Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
24-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 14 ♡
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Julie Caplin píše ako strela a jej preklady sú u nás, vďaka nadšeným čitateľom, vydávané o to rýchlejšie. Jej knihy sú inšpirované jej cestovaním po svete. A ja neverím, že držím v rukách už siedmy diel mojej obľúbenej série Romatické úteky, ku ktorej som sa dostala v apríli pred 2 rokmi.
Hneď na prvý pohľad ma ohúrila krásna zimná obálka, ktorá je podľa mňa jedna z doposiaľ najkrajších v tejto sérii. Ide o príbeh ako stvorený na zimné obdobie, čo ale nevylučuje ani čítanie počas horúčav. Príbeh ponúka pohľad na útulnú horskú chatu vo Švajčiarsku, kde sa odohráva celý príbeh na čele s Mínou. A tu sa pomaly rozbieha ľúbostný dej plný pohody, horúcej čokolády a mäkkučkej deky, pri ktorej vám bude čas plynúť neúprosne zdĺhavo. Mína hneď v úvode zažíva šok, za ktorý môže naozaj stupídna skutočnosť - má nespútanú povahu, ktorú jej priateľ nevie predýchať. Ja som jej dobrodružný kúsok duše zbožňovala a práve vďaka tomu sa jej podarilo veľmi ľahko preplávať rozchodom. Všade jej bolo veľa a zažívať jej vzrušujúci život by chcela nejedna z nás. To, že nevedela povedať nie, malo svoje výhody a tak začína nový život presne takým spôsobom, akým vôbec neočakávala. Sama a v zasnežených Alpách.
Príbeh napredoval pomaly a ja som si ho vychutnávala ako Mína litre horúcej čokolády. Zasnežené prostredie ma prenieslo do chaty v Tatrách, kde som po lyžovačke neraz okúsila teplo kozuba a teplého čaju s výhľadom na kopce - takže verím, že rovnaký pocit by kniha vyvolala aj vo vás. Po zvyšok príbehu to bola nevtieravá romantika, pretože Mínin objekt záujmu, Luke, bol presne to, čo si Mína zakázala - žiadny noví muži.
Hoci mi v knihe opäť chýbal nejaký ten wau efekt, pri Julie som si už zvykla na oddych a vypnutie od všetkého. Vďaka jej knihám rada cestujem na všetky miesta, kde berie aj svoje postavy a nechávam sa s radosťou unášať vetrom novej krajiny. Oddychovka, kde sa strany pretáčajú samé, také je toto čítanie, ktoré srší prijemným vibeom. No a Švajčiarsko na mojom cestovateľskom zozname musí na 100% pribudnúť.
Tak tento príbeh bol jednoducho skvelá oddychovka. Príbeh ako stvorený na letné večery a kniha, ktorú proste chcete vziať do rúk spolu s vínom a croissantmi pri západe slnka v Paríži.
Hoci sa dej v hlavnom meste Francúzska v celej knihe neodohrával, aj tak mi navodil dokonalú atmosféru a vzal ma na miesta, kde by som sa rada ocitla i ja. Išlo o vinice, kde akoby zastal čas a kde rušné veľkomesto nahradil pokoj a spev vtákov. Hlavné postavy boli úplné parťáčky ale aj celkom rozdielne povahy. Takýto kontrast dvoch najlepších priateliek by malo byť hlavným pilierom všetkých priateľstiev. Chloé a Constance spájalo len málo spoločných vecí, ale medzi nimi vynikala najmä láska k čítaniu. Hovorím, takúto kamarátku proste potrebuje každá knihomoľka. :) Veľmi sa mi páčila vzájomná dohoda dievčat, ktorá znela veľmi jednoducho: Chloé bude tráviť vo viniacich čas písaním knihy bez rozptyľovania mužmi a Constance sa začne konečne stretávať s normálnymi mužmi a nielen s tými knižnými.
