Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
24-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 14 ♡
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dnes pre vás píše svoju prvú recenziu môj priateľ, tak poďme zistiť, ako sa mu kniha Stlač shift čítala.
„Na úvod musím povedať, že túto knihu som si vybral na odporúčanie mojej priateľky, ktorá ma celkovo k čítaniu viac priviedla a motivovala. Samozrejme, Stlač shift vôbec nie je prvá motivačná kniha, ktorú som čítal, a rozhodne ani nie posledná. Čítaniu motivačných kníh sa venujem viac než tri roky a viem, že tieto témy sú mi v knihách veľmi blízke, a plánujem v tom pokračovať. Dáva mi zmysel objavovať a čítať o akejkoľvek motivácii, múdrosti a skúsenosti, z ktorej si neraz niečo zoberiem, a práve z toho dôvodu tento žáner uprednostňujem a prednostne vyhľadávam.
Hodnotiť motivačné knihy je z mnohých dôvodov ťažké, pretože podľa mňa je pre každého človeka veľmi subjektívne, ako sa na takúto knihu pozerá. Je nemožné a nereálne predstavovať si, že po dočítaní motivačnej knihy sa zmení váš pohľad na život, pretože tak jednoducho to nikdy nejde a je vhodné to brať s rezervou. Stlač shift vnímam pozitívne, pretože kniha splnila svoju tému a oboznámila ma s tým, ako je možné manažovať a usmerňovať svoje emócie, čo som od nej aj očakával. Kniha je dobrou voľbou z toho dôvodu, že ma dokázala preniesť do minulosti a ukázala mi, ako som reagoval a ako som riešil problémy. Teraz už viem, že v budúcnosti je dôležité vedieť svoje emócie lepšie ovládať a nenechať ich, aby ovplyvnili moje správanie a prežívanie. Kniha obsahuje krátke príbehy reálnych ľudí, ktoré sú rozdelené do kapitol, a prostredníctvom nich sme mali možnosť vidieť to, že ľudia sa svojpomocne vedia vysporiadať s najrôznejšími problémami a emóciami, ktoré ich v živote trápia. Na základe týchto príbehov som si odniesol mnohé cenné poznatky, pretože najlepšie sa učí na skúsenostiach iných. Pozitívne hodnotím aj samotné zápletky jednotlivých príbehov, ktoré sa v knihe odohrávali, a vedel som si to živo predstaviť. Taktiež som si neraz uvedomil, aké silné múdrosti vlastne čítam. Samozrejme, táto kniha mala aj svoje mínusy. Problémom boli pre mňa niektoré texty, ktoré boli príliš dlhé a nezaujímavé, nič mi nedali a neboli zrejme až tak presvedčivo podané.
Verím, že pre čitateľov, ktorí uprednostňujú sebarozvojové čítanie, by mohla byť kniha prínosom, a vrelo ju odporúčam aj ľuďom, ktorí zažívajú emocionálne problémy, chceli by nájsť silu sa od nich odpútať a nepripúšťať si ich. Stlač shift v skratke ukazuje, ako zvládať svoj emocionálny život a emócie, a čo je hlavné, poskytuje aj návod ako sa nimi nenechať pohltiť ale využiť ich vo svoj prospech.“
Dnes mám pre vás (ne)knižnú recenziu z úplne iného súdka. Nejde o príbeh, kde si zamilujete postavy ale ide o zápisník, ktorý má podobu knihy, no predsa knihou nie je. Hlbina moja každodenná je nedatovaný zápisník, kde budete hlavným hrdinom len vy sami, budete si písať svoj vlastný príbeh života a vaše myšlienky sa vám za to poďakujú.
Predstavte si, že si každý deň v roku nájdete pár minút na zodpovedanie jednej otázky, pri ktorej sa nachvíľu ponoríte do seba. Vytvoríte si tým malý, no zato dôležitý rituál sebapoznania v tom čase dňa, kedy vám to bude najviac vyhovovať - či už ráno s kávou, na obednej prestávke v práci alebo pokojne aj večer pred spaním. Znie to super, však? Rozmýšľať, snívať a dávať to na papier ma vždy bavilo. Ponárať sa do seba, hľadať odpovede na filozofické otázky a zamýšľať sa nad tým, ako byť ešte lepšou verziou seba samého je z mnohých dôvodov obohacujúce. Hlbina moja každodenná vám len pripomenie, aké je cenné nájsť si dnes pár minút pokoja len so samým sebou a dať svoje myšlienky na papier.
