Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
24-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 14 ♡
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ivica Ďuricová a jej knihy, tie si ma vždy podmania! To sú tak skvelé príbehy zaobalené do jednohubky, že nutne potrebujem čítať ďalšie. Som veľmi rada, že som sa nechala ovplyvniť recenziami a hodnotením iných čitateľov a dala som tejto autorke šancu. Kráľ z ulice je tretia kniha z edície Zet a okrem pútavej obálky priamo z Budapešti vás zoberie na toto krásne miesto lusknutím prsta. :)
Tento námet knihy ma vcelku prekvapil a bola som nesmierne zvedavá, ako sa vyvinie. Uznajte, že o živote bezdomovca nečítate každý deň. Tu sa do tejto roly dostáva náš hlavný hrdina Antony, ktorý neraz pôsobil tajomne. Mal dve osobnosti a nevedela som, ku ktorej sa prikloniť skôr. Okrem toho, že máme možnosť sledovať jeho cestu, ktorá bola neraz tŕnistá, dostávame aj vysvetlenia jeho osudu. Nadchlo ma, že Ivica vytvorila príbeh, kde dominuje nejedna pekná myšlienka, ktorá spolu so zápletkou do seba dokonale zapadá. Hrdinka Eszter, pracujúca v Airbnb, ma naopak prekvapila svojou veľkorysosťou, empatiou a celkovo nehou, ktorú Antonymu preukázala. Bola to postava, ktorá celému budapeštianskemu príbehu pridala iskru.
Štýl písania mi sadol až tak, že som knihu nepustila z rúk celý deň. Bol to veľmi milý a pútavý príbeh v ktorom bolo mnoho prekvapení a úsmevných situácií. Presne takto si predstavujem oddychové čítanie, ktoré so sebou nesie energiu mesta, ktoré opisuje. Budapešť je nádherné európske mesto a keď som si k nej pridala tento romantický príbeh, nebolo o čom. Veľmi pekne spracovaný dej, ktorý čitateľa zoznámi s významnými pamiatkami. Taká dominanta Budapešti, Budínsky hrad a významný parlament, uchváti nejedného turistu.
Láska a osud, to sú témy, ktoré mi v tejto knihe nechýbali. Autorka naplnila môj čitateľský vkus a jej rozprávanie o ľudských, neľahkých situáciách mi pohladilo dušu. Takže, je tu ešte niekto, kto sa nevie dočkať čo nám Ivica pripraví v štvrtej knihe z edície Zet? Pretože, každá jedna v sebe niesla posolstvo a vyčarila mi obrovský úsmev na tvári.
Od autorky som už čítala jednu knihu a tak som vedela, že opäť nemôžem čakať nič fenomenálne. Žiaľ, aj tentoraz som sa utvrdila v tom, že Emily pre mňa asi naozaj nebude to pravé orechové. Anotácie jej príbehov znejú v skutočnosti pútavejšie než samotné príbehy, no a obálky kníh ma vždy presvedčia tiež neprávom. A to je teda veľká škoda.
Nie som si tak celkom úplne istá, či som tento príbeh pochopila. Opäť išlo o dej bez pointy a žiaľ, klišé bolo cítiť na každej strane. Pre mňa najviac nepochopiteľné boli opäť svojské postavy Alex a Poppy a ich iracionálne správanie. Dve dospelé osoby s úplne detským charakterom hádajúce sa pre každú banalitu, ktorá v ich živote nastane... A tiež by som sem zaradila príliš zaláskovaný až presladený príbeh s klišé situáciami. Jedným slovom nuda. Príbeh mi prišiel monotónny a nezáživný. Nezachránilo to ani striedanie minulosti s prítomnosťou a myslím, že práve to je ten prvok, pri ktorom sa bude každý čitateľ strácať. Hoci sledujeme minulosť postáv, aj tak sa neubránime dialógom, ktoré sú úplne prázdne a doslova o ničom.
