Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V najnovšom románe Deväť, už etablovanej slovenskej spisovateľky Eriky Jarkovskej, autorka zacielila svoj záujem o viac než šesťdesiat rokov neodkryté tajomstvo - a to všemožnými záhadami obklopenú Ďatlovu výpravu. Táto téma bola doposiaľ spracovaná mnohokrát, či už v podobe dokumentárnych publikácií, filmov, prípadne všemožných (zväčša košpiratívnych) video streamov. Ale Erika Jarkovská sa (možno aj preto) rozhodla, že sa do tejto záhady pustí v podobe beletrie. Tento zámer jej neodškriepiteľne vyšiel. Román Deväť postupne odkrýva osudy hlavných protagonistov, ich bežné životy so všetkými radosťami i strasťami, ich zmýšľanie, dokonca vzťahy i lásky. Jarkovská šikovne dokázala navodiť neľútostnú chladnú atmosféru zimy na Urale a ja ako čitateľ som mal pocit, akoby som sa sám brodil meter hlbokým snehom vedno s ostatnými. Skutočnosť, že autorka si pred písaním tohto diela musela naštudovať nekonečné množstvo materiálov, celý dej príbehu iba podčiarkuje a dáva mu punc uveriteľnosti. Tragicko-smutný príbeh, miestami koketujúci až s hororom, je napísaný nadmieru dobre, nemal som pocit nejakých hluchých miest, všetko odsýpalo a postupne ma viac a viac sťahovalo do deja. O akčné a napínavé scény taktiež nebola núdza, o to viac som si román Deväť užil. Už teraz sa nesmierne teším na ďalšiu knihy tejto autorky, lebo tak, ako aj jej predchádzajúce romány, aj kniha Deväť si nepochybne zaslúži veľkú pozornosť čitateľa.
Slovenská spisovateľka Tina Van der Holland prichádza na literárny trh už so svojou deviatou knihou, z toho treťou v žánri historická detektívka. Po výborných knihách Tajomstvo zlatého pokladu a Čierna pani z Kežmarku tentoraz zasadila dej príbehu do Levoče, konkrétne do obdobia povstania Juraja II. Rákocziho. A vari najznámejšia legenda z tohto mesta koluje o bielej panej. Iste, túto legendu už kedysi spracoval Mór Jókai v diele Levočská biela pani, ale Tina Van der Holland si ide svojou vlastnou cestou. Príprava na písanie rukopisu je neprehliadnuteľná, autorka si naštudovala nepreberné množstvo dostupných historických záznamov, mnoho faktov i mýtov konzultovala s odborníkmi, čo je pri tomto žánri nie len výhoda, ale vlastne aj nevyhnutnosť. Všetky historicky podložené danosti umne splietla s fikciou, čím celý príbeh o Juliáne Korponayovej obohatila o nový rozmer. Vkusne opísané prostredie vtiahne čitateľa do ulíc Levoče zo začiatku 18. storočia. Vyobrazenie mestského života, spôsobu reči, odievania, práva, ako aj celkovej atmosféry vtedajšej doby sa autorke podarilo vykresliť s patričnou zručnosťou. Navyše je v knihe priložená mapa pre ešte lepšiu predstavivosť.
Gro príbehu tvoria vlastne tri roviny – obliehanie Levoče cisárskym vojskom, záhadné vraždy vedno s krádežou diamantov a naostatok ľúbostný vzťah medzi Korponayovou a barónom Andrassym. Tieto tri okruhy dokázala Tina Van der Holland precízne skĺbiť do jedného celku, ktorý v tomto prípade funguje ako dobre namazaný stroj. Hoci podtitul románu proklamuje, že sa máme tešiť na temné vraždy, fakticky sa k prvej dostaneme až kdesi koncom prvej tretiny knihy. Lenže potom pribúdajú ďalšie a ďalšie a plynulý dej úplne pohltí.
Autorka vsadila postavám dušu, každej svoje osobité črty povahy i vzhľadu. Práve preto si vieme každú jednu osobu dokonale predstaviť – vizáž, spôsob reči, správanie. Postavy teda vôbec nepôsobia umelo, práve naopak. A to je obrovské plus.
Vyšetrovanie zločinov, teda vrážd a krádeže, sa mi miestami javí pomerne jednoduché, ale myslím si, že tu ani nebol priestor na komplikované riešenia situácií, keďže Andrassy aj ostatní zainteresovaní mali plné ruky práve s niekoľkomesačným bránením obliehaného mesta, kde im neustále nad hlavami lietali delové gule, horeli celé ulice, domy sa borili... Napriek tomu sa páchateľa podarilo vypátrať a postaviť ho pred súd.
Dej je pútavý, zápletka výborne vystavaná a gradujúca každou kapitolou. Ako v každej detektívke, hoci ide o historickú, nechýbajú nečakané zvraty a postupné odhaľovanie páchateľa. Dômyselné spracovanie príbehu dokáže udržať čitateľovu pozornosť od prvej po poslednú stranu, a to najmä napätím, ktoré sa systematicky strieda s oddychovými úsekmi, resp. kapitolami, aby hneď potom stránky vtiahli čitateľa do akcie. Tej je tu síce pomenej, ako v predchádzajúcich románoch, no keď sa na to spätne pozriem, je jej tak akurát, pretože jadro príbehu i tak tvorí skôr romantická línia.
Je neodškriepiteľné, že Tina Van der Holland umne narába so slovom, celým textom i jazykom. Vety, bohaté na vcelku historický jazyk, vôbec nie sú kostrbaté, sú precízne zvládnuté a bohatou výrečnosťou oživujú dielo. Štýl autorky je veľmi vycibrený, pútavý, každé slovo má svoje opodstatnené miesto, nič nevytŕča ani nechýba. Celá kniha sa čítala veľmi dobre, nenudila, neabsentuje logika, čo je pri písaní detektívky, a nie len pri nej, viac ako podstatné. Veľmi pekné grafické spracovanie nie len obálky, ale i celej knihy to celé iba podčiarkuje.