Tento zápisník ma očaril tým aký je a čo všetko ponúka, pretože s podobným nápadom som sa doposiaľ nestretla. O to viac ma prekvapil samotný obsah Hlbiny - veľa inšpiratívnych citátov a myšlienok, množstvo hĺbavých otázok, ktoré priahnu po zodpovedaní, skvelý výber podnetov, ktoré sa snažia o motiváciu a nechýba ani priestor, kde je možné zaznačiť si, za čo je človek v daný deň vďačný. Pretože vďačnosť nám môže ukázať, koľko málo toho k šťastiu naozaj niekedy potrebujeme.
Zápisník Hlbina je dostupný v sk a cz jazyku, v troch nádherných farbách (hnedá, vanilková a levanduľová), po vizuálnej stránke je minimalistický, no veľmi prehľadný a decentný, čím sa rozhodne stane vaším najobľúbenejším sprievodcom každého jedného dňa v roku. Verím, že aj mňa bude od januára sprevádzať len pozitívnym smerom na ceste môjho života a že si zodpovedanie otázok a rituálov užijem a vyťažím z nich čo najviac.
Od Mišky mám prečítaných zatiaľ len zopár kníh, ale stále verím, že dobehnem aj jej ostatné prvotiny. Prvá časť série Impulz mi veľmi nesadla, ale táto časť bola omnoho zaujímavejšia práve vďaka svojej téme a hlavnej myšlienke, ktorú so sebou nesie.
Leyton mi povahovo vôbec nesedel a to, že sa dokázal zamilovať (a nebodaj byť verný) je určite len dobré predstieranie. Jeho obraz som, žiaľ, nevedela dostať z hlavy - muži na obálke sú mi extrémne nesympatickí a pôsobia namyslene a povýšenecky, takže asi chápete, prečo to s Leytonom dopadlo ešte horšie. Naopak, Beky bola príkladom silnej ženskej hrdinky, ju som si obľúbila a jej cieľavedomosť ísť si za svojimi víziami chcela veľa odvahy. Nemá to síce vôbec ľahké, život jej uštedrí veľa prekvapení, ktoré s ňou poriadne zatočia ale nevzdáva sa a bojuje z posledných síl.
Stále budem tvrdiť, že som už dark romance veľmi presýtená a hoci Impulz v tebe nie je len o dark romance, vyskytuje sa tu veľa explicitných scén. Pri nich už len prevraciam oči a považujem to za klišé, na čom si možno ulietavajú mladšie ročníky, ale ja chcem mať z príbehu niečo s výpovednou hodnotou. Našťastie som sa tu stretla aj s vážnymi témami ohľadom zdravia a autorka ich pekne zakomponovala do deju, čo vnímam veľmi pozitívne a obohacujúco. Príbeh bol dosť dlhý ale vôbec ma to nerušilo, pretože niekoľkomesačné skoky v príbehu, sú pre lepšie pochopenie podstatné. Striedanie sa kapitol medzi Beky aj Leytonom nám približuje ako sa pomaly spoznávajú, zbližujú a čo všetko za spoločný čas stíhajú riešiť. Ja mám teda pocit, že práve toho cestovania je tam veľa, ale skvelo to prepája ich romantický vzťah. Od ich prvého spoznania som vedela, že Miška príbeh opäť zamotá a dopraje hrdinom ich šťastný koniec, aj keď si ho budú musieť vybojovať.
Bola to oddychovka s prímesou nových destinácií, leteniek a hlavou v oblakoch, pretože taká je na začiatku každá láska. Štýl písania bol jednoduchý a od dialógov nečakajte nič viac ako bežný rozhovor. Skôr mi imponovalo, čo sa práve Beky odohrávalo v hlave a ako riešila problémy, pretože jej sila ukazuje, že keď už človek nevládze, má zrejme vyčerpanú len polovicu síl. No a nápad s nálepkami? To je geniálne a vykúzlilo mi to úsmev na tvári (čitatelia pochopia).
