Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
či?
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prípad je zamotanejší než zamotaný. Sharon má úžasný štýl písania a vie sa úžasne hrať s fantáziou čitateľa. Ten totiž očakáva niečo celkom iné ako mu Sharon servíruje. A robí to bravúrne. Človek je v napätí od začiatku až do konca.
Nuž, Temné říční proudy je román, ktorý sa číta jedným dychom. Akonáhle som otvorila knihu a prečítala som si prvú stranu, vedela som, že ju tak skoro z rúk nepustím.
Autorka si pre svoju knihu vybrala veľmi náročnú tému. Deti sú odjakživa citlivou záležitosťou. Obzvlášť tie stratené alebo unesené. A "pobila" sa s ňou bravúrne.
Ako vždy, Sharon príbeh neuveriteľne zamotala. Príbeh pozliepaný z malých i väčších lží zapríčinil, že podozrivým v očiach čitateľa sa stával každý, vrátane hlavných hrdinov. Temná atmosféra ďalekých ostrovov príbeh dokonale podčiarkovala.
Román je neuveriteľne spletitý. Autorka v ňom rozohráva niekoľko motívov, necháva vás tápať, hádať, no necháva vás i trápiť sa, vyvoláva vo vás obavy, ba až strach... to všetko robí bravúrnym spôsobom, že vy len hltáte každé jej slovo a prevraciate stránky tempom, aby ste sa čo najskôr dozvedeli pravdu a dostali sa do veľkého finále.
Okrem vraha, ktorým môže byť HOCIKTO, dokonca i samotná Lacey (náznaky tam sú - dosť okaté, aj Lacey ich vidí a vie, že je len otázkou dní, možno iba hodín, kým ich uvidia Dana a - jej pomocník a kamarát v jednom - Mark Joesbury). Nebude to pre ňu jednoduché. Lacey je v prvom rade hlavná hrdinka. Mohla by z nej autorka urobiť vrahyňu? Aj to je otázka, ktorú si možno počas čítania položíte. A nie jedenkrát.
Bravúrne zamotané, veľmi dobre opísané - prosto famózne napísané. Sharon Bolton je v tomto žánri ako ryba vo vode. Úplne ma uchvátila!
Cviky v tejto knihe mi veľmi pomohli na moju krčnú chrbticu. Sú jednoduché, no veľmi veľmi účinné. Na McKenzieho nedám dopustiť.
Kde inde sa zamilovať, ak nie v meste lásky - v Paríži? Presne v tomto romantickom meste, konkrétne na moste Pont Neuf, sa zamiloval Henri do Annabelle a Annabelle do Henriho.
Mladý, talentovaný Henri je maliar, ktorý spolu so svojím priateľom, začínajúcim úspešným básnikom Etiennom, žijú pravým bujarým životom v bohémskom meste Francúzska. Mladíci si užívajú život plnými dúškami, kým im cestu neskríži mladá, krásna Angličanka.
Annabelle prichádza do Paríža z rodnej Británie a spoznáva pravý bohémsky život, ktorý Paríž ponúka koncom 30-tych rokov 20. storočia. A spoznáva i Henriho. Medzi mladými ľuďmi vzplanie vášnivá láska. Avšak zastaví ju vojna. Tá ich od seba odlúči na desiatky rokov.
A tam, kde to všetko začalo, sa to i končí. Na moste Pont Neuf po takmer 20 rokoch zbadá Henri ženu - svoju Belle...
Tamara napísala dojímavý, romanticky ladený príbeh popretkávaný krutosťou tohto sveta, krutosťou vojny a v neposlednom rade krutosťou osudu.
Pútavým spôsobom opísala vojnu v Španielsku, ktorej museli čeliť ako Henri s Etiennom, tak i Annabelle. No stopy zanechala nielen na nich, ale i na ľuďoch, ktorí v nej nebojovali, avšak mali tam svojich najbližších či svojich príbuzných.
Príbeh je tak trochu trpko-sladký, napriek tomu je veľmi silný. Miestami dojímavý, miestami romantický, miestami krutý, miestami až ironicky hrubý.
Tuším je to i prvý príbeh, ktorého dej autorka nezasadila do Austrálie. K jeho napísaniu ju inšpiroval výlet do Paríža, kedy ona sama stála na moste Pont Neuf, pozerala na francúzske domčeky a v jednom z okien zahliadla muža sediaceho pri okne. Bol sám a pôsobil nešťastne. Tamara cítila jeho smútok a v hlave sa jej zrodil príbeh, ktorý sa mohol i nemusel stať. A ja si myslím, že sa pokojne aj mohol stať... presne tak, ako ho napísala.
Prísť o prácu, pohádať sa s mužom, ktorého milujete a prísť do konfliktu so svojou rodinou v priebehu niekoľkých dní? Učinená katastrofa. A presne to sa stalo hlavnej hrdinke tohto románu. Keď sa sype, tak sa sype... Napriek všetkému negativizmu sa na ňu, v tých najhorších chvíľach/krízach života, usmialo šťastie. Nečakane zdedila obrovský majetok, ktorý v sebe zahŕňal dobytčiu farmu.