Ty, ja a naše výlety by som pokojne zaradila ako knihu vhodnú pre čitateľov young adult. Až na celú jednu kapitolu venovanú sexuálnemu zážitku, čo mi pokazilo dojmy z čítania ešte viac. Lebo, povedzme si úprimne, bolo to strašne detské, trápne a blbé a autorka to tam pridala nasilu a úplne zbytočne. A prečo by som vám danú knihu vôbec neodporúčala? Autorka sa pravdepodobne nejako extra nesnažila napísať pútavý príbeh ale namiesto toho stavila na monotónny dej s ničím zaujímavým - bez väčšej pointy. A preto vynechávam aj knihu Knihomoli od autorky, ktorú som chcela zrecenzovať.
Zhrniem to asi tak, že s čítaním som bojovala celý mesiac (ako aj s touto recenziou) a priviedlo ma to k čítacej kríze, ktorá už snáď nenastane. Na istý čas sa zahraničným autorom asi vyhnem, lebo len tí slovenskí mi dávajú istotu, že čítanie ma bude skutočne baviť.
Som veľkou milovníčkou hororov, nadprirodzených schopností a iracionálnych situácií. Skôr som však obdivovateľkou tohto žánru vo filmovej podobe než v tej knižnej. Ale! Volanie krvi mení celú situáciu a asi sa tomuto žánru do budúcna už viac nevyhnem.
Miška píše perfektne a aj tento príbeh bol tajuplný a obsahoval opisy, pri ktorých ma neraz zamrazilo. Ide o kombináciu príbehu, kde vystupuje niečo v zmysle mysteriozity, duchovna či nadprirodzenej sily. Všetko sú to javy spojené s vyššou energiou, ktoré človek nemá vo svojich rukách a nemusí s nimi vedieť narábať. Ako aj, niektoré veci si jednoducho ľudská myseľ nedokáže vysvetliť. Kým nie sme svedkom niečoho podobného neveríme tomu, no akonáhle s tým máme dočinenia, obavy sa pochopiteľne dostavia. Predstavte si zúfalú matku, ktorá sa snaží pomôcť vlastným deťom. Aj cez všetky tie nevysvetliteľné situácie a iracionálne javy je ona tou, ktorá by ich najradšej prevzala na seba a zachránila svoju rodinu. Opísala by som to jednoducho: Ona vidí zatiaľ len na javisko, život za oponou prežívajú len jej deti...
Tento príbeh je bezkonkurenčný a jeden z najlepších, aký som tento rok mala možnosť čítať. Ale, nielen čítať ale ho aj zažiť. Prežiť ho na vlastnej koži, lebo tie opisy boli tak presné a realistické, akoby si volanie krvi prišlo aj po mňa. Páčila sa mi celková atmosféra, zápletka, pozadie ľudskej psychiky, snaha, prostredníctvom minulých životov, dostať sa ku koreni problému a útržky z minulosti predkov. Miška nám jednoducho priniesla tvorbu, ktorú by som od nej nečakala a načrela do tém vzdialených, strašidelných, nevysvetliteľných, no zato pravdivých, logických a ku koncu pochopíte, že aj odôvodniteľných.
Dej sa rozbieha veľmi rýchlo, bude vás držať v napätí, nebudete vedieť čo sa bude diať a vyvolá vo vás ešte viac otázok, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď. Ja som si len pripomenula, ako veľmi ma tieto veci medzi nebom a zemou fascinujú, no zároveň mi aj prinášajú mnohé otázniky a strachy. Volanie krvi je v mnohých ohľadoch smutné čítanie, no aj plné nádeje a zaslúži si vašu pozornosť. Predsa len, všetci raz budeme predkovia.
Julie Caplin podľa mňa nedokáže napísať knihu, ktorá by ma nebavila. Neviem síce ako to robí, ale všetky jej knihy si ma hneď získajú a zaujmú ma až natoľko, že ich neviem pustiť z rúk. A presne taká bola aj ôsma časť zo série Romantické úteky.