Posledná časť série Briar U, Výzva, bola skvelou bodkou za týmto vzrušujúcim školským a hokejovým prostredím a predčila všetky moje očakávania. Odporúčam vám túto skvelú sériu všetkými desiatimi a, áno, rozhodne vás nebude nudiť aj keď už po YA knihách tak často nesiahate.
V poslednej časti sa stretávame opäť s postavami, ktoré sú si celkom protikladné, avšak, Conor bude zrejme už navždy postava, ktorá ma v tejto sérii celkom iritovala nech robil čo robil. Je sukničkár a neznáša vzťahy, ale ako sa ukázalo, toto by nebol ten jediný problém. Po celý čas čítania mi na ňom niečo vadilo, zrejme jeho strašne “frajerské” správanie a reakcie na situácie. V podstate vôbec nezáležalo na tom, či koná správne alebo nie, ale cítila som k nemu akýsi odpor. Taylor je napodiv celkom odvážna, svojská, príjemná postava ale z duše nenávidím, keď autor skĺzne k tone komplexov a zaseje ich do hlavy postavy, čo znamená, že aj Taylor si po celý čas nahovárala aká je celá hrozná a nespokojná so všetkým (vrátane seba). Stretnutie postáv sa začalo nezáväzne a čudujem sa, že to napokon malo šťastný koniec, pretože ich ne/vzťah visel na vlásku.
Elle píše pútavo a jedným slovo milo. A to až tak, že vás to lusknutím prsta prenesie do sladkých teen rokov, keď ste aj vy riešili, či dáte svojmu prvého frajerovu dvadsiatu šancu, haha. Chcem tým povedať iba to, že ja sa často s postavami práve pri YA stotožňujem a zisťujem, že podobnými situáciami a veľa vecami som si prechádzala aj ja (z čoho mi samozrejme ostalo veľa trápnych spomienok). Autorka, ako bonus, v každej časti poukazuje aj na dôležité témy. No to, že autorka vie dokonale opísať celé prostredie a vytvoriť napätú situáciu aj z doslova ničoho, sa jej musí nechať.
Romantika, oddychovka, nenáročné čítanie a nejaké tie hormóny lásky - to sú knižky od Elle Kennedy. Možno si vás táto súria nezíska ale za šancu rozhodne stojí!
Nebudem klamať, no po dlhej dobe bolo fakt príjemné sadnúť si k YA literatúre. Asi by som si mala dať za cieľ vrátiť sa k tomuto žánru, pretože mi ešte stále niekedy hovorí priamo z duše a neviem čím to je, ale tieto príbehy si vždy dobre užijem. A nie je vôbec náhoda, že je Elle Kennedy považovaná za jednu z najlepších AY autoriek súčasnosti.
Hra je tretím dielom zo série Briar U a hoci som prvé dve časti čítala už dávnejšie, rozhodne som v sérii chcela pokračovať ďalej. V tejto časti spoznávame dve úplne protikladné postavy - Demi a Huntera. Demi je nevýbušná, kľudná, pomalá overthinkerka, ktorá si užíva život plnými dúškami a dáva svoje pohodlie na prvé miesto, zatiaľ čo Hunter je úplný opak a v jeho hlave je miesto iba pre dievčatá, zábavy na jednu noc a rebelantstvo. Niet divu, že práve takéto diametrálne odlišné postavy sa spoznajú a začne sa písať ich spoločný príbeh. Príbeh, ktorý je plný smiechu, irónie, doťahovačiek, nedorozumení a aj tak trochu zakázanej lásky. Hokejové prostredie tomu dodáva ten správny univerzitný vibe a Hunterova dominancia je spolu s jeho cieľavedomosťou hlavným gro príbehu.
Musím vyzdvihnúť, že všetky knihy od Elle sa čítajú neskutočne rýchlo, príjemne a akoby samé. Je to také odľahčené čítanie a rozhodne nie je určené len mladším ročníkom. Ja som pri Hre doslova zrelaxovala a sprevádzala ma po celý čas s úsmevom na perách - pretože pri čítaní budete mať pocit, že toto prežívate spolu s postavami. Všetky ich pády, uvedomenia, radosti i prehry sú súčasťou dospievania každého z nás a o to viac je dej realistickejší. Demi a Huntera som si veľmi obľúbila, mali síce nejaké nedokonalosti ale bavilo ma sledovať ich vývoj vzťahu.
