo sa stane s ľuďmi, ktorých tu človek zanechá. Ako sa zlomia. Ako sa menia. A či sa dokážu znovu nájsť. Ukazuje, ako veľmi rozhodnutie jedného človeka ovplyvní životy tých, ktorí zostanú. Darling Venom je pripomienkou, že nech sa v našich životoch deje čokoľvek temné, samovražda nie je riešením. Vždy existuje cesta. Vždy sú tu ľudia, ktorí nás milujú, aj vtedy, keď to sami nevidíme.
Je to aj príbeh o láske medzi Charlie a Tateom. Nie je to láska dramatická a výbušná, vyvíja sa postupne, pomaly. Pretože najskôr musia obaja uzdraviť sami seba, odpustiť si a až potom si môžu dovoliť milovať.
Príbeh je predvídateľný, je plný klišé, ale vôbec mi to neprekážalo. Pretože tie témy a myšlienky, ktoré kniha prináša, sú skutočné. A sú dôležité. Autorka nepíše komplikovane. Jej jazyk je jednoduchý, prístupný s množstvom nádherných myšlienok, miestami vtipný. Práve preto sa číta ľahko a rýchlo, aj keď hovorí o ťažkých veciach.
Čo mi trochu prekážalo, boli „spicy“ scény. Niektoré pôsobili zbytočne a mala som pocit, že tam boli skôr preto, že sú jednoducho v dnešných knihách vyžadované. Príbeh by podľa mňa fungoval rovnako dobre aj bez nich.
Vedľajšie postavy boli rovnako silné ako hlavné. Leah, Jonah a postupne dokonca aj Terry si ma okamžite získali. Ich príbehy skvelo dotvárali celý dej.
Darling Venom nie je dokonalá kniha. Dokáže Vás však zasiahnuť, ale zároveň si pri nej viete aj oddýchnuť. Ak hľadáte príbeh, ktorý spája tému straty, uzdravovania a pomaly sa vyvíjajúcej lásky, a zároveň sa nebojí dotknúť ťažkých tém, môže byť práve táto kniha pre vás.
Drak jenž čeká je kniha, ktorá v sebe ukrýva omnoho viac než len klasické fantasy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o príbeh plný drakov a mágie, no pod povrchom sa odohráva spletitý dej štyroch postáv, popretkávaný politickými intrigami, upírmi, detektívnymi prvkami, bojom o moc, špiónmi a alternatívnou históriou, ktorá čerpá z našej vlastnej minulosti.
Autor si jednoducho vybral kúsok dejín alternatívnej histórie a zakomponoval do príbehu reálne historické postavy, hoci v trochu inom kontexte, než sme zvyknutí. Vďaka tomu svet pôsobí povedome, ale zároveň odlišne. Pri čítaní som si často priala, aby som túto knihu objavila hneď po maturite, keď som mala ešte v čerstvej pamäti všetky historické súvislosti. O to viac by som si užila porovnávanie reality s knižným spracovaním. No ak históriu nepoznáte, vôbec to nevadí, príbeh je písaný tak, že nejde až tak o jednotlivé postavy, ale skôr o samotné dianie, o jeden veľký celok.Z postáv som si neobľúbila asi ani jednu, každá totiž svojím dielikom dopĺňa celý príbeh.
Veľmi ma bavilo, ako autor pracuje so štýlom rozprávania. Nevysvetľuje všetko priamo, ale necháva vás čítať medzi riadkami, premýšľať a spájať si súvislosti. Hoci to môže byť náročnejšie čítanie, ja práve v tom vidím silnú stránku knihy. Každý si z nej môže odniesť vlastný zážitok, vytvoriť si svoj vlastný príbeh.