Táto dohoda ma hneď nadchla a nemohla som sa dočkať ako to celé napokon skončí. Bavilo ma sledovať nové životy, ktoré boli občas ťažké pre obe hlavné hrdinky. Ale čo je hlavné, prinieslo im to zmenu a perfektný zážitok pre čitateľa. Spolu s nimi som sa nasmiala, dostala do absurdných situácií a zanadávala som si na všetkých a všetko, lebo také boli - priamočiare Francúzky. Ľahký štýl písania, akoby som čítala ozajstný denník a nielen denník Constance, ma vtiahol do každej situácie, ktorú som mohla prežívať spolu s ňou. Pobavilo ma, že som obom dievčatám skoro vo všetkom rozumela, asi aj preto, že autorka písala mne veľmi podobným jazykom, v ktorom som sa našla. Postavy mi boli veľmi sympatické a v ich životoch nechýbal nadhľad nad vecou a humor.
Kto ešte nepoznáte edíciu s názvom Za láskou, tak odporúčam začať napríklad aj týmto titulom. Sú to oddychovky stvorené na leto z tohto vydavateľstva. Teším sa na ďalší obdobný príbeh, pri ktorom vypnem a vtiahne ma do romantického prostredia ako tento.
Akoby to bolo len včera, keď som čítala prvý diel série Môj. A teraz poteším všetkých priaznivcov šoubiznisu a hudby pretože aj druhý diel tejto série sa niesol v podobnom duchu.
Hneď v úvode som doslova čítala s otvorenými ústami. :D Hlavná hrdinka Jess sa po nepríjemnom zážitku, ktorého bola svedkom, rozchádza so svojím priateľom. Rana pod pás, čo vám poviem, ale Jess, nadaná fotografka, nevešá hlavu a berie každú pracovnú príležitosť. A práve fotografovanie skupiny, ktorá koncertuje na turné po svete, je jej nová záľuba. Jess bola veľmi silná hlavná hrdinka a obľúbila som si ju. Má u mňa plusový bod za to, že sa po rozchode postavila na nohy a začala žiť odznova. Otvorila sa novým skúsenostiam a výzvam a práve to je v takýchto situáciách obdivuhodné. Zo speváckej skupiny chalanov máme možnosť najviac spoznať práve Neala Hollisa, ktorý pomaly opantá aj Jess a ako to už v hudobnej sfére býva, udržať hranice priateľstva niekedy nie je ľahké.
Už som spomínala ako mám rada príbehy z hudobného prostredia? A keď sa dej odohráva na pozadí šoubiznisu, smotánky, slávy a všetkého toho za „oponou“? Ak nie, tak to spomeniem ešte raz, že takéto príbehy naozaj zbožňujem. Vždy sa tak fiktívne prenesiem v myšlienkach k mojej obľúbenej hudobnej skupine a tvárim sa, že som aspoň na krátky čas súčasťou toho chaosu. Chaosu, kde patria večierky, spoločnosť, vplyvní ľudia a perfektne odvedená práca od fotografovania až po vyberanie outfitov na turné.
Autorka píše naozaj príjemne. Až tak, že knihu nebudete chcieť odložiť. Trošku mi vadilo, že aj napriek tomu, že dej na začiatku nabral správne grády, tak prišli aj medzery, kde sa toho veľa nedialo. Príbeh sa rozbiehal a stupňoval pomalšie (než tomu bolo pri prvej knihe zo série Môj), ale aj tak som bola prekvapená všetkým, čo sa v ňom stalo. Bolo to také nečakané a nestačila som sa čudovať.
Hoci mi je prostredie slávnych a úspešných ľudí známe len prostredníctvom kníh, je to tematika, ktorá ma nikdy nedokáže sklamať. Hudobné umenie je podľa mňa niečo, v čom nájde každý človek kúsok svojej umeleckej duše. A nehovorte mi, že to tak nie je. Barborka ma opäť nesklamala a teším sa na ďalšie jej diela a zvlášť na tretie pokračovanie.
Ach, Candy, mladší brat Habibiho! Opäť si ma utvrdil v tom, že dark romance je žáner, ktorý milujem. A že Baja je právom moja obľúbená slovenská autorka románov. Prajem si, aby jej knihy objavovalo stále väčšie množstvo žien. Škoda len, že u nás na Slovensku (medzi autormi) veľmi “červená knižnica“ neletí. No, myslím si, že tu absolútne nie je dôvod na predsudky a ak sa o tom chcete presvedčiť aj vy, potom je pokračovanie Habibiho priamo pre vás.