Táto časť bola bezpochyby jednou z najlepších v tejto sérii doposiaľ. Hlavná hrdinka a nadaná právnička Hannah mi nadmieru sadla a jej nápad vydať sa na spoznávanie sveta s bonusom navštevovať prestížnu kuchársku školu Killorgally ma fascinoval. A tak som sa ocitla v Írsku. V krajine, s ktorou som sa zatiaľ v knihe nestretla a mohla som ju postupne celú preskúmať. Učarovala mi až natoľko, že by bola škoda vynechať ju zo zoznamu cestovateľských plánov. No, ale späť k príbehu. Hannah bola vážne skvelá. Aj na pár trapasov a nevedomostí ohľadom Conora, ktorý bol známym šéfkuchárom a podieľal sa na kurze, ktorý Hannah navštevovala. Som rada, že autorka načrtla už v úvode romantickú scénu, ktorá sa rozvíjala do romantickej linky. Kulinárske schopnosti v kuchárskej škole ma fascinovali.
Dublin je zaujímavá krajina, ktorá mi učarovala najmä z autorkinho opisu. Príroda, miestni ľudia, zvyky, či kuchárska škola so samými dobrotami - to bolo niečo, čo by som rozhodne nevynechala. Z tejto knihy som cítila pokoj, kľud a zastavenie času. A k tomu jedno veľké nadšenie zmeniť život. Hannah si varením privodila nové myšlienky a postupne sa zdokonaľovala v tom, čo chcela nazvať svojou novou záľubou - varenie, pečenie. A do toho jej prišla aj nečakaná láska.
Slovo oddychovka ste už u mňa v spojení s autorkinou tvorbou neraz počuli, no budem sa opakovať. Skvelé letné čítanie plné oddychu a odľahčenia od všedných dní. K tomu cestovanie do ďalšej turistickej destinácie, ktorá vám vezme dych. Napätá situácia aj nečakaný priebeh deja, taká je ďalšia caplinovka.
Pamätá si tu debut autorky Dievča v hmle? Dodnes viem, že to bol jeden z prvých trilerov, ktoré som vôbec čítala a okúzlil ma až tak, že som vedela, že s autorkinou tvorbou nekončím. A aj napriek tomu, že detektívne romány sú mi vzdialené a mala som voči nim predsudky, Špina ma opäť nenechala na pochybách a jej čítanie bolo pre mňa zážitkom.
Tento príbeh si ma hneď získal a viete prečo? Pretože sa odohrával na strednej škole! Áno, čítate správne. Išlo o vraždu učiteľa Patrika, ktorú si nevedel vysvetliť takmer nikto a ani kapitán Dávid Meizner, ktorému sa dostal aj tento prípad do rúk. Veľmi chválim prostredie, ktoré autorka pre túto detektívku zvolila. Predsa len, vypočúvanie mladých ľudí, Patrikových žiakov, s ktorými mal blízky vzťah vo mne zanechalo veľa otáznikov. Vytvoriť si záver zo zoznamu podozrivých bolo ťažšie než sa na prvý pohľad mohlo zdať. Páčili sa mi odbočky, ktorých úlohou bolo v knihe nasmerovať čitateľa k vlastným úsudkom a zahrať sa tak na detektíva. Príjemným bonusom sú kapitoly venované Dávidovi a jeho priateľke Eme, tiež známej vyšetrovateľke, a jeho uvedomovanie si určitých situácií v živote muža. Bolo príjemné sledovať Dávidove úsudky a zmenu jeho pohľadu na veci.
Autorka píše tak pútavo a úplne živo si viem vždy predstaviť seba ako súčasť vyšetrovacieho procesu. Baví ma odhaľovať motívy vraždy, podozrivých, vypočúvať ľudí a robiť závery, ktoré sú založené na faktoch. Hoci sú mi spôsoby polície a detektívov úplne vzdialené, aspoň v Špine som sa k tomu mohla priblížiť. Štýl písania ma ku knihe prilepil na jedno posedenie a začítala som sa od prvej strany, kde sa hneď zmienka o vražde začala. Žiadne hluché miesta, žiadne nezmysly, ktoré by v príbehu zbytočne zavadzali, len plynulý dej, ktorý na seba nadväzoval a pomaly otváral dvere k výsledku vraždy. Všetky kapitoly dávali zmysel a nemám pocit, že by sem autorka chcela vložiť niečo zbytočné.