Jediné, čo mi trochu prekážalo, boli dlhé kapitoly. Niekedy, keď som sa konečne začítala do jednej dejovej línie, zabudla som, že nejaká iná tam vôbec bola, a keď došlo k zmene, nechcelo sa mi od tej pôvodnej odpútať. Práve preto mi v prvej polovici knihy chýbala väčšia dynamika.Druhá polovica sa však výrazne zlepšila a posledných 150 strán bolo pre mňa úplne výborných. Plných zvratov, intríg, politiky, mágie a akcie.
Celkovo túto knihu určite odporúčam, najmä tým, ktorí hľadajú niečo viac než len štandardné fantasy. Je to príbeh, ktorý vás prinúti premýšľať. Pohlcuje vás pomaly, no o to silnejšie.
Neil Gaiman poznamenal, že keby sa k tejto knihe pridalo pár dielov, mohli by sme mať Georgea R. R. Martina. Úplne s tým súhlasím. Príbeh má totiž podobnú hĺbku, komplexnosť a politické intrigy, ktoré poznáme z Martinovej Hry o tróny.
Zákony zločinu sú siedmou knihou v sérii Páchateľ neznámy a tentokrát sledujeme vyšetrovanie vraždy známeho podnikateľa. Prípad naberá na intenzite, objavuje sa korupcia v policajných radoch, ale aj na najvyšších miestach, a jeden z vyšetrovateľov sa sám stáva terčom pokusu o vraždu.
Aj keď ide už o siedmy diel, príbeh výborne funguje aj samostatne. Je ucelený, zrozumiteľný a veľmi dobre odhaľuje zákulisie policajnej práce. Je zrejmé, že autor čerpá z vlastných skúseností. Vyšetrovacie postupy, odborné výrazy aj opisy každodennej rutiny pôsobia autenticky a realisticky (čakala som, už len kedy sa objavia registratúrne značky ).
Jedno z najväčších pozitív tejto knihy sú krátke kapitoly, častokrát len s pár stranami. Skvelo ma držali v napätí a to povestné „ešte jedna kapitola“, tu fungovalo výborne. Ani som sa nenazdala a z jednej kapitoly bolo zrazu sto strán.
Trochu som však zo začiatku bojovala s postavami. Ich mená sa mi plietli a nevedela som si hneď zaradiť, kto je kto. Meder, Michel, Čarly, Dlhý, Tvrdý… chvíľu mi trvalo, kým som sa v nich zorientovala. Možno aj preto, že som predchádzajúce knihy nečítala.
Veľmi sa mi páčilo striedanie perspektív, autor „prepína“ medzi pohľadmi vyšetrovateľov, páchateľov aj vedľajších postáv. Niekedy som mala pocit, že k tejtozmene dôjde aj v priebehu samotnej kapitoly. Príbehu to prosieva a pomáha budovať napätie.
Dej sa odohráva v blízkej budúcnosti, no tie jemné narážky na aktuálne dianie sú neprehliadnuteľné. Často som sa pristihla pri otázke: „Kde končí fikcia a kde už možno začína realita?“ Práve táto podobnosť so súčasnosťou vo mne vyvolala množstvo emócií, najmä frustráciu a hnev. Veľmi som túžila po jasnom, čistom happy ende, kde všetci dostanú, to čo si zaslúžia. Ale rovnako ako v reálnom živote, ani tu nič nie je bielo čierne.
Zákony zločinu sú napínavou, realistickou detektívkou, ktorá ponúka nielen dobrý príbeh, ale aj pohľad pod povrch systému, ktorý všetci poznáme....možno až príliš dobre.
Odsúdení na smrť čakajú v temných útrobách Karachského väzenia. Čakajú na svoj nevyhnutný koniec. Keď zrazu... Tajomný záchranca im otvára dvere, no sloboda nie je zadarmo. Gothridovi Vyvrženci sú im na stope. Krutí lovci, krvavé beštie, pred ktorými niet úniku. A v temnote číha ešte niekto ďalší. Lov sa začína. Otázka, ale je: Kto je skutočný lovec a kto korisť?