Hra stála za to a už sa teším na poslednú časť série, na Výzvu. Pokiaľ hľadáte oddychovku s príjemným dejom, postavami a ako bonus s hokejovým prostredím, potom je Hra pre vás tá správna voľba!
Letný útek na vidiek, alebo skôr Útek za posledným letom 2025, je tu! Aj napriek tomu, že letné dni sa už dávno skončili, môžete si ich ešte vychutnať a pripomenúť v druhej časti série Útek na vidiek.
Táto kniha vyšla skôr na Slovensku a Česku, než v angličtine a podľa mňa je to pocta pre nás, slovenských čitateľov, pretože u nás je neskutočne silný fanklub venovaný knihám od Julie Caplin. Som nesmierne rada, že aj tentoraz som si prišla na svoje a tento román bol jedným slovom čarovný! Príjemná oddychovka, sympatickí hlavní hrdinovia, konečne nejaké tie akcie, zvraty a tajomstvá! Netuším, kde brala autorka inšpiráciu vytvoriť také pokojné miesto, ale podarilo sa jej navnadiť mi pokoj, kľud a oddych v srdci prírody. A ak toto čítanie skĺbite so šálkou čaju a zabalení pod dekou, verte mi, že si dej obľúbite ešte viac.
Ja si predchádzajúci diel až tak nepamätám, takže ma, prosím, ospravedlňte :D. Opäť sme v kontakte so starými postavami ale pribudli aj nové - veterinárka Bets a francúzsky buldoček Tiggy. Táto dvojka bola vydarená a musím zmieniť, že občasné odbočky smerom k starostlivosti o zvieratá a k veterinárnej klinike som vnímala veľmi pozitívne a obohacujúco. Do príbehu vstupuje aj Betsin priateľ Jack, ktorého plány sa s jej veľmi nezhodujú, no ich hra, ktorú medzi sebou ešte len rozpútajú je plná humoru a úsmevných chvíľ. Ani na sekundu som nepochybovala o Jackových úmysloch, i keď, vyzeralo to všelijako. Postavy som si na 99% zamilovala (aj keď Bets miestami potrebovala nakopnúť sebavedomie, pretože si neverila a hrozne si tým znižovala svoju úroveň - čo ma štvalo) a skvelý štýl písania Julie mi priniesol uspokojivý čitateľský zážitok. Ale musím uznať, že ako dlhoročný čitateľ autorkiných príbehov ma už asi máločo prekvapí a viacmenej je to obsahovo stále rovnaké.
Sľubujem vám, že tú pomaly plynúcu atmosféru príbehu si okamžite zamilujete, nevynímajúc okolité prostredie, ktoré pôsobí útulne a má všetky prívlastky “cozy” miesta. Už aby sme sa dočkali aj tretej časti - asi môžem hovoriť za nás slovákov, že by sme ju radi privítali.
Opäť ďalšia skvelá časť série, ktorá vás nepustí (minimálne) tak, ako predchádzajúca kniha Detský plač. Myslela som si, že siedmy diel ma už ničím neprekvapí, ale zas som ostala bez slov a s naplnenými predstavami.
Vyšetrovateľka prípadu Josie naráža od začiatku na podivné situácie, ktoré môžu ale aj nemusia súvisieť s páchateľom, a tak neverí bezhlavo každej stope. Je však očividné, že tento prípad ju ničí - celý čas mi prišla bez energie a chuti sa niekam posunúť, až som mala pocit, že pracuje z posledného. Zrejme má na to dôvod, pretože vidieť mŕtvy mladý pár, ktorý má celý život pred sebou a vyšetrovať príčinu ich smrti, si žiada silný žalúdok. Bol to príbeh, ktorý vás prinúti sa zamyslieť nad tým, či sa temnota ukrýva v každom človeku a koľko zla drieme v každom z nás. Za mňa to bol opäť geniálne spracovanie, pri ktorom som sa aj tak trošku viac zamýšľala nad motívmi páchateľa a bola som v pomykove z nadchádzajúcich udalostí.
