Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Táto kniha je dôkazom toho, že romantické príbehy nemusia byť len o láske, ale aj o hľadaní seba samého, prehodnocovaní priorít a o ľuďoch, ktorí nám nečakane zmenia život.
Claire som si obľúbila okamžite. Je to typická workoholička, ktorá ide neustále na doraz, až ju vlastné telo donúti spomaliť a lekár ju vypíše z práce. Práve vtedy sa jej život začne meniť. Keď jej sestra Alice odíde a nechá jej na starosti svoje dcéry Avu a Poppy. Claire sa zrazu ocitne v úplne inom svete. Alice mi úprimne liezla poriadne na nervy, jej správanie bolo často sebecké a frustrujúce, no zároveň treba priznať, že nebyť jej rozhodnutí, Claire by možno nikdy nezačala skutočne žiť.
Bolo krásne sledovať, ako sa Claire postupne mení, otvára ľuďom a zisťuje, že život nie je len o práci a neustálom strese.
Ash s jeho krásnymi zelenými očami s farbou mora a prímesou whisky má dosť prekvapil, keď sa zrazu z ničoho nič prestal Clarire ozývať, prečo?
Veľmi sa mi páčilo prostredie parku a samotná téma behania. Oáza pokoja, miesto nových začiatkov a spojenie ľudí. Hilda boja jednoducho múdra, láskavá a presne ten typ človeka, ktorého by si chcela stretnúť v skutočnom živote. Sila spoločenstva, kde niekedy stačí naozaj málo, aby človek našiel nový smer.
Zaujalo ma v príbehu aj téma vyhorenia, tlaku na výkon a ako práca dokáže človeka pohltiť. Nad tým sa ja osobne zamýšľam už pár mesiacov. Nebola to len taká oddychová romantika ale skvelý príbeh s myšlienkou emóciami a krásnym posolstvom.
Autorka ma nesklamala, jej knihy majú v sebe neuveriteľné teplo, emócie a schopnosť pohladkať moju dušu. Milujem jej tvorbu.
Odporúčam prečítať si
Sorrowsong nie je len univerzita. Je to svet sám o sebe - temný, elitný a nekompromisný. Miesto, kde sa nerodí slabosť, ale buduje sa sila.
Tieň noci ma vtiahla hneď od prvých strán a bolo ťažké od nej odísť, lebo som ju prečítala za 2 poobedia. (To hovorí o tom, aká bola super).
Univerzita Sorrowsong pôsobí ako niečo medzi snom a nočnou morou. Fakulty Bolehlav, Pavučinovec, Ľuľkovec a Hadovník nie sú len názvy, ale celé životné filozofie.
Bolehlav je pre silných, tvrdohlavých a fyzicky aj psychicky zdatných. Pavučinovec je pre tých, ktorí vládnu chladnou logikou a vidia svet ako presnú sieť ťahov. Ľuľkovec je známy svojimi slávnymi absolventmi mafiáni, bankári, realitní magnáti, ľudia, ktorí ovládajú svet zvonku aj zvnútra. A Hadovník? Elita medzi chirurgmi, kde sa nerobia chyby.
A potom sú tu oni. Ofélia a Alex.
Dvaja ľudia, ktorí nie sú smutní, skôr prázdni. A práve to z nich robí niečo nebezpečné aj neodolateľné zároveň.
„Znič, alebo budeš zničená.“
„Ak budeš moja smrť, Wintersová, ani si nemôžem želať lepší koniec.“
A presne ten kúsok medzi nenávisťou, túžbou a kontrolou robí celý ich príbeh tak nebezpečne návykový.
Celý príbeh má silnú dark academia atmosféru plnú ambícií, bolesti, inteligencie a neustáleho pocitu, že nikomu nemôžeš úplne veriť.
Je to príbeh o sile, kontrole, zraneniach, no aj o tom, že aj tí najtemnejší ľudia sa začnú lámať, keď stretnú niekoho, kto ich vidí až príliš hlboko.