Wow! Toto je dark fantasy v tej najlepšej podobe! Brutálne, surové, miestami odpudivé a pritom šialene zábavné. Autor dokonale mieša drsný humor s krvavými scénami a servíruje ich bez akejkoľvek cenzúry. Sarkazmus je tu ostrý ako čepeľ, ktorá presekáva telá nepriateľov. Niektoré hlášky by si zaslúžili vytesať do kameňa.
Postavy sú fantastické. Každá z nich nesie vlastné jazvy minulosti, ale pre mňa medzi nimi žiari jeden a to tieň. Antihrdina, akého milujem. Inteligentný, nekompromisný a každá jeho scéna je čistý skvost. A hoci ostatné postavy, sú všetko vrahovia, zloduchovia a kriminálnici, občas ich osud ,aj vo mne vyvolal ľútosť. Lebo v tomto svete nič nie je čiernobiele.
Autor bravúrne odlíšil postavy podľa spôsobu, akým rozprávajú. Okamžite viete, či máte pred sebou vzdelanca alebo obyčajného zlodeja. Archaizmy, vulgarizmy aj odborné výrazy vytvárajú drsný, autentický tón, ktorý dokonale sedí k atmosfére knihy. A medzi riadkami som občas našla jemné ironické narážky na samotný fantasy žáner a to ma bavilo.
Svet je vykreslený s takou hĺbkou, že aj na malom rozsahu vo mne zanechal chuť dozvedieť sa viac. Nepohřbení na mňa pôsobili zvláštne, takmer postapokalypticky a práve to ma na nich fascinovalo.
Ak hľadáte jemné a hrdinské fantasy, toto nie je kniha pre vás. Ak však milujete drsné príbehy, plné čierneho humoru, krutých zvratov a bez servítky podaných nechutností, Jako sama smrt vás absolútne dostane. Napriek krátkemu rozsahu ponúka intenzívny a nezabudnuteľný zážitok. Mňa ohúrila a radím ju zatiaľ medzi najlepšie knihy tohto roka.
Tak toto bola jazda! Očakávala som akčný,vtipný a trochu šialený príbeh, ale dostala som viac. Svet sa zmenil, mágia prúdi ulicami Prahy, tajné organizácie sa snažia situáciu dostať pod kontrolu, zatiaľ čo iné túžia po nepredstaviteľnej moci. Nový svet začína a ja som sa doňho zamilovala od prvých stránok.
Priznávam, že spočiatku som bola trochu stratená. Nečítala som predchádzajúcu sériu, takže som nepoznala postavy, no rýchlo som sa zorientovala a príbeh ma pohltil. Praha ako centrum magického diania?Absolútne dokonalé! Atmosféra je fantastická, plná humoru a akcie. Síce mi unikali narážky na české reálie, no na celkovom dojme to neubralo.
S pribúdajúcimi kapitolami tempo graduje. Od druhej tretiny je kniha mimoriadne pútavá, akcia naberá na obrátkach, dej je miestami nepredvídateľný, no stále pôsobí vyvážene. Autorom sa podarilo skvelo namiešať adrenalínové momenty s tými, kde sa dá na chvíľu vydýchnuť. A práve tento balans medzi napätím, prestávkami a humorom robí príbeh tak dobrým.
Oceňujem aj štruktúru knihy.Úvodné kapitoly sú dlhšie, čo dáva priestor spoznať postavy. No ako sa dej rozbieha, kapitoly sa skracujú, tempo sa zrýchľuje a striedanie pohľadov postáv dodáva príbehu ešte viac dynamiky.Ani som sa nenazdala a bola som na konci.Túto knihu jednoducho nejde pustiť z rúk.
Postavy sú výborne napísané. Aj napriek svojim magickým schopnostiam pôsobia realisticky, majú svoje chyby, pochybnosti, ale aj silné stránky. Sú ľudské a uveriteľné.
Jediným malým nedostatkom je,že sa tu občas objavujú narážky na udalosti z predchádzajúcej série, ktoré nie sú vysvetlené. Krátke úvodné zhrnutie by pomohlo novým čitateľom sa lepšie zorientovať, no to nie je prekážka a knihu si možno užiť samostatne.
