Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Riadim sa starou pravdou, ktorú vystihol George R. R. Martin. Ten, kto nečíta, prežije len jeden život, zatiaľ čo ten, kto číta, ich prežije tisíc. Práve knihy mi umožňujú nazerať na svet z rôznych uhlov, prežívať cudzie osudy, emócie a rozhodnutia a aspoň na chvíľu vystúpiť z vlastného príbehu. Aj preto beriem čítanie nielen ako oddych, ale aj ako cestu k lepšiemu pochopeniu ľudí a seba samého.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
K tejto knihe som sa dostal viac-menej náhodou. Vyhral som ju v tombole. A keďže knihám zvyknem veriť aj vtedy, keď si ma nájdu samy, rozhodol som sa jej dať šancu. A urobil som dobre. Príbeh ma pomerne rýchlo pohltil a postupne som si uvedomoval, že nejde o obyčajné čítanie „na večer“, ale o knihu, ktorá sa vám dostane pod kožu.
Ak by som ju mal opísať jednou vetou, povedal by som, že je to kniha o živote. O jeho radostiach aj trápeniach, o úspechu aj prázdnote, o náhodách, ktoré menia smer a o tom, že nie všetko máme pod kontrolou, aj keď si to o sebe myslíme.
Text je miestami vtipný, inokedy ironický, občas až smutne premýšľavý. Veľmi mi sadol jazyk, akým je kniha napísaná, pôsobí prirodzene, civilne, no zároveň presne vie, kedy má udrieť pointou. Oceňujem aj výraznú dávku satiry, ktorá nie je samoúčelná, ale skôr odhaľuje slabosti postáv aj spoločnosti ako takej.
Silnou stránkou knihy je aj autorov pohľad na ruskú spoločnosť v období veľkých zmien, na divoké deväťdesiate roky. Na čas, keď sa zo „zajtrajška“ stal pojem bez obsahu, keď sa hodnoty prepisovali zo dňa na deň a keď sa z nikoho mohol stať niekto veľmi bohatý… a z niekoho zasa nikto. Tento exkurz nepôsobí ako suchá spoločenská analýza, ale ako živý obraz doby, ktorú charakterizoval chaos, túžba po úspechu a často aj strata morálnych zábran. Áno, presne takto nejako si človek predstavuje Rusko tej doby.
Priznám sa, že pri závere som cítil miernu nespokojnosť. Niektoré naznačené dejové línie by si podľa mňa zaslúžili ešte trochu viac priestoru, možno iné, otvorenejšie alebo odvážnejšie rozuzlenie. Na druhej strane, čím viac som nad tým premýšľal, tým viac mi dochádzalo, že práve táto „nedopovedanosť“ vlastne k téme knihy sedí. Aj v živote predsa nie vždy dostaneme odpovede na všetky otázky. A nie vždy sa všetko uzavrie tak, ako by sme chceli.
Pre mňa je to kniha, ktorá vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote skutočne dôležité. Čo je šťastie. A či je úspech naozaj tým, čím sa tvári. Zároveň vám potichu povie niečo, čo asi všetci niekde vnútri tušíme, ale čo by sme si aj tak radi vyskúšali na vlastnej koži:
Peniaze samy o sebe šťastie neprinesú.
Za mňa veľmi dobrá, inteligentná a premýšľavá kniha, ktorá zostane v hlave ešte dlho po dočítaní.
Z nejakého zvláštneho dôvodu ma priťahujú príbehy, ktoré sa odohrávajú v krajine snehu a ľadu. Príbehy, kde človek nebojuje len s neľútostnou prírodou, ale aj sám so sebou. Kde si musí siahnuť až na úplné dno svojich síl a niekedy nestačí ani to.
Po tom, čo som prečítal Terror od Dana Simmonsa, som prirodzene hľadal ďalšiu knihu s podobnou atmosférou. A zaujímavé je, že medzi odporúčaniami sa objavila práve Temná hmota. Zhodou okolností som ju mal doma a dokonca som ju už kedysi dávno čítal. Pamätal som si len, že to bol silný príbeh, ale detaily mi úplne vypadli z hlavy. Ideálna kombinácia: vrátiť sa ku knihe, ktorú môžete čítať takmer ako prvý raz.
A oplatilo sa.