Pre mňa bola Špina detektívnym románom, ktorý nemá konkurenciu. Išlo o originálny príbeh s pozadím plných zimomriavok. Bez pochýb ju môžem odporučiť všetkým milovníkom detektívok ale aj tým, ktorí po tomto žánri až tak nepriahnu.
Hypotézu lásky som zaregistrovala snáď na každom knižnom profile a myslím, že sa nájde len málo ľudí, ktorí tomuto príbehu neprepadli. Aj u mňa zvíťazila zvedavosť zistiť, čo na tejto knihe všetci vidia a čo sa v nej skrýva. Neodolala som a s veľkými očakávaniami som sa do nej pustila. A čo si o nej myslím? V prvom rade, že ide o trošku zbytočný hype.
Hlavná hrdinka Olive je doktorantkou a venuje sa výskumu, ktorý má za úlohu odhaliť rakovinu pankreasu a najefektívnejšie liečiť toto ochorenie. No, a ako to už býva, mužským hrdinom nebude nik iný ako Adam, vyučujúci študentky Olive. Páčilo sa mi, že autorka prišla s nápadom zasadiť príbeh do univerzitného prostredia, kde nechýba láska k biológii či chémii. Tiež oceňujem, že hlavnou témou sa stal výskum súvisiaci s rakovinou, ktorý naberá na obrátkach a uchytí sa aj na vedeckej konferencii. Pomedzi pokusy, experimenty a dlhé hodiny práce v laboratóriu sa medzi Olive a učiteľom Adamom rodí nielen pracovný vzťah ale aj niečo iné. Olive je plne zaujatá výskumom, taká tá klasická bifľoška, no hypotéza hovorí, že ak si dovolí rozptyľovať myseľ Adamom, do života jej okrem vzorcov príde aj falošný vzťah, ktorý títo dvaja predstierali. Čistá americká komédia. :D
Kniha ma celkom prekvapila, no aj sklamala. Na pozadí vedeckého a akademického prostredia vytvorila autorka ľúbostný vzťah, ktorý spájali mnohé vzorce, pokusy či výskumy. Bolo to zaujímavé aj keď miestami trošku nudné. Vadili mi hluché miesta a omáčky, kde sa dej akoby zasekol a neposúval sa takou rýchlosťou ako by som očakávala. Taktiež ma rozčuľovalo detinské správanie hlavnej postavy, ktoré pôsobilo tak na 15 rokov (a bavíme sa tu o PhD.). A celá kapitola venovaná milostnému pomeru to úplne zabila a bola strašne cringe...
Dej sa dal ľahko predvídať, no ako ma na začiatku nebavil, tak sa to ku koncu zmenilo. Zachránilo to aspoň to akademické prostredie, o ktorom som chcela vedieť viac. Bolo to milé, humorné, plné absurdných situácií ale vlieklo sa to veľmi pomaly. Pokračovanie si určite prečítam, no už ho budem brať s rezervou. Nešlo o najlepšiu slow burn romantiku pod slnkom, ale ako oddychovka mi padla vhod.
Začnem tým, že ste už určite zaregistrovali, že autor svoju knihu Nemé hlasy vydal na vlastné náklady. Keď som bola oslovená dostať medzi vás túto info, neváhala som a sama som vydanie tohto projektu podporila. O to viac ma potešilo, keď kniha vznikla a ja som sa tak mohla ponoriť do mysteriózneho trileru alebo skôr hororu, ktorý sa odohrával na Babej hore.
Hlavný hrdina Tomáš sa vracia do rodného Oravského Veselého. Tento pobyt uprostred hôr so sebou prináša už v začiatku veľa nevysvetliteľných situácií. Strach a iracionalita zatemňujú mladému mužovi rozum a vplyvom blúznenia zažíva temné okamihy. Tie si však ľudská myseľ nedokáže vysvetliť. Hoci sa jeho osud dozvedáme až na konci, niečo mi na ňom po celý čas vadilo a veľmi som s ním zápasila. Teda, skôr s jeho osobnostnými črtami a rozmýšľaním, čo ale chápem, že išlo o hraničné situácie. Dej mi zato imponoval omnoho viac. Neutíchajúci smiech detí na povale či mysteriózny pocit, že ma niekto sleduje mi neraz spôsobili zimomriavky.