Pád do reality je moderný, dynamický fantasy príbeh plný akcie, mágie a skvelých postáv. Výborne vystavaná atmosféra, premyslené tempo a vyvážený mix napätia, humoru a emócií robia z tejto knihy výnimočný zážitok. Rozhodne si ju nenechajte ujsť a ja si nenechám ujsť pokračovanie!
Svet Vigrídu opäť otvára svoje dvere. Starí bohovia sa prebúdzajú a smrteľníci sa musia rozhodnúť, na čiu stranu sa postavia. Čo na tom, že to môže znamenať ich vlastný koniec? Osud sa totiž píše krvou a mečom.
Druhý diel série Krvopřísežní nadväzuje presne tam, kde prvý skončil. Svet je stále krutý a nemilosrdný, rovnako ako aj jeho hrdinovia. Opäť som mala možnosť putovať s Orkou za záchranou jej syna a musím povedať, že svojej povesti severského Johna Wicka neostala nič dlžná. Rovnako skvelý bol aj Varg, ktorého prerod z otroka na vynikajúceho bojovníka, bol naozaj výnimočný. Elva, mladá bojovníčka túžiaca po sláve hrdinov z piesní, hľadá cestu ako splniť sľub, ktorý dala. A potom tu boli postavy, ktoré ponúkli pohľad z "druhej" strany, Gudvar klasický zbabelec, a Bior, ktorého som po prvom diely chcela prebodnúť saexom, no teraz som si ho celkom obľúbila.
Autor sa znova opiera o severskú mytológiu, a to je cítiť v každom kúsku tohto zamrznutého pekla. A do toho všetkého bohovia už nie sú len mýtus. Mágia v tomto svete nie je krásna ani vznešená, je temná, surová a často prepojená s krvou, obeťami a bolesťou.
Rovnako ako v prvom diely, aj tu sú bojové scény písané s precíznosťou a dôrazom na detail. Opisy bojov sú také živé, že som mala pocit, že počujem rinčanie ocele, že som to ja kto v ruke drží sekeru, že po mojom čele stekajú kvapky potu zmiešané s krvou. Sekery dopadajú, mäso sa trhá, hlavy letia vzduchom… Každý boj som prežívala s postavami naplno, bojovala som za česť, pomstu a prežitie.
Ale...ku koncu knihy som už miestami cítila, že sa niektoré súboje začínajú opakovať. Ako keby som už raz tú istú bitku čítala. Opäť tu chýbalo niečo, čo by mi vyrazilo dych.
Hlad Bohov je presne to, čo sľubuje krvavý, surový a neľútostný príbeh, v ktorom nie je miesto pre slabých. Brutálne boje, skvelo vystavaný svet, silné postavy a bohovia, ktorí čoraz viac zasahujú do deja. Táto kniha ma nesklamala a ak milujete drsné fantasy, severské mýty a boj o prežitie, nesklame ani vás.
Luxus, škandály, dokonalý život a vzťahy na hrane. Táto kniha sľubovala všetko. Dramatické zvraty, vášeň, pohľad do sveta smotánky…No splnila svoj sľub?
Musím povedať, že tak ťažko sa mi recenzia ešte nepísala.Na jednej strane je príbeh, ktorý nás láka do života bohatých a úspešných. Svet, kde sa všetko leskne, no pod povrchom je prázdnota. Tento kontrast je rozhodne zaujímavý.Lenže…
Nevera je tu tak bežná, že absolútne nikoho v príbehu neprekvapí.A ja som s tým mala veľký problém. Ak je pre vás nevera „red flag“, pripravte sa na náročné čítanie. Počas celého deja sa objavuje v rôznych podobách a mne osobne to bránilo si príbeh naplno užiť.