Aj v druhej časti nás samotný Candy prevedie podsvetím nočného klubu Local X. Práve Candy, vlastným menom Dorian, sa stáva novým majiteľom klubu a preto čakajte búrku, aká tu ešte nebola. Búrku medzi Candym a Virginiou, ktorej ešte tiež patrí značná časť podniku. A kto z nich dvoch vyhrá? Hm, aj mňa veľmi zaujímalo ako to obaja majitelia ustoja a koľko si toho vykričia na oči. Ale aj z nenávisti sa dá vybudovať priateľstvo a aj z priateľstva môže vzniknúť... Vlastne, táto kniha vám to celé ukáže, takže prezrádzať dopredu by bola veľká škoda. Poviem iba to, že opäť som nemala žiadne konkrétne očakávania od toho akým smerom sa dej vyvinie a tiež bol plný prekvapení, zvratov a nepredvídateľností.
Nepríde mi úplne adekvátne porovnávať knihu Candy s Habibi ale poviem len, že aj čítanie Candyho som si nadmieru užila. Takým iným spôsobom, lebo predsa len, bolo to niečo úplne iné. Veľmi chválim striedanie kapitol z pohľadu Doriana a Virginie. Práve ona mi sadla a želala som si vidieť do jej hlavy viac. Prekvapilo ma, že bola priamočiara a úplne milá osôbka. Tiež sa mi páčilo, že sa vyjasnilo veľa vecí z minulosti, či už rodinných alebo v rámci pracovného biznisu.
Dark romance séria, Habibi a Candy, od Baji je skutočne skvelá, žhavá a celá hot. Nechýba v nej romantika, napätie, irónia a humor. Baja vo vás vzbudí hriešne myšlienky a spolu s postavami si jej príbeh veľmi rýchlo obľúbite. Najviac sa mi páčil návrat do slávneho klubu Local X, ktorý mi už v predchádzajúcom diele prirástol k srdcu. Dejú sa v ňom veci, ako to už v nočných kluboch býva a som rada, že som bola jeho súčasťou.
Vojnové romány čítam veľmi rada ale aj veľmi výnimočne, pretože často so sebou prinášajú aj bolestivé slová. Jedným takým vynimočným románom z historických čias bola aj Biela ruža, čierny les.
Biela ruža, čierny les je tak nádherné slovné spojenie. Evokovalo vo mne nie len zverstvá vojny ale hlavne nádej a lásku. A to všetko sa počas čítania aj naplnilo. Predstavte si, že si ako hlavná hrdinka Franka žijete v chate uprostred lesa po tom, čo vám fašisti vzali vašich milovaných, až kým vám život do cesty neprinesie letca z Luftwaffe. Človeka, o ktorého sa postupne začínate starať, cítiť k nemu silné puto a pomáhať mu držať jeho identitu v tajnosti, aj napriek tomu, že viete, že by ste to nemali robiť, pretože konáte proti vydaným zákonom. Viete, že to nie je správne ale city a láska k blížnemu pre vás znamenajú viac než čokoľvek iné. A vy, ako empatická a nápomocná osôbka, to s malou dušou robíte. A modlíte sa, aby na to tí, čo sú hlavou štátu neprišli.
Aj takéto situácie so sebou prinášal rok 1943. Čas, kedy sa ľudia ukrývali, nestretávali sa s civilným obyvateľstvom i podozrivými osobami, skrývali svoju identitu, nosili so sebou lokalizačné zariadenie, ktoré ich mohlo kedykoľvek identifikovať. Ale zákony sú zákony a len málokto sa im a gestapu pokúsil vzoprieť. V takom prípade by hrozila aj smrť…
Tento vojnový román bol naozaj krásny. Vykresľoval hrôzy reality ale aj medziľudské vzťahy. Najviac som sympatizovala s Frankiným rozhodnutím podať pomocnú ruku fašistovi, aj keď k fašistom cítila odpor. Franka by mohla ísť príkladom aj dnes, že ľudskosť ešte nevymrela a pomoc si zaslúži každá osoba bez ohľadu na postavenie v spoločnosti. Aj toto je diskutabilné, ale som toho názoru, že ak sa vie človek k človeku dobre správať, tú pomoc si naozaj zaslúži.