Prostredie Oravského Veselého ma svojimi opismi dostalo a tiež som ocenila zakomponovanie legiend a tradícii do deja. Pojmy ako Veselica či Fašiangy nabrali v tomto príbehu úplný iný význam. A vôbec som netušila, že na Slovensku máme aj takéto historky z prostredia Babej hory, ktoré sa šírili ústnym tradovaním a súviseli s folklórom. Dedinský ľudia im verili a mali pred nimi, pochopiteľne, rešpekt. Dej to pekne dotvorilo a pôsobil o to viac mysterióznejšie. Vlastne si ani nespomínam, či som už niečo podobné od našich autorov čítala, lebo podľa mňa to malo svoj nádych originality. Autor načrtol aj do minulosti Tomáša a jeho starého otca.
Miestami som čakala wau efekt, ten sa však nedostavil. Aj napriek tomu, že mne niečo v horore chýbalo, vám naopak nemusí a preto by som ho odporučila najmä nenáročným čitateľom. Som rada, že som projekt mohla podporiť aj napriek tomu, že úplne nesplnil moje očakávania. Páčil sa mi však nápad pohrabať sa v histórii našich predkov a predostrieť príbeh opradený legendami.
Viete, čo je to absolútna obsesia autorovými knihami? Keď si kúpite posledný diel série bez toho, aby ste čítali ten predchádzajúci. A keď už bola doma táto Odveta, mohla som sa bez obáv pustiť do druhej časti, pekne zaradom. Ak vám doposiaľ Konflikt a Dôvera nevzali slová, verte mi, že pri Odvete ich stratíte. Tretie pokračovanie série bolo skvelé, emotívne, prekvapujúce. Pocitovo som si v ňom úplne prišla na svoje.
Tento príbeh mal dejovú líniu, ktorá ma od začiatku až do konca držala v napätí. Už na začiatku sme svedkami udalosti, ktorá zamieša všetky karty. Vyskytuje sa tu znova moje obľúbené striedanie kapitol, tentoraz z pohľadu Angeliny a Semiona. Svojské mladé dievča, ktoré jedného dňa zaklope na úplne cudzie dvere a jeden zásadový a drsný muž, ktorý jej ich otvorí. Táto kniha toho skutočne veľa odhaľuje a preto sa mi páčili úseky, ktoré sa prelínali s minulosťou Semiona. Vďaka nim som bola bližšie k jeho minulosti a spoznávala som jeho neraz zatrpknutú povahu. Angelina bola pre mňa blízkou postavou, zrejme kvôli veku, no vďaka jej vyspelým názorom a pohľadu na život, by si zaslúžila ocenenie.
Neviem, čím to je, že pri každej autorkinej knihe pravidelne zažívam horskú dráhu nálad. Asi to tak zákonite musí byť, pretože jej príbehy idú ruka v ruke s mojimi pocitmi a očakávaniami z príbehov. Nepredvídateľnosť je presne to slovo, akým by som Odvetu opísala. Pomaly sa rozvíjajúca romantika, ktorá si nevyberá vekový rozdiel, si podmanila aj mňa a tak nemám žiadne čitateľské námietky. V závere ma prekvapili dva epilógy. Ten prvý bol jednoducho nepredvídateľný a to si na knihách cením. Ten druhý mi zasadil otázniky do hlavy a verím, že má svoje opodstatnenie...
Hlboký príbeh z podsvetia s krásnym ukončením, aké som vôbec nečakala. To je to umenie autorky, vykresliť ho tak, že priam odpadnete a nechcete uveriť tomu čo čítate. Jazda tejto série sa skončila, ale ja viem, že vďaka autorkinmu talentu sa tých knižných jázd ešte veľa začne.
Aj pri čítaní druhého dielu série Nekompromisní sa budem opakovať, že Miška patrí k mojej topke medzi slovenskými autormi. Aj som zabudla ako mi prostredie mafie, zakázaného i tajomného chýbalo, dokým som sa k nemu v Dôvere opäť nevrátila.