Temné, tajuplné a návykové. Presne ten typ knihy, pri ktorej stratíš pojem o čase
Zamilovala som si už obálku… a nielen tú, ale aj celý tento krásny príbeh.
Láskavé slová rehoľnej sestry Hany doslova hladia dušu. Je to príbeh o čistej láske k Bohu, k sebe samej aj k ľuďom.
Silný príbeh Hany a Šimona ma úplne očaril. Veľmi som si obľúbila aj Katku a rozprávanie z pohľadu všetkých troch postáv bolo úžasné. Na konci mi tiekli slzy.
Bavil ma aj Šimonov kolega Noro - eko bio raw typ
Veľmi citlivo a pekne sú v knihe vykreslené aj problémy detí v detských domovoch.
Po dočítaní som ešte chvíľu len sedela a premýšľala.
Nechcem prezrádzať nič z deja, pretože chcem, aby ste si knihu užili rovnako ako ja.
A jediné slovo, ktoré som po dočítaní poslala autorke?
KRÁSNE.
Túto krásu musíš čítať.
Pre mňa milé prekvapenie a presne tá oddychovka, pri ktorej vypneš hlavu a jednoducho si užívaš čítanie.
Mili, ktorá neznáša svoje meno Milada a asi aj rovnako mužov. Trošku tvrdohlavá, no postupne som chápala, prečo si vytvorila taký múr okolo seba.
Veľmi ma bavilo prostredie redakcie časopisu Cherry, každodenný chaos okolo článkov, termínov a všetkého, čo sa deje v zákulisí magazínu.
Veľa vtipných a bláznivých momentov, no zároveň sa dotýka aj váženejších tém - sklamania, dôvery, vzťahov či vyrovnávania sa s minulosťou.
Najväčšou hviezdou knihy bol pre mňa jednoznačne Alex. Jeho humor, sarkazmus, poznámky aj celková energia dodávali príbehu neskutočný šmrnc. Dynamika medzi ním a Mili bola perfektná a ich priateľstvo patrilo k mojim najobľúbenejším častiam knihy. A Beky? Kamarátka a navyše psychologička v jednom takú chcem!
Autorka píše veľmi pútavo, takže knihu prečítaš raz dva. Trošičku menej zdrobnením od Alexa a pitie vína zo šálky :-).
Inak ak hľadáš knihu, ktorá je vtipná, oddychová, miestami jemne bláznivá táto je skvelá voľba.
Moja tuším 8 kniha od Mišky, čiže viem, že ma čaká skvelý čitateľský zážitok.
“Ty nedokážeš milovať”
Táto kniha ma vtiahla do sveta, kde vládne moc, strach a pravidlá, no zároveň mi ukázala, že aj v takom prostredí si dokáže nájsť miesto niečo krehké a skutočné.
Príbeh sa rozbieha pomalšie, takmer nenápadne.
Postupne spoznávam postavy, ich minulosť aj motivácie a mám pocit, že všetko je ešte len na začiatku. No čím ďalej sa dostávam, tým viac sa to naberá ako sa hovorí grády. Napätie stúpa, tajomstvá sa odkrývajú a emócie idú na doraz.
Mila pre mňa nebola len mafiánova dcérenka. Bola dôkazom, že aj človek vyrastajúci v mafii si môže zachovať jemnosť v sebe. Mala odvahu snívať o inom živote na “slobode” a nevzdať sa ho, aj keď ju okolnosti tlačili presne opačným smerom.
Damiano bol presne ten typ postavy, ktorý pôsobí neprístupne a nebezpečne už pri prvom stretnutí, ale bol taký vymakaný a s..i . (e.oticky nabitý samec ).Bez emócií, chladný, bez zbytočných slov. No postupne som si začala všímať drobnosti, ktoré naznačovali, že za tým všetkým je niečo viac. A práve to odhaľovanie jeho skutočnej tváre bolo skvelé.