V krátkej knihe nájdeme zbierku siedmich príbehov so zaujímavými názvami. Ústrednú tému tvorí hĺbka vzťahov, či už tá rodičovská ale aj zvieracia medzi slimákmi a králikmi, ako to autorka sama nazýva.
Počas čítania chce Soňa Uriková zapôsobiť na čitateľa a to aj bez toho, aby v príbehu hľadal veľké gestá či hlboké myšlienky. Vyzdvihla by som fakt, že je veľmi dôležité pozorne čítať medzi riadkami. Niektoré príbehy na prvý pohľad nedávali význam, ale práve ten sa skrýval vo všetkom ostatnom. V minulosti postáv, v ich vlastných konaniach i v činoch ich blížnych.
Autorka tento skrytý význam opisuje ako niečo podstatné, čo sa často skrýva v nepodstatnom, nevypovedanom a nepomenovateľnom. A ja s ňou musím súhlasiť. V jednotlivých príbehoch predstavila svojské postavy, ktoré sa odlišovali od dnešnej spoločnosti a rozhodli sa ísť svojou vlastnou cestou.
Autorka čitateľa upozorňuje na normy a hodnoty, na ktoré je aktuálna spoločnosť nastavená a pojednáva o rozporuplných životných momentoch. Hlavní hrdinovia sa v príbehoch líšia ale prevažnú väčšinu tvoria ženy, ktoré ešte nemajú očakávania od života a nevedia, ktorou cestou sa vydať. Ich perspektíva životnej cesty je zahalená rúškom tajomna, no my sa stávame jej svedkom skrz autorkine rozprávanie a opis. Na jednej strane sa stretávame s negatívnymi postavami, ktorých zmýšľanie je ovplyvnené určitými udalosťami z ich minulosti, no na druhej strane sa dokážu postavy v závislosti od situácií meniť k lepšiemu.
Kniha opisuje drsné situácie zo života, ktoré nie sú vôbec prikrášlené a vyvolávajú zimomriavky. Ide o problémy v oblasti dospievania, manželstva a každodenného života. Neraz som sa dokázala vžiť do role postáv a prechádzala som si spolu s nimi smútkom, radosťou, bolesťou i šťastím. Ich konania boli dosť odvážne na to, aby dokázali pohnúť aj s mojím myslením.
Knihu by som odporučila tým, ktorí sú zástancami ženských práv, ktorým sa v posledných mesiacoch venuje čoraz väčšia pozornosť aj v mediálnom priestore. Mám radosť, že sa tieto témy pomaly objavujú aj v slovenskej literatúre.
Miška Ries je u mňa stávka na istotu. A hovorím to pri každej jej knihe. Preto som si nemohla nechať ujsť ani jej najnovší román s názvom 24 dní do Vianoc. No dobre, čítala som ho síce minimálne 24 dní po Vianociach v jarných lúčoch slnka, ale aj tak to bol zážitok. :)
Stretli ste sa už niekedy s knihou, kde by každý deň hlavná hrdinka plnila inú úlohu? Podľa mňa nie. Ale poďme pekne poporiadku. Nina si hneď na začiatku príbehu prechádza rozchodom a začína sa viac sústrediť na seba (ach, ako som jej len v tomto rozumela). A vlastne zisťuje, že je to aj dobre. Niekedy človek musí urobiť rozhodnutia, aby sa posunul ďalej, a okúsil, čo nové má pre neho život pripravené. Ninina povaha sa mi veľmi páčila. Bola vtipná, tak správne šialená, rada skúšala nové veci a výzvam nedokázala povedať nie. Aj za to si u mňa vyslúžila obdiv a rešpekt. Veď si to len predstavte - ste po rozchode a posledné, na čo máte chuť, je vymyslieť si výzvy, ktoré budete 24 dní do Vianoc plniť. Nina to jednoducho chcela skúsiť a vzišla z toho nezabudnuteľná komédia. A práve toto je obraz hrdinky, ktorá sa aj cez nespokojnosť v živote dokáže preniesť a zlepšiť si náladu jedným obyčajným rozhodnutím.