Celé vyšetrovanie prípadu sa pohýnalo dosť rýchlo a najviac sa mi páčilo, keď sa ukázala ako vhodná indícia ísť na miesto s názvom Útočisko. Bol to v podstate statok, kde žili ľudia izolovaným spôsobom a tu som naozaj nevedela či sa mám báť, alebo nad tým len mávnuť rukou. Jedno je však isté - aj toto miesto vzbudilo v Josie pochybnosti a zamotalo to dej ešte viac a viac. Príjemnou zmenou v príbehu bolo aj prepojenie Josinho osobného života s tým pracovným. Vďaka tomu som mohla lepšie vidieť s čím všetkým hlavná postava bojuje a ako na ňu vplývajú všetky okolnosti týkajúce sa prípadu.
Čítanie som si užila, pretože štýl písania mi vyhovuje a asi aj to je dôvod, prečo sa k tejto sérii neustále vraciam. Dokáže ma prekvapiť a držať v pomykove po celý čas. Určite sa oplatí siahnuť aj po ďalších dieloch v sérií.
Úprimne musím povedať, že toto bola zatiaľ najlepšia časť zo série Miznúce dievčatá. Teda chápem, že ešte som veľa častí nečítala, ale doposiaľ ma žiadna kniha z tejto série neoslovila tak, ako práve Tichý plač.
Už len ten názov ma náramne zaujal a tak som bola v extrémnom očakávaní a veru, príbeh naplnil moje čitateľské priania. Lisa Regan rozhodne vie ako zaujať a dopriať nezabudnuteľný čitateľský zážitok. Príbeh bol z veľkej časti emotívny a ja som ho prežívala nielen ako vyšetrovateľka spolu s Josie, ale najmä ako matka samotného dievčaťa. Únos malej Lucy bol nečakaný, veď si predstavte, že ste s dieťaťom na kolotoči a ono tam zrazu nie je. Nebudem klamať keď poviem, že mi to celé naháňalo zimomriavky. A ako sa dozvedáme ďalej, vyšetrovanie bolo zdĺhavé, náročné a nepredvídateľné, pretože sa stále zamotávalo.
Únosca bol rozhodne o pár krokov vpred a poistil si to aj odkazmi, ktoré vyšetrovaciemu tímu adresoval. Práve tieto maličkosti (výkupné, odkazy, nápovedy) ten dej celý zamotávali a dodávali mu pocit tajomna. Josie ma opäť prekvapila s akou ľahkosťou sa do celého prípadu pustila a verím, že aj pre ňu to bolo ťažké, pretože išlo o malé dieťa. Napínavé, čtivé a motív príbehu až príliš reálny - dôvod na to, aby ste si to nenechali ujsť. Bola som v napätí až do konca a vďaka dobrému spracovaniu kapitol som naozaj nebola ani náhodou na stope vyriešeniu tohto záhadného zmiznutia.
Vynikajúca detektívka s nádychom trileru vás rozhodne dostane. Pokojne po knihe siahnite aj vtedy, ak nemáte s autorkou ešte žiadnu skúsenosť a na tieto chladné večere je Tichý plač ako stvorené čítanie! Bude vás mraziť z tej témy, ale aj z pocitu, že takéto únosy sú stále reálne.
Prvý diel tejto série, Niet úniku, ma naozaj fascinoval. Okúsila som nový žáner a ponorila sa do vyšetrovania prípadu. Avšak, konštatujem, že druhý diel, Nezabudni na mňa, je popravde trošku slabší odvar toho, čo som očakávala.
Opäť sme súčasťou vyšetrovacieho procesu na čele s tímom, kde nechýba Karó, Idunn a Týra. Páčilo sa mi, že v tomto príbehu bolo cítiť, že spoznávame samotnú Idunn, pretože pre mňa je dôležité vytvoriť si dobrý vzťah s hlavnými postavami. A to sa aj samotnej autorke podarilo, Idunn je vykreslená ako sympatická vyšetrovateľka a potešilo ma, že jej bolo venovaných viac kapitol. Prípad, ktorý je čitateľovi predostretý sa náhodne odohráva v meste, kde Idunn vyrastala a povedala by som, že jej postave je venovaných omnoho viac priestoru na to, aby sa sama vyjadrila. Spoznávame ju viac do hĺbky a zameriavame sa na jej súkromný i profesijný život.