Tak ako to vlastne bolo s Juliánou Korponayovou? Stala sa obeťou systému, vtedajšej politiky, alebo iba obeťou vlastnej pýchy?
Otázka vzťahov nie je v ženských románoch nič nové pod slnkom. Vlastne skôr pravidlo. Petre Hederovej sa však v diele Zajačik podarilo umne rozohrať hru štyridsiatničky Gréty s oveľa mladším mužom do ktorého sa zaľúbila. A neskôr bojovala o jeho srdce. Celý vzťah sa však postupne vyvíja, nejde o prvoplánové "buchnutie sa" do chlapa. Hederová šikovne rozvíja súvislosti vzťahu medzi protagonistami, ich vzlet aj pád, akési nanovo vzplanutie, keď pomer medzi nimi chradne. Román je solídne napísaný, na autorkinom štýle je vidieť, že už má za sebou sedem kníh, je vypísaná, kniha sa ľahko číta, nezadrháva. Zopár maličkostí ma síce iritovalo, ale nie je nevyhnutné ich tu spomínať, keďže ide iba o moje subjektívne dojmy. Ako celok ale Zajačik funguje výborne a rozhodne túto knihu odporúčam.
Siedmy diel série ponúka už tradične výborné čítanie. Nechcem polemizovať, či Anjel v podsvetí je Červenákova najlepšia kniha, pretože už prvým dielom tejto série autor nastavil latku veľmi vysoko a v podstate si tento nadstavený štandard drží. Tak či onak, zápletka je mimoriadne zaujímavá, dej krásne plynie, drží pohromade, nikde sa nerozpadáva a kombinácie postupne nadväzujú na správne miesta, aby kolieska do seba pekne zapadli. Aj zapadli. Samotný príbeh je bravúrne vystavaný, ani najmenej som sa nenudil, práve naopak, nútilo ma čítať ďalej a ďalej, a v tom je Červenákova autorská zručnosť a majstrovstvo. Ani niet čo dodať ďalej, len že opäť ide o vynikajúcu historickú detektívku plnú napínavých situácií, bojov, skvelých dialógov a najmä postupného odhaľovania páchateľa zločinu.
Erika Jarkovská, tak ako aj v niekoľkých predchádzajúcich románoch, situovala príbeh svojej najnovšej knihy opäť do prostredia severoamerických indiánov. Rozpráva v ňom náročný, o to viac zaujímavý život Mary Jamisonovej, ženy, ktorá od svojich pätnástich rokov žila medzi Senekmi. Už od prvých kapitol nám autorka predostiera celú paletu emócií, neľahké časy prelínajúce sa sedemnástym a osemnástym storočím. Hoci príbeh o Mary z Genesee je inšpirovaný skutočnými osobami, Jarkovská doň umne a remeselne zapracovala svoje vlastné fiktívne línie, čo vôbec nie je na škodu. Práve naopak. Celému deju dodáva vierohodnosť, ani raz som nezapochyboval, že príbeh sa odohral presne takto. Štýl Jarkovskej mám rád, číta sa rýchlo, príbeh krásne plynie. Skutočnosť, že ma ako čitateľa donútil premýšľať na reálnymi hodnotami života, je len bonus. Ak chcete prežiť pekný, no trpký osud skutočnej bojovníčky za práva indiánov, jej svetlé, ale aj bolestné životné udalosti, nemali by ste knihu Mary z Genesee obísť. Ja osobne sa určite sa k tomuto románu ešte časom vrátim.
Vraždy. Vždy to začína vraždami, píše sa v knihe. A presne o tom to je. Bolesť, trýznenie, pocit nadradenosti. Psychopatia. Mark E.Pocha sa pustil do neľahkej úlohy - vykreslenie psychiky beštiálneho vraha, a popri tom vyrozprávať JEHO príbeh. Ako vzor mu poslúžil Štefan Svitek, posledný odsúdený na smrť v bývalom Československu. A Markovi sa to podarilo vynikajúco. V diele nám ponúka viacero dejových línií, čo oživuje čítanie, nespadá do nudy, núti čitateľa rýchlo napredovať a neodložiť knihu. Pre mňa najzaujímavejšia bola práve línia celého prerodu Štefana - od týraného chlapca, cez nepochopeného tínedžera až po reálneho zabijaka. Toto vykreslenie Mark skutočne zvládol bravúrne. Vlastne každej postave vdýchol osobitý charakter (ale to sme už u Marka zvyknutí). Markova vypísanosť je úplne citeľná, remeselná práca s textom očividná, drží napätie (až priveľké) do samotného konca. Osobne považujem Bestii za autorovu najlepšiu knihu. Good job! Vysoko odporúčané!
"Piate prikázanie Nezabiješ" podsúva čitateľovi historický pohľad do začiatku 13.storočia, kedy sa Francúzskom a severom Španielska prehnala víchrica bojov medzi Kresťanmi a, povedzme, "kacírskou" odnožou vierovyznania Katarmi. Autorka spracovala pútavú tému, pohrávajúc sa s mnohými historickými faktmi, ktoré mne, ako čitateľovi, ponúkli malú exkurziu do tohto obdobia. Postavy, a vlastne celý dej, sú vystavané zaujímavo a farbisto, čo príbeh nesmierne obohacuje. Rovnako tak štýl Tatiany Mackovej je mi sympatický, text zľahka plynie, dobre sa číta. Osobne som s týmto románom veľmi spokojný a autorke prajem ešte veľa skvelých nápadov.