A s kým Nina bude plniť každý deň jednu šialenú úlohu? Spoločnosť jej bude robiť Dominik. Pomaly sa spoznávajú, cítia k sebe príťažlivosť a hlavne sa humorne podpichujú. Tento “zbližovací” vzťah bol opísaný naozaj veľmi realisticky. Pri čítani naozaj pochopíte, že ide o jednu šialenú a romantickú komédiu, ktorá by si určite zaslúžila sfilmovanie. Mne bolo vždy do smiechu, ale boli aj momenty, keď som sa spolu s hlavnou hrdinkou modlila, aby denná úloha dobre dopadla a neskončila fiaskom. A keby aj skončila, tak čo? Blížili sa predsa Vianoce a to je synonymum slova pohoda, pokoj a nekonflikný čas.
Veľmi, veľmi a ešte raz veľmi vám tento šialený ale pekný príbeh odporúčam. Jeho atmosféru precítite hlavne na Vianoce, ale čo tam po nich…. Táto kniha bola tak skvelá, že by som si ju kľudne prečítala aj v lete.
Práve vám predstavujem knihu, ktorá má veľkú šancu zaradiť sa medzi moje najobľúbenejšie v tomto roku. Aj keď Chyžná hovorí, že ide o triler, skôr by som ju odporučila milovníkom detektívok. A keby som vám mala momentálne poradiť len jednu detektívku, nech je to táto.
Hlavná hrdinka Molly a jej obsesia pre poriadok a udržiavanie čistoty ju doslova predurčuje na prácu chyžnej vo vychýrenom hoteli Regency Grand. Potešilo ma, že dej sa odohráva vo veľmi zaujímavom a netradičnom prostredí - v hoteli. Veľkým bonusom je aj to, že celková zápletka sa rozbieha hneď od začiatku a spája v sebe príbeh vyšetrovania na pozadí detektívky, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Molly mi bola neskutočne sympatická. Po celý čas ma úprimne bavila a okrem toho, že bola nesmierne ľudská, mala aj srdce na správnom mieste. Molly nás prevedie nielen svojou prácou ale aj svojou minulosťou. Na pozadi celej zápletky ju autorka vykreslila ako šikovnú a pútavú rozprávačku svojej životnej cesty. Cesty, v ktorej mala hlavnú úlohu jej starká, ktorá ju vychovala a priviedla k láske k upratovaniu.
Hlavnou témou sa stane vyšetrovanie vraždy váženého hosťa hotela, pána Blacka. A to bolo teda niečo! Bolo to d-o-k-o-n-a-l-é a to toto slovo v súvislosti s príbehmi veľmi často nepoužívam. Sama Molly ma držala v napätí, lebo viete ako sa hovorí: To najlepšie si vždy každý nechá v rukáve. Je to eso, ktoré čitateľa prekvapí najviac. A mňa to teda prekvapilo, aj napriek tomu, že dej je z veľkej časti tvorený práve rozprávaním a opisom. No všetko so všetkym súvisí a pozorné čítanie medzi riadkami stálo za to. A koniec? Ďalšie prekvapenie, kde je využitá súhra viacerých postáv, ktoré celé vyšetrovanie oživia.
A jedna dobrá správa na záver. Ku knihe Chyžná sa chystá aj filmové spracovanie. Ach, či sa teším. Chyžnú Molly odporúčam tým, ktorí sa chcú nechať uniesť do života upratovačky (pretože pochopíte, že chyžná nie je len neviditeľná osoba, ktorá prinavracia izby do stavu dokonalého poriadku). Spolu s Molly otvoríte aj hotelové dvere do izby číslo…
Matkin hrob, tretia časť detektívnej série Miznúce dievčatá, sa zaradil medzi moju obľúbenú časť. A to viete, že detektívky idú úplne mimo mňa. Ale aj tento rok je moja hlavná výzva čítať príbehy mimo môjho preferovaného žánru. A Lisa Regan mi aj tentoraz potvrdila, že jej detektívkam naozaj nič nechýba.