Medzi nimi to fungovalo od prvého momentu. Nebolo to len o slovách, ale o pohľadoch, napätí a tichu medzi vetami. Ich vzťah mal iskru, ktorá nepotrebovala prehnané scény, bolo to mega cítiť. No samozrejme boli aj spicy scény .
Veľmi som si obľúbila aj vedľajšie postavy taká kamoška Elena či Leon.
Jednoducho skvelé, kto pozná Miškinu tvorbu, vie.
Knihu som si veľmi užila a chcem pokračovanie.
Príbeh je o Eve, ktorej detstvo poznačil sebecký otec. Ten počas bývalého režimu odchádza do zahraničia a necháva ju aj jej mamu Elenu napospas životu za múrom. Bojujú o prežitie a svoju dôstojnosť. Neskôr Eva dostane šancu začať nový život - odchádza študovať medicínu do Rakúska. Táto príležitosť však neprináša len nádej, ale aj množstvo prekážok, za ktorými opäť stojí jej toxický otec.
Eva sa ocitá v ťažkej situácii - ak chce pokračovať v štúdiu, musí si zarobiť peniaze. Dostáva sa tak pred zásadnú morálnu dilemu: zostať verná svojim hodnotám alebo podľahnúť vidine rýchleho a lákavého zárobku. Práve táto pasáž ma bavila najviac.
Veľmi dobre sú vykreslené vedľajšie postavy najmä doktor Johannes, ktorý pôsobí miestami šialene a nevyspytateľne, no o to viac zaujímavo. Striedanie minulosti a súčasnosti dodávalo príbehu dynamiku a pomáhalo mi lepšie pochopiť motivácie postáv. Dojímavá je aj línia Evinej mamy Eleny, ktorá si po rokoch nachádza lásku, čím príbeh získava jemnejší a nádejný rozmer.
Kniha ma neprestala prekvapovať. Je plná emócií, napätia a životných rozhodnutí.
Zaslúžia si ľudia druhé šance? Táto kniha neponúka jednoznačnú odpoveď, ale ukazuje, že každý si nesie následky svojich činov. Možno druhú šancu nedostane každý - no niektorí ju dokážu využiť tak, že zmení celý ich život.
Čakala som úplne iný vibe. Myslela som, že to bude také oddychové čítanie z Afriky. Niečo, čo prečítam a idem ďalej.
Lenže táto kniha ma dosť „uzemnila“.
Príbeh Moniky Paločkovej je brutálne silný. Už len to, kam sa dostala Burundi, Južný Sudán, Keňa, Albánsko, ja si neviem predstaviť, že by som tam vôbec išla, nieto ešte žila a pracovala. A ona to zvládla. Fakt klobúk dole.
Najviac ma bavilo, ako je to napísané. Úplne prirodzene, bez prikrášľovania. Miestami som mala pocit, že čítam jej denník. Sú tam momenty, kde sa pousmeješ (napr. peebottle - kto čítal, pochopí ), ale aj také, kde si len povieš „to vážne?“ a ostane ti ťažko.
A presne toto je kniha, po ktorej si uvedomíš, aké blbosti riešime. Keď sa mi teraz niečo zdá ťažké, normálne si spomeniem na ľudí v Južnom Sudáne a hneď mám iný pohľad.
Dosť vo mne ostala aj myšlienka:
„Bože, kde si, keď je na svete toľko chudoby?“
A odpoveď: „A kde si ty?“
Jediné mínus - kľudne by som čítala ešte ďalších 200 strán.
Ale inak, toto nie je kniha, na ktorú zabudneš. Skôr taká, čo v tebe ešte pár dní (alebo aj dlhšie) zostane.
Toto si určite prečítaj
Bolesť, neha, nádej a neskutočná sila.
Austin ostala na všetko sama, alebo si to aspoň myslela. Uvedomila som si, že niekedy v tom naozaj nie sme sami. Len sa hanbíme a bojíme otvoriť. Požiadať o pomoc a prijať ju.