Postáv je tu na malom rozsahu veľmi veľa a ich prínos do deja je otázny.Neustále pribúdajú nové a hoci sa ich mená menili, ich charaktery zostali pre mňa rovnako plytké, častokrát neskutočne pokrytecké, falošné. Žiadnu som si nedokázala obľúbiť a ich príbehy pôsobili ako prelet medzi jednotlivými osudmi s povinným prvkom drámy. Nedokázala som sa vcítiť do toho ako konajú, čo cítia.
Keby sa príbeh sústredil na menší počet postáv a viac sa venoval budovaniu ich charakterov, ich osobností, mohol byť autentickejší a emočne silnejší.Rovnako by som očakávala aj viac emócií v ich konaní, skutočný hnev, bolesť, vášeň. Namiesto toho sa všetko odohrávalo akosi rýchlo a bez väčšieho emočného presahu. Samotná zápletka s Lis mi prišla nepochopiteľná a naozaj som tam nenašla žiadne veľké prepojenie, ako to naznačoval záver. A práve ona mohla byť kvôli tomu, čím si prešla, tak skvelou postavou. Lenže nemala dostatočný priestor. Za mňa veľká škoda.
Kniha sa dotýka dôležitých tém ako psychické problémy, rodinné vzťahy a váženie si samého seba. Ako nás minulosť formuje,aké dôsledky môžu mať nezvládnuté traumy na naše správanie a vzťahy. Bohužiaľ, tieto myšlienky neboli dostatočne rozvinuté, len na povrchu.
Pre túto knihu sa hodí pravidlo „Menej je niekedy viac“, menej postáv, menej rôznych zápletiek a mohli sme mať psychologickú drámu zo sveta luxusu.
Napriek tomu sa nenechajte odradiť mojou recenziou. Možno vás tento nenáročný príbeh plný škandálov a lesku predsa len chytí. Skúste a uvidíte sami.
Príbeh je miestami humorný, miestami dramatický, občas trochu trápny, no hlavne poriadne rozsiahly. Autorkin štýl písania je však plynulý, kniha sa číta ľahko a stránky ubiehajú rýchlo. Problém nastal vo chvíli, keď som si uvedomila, že v podstate nemá príliš veľa deja. Príbeh sa trochu topí v nadbytočných častiach. Musím však uznať, že práve v nich sa pekne rozvíja vzťah medzi Naomi a jej neterou Waylay a bolo skvelé sledovať, ako k sebe postupne nachádzajú cestu.
Ku koncu pribudne akčná zápletka,trochu ako vystrihnutá z béčkového filmu, ale aspoň dodala príbehu šťavu. Predpokladám, že táto dejová línia prepája celú sériu, podobne ako samotné mestečko Knockemout, ktoré síce rado strká nos tam, kam nemá, no ako celok funguje výborne.
Čo mi prekážalo, boli niektoré prirovnania. Keď som čítala o „hrubom purpurovohlavom vodcovi“ a „profesionálnom ničiteľovi va...“, mala som desaťminútový záchvat smiechu a neverila som vlastným očiam .
Naopak, vedľajšie postavy boli fantastické Stef, mama, otec, Waylay, Sloane a Lucian boli tí, ktorí ma držali pri čítaní. Príbeh Sloane a Luciana ma láka, ale mám mierne obavy, či sa po "povýšení" na hlavné postavy nezmenia na bezmozgové jednobunkovce, podobne ako Naomi a Knox. Pretože tí dvaja... No, povedzme, že by mohli slúžiť ako učebnicový príklad toho, ako vzťah nemá vyzerať. Ich vzájomná príťažlivosť je nepopieratelná, no obaja bojujú... s čím vlastne bojujú? A to je ten problém nemali absolútne žiadny dôvod na to, aby sa rozišli, a za mňa by táto časť v knihe pokojne ani nemusela byť .
Napriek všetkému ma však kniha dokázala pobaviť. Ak hľadáte oddychové čítanie s mixom romantiky, humoru a mierne absurdných momentov, možno si v nej nájdete to svoje.