Príbeh je vystavaný veľmi presvedčivo a uveriteľne. Je cítiť, že ide o skúsenú autorku, ktorá presne vie, ako pracovať s atmosférou, napätím aj psychológiou postáv. Zasadenie deja do obdobia polárnej noci je geniálna voľba. Tma, izolácia, nekonečné mesiace bez slnka a kontaktu s civilizáciou vytvárajú dokonalé prostredie pre postupný rozklad istôt aj ľudskej mysle.
Najsilnejšou stránkou knihy je spôsob, akým sledujeme vnútorný svet hlavného hrdinu Jacka. Jeho myšlienky, pochybnosti, strach, narastajúca úzkosť a únava sú podané tak presvedčivo, že čitateľ začne pochybovať spolu s ním. A potom je tu ešte „to niečo“. Postava, ktorú Jack občas zazrie. Alebo si aspoň myslí, že ju zazrel. Nikdy si nie ste úplne istí, či ide o skutočnú bytosť, o prelud, o hru svetla a tieňov, alebo len o výplod vyčerpanej mysle človeka, ktorý je príliš dlho sám.
Niečo je však prítomné. Niečo, čo sa nedá úplne ignorovať. Niečo, čo sa objavuje na hranici videnia a reality.
Veľmi silnou stránkou knihy je spôsob, akým sledujeme vnútro hlavného hrdinu Jacka. Jeho myšlienky, obavy, pochybnosti, narastajúci strach a úzkosť. To všetko je podané nesmierne presvedčivo. Čitateľ má pocit, že s ním v tej opustenej zátoke naozaj zostáva sám. A potom je tu ešte „to niečo“. Neviditeľná hrozba. Prítomnosť, ktorú cítiť, počuť, tušiť… ale ktorú nemožno pochopiť ani uchopiť.
Priznám sa, že by som možno uvítal ešte o niečo viac detailov o pôvode a osude „toho“, čo Gruhuken obýva. Niektoré náznaky a súvislosti zostávajú zámerne zahmlené, čo je zároveň silou aj slabosťou knihy. Na jednej strane to podporuje tajomno, na druhej strane som miestami cítil, že by som sa rád dozvedel ešte o kúsok viac, aj keď to podstatné povedané bolo.
Kniha má výborné tempo. Je to presne ten typ príbehu, ktorý vás nechce pustiť. Čítal som ju prakticky na dve posedenia. Nie preto, že by bola krátka, ale preto, že vás neustále núti pokračovať. Chcete pochopiť, čo sa vlastne deje. A kedy to, obrazne povedané, celé „vybuchne“.
Ak máte radi príbehy, ktoré stavajú na atmosfére, psychologickom napätí a pomalom rozklade istôt; príbehy, ktoré vás prinútia premýšľať o samote, strachu, krehkosti ľudskej mysle a hranici medzi realitou a klamom, Temná hmota je presne pre vás.
Mrazivá, tichá a veľmi znepokojivá kniha, ktorá sa nedostane pod kožu silou, ale vytrvalosťou.
Svet agenta JFK som si zamiloval už dávno. Predovšetkým preto, aké neuveriteľné možnosti ponúka. Množstvo realít, alternatívnych svetov, civilizácií, technológií a morálnych dilem. Práve táto séria je krásnym dôkazom, aká bohatá, hravá a nápaditá dokáže byť česká sci-fi scéna, ktorá sa vďaka podobným projektom dlhodobo teší výbornému menu medzi fanúšikmi žánru.
Aj preto vždy s nadšením siaham po každom ďalšom diele.
Trinásty diel je tentoraz výraznou „dámskou jazdou“ v hlavnej úlohe stojí jedna z najsympatickejších postáv celého univerza, Andrea de Villefort. A je to výborná voľba. Okrem poctivej dávky akcie totiž poodhalíme aj jej minulosť, nazrieme do sveta, v ktorom vyrastala, a aspoň čiastočne aj do okolností, ktoré ju formovali. Príbeh tak získava nielen tempo, ale aj emóciu a charakterovú hĺbku.
Nechýba samozrejme to, čo má séria najradšej. Absolútne bezvýchodiskové situácie, pocit, že ste pritlačení k stene, že ste sa dostali do hľadáčika molocha, akým je agentúra, a že tentoraz už naozaj niet úniku. A presne vtedy funguje agent JFK najlepšie. Aj keď máte pocit, že „toto sa už nemôže skončiť dobre“, vždy sa nejaké riešenie nájde. Niekedy bolestivé, niekedy draho vykúpené, ale vždy v duchu myšlienky, že svoj svet si jednoducho musíme zaslúžiť.