Tento príbeh mi pripomenul, že aj keď máme pocit,že zvládneme všetko, nemusíme. Že aj tie najťažšie veci sa nesú ľahšie s niekým.
A áno, zvládneme toho veľa, niekedy až príliš. A prečo by sme mali, keď nemusíme byť na na všetko sami?
Niektoré veci prichádzajú v správnom čase. Nie vtedy, keď ich chceme. Ale keď ich naozaj potrebujeme. A často oveľa krajšie, než by sme si vôbec vedeli predstaviť.
Aj Vance bol presne taký. Neprišiel, aby zachraňoval. Len zostal, bol trpezlivý. A možno to bola ta najväčšia pomoc - čas, prítomnosť, iba byť.
Toto nebol len príbeh o bolesti a zodpovednosti. Bol to príbeh o nádeji. O tom, že pomoc existuje. O tom, že sa oplatí veriť, aj keď ešte nevidíme ako to celé dopadne.
Krásny, silný príbeh.
Práve som dočítala knihu a musím povedať, že ma celkom prekvapila. Je to príbeh o dospievaní, rodinných problémoch a o tom, aké krehké dokážu byť vzťahy medzi ľuďmi.
Hlavnou postavou je Stela, ktorá prežíva ťažké obdobie, pretože jej nevlastná mama Andrea je vážne chorá. Táto situácia ju veľmi ovplyvní a postupne sa začne uzatvárať do seba. Zmení sa aj jej vzťah s Viktorom, s ktorým si boli kedysi veľmi blízki. Práve sledovanie toho, ako sa vzťahy medzi postavami menia, bolo podľa mňa veľmi zaujímavé.
Najviac sa mi páčilo, ako autorka opísala pocity mladého človeka. Postupne sa odhaľujú rôzne tajomstvá a problémy, ktoré postavy skrývajú.
Kniha je miestami smutná, ale zároveň ukazuje, aké dôležité sú rodina, priateľstvo a vzájomné pochopenie.
Je to príbeh, ktorý prinúti zamyslieť sa nad tým, aké krehké môžu byť vzťahy, tak ako porcelán.
Miesta zločinu a tragédií - @tomi.gali @knihy_dajama
Kniha odhaľuje miesta na Slovensku, ktoré nesú stopu temnej minulosti. Vydáva sa po stopách udalostí spojených so strachom, poverami, súdnymi procesmi aj skutočnými tragédiami. Ukazuje, že aj za bežnými miestami sa často skrývajú silné a niekedy mrazivé príbehy.
Dlhodobo sa zaujímam o históriu, návštevy historických miest a takzvaný dark tourism. Keďže som študovala turizmus, podobné témy vo mne vždy prebúdzajú prirodzenú zvedavosť.
V knihe ma zaujali najmä kapitoly o čarodejniciach, bosorkách, katovi či historických postavách, ktoré dodnes vyvolávajú rešpekt aj zvedavosť. Dozvedáme sa viac o poverách, ich pôvode a procesoch obvinenia. Ďalšia časť sa venuje popravám a miestam hanby, pričom kniha približuje konkrétne lokality, kde sa tieto udalosti odohrávali.
Obzvlášť ma potešila zmienka o Kežmarku. Netušila som, že tu pôsobil kat, a toto zistenie pre mňa bolo veľmi zaujímavé. Rovnako ma zaujala aj spomienka na zaniknutú obec Ruskinovce.
Veľmi oceňujem, že autor dokázal zozbierať a spracovať veľké množstvo informácií. Je cítiť, že za knihou stojí množstvo práce a snaha zachytiť príbehy a miesta, ktoré by inak mohli upadnúť do zabudnutia.
Knihu odporúčam všetkým milovníkom slovenskej histórie, ale aj čitateľom, ktorých fascinujú skutočné kriminálne prípady a temné príbehy.