Priznám sa, že pred čítaním tejto časti som venovala pozornosť hlavne názvu knihy. Znie tak tajomne a aj keď sa môže zdať, že názov napovedá veľa, opäť som sa presvedčila, že autorka má vždy skryté eso v rukáve. A nemala ho len ona, ale aj hlavná detektívka príbehov, Josie Quinnová. Matkin hrob je synonymom slov tajuplnosť, nepredvídatelnosť, akcia a zdĺhavé vyšetrovanie tajomstiev, ktoré siahajú až do minulosti. Nájdenie kostí, ktoré patrili Josiinej matke vyvolá vlnu vyšetrovania a následného odhaľovania tajomstiev, ktoré ostali hlboko pod povrchom. Veľmi sa mi páčil nápad pohľadu do minulých časov, ktoré zobrazovali Josie a jej neľahké detstvo (plné týrania) spolu s jej matkou Belindou Roseovou. Tieto kapitoly so mnou vždy zarezonovali a ešte dlho ostali v mojej mysli. Zaujímavé na tom bolo, že všetko so sebou súviselo a ja, ako nadšený čitateľ, som si tak mohla pospájať všetky súvislosti a vytvoriť si vlastnú skladačku svojej domnienky.
Počas čítania som si prechádzala rôznymi emóciami (strachom z detstva Josie a nenávisťou zo správania jej matky Belindy Roseovej), ale aj napätím a zimomriavkami, ako sa na pravý detektívny príbeh patrí. Hltala som každé slovo a čakala som, čím to tento príbeh ešte môže “zaklincovať”. Diali sa tu veci, ktoré som si ani ja, ani Josie, nevedela vysvetliť a celkom ma desili. No najviac ma prekvapilo, akým hrozným detstvom si prešla Josie. Jedna silná a odvážna detektívka, ktorá sa len tak nevzdáva. No, je to tak, že práve tie ťažké situácie vyformujú človeka najviac.
Z knihy mám príjemné pocity, pretože to bola detektívka plná strachu, ktorej naozaj nič nechýbalo. Príbeh vám vrelo odporúčam a dúfam, že aj ostatné časti budú také vynikajúce ako bola táto.
Aj keď už máme po Vianociach, moja omeškaná recenzia je tu. Knihu som čítala ešte počas vianočných sviatkov a stala sa poslednou prečítanou za rok 2022. A prečo po knihe siahnuť, ak ste tak ešte neurobili tento rok?
V prvom rade ma zaujala nádherná obálka. Na tie je @fortunalibri_vydavatelstvo ako stvorená. Všetky ich zimné príbehy sú zaobalené v nádhernom šate, na ktorý sa nebudete vedieť vynadívať ako ja. Už anotácia napovie, že pôjde o sľubný príbeh s príchuťou Vianoc zmiešaný s rodinou, láskou a priateľstvom. Čo viac si priať? Kniha je písaná zaujímavo - ponúka pohľad troch žien, ktoré sú si blízke. Robyn, Christy a Alix odhaľujú svoj pohľad na blížiace sa a najkrajšie sviatky v roku po svojom. Každá sa pasuje s problémami a úsmevnými chvíľkami, ale všetky tri spája jedno. Autorka im dopriala možnosť čo najlepšie vyrozprávať svoj príbeh. Aj so všetkou bolesťou, ktorej musia čeliť. Z hlavných hrdiniek sa tak stávajú veľmi dobré rozprávačky a nechýbajú ani siahodlhé opisy o ich súkromnom živote. Miestami mi chýbali dialógy, tie by som tam asi zaradila častejšie.
Sarah Morgan opäť dokázala, že aj z najobyčajnejšieho zážitku dokáže vytvoriť líniu, ktorá bude čitateľa baviť po celý čas. Príbeh bol naplnený láskou a ja som otvorila srdce každej jednej hrdinke. Aspoň nachvíľu som sa stala súčasťou ich problémov a mohla som sa vcítiť do ich kože. Aj som ich neraz poľutovala ale verila som v pekný happyend, keď už bol ten čas Vianoc. Prežívala som manželské nezhody spolu s Christy, snažila som sa spolu s ňou zachraňovať najkrajšie sviatky v roku, aby sa s priateľkou Alix opäť uzmierili a bola som súčasťou mnohých rodinných tajomstiev, ktoré boli pekne staré.
Čítanie Vianočného úniku som si užila. Unikla som do sveta plného zasnežených kopcov a Laponska, ktoré v sebe spája rodinnú pohodu, lásku, súdržnosť. A preto verím, že Vianočný únik si vás získa, alebo už získal, pretože mu stačí otvoriť len srdce a on si vás už nájde sám.