Bolo zaujímavé sledovať Fleur pri jej vydávaní sa po stopách tety Annie, o ktorej existencii nemala ani potuchy. Niet sa čomu čudovať, keď s ňou pretrhal všetky vzťahy jej otec Don ešte keď mala Fleur iba niekoľko mesiacov. Fleur je zvedavá, čo sa za tajomstvo skrýva v Anniných denníkoch, a keďže v jej osobnom živote - konkrétne vo vzťahu s Gregom, to škrípe, rozhodne sa vydať na farmu Vtáčia pieseň.
Na farme nachádza Fleur vytúžený pokoj. Už vie, prečo žila teta toľké roky odrezaná od celého sveta. Pokoj a ticho dokážu človeku usporiadať myšlienky. Pomôžu mu zistiť čo-to o sebe samom...
V knihe, okrem hlavnej hrdinky, vystupuje množstvo ďalších postáv, ktoré majú k deju čo povedať, a niektoré ho dokonca i skvele zamotať. O dramatickú zápletku tak nie je núdza. Napriek tomu bol môj konečný dojem z knihy taký nemastný - neslaný. Z postáv ma zaujala nielen Fleur, ale i jej sestra Bethany, okolo ktorej sa tiež dosť točil dej. Zaujímavou postavou bol aj Modrák. Hneď na prvé prečítanie mi bol sympatický, a keď Fleur navštívil po tretíkrát, začala som šípiť, kto sa za prezývkou "Modrák" skrýva. Moje tušenie bolo správne.
Austrálska autorka opäť púta čitateľa krásnymi opismi prírody krajiny Protinožcov. Tie som si vychutnávala plnými dúškami. Nedalo sa inak. Boli opísané tak skutočne, až hmatateľne.
Asi najviac, čo tejto knihe vytýkam, je jej neskonale pomalé tempo. Niekedy som mala pocit, že sa dej nikam neposúva, zostáva stáť na jednom mieste. Keby sa dalo, asi ho potisnem :-) Možno to spôsobilo to, že autorka nás až pričasto odpútavala od hlavnej línie príbehu (týkajúcej sa Fleur) príbehmi jej sestier a ich rodinných problémov.
Měsíční údolí je emocionálne nabitá kniha. Rieši najmä vzťahy. Rodinné väzby, priateľské zväzky. Melanie sa vie pohrať s fantáziou čitateľa. S istou ľahkosťou ho prenáša do svojho vymysleného/kúzelného sveta. Človeka vždy lákalo presúvať sa v čase. Bolo by super sem-tam si odskočiť raz do 19., inokedy do 11. storočia. Pozrieť sa tam, niečo tam prežiť. Asi aj preto knihy s touto tematikou ľudí tak priťahujú. A Melanie opísala posun v čase svojským spôsobom - celkom iným, ako som sa doposiaľ stretla. Preto to oceňujem. Bolo to nečakané, istým spôsobom i pútavé. Páčil sa mi najmä ten kontrast medzi rýchlosťou modernej doby a pokojom doby minulej.
Zkrocený rozpráva príbeh Matta, Drewovho najlepšieho kamaráta, a tiež Dee-Dee, najlepšej kamarátky Kate. Opäť je podaný z pohľadu muža (čo ma nesmierne bavilo). Ale Matt mi pripomínal štýlom myslenia a trochu i štýlom konania samotného Drewa (aj keď jeho asi ťažko niekto môže prekonať). To príbehu uberalo na kvalite. Aby sme si rozumeli, Matt bol tiež fešák, rovnako mal v sebe trochu arogancie a narcizmu ako aj Drew a bol aj vtipný. V tomto autorka nepriniesla nič nové ani osviežujúce. Škoda.
Myslím si, že príbehu najviac pomohla hlavná hrdinka Dee. Bola svojská, drzá, dravá, jednoducho živel. Bola presne taká, akú si ju pamätáme z prvej časti. Povedala priamo, čo si myslela, na nič sa nehrala. Na prvý pohľad vyzývavá, no v skutočnosti tiež len cítiace dievča. Už vtedy som tušila, že Dee a Matta čaká spoločná budúcnosť.
Ani jeden z hrdinov sa nechce viazať. Matthew ráta s tým, že jedného dňa sa zamiluje, založí si rodinu a tak ďalej, no vie, že kým sa tak stane, pretečie ešte veľa vody. Dovtedy si chce len užívať. A partnerku na najbližšiu zábavu vidí v krásnej chemičke Delores. Tá má zhruba rovnakú predstavu o svojom živote. Matta vidí ako svoju najbližšiu korisť - na jednu noc. Problém nastáva, keď Matt zistí, že mu len jedna noc s Dee nestačí... Keďže Dee sa drží hesla: jedenkrát a dosť, má Matt čo robiť, aby ju presvedčil, že on je iný ako muži, ktorých doteraz stretla, že on je pre ňu ten pravý.