Kniha má výborné tempo, fungujú v nej akčné scény, napätie aj práca s postavami a najmä, číta sa presne tak, ako má dobrý diel tejto série: rýchlo, s chuťou a s neustálym pocitom, že ešte jednu kapitolu… a ešte jednu…
Za mňa je to ďalší veľmi vydarený diel série, ktorý nielen rozširuje univerzum agenta JFK, ale zároveň dáva priestor postave, ktorá si ho rozhodne zaslúžila.
Po prvom diele som bol úprimne na vážkach, či sa do pokračovania vôbec púšťať. Niežeby bol prvý diel zlý, ale prekážal mi akýsi chaos, v ktorom sa kniha niesla, veľa postáv zrazu a naraz a skôr som si nebol istý, či ma tento typ príbehu dokáže udržať aj druhýkrát. Nakoniec však moju dilemu vyriešil Ježiško a ja som sa do knihy pustil.
A musím povedať, neľutujem. Práve naopak. Druhý diel sa mi páčil citeľne viac než prvý.
Autor sa tentoraz viac poodhaľuje minulosť jednej z hlavných postáv a dáva tým viac odpovedí, čo príbehu dodáva väčšiu hĺbku a emóciu. Zápletka je zaujímavá, miestami napínavá a celkovo pôsobí ucelenejšie a istejšie než v prvom diele.
Priznám sa však, že som narazil aj na niekoľko momentov, ktoré mi úplne nesadli. Niektoré situácie mi prišli málo uveriteľné, inokedy zas trochu „ušité horúcou ihlou“ alebo zbytočne zjednodušené. Na druhej strane, príbehu ako celku to nijako zásadne neublížilo. Skôr ide o drobnosti, ktoré si všimne človek, keď má rád, aby veci držali pevnejšie pokope.
A čo je pre mňa asi najlepšie hodnotenie, ku koncu knihy som si uvedomil, že mi je vlastne ľúto, že sa príbeh končí. Táto svojrázna partička mi za ten čas prirástla k srdcu a začal som ich brať skoro ako starých známych. Presne ten typ postáv, s ktorými by ste si ešte radi posedeli pri káve a vypočuli si ďalší príbeh.
Ak hľadáte nenáročné, príjemné čítanie s ľudskými, láskavými postavami, ktoré napriek svojmu veku stále dokážu riešiť zapletené a zaujímavé prípady, touto knihou určite neurobíte krok vedľa.
Ja sa už teraz úprimne teším na ďalší diel a som zvedavý, ako sa vyvinú niektoré dejové línie, ktoré boli v tomto diele jemne, ale šikovne naznačené.
Nemal som predchádzajúcu skúsenosť s autorom a úprimne, tento nákup bol skôr náhodný. Hľadal som niečo nenáročné, čím by som si spríjemnil voľné dni a niekedy mám rád takéto malé „pokusy s osudom“, keď nechám knihy, aby si ku mne našli cestu samy.
Musím oceniť zasadenie príbehu do reálneho prostredia. Ak človek danú lokalitu aspoň trochu pozná, vie sa do deja ponoriť oveľa hlbšie a celé to pôsobí autenticky. Príbeh samotný je zaujímavý, udržiava čitateľa v napätí a plynulo sa posúva dopredu, čo vnímam ako jednoznačné plus.
Na druhej strane ma však mrzí, že kniha je taká krátka. Mám pocit, že autor mohol ísť oveľa viac do hĺbky. Niektoré situácie sú len naznačené, akoby nedopovedané, a to ma počas čítania miestami dosť frustrovalo. Je to škoda, pretože minimálne jedna z dôležitých situácií by si zaslúžila jasnejšie vysvetlenie a väčší priestor. Doslova ma až hnevalo, že to ostalo nevypovedané. Príbeh by tým získal ešte viac na presvedčivosti aj emocionálnej sile.
Autor sa tiež pomerne často utieka k sentimentálnym pasážam o Tatrách a prírode. Mne osobne tento typ opisov neprekáža, no mám dojem, že ich je miestami až priveľa a najmä pri opakovaní spomaľujú dynamiku deja.
Celkovo teda ide o príjemné, no trochu nevyužité čítanie. Keby autor príbeh rozvinul o približne sto strán viac, mohla z toho byť výnimočná kniha. Takto ju vnímam ako dielo s veľkým potenciálom, ktorý však zostal niekde na polceste. To však neznamená, že sa k autorovi v budúcnosti nevrátim, a to najmä vtedy, keď budem opäť hľadať niečo nenáročné.