Okolie na Islande bolo strašidelné a v kombinácií s novým prípadom mi určite uštedrilo mnohé zimomriavky. Príbeh bol síce naplnený dávkou originality, strachu i vzrušenia, kde nechýbala ani pútavá zápletka, ale do príbehu som sa aj vďaka väčšej snahe nevedela úplne dostať a vžiť sa s ním. Strácala som sa v často chaotických kapitolách (áno a ešte sa tu aj striedala minulosť s prítomnosťou) a dej na mňa plynul dosť rýchlo. Autorka sa rozhodne snažila podať ho čo najlepšie, a tak prívlastky príbehu ako originálny a vzrušujúci jej právom patria! Ja nemám rada veľmi predvídateľné príbehy, ale táto detektívka bola naozaj o niečom inom - netrúfla som si tipnúť nič a asi aj preto som bola stratená už hneď na začiatku, keď sa na Vestmanských ostrovoch našlo mŕtve telo. Oceňujem originálny nápad spojiť stretnutie bývalých spolužiakov práve na tomto mieste, kde sa to vlastne celé (tak trošku nechtiac) začalo komplikovať práve rozlúčkou so zosnulým priateľom.
Či mám aktuálne chuť aj na tretí diel série, Nestrať sa v hlbinách, je nateraz otázne. No nevylučujem, že si ku knihe niekedy nesadnem. Pokiaľ by som tam bola na stope nejakému zločinu spolu s Idunn, tak potom rozhodne!
Annabel Monaghan napísala aj Letnú lásku, ktorú som čítala minulý rok a pamätám si, že to bola taká priemerná kniha - nesklamala ma, no ani nenadchla. O to viac ma potešilo, že, v porovnaní s ňou, bol tento príbeh pre mňa oveľa viac zaujímavejší a záživnejší.
Úplne som si zamilovala povolanie hlavnej hrdinky Nory, pretože o “backstage” toho, ako vzniká scenár k filmu a následne prebieha jeho točenie nečítam každý deň. A verím, že vymýšľať taký scenár, chce nielen odhodlanie ale aj dobrú predstavivosť a osobné skúsenosti scenáristu. Som rada, že som aspoň malým spôsobom mohla nazrieť za oponu tejto profesie a zamilovať si ju tak veľmi, ako samotná Nora. Hlavnou témou, okrem pripravovaného filmu, je aj Leo, ktorý je členom štábu a snaží sa tento scenár zrealizovať. A, moment prekvapenia, Leo hrá rovno manžela, ktorého osud napísala Nora, pričom sa inšpirovala svojím nefunkčným manželstvom. Komédia, ale stojí to zato!
Nora je obetavá, láskavá a extrémne starostlivá a okrem toho, že robí všetko pre to, aby sa u nej štáb cítil príjemne, ma prekvapil aj jej záujem o Lea. To, ako sa postupne zbližovali a odhaľovali svoje bolestivé miesta, to bolo miestami ťažké prežívať spolu s nimi. Nora mi však evokuje silnú hlavnú hrdinku. Je príkladom ženy, ktorej sa aj napriek neschopnosti zachrániť manželstvom nezatvorilo srdce pred láskou a tak, ako ju dokáže dávať svojim deťom, je schopná otvoriť srdce aj novému mužovi. Tá slow burn romantika medzi postavami si ma získala a neskutočne ma bavila. Bolo to tajomné, nepredvídateľné a dej oživovali aj Norine deti, s ktorými mala vybudovaný veľmi pekný vzťah. Zasadiť tento dej do malého mesta Laurel Ridge pôsobilo priam útulne na natáčanie a určite by som si vedela predstaviť pokračovanie príbehu, pretože nápad to bol skvelý. Zaujímali ma však aj detaily pripravovaného filmu, takže mi chýbalo viac opisov o tom, ako film vzniká a ako sa ho ne/darí realizovať. Bolo tam dosť dialógov medzi postavami, ale chcelo by to viac Noriných pocitov ohľadom celého scenáru.
Na záver už len toľko, že určite od príbehu nemajte vysoké očakávania, pretože je naozaj oddychový a najmä jednoducho podaný. Nehľadajte tu nič zložité ale vypnite pri ňom a užívajte si pomalú romantiku a humor spolu s Norou a Leom.