Čo knihe dodávalo plusové body boli veselé komentáre rozprávača (cháp Matta). Prihováral sa priamo čitateľovi cez svoje postrehy, sarkastické poznámky, rečnícke otázky. V tomto je autorka výnimočná.
Kniha sa číta veľmi dobre. Je romantická, erotická, je zábavná. Kto teda hľadá v knihe práve tieto veci, nech sa páči prečítať si. Nakoniec mi nedá poznamenať len jednu vec: Popravde, ak tu niekto potreboval skrotiť, tak to bola skôr Dee, nie Matt.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dlho som sa k čítaniu tejto knihy odhodlávala. Vedela som totiž, že rozprávačkou príbehu je Kate. A to ma akosi nelákalo. Mala som pocit, že Kate ich príbeh s Drewom nebude vedieť podať tak, aby som z neho bola ohromená (ako to bolo pri knihe Zapletený). Dnes viem, že som sa obávala zbytočne.
Musím podotknúť, že Kate je viac než dobrou rozprávačkou. Je vtipná, otvorená, vynaliezavá, vtipná a... písala som aj, že je vtipná? Dobre. To slovo si podčiarknite. Pretože je naozaj veeeeľmi vtipná.
Medzi hlavnými hrdinami dochádza k nedorozumeniu. Pravdaže chybu možno hľadať v komunikácii. Každý z nich hovorí o inom a napriek tomu si myslia, že sa rozprávajú o tom istom. Problém, ktorý tak nastáva, sa Kate rozhodne vyriešiť svojsky. Odchodom do rodného mesta. Musí premýšľať, čo urobí so svojím životom ďalej. Sklamaná, smutná, nešťastná, frustrovaná - také sú jej prvotné pocity. A k tomu všetkému je ešte aj tehotná. Kate čakala, že správu o tom, že s Drewom čakajú dieťa vezme ako chlap, nie že sa k nej zachová chrapúnsky. Nuž, nie je všetko zlato, čo sa blyští... a na druhej strane, nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Dej je ľahko čitateľný, predvídať viete dopredu takmer každý ďalší krok. Nemožno teda o ňom povedať, že je originálny. Čo ale originálne je? Jeho podanie. Autorka ho podala s bravúrou, pre ňu typickou. Kniha sa číta sama.
Veľmi sa mi páčilo ako Kate po celý čas komunikovala s čitateľom. Toto bol prvok, ktorý v knihách nie je vidieť a musím priznať, že ma dostal. Mala som pocit, akoby bola Kate moja kamarátka a rozprávala mi, čo sa jej práve stalo.
Napriek tomu, že v sebe kniha nesie prvky sentimentality, smútku a vyplakaných sĺz, je podaná nesmierne humorne. A Kate sa určite svojím podaním príbehu, z jej uhla pohľadu, vyrovná Drewovi. Preto k sebe tak pasujú, a preto nemôžem dať menej ako plný počet hviezdičiek.
Kvitujem autorke nápad napísať knihu čisto z pohľadu Drewa. Jeho mužský slovník, žiaden ostych a pravdovravnosť ma dostali do kolien.
Drew rozpráva o sebe, rozpráva príbeh o láske zo svojho uhla, tak ako ho vidí, ako ho cíti, ako ho prežíva. Často sa prihovára k čitateľovi, čo je nesmierne vtipné. Jeho sarkazmus mi sadol. Jeho vtipné poznámky som doslova "žrala".
Drew je sebavedomý macho, sukničkár a frajer, ktorý bez ostychu povie, čo si myslí. Život si užíva plnými dúškami. Drew je proste muž, ktorého pobozkala pani Šťastena. Dostal možnosť pracovať v otcovej investičnej firme a je úspešný. Obchody uzatvára jedna radosť. Okrem toho je neskutočný fešák a o ženy nemá núdzu. Nemusí sa ani snažiť, samé sa okolo neho krútia. Až na jednu...
Ambiciózna Kate nastúpi vo firme ako nová posila. Snaží sa byť lepšia ako Drew. Súťažia o to, kto získa lepšieho klienta. Krúžia oko seba ako dva hladné supy. Čitateľ môže sledovať ich boj kto z koho. Pre Drewa je Kate záhadou. Veľmi ho priťahuje, no je zasnúbená. Navyše sa riadi pravidlom, že si s kolegyňami nikdy nič nezačína. No ako jej odolať? Dá sa to? Dokáže to? Pravdaže nie.
Sebavedomý, namyslený chlap sa mení na citlivého, zamilovaného muža, ktorý je pre lásku schopný spraviť čokoľvek. ČOKOĽVEK. Samozrejme, príbeh priniesol mnoho hollywoodskej romantiky, no autorka ju servírovala tak, že mi to ani v najmenšom neprekážalo.
Bolo to otvorené, vtipné, trefné, skvele napísané!
