Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilPrávě čtu
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha vyskladaná z čriepkov zo života obyvateľov Praveku, dedinky v Poľsku, kde sa reálny svet 20. storočia miestami prelína so svetom fantastickým. Podobne ako v knihe "Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď" kniha pracuje s témami ako je život bežného vidieckeho človeka, enviromentalistika, a hranica medzi reálnym a nadprirodzeným. A podobne ako v knihe "Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď", aj tu spisovateľka preukazuje schopnosť preniesť čitateľa priamo do príbehu a umožniť mu prejsť sa po lúkach a lesoch okolo Praveku. A to je zrejme najdôležitejšia vlastnosť spisovateľa píšuceho krásnu literatúru. Olga Tokarczuk právom patrí medzi najvýznamnejšie európske moderné spisovateľky.
Rozhľadený, inteligentný, kultivovaný človek; kandidát na prezidenta SR, na ktorého sme vtedy ako spoločnosť ešte mentálne nemali.
Príjemné a obohacujúce čítanie.
Slovenské století je vynikajúco a "čítavo" napísaná publikácia, ktorá sa zaoberá kľúčovými udalosťami pri formovaní a dotváraní slovenského národa v 20. storočí. Veľký priestor je v knihe venovaný často komplikovaným česko-slovenským vzťahom. Pridanou hodnotou je zoznam literatúry týkajúcej sa histórie Slovenska uvedený na konci knižky, pri každej spomenutej publikácii je aj autorov krátky komentár/hodnotenie. Kniha jednoznačne stojí za prečítanie.
Kniha je český preklad (2020) pôvodného textu britského historika Tonyho Judta, ktorý bol publikovaný ešte v roku 1996.
Judt si v tejto polemike o Európe a Európskej únii kladie viaceré otázky: aká je pravá idea, na ktorej je vystavaný spoločný európsky projekt ? Kde sa nachádzajú deliace čiary medzi jednotlivými národnými štátmi Európy a ako ďaleko do histórie môžeme datovať ich pôvod ? Ako bude vyzerať Európska únia v budúcnosti ? Majú byť bývalé komunistické východoeurópske štáty súčasťou plne integrovanej Euŕopy ?
Sám autor sa v úvode textu definoval ako "europesimista". Napriek tomu, že esej je stará viac ako štvrťstoročie, jej obsah je stále relevantný.
Súbor hodnotných textov (rozhovorov) o Ukrajine, Rusku, Putinovi, EÚ aj Slovensku. Viacero podnetných myšlienok. Zaujímavé čítať niektoré názory prof. Dulebu aj vo svetle udalostí z februára/marca 2022.
Kniha dokumentuje príbeh fašizujúceho sa Slovenska v kontexte fašizujúcej sa Európy v prvej polovici 20. storočia. Ako píšu autori v závere publikácie, fašizmus sa v slovenskom prostredí zakorenil v rôznych odtieňoch. Autorský kolektív urobil obrovské množstvo kvalitnej práce v snahe tieto jednotlivé odtiene fašizujúcich tendencií na Slovensku exaktne oddiferencovať a popísať. Ide o dôležitú publikáciu v našom spoločensko-kultúrnom prostredí, v ktorom máme do dnešných dní zásadný problém s historickou pamäťou. Súčasťou knihy je robustný poznámkový aparát a komplexný zoznam relevantnej súvisiacej literatúry. Najrozsiahlejšiu kapitolu o slovenskom fašizme dopĺňajú veľmi zaujímavé texty o sionistickom revizionizme a fašistickom "vábení" maďarskej menšiny na Slovensku. Kniha rozhodne stojí za prečítanie.
Reportáž Svetlany Alexijevič dokumentuje obdobie vojenskej intervencie ZSSR v Afganistane počas Sovietsko-afganskej vojny (1979-1989). Knihu možno rozdeliť na dve časti. V prvej časti autorka reprodukuje rozprávanie sovietskych vojakov - "Afgancov", ktorí vojnu prežili, a rozprávanie matiek padlých sovietskych vojakov, ktorí sa vrátili z Afganistanu domov v zinkových rakvách. Druhá časť dokumentuje súdny proces proti autorke, ktorá bola začiatkom 90. rokov obvinená z falzifikácie príbehov o vojne v Afganistane.
Kniha je pojednaním o hrôze a zbytočnosti ľudského utrpenia. Je sondou do psychológie "totalitného" človeka v dobe kolabujúceho impéria. Zároveň je aj obhajobou práva spisovateľa podať najpravidevjší možný pohľad na svet. Jedna z najlepších vojnových reportáží vôbec. 5*
Tim Marshall napísal knihu štruktúrou veľmi podobnú jeho predchádzajúcej knihe V zajatí geografie (Prisoners of Geography) z roku 2016. Kniha Power of Geography je akýmsi dodatkom a venuje sa krajinám alebo oblastiam, ktorým autor nevenoval dostatok pozornosti v knihe V zajatí geografie (s výnimkou Veľkej Británie). V jednotlivých kapitolách sa venuje Austrálii, Iránu, Saudskej Arábii, Grécku, Turecku, subsaharskej Afrike, Etiópii, Turecku, Veľkej Británii, Španielsku a v poslednej kapitole aj vesmíru.
Na historický vývoj štátov určite vplývalo a vplýva spektrum faktorov. Mnoho geografických prekážok sa podarilo vďaka technológiám prekonať, vďaka technológiám zároveň začíname reálne diskutovať o geopolitike obežnej dráhy Zeme a mimozemských telies (viď kapitola o vesmíre). Marshall nie je geografický determinista, netvrdí, že geografia je pre štáty jediná určujúca. Jeho tézou však je, že geografia vytvára určité limity, ktoré sú relevantné aj v 21. storočí. Bospor, tok Modrého Nílu, Hormuzský prieliv, ale aj Nízka obežná dráha Zeme sú príklady oblastí s obrovským geopolitickým významom, ktorým sa Marshall v knihe venuje.
Marshall má rozsiahly záber, v knihe koherentne spája poznatky z mnohých disciplín, nielen geografie, ale aj histórie, politiky, technológií, enviromentalistiky. Na cca 300 stranách sa samozrejme nedá podať vyčerpávajúca analýza všetkých spomínaných regiónov, kniha sa tak sem-tam nevyhne možno až prílišnému zjednodušeniu najmä čo sa týka histórie.
Záver: Kniha rozhodne stojí za prečítanie, pre ešte lepší zážitok z čítania a pre komplexnejšie uchopenie problematiky odporúčam prečítať aj s knihou V zajatí geografie. 5*