Autorka sa aj v tejto knihe zamerala na príbeh, ktorý priamo nenadväzuje na Konflikt, no má s ním nemálo spoločné. Dej sa odohrával v mojom milovanom Londýne, preto si ihneď získal moje sympatie. No, s prostredím som ešte neskončila. Čakala by som všetko, ale to, že sa príbeh odohráva na zámku? Tak to bolo až hororovo úchvatné! Naozaj som si prišla na svoje a žiadna vec od opisu prostredia po pútavé rozprávanie autorky ma nesklamala. Knihu som prečítala na jedno posedenie i keď ľutujem, že mi stránky ubiehali tak rýchlo. Vo svete Lexi a Haltona by som sa pokojne zdržala aj o niečo dlhšie.
Postavy ponúkali opäť to „správne orechové“. Silná hlavná hrdinka Lexi túžiaca po nových životných príležitostiach a Halton, ktorého chladný pohľad neroztopí ani to najtvrdšie srdce. Alebo predsa len áno? Čím to je, že nás ženy odjakživa priťahujú zlí muži? O tom by vedela rozprávať Lexi, ktorá mi bola veľmi sympatická, no niekedy to s Haltonom nemala ľahké. Mierna provokácia či vzájomné podpichovanie sa je asi to, čo v žiadnej romantickej linke nemôže chýbať. A do toho muž, ktorý má tajomstiev na rozdávanie. Áno, aj ja som sa ho občas bála. :D
Po tomto príbehu budú bažiť všetky milovníčky zakázaného a vzrušujúceho. A vďaka striedaniu kapitol budete mať dokonalý prehľad v životoch oboch postáv. Aj o dráme, romantike a prekvapeniach, ktoré Dôvera prináša.
Ak ste o tejto knihe nepočuli musíte to napraviť! Ide o autorkin debut, no ja verím, že si nájde mnoho pozitívnych ohlasov. Podľa mňa má táto autorka obrovský potenciál v písaní a v budúcnosti o nej ešte budeme počuť, preto si Ten z mesta pridávajte na wishlist.
Príbeh plný radosti, smútku, ťažkých okamihov i prekvapivých momentov. Presne takto by som opísala dej, kde hrdinka Megi zažíva situácie, s ktorými sa musí popasovať. Neovplyvní nič z toho, čo jej do života príde, no dokáže nájsť silu na to, aby tomu čelila s chladnou hlavou. Megi mi sadla a veľakrát som s ňou našla podobnosť vďaka podobnému veku. Asi aj preto som sa do jej rýchlo sa meniaceho života hneď dostala. Megi už na začiatku knihy bojuje s neprívetivými situáciami, ktoré sa týkajú jej rodiny, no rozhodne sa vziať budúcnosť do vlastných rúk a my sledujeme jej cestu životom. V knihe sa na povrch dostávajú aj dosiaľ mnohé nepoznané rodinné tajomstvá.
Autorka má veľký dar, vie prerozprávať príbeh ako keby ste vy hlavnou postavou. Miestami som sa musela zamýšľať či autorka nedávala do Megi niečo zo svojho života. Ak náhodou áno, bolo to originálne. Tiež perfektne vykresľuje každú situáciu pútavo. Aj to bol jeden z dôvodov prečo som knihu jednoducho nemohla pustiť z rúk, kým som sa nedozvedela, čo som vedieť chcela. Dej bol rýchlo plynúci ale aj nepredvídateľný a miestami ma autorka nechala v očakávaní. Prostredie pre dej tvoril región Horehronie, ktorý sa stal pekným prvkom knihy spolu s myšlienkou súdržnosti, domova a rodiny.
Ak by som vám mala odporučiť niečo na letné čítanie, potom je to Ten z mesta. Názov veľmi rýchlo pochopíte a ponoríte sa nielen do života Megi ale aj do jedného vzťahu, ktorý je sám o sebe veľmi prekvapujúci (ešte stále mám zmiešané pocity zo záverečných riadkov a tak dúfam v pokračovanie).
Ku knihe som sa dostala prostredníctvom môjho šikovného priateľa @mirisnak.graphics , ktorý sa zaslúžil o grafický návrh obálky. O to viac ma potešilo, že som sa tak mohla dostať k ďalšej slovenskej autorke, ktorej knihy si nenechám ujsť.
