Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
24-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 14 ♡
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prečítať si niečo, čo má za sebou už desať rokov bola dobrá voľba. Potvrdilo sa mi to pri tomto debute, ktorý vyšiel v reedícii s novou obálkou. Príbeh ani náhodou po rokoch nestráca na kvalite a stále má čo odovzdať.
Na pohľad tenká kniha, no keď sa do nej ponoríte, zistíte, že ide o hlboký príbeh, na ktorý nenarazíte na každom rohu. Tak je to aj v prípade hlavnej hrdinky, ktorá sa po traumatických zážitkoch snaží dostať do normálneho života. No vyrovnať sa s niektorými udalosťami chce čas a keď už ani čas nepomáha, trauma ovplyvňuje našu budúcnosť. Hlavná postava sa mi dostala pod kožu a všetko som si prechádzala s ňou, mala som nádej, no boli momenty, keď som o ňu prichádzala. Autorkin debut mi ukázal odvrátenú tvár niektorých ľudí. Po hlavnú myšlienku nemusíme chodiť ďaleko, pretože ide stále o tému, ktorá by sa mala rozoberať viac. Keď si človek prechádza nie práve najideálnejším obdobím a okolitý okruh ľudí mu dáva pocítiť, aký je na svete zbytočný, dokáže to na ňom zanechať stopy. Žiaľ, v prípade násilia, to môže zanechať následky na celý život.
Priznať si, že je niekto obeťou, je dnes ťažké. No autorka sa snaží o normalizáciu tejto problematiky a hovorí ku každému z tých, ktorí sa dnes na tento krok odhodlávajú. Práve to je dôvod, prečo má kniha obrovskú výpovednú hodnotu. Zasiahla i mňa, no od príbehu vôbec neočakávajte to pekné. On bol pekný len v tom, že mi veľa odovzdal, otvoril mi oči a pomohol mi pochopiť obeť i “druhú stranu mince”. Naozaj mi otvorí oči len niečo, čo je napísané tak reálne a musí ísť zákonite o ťažký a smutný príbeh?
Autorka zvládla svoj debut vynikajúco a ani sa nečudujem, že jej odštartoval knižnú kariéru. Predsa len, písať prvýkrát o niečom takom citlivom, akým je násilie, chce kvapku odvahy ale aj veľa súcitu a porozumenia. A to Lucka bezpochyby má. Svojimi riadkami vás vezme priamo na miesto deja a donúti vás všetko si to prežiť. To všetko, čo si človek nedobrovoľne pretrpí, aby sa na život pozeral z tej druhej strany a bol poznačený traumou do konca života.
Minulý rok som sa dostala k autorkinej najnovšej knihe - Detektív z minulosti. A už vtedy som vedela, že sa chcem ešte niekedy začítať do nejakému autorkinho príbehu. Na začiatok septembra som si nemohla vybrať lepšie a prelúskala som sa dlho odkladaným Cudzincom, ktorý si našiel aj mňa. :)
Jedna finančníčka Liana, ktorá do podnájmu ubytovala jedného neznámeho. A jeden neznámy, ktorý jej byt navštevuje, kým je ona preč. A jedna ich spoločná a pomaly sa rodiaca záľuba v písaní listov a odkazov, kde sú hlavnými témami bežný život, minulosť, bolesť ale i radostné okamihy. A hlavná myšlienka? Vypísať sa a uľaviť tak svojej duši. Tento nápad je zatiaľ asi jediný svojho druhu, aký som kedy v knihe objavila, ale dobre tak! Aspoň som si zaspomínala na moje detstvo, aké bolo pre mňa písanie listov skvelé a oveľa osobnejšie ako internet. No listy v tomto príbehu boli plné tajomstiev. Každým ďalším som bola nútená premýšľať, ako je možné, že sa niekedy až úplne cudzí ľudia dokážu prostredníctvom anonymity otvoriť jeden druhému. A vypísať sa o svojej bolestivej minulosti, ako by sa rozprávali so starým známym.
Pomaly sa rodiaca dôvera ale i strach zo stretnutia sa zoči-voči medzi postavami. Lianine časté premýšľanie nad budúcnosťou, nad cudzincom. To všetko mi kniha ponúkla a ešte oveľa viac. No ukázala mi, že dávať druhé šance v živote nie je na zahodenie. Alebo že všetko čo si nás má nájsť, si nájsť nájde.
Veľmi sa mi páčil opis Trenčína a vyzdvihnutie tohto malebného mesta počas celého príbehu. V jeden deň som sa spolu s Lianou ocitla v kaviarni, na druhý deň som si vyšla na Trenčiansky hrad a kochala sa výhľadom na mesto, no a každý týždeň som pendlovala aj do nášho hlavného mesta za prácou. Plus som nezabudla svojmu tajnému ctiteľovi -ne/cudzincovi - napísať o pekných miestach, ktoré mu v Trenčíne odporúčam vidieť na vlastné oči. Takýto trip po meste by hneď nalákal aj mňa, ktovie či sa po stopách hlavnej hrdinky niekedy nevyberiem. Bolo by to príjemné. :)
Čítanie som si veľmi užila. Azda preto, že Ivica píše veľmi príjemne a jej príbeh vás rýchlo osloví. Celý čas som sa prihlúplo usmievala, ale často som sa aj vžila do rolí postáv a očakávala nejaké veľké wau. A to prišlo niekoľkokrát, vrátane konca. Verte či nie, túto krátku jednohubku si zamilujete a zhltnete ju na jedno večerné posedenie pri poháre vína. Spoločnosť vám budú robiť tajomné postavy a ešte viac ich tajomná korešpondencia. No a záver? Ten vás prekvapí sám o sebe. :)
Čítali ste autorkin predchádzajúci román Kto rozsvecujte hviezdy? Lebo ak nie, rozhodne ho nevynechajte. A nezabudnite si prečítať aj rovnako skvelú, magickú a na pohľad krásnu knihu Amandy Dykes, ktorá nesie názov Čie sú to vlny. Ide o debut. :)
Jedny z najlepších historických románov vychádzajú vo vydavateľstve @vydavatelstvo_i527net , to si nebudeme klamať. Sú to zväčša inšpiratívne príbehy plné lásky, nádeje i šťatných momentov, ktoré si nájdu miesto vo vašom srdci. A presne taký je aj tento román, ktorý obzvláštňuje pútavá obálka ale aj mapka vo vnútri. Román rozpráva o dvoch príbehoch, ktoré sú rozličné, no vedú k rovnakej zápletke. Všetko to začína v roku 1944 v mestečku Ansel-by-the-Sea. Moja obľúbená postava Annie si ma získala. Rozhodne sa odhaliť všetky tajomstvá a čitateľa zasväcuje do tajuplnej minulosti. Spolu s ňou budete svedkami úsmevných ale aj ľútostivýcn okamihov. Práve preto sa pripravte na jazdu plnú emócií.
Všimla som si, že Amanda píše neskutočne zmyselne, kladie veľký dôraz na slová, ktoré volí a dokáže sa pohrať s citmi nejedného čitateľa. Do príbehu aj tentoraz zasadila hlboké myšlienky, ktoré každý z nás môže pochopiť po svojom. Je to príbeh, ktorý sa rozbiehal pomalšie, zo začiatku som si k nemu nevytvorila vzťah ale ku koncu mi strany ubúdali rýchlo. A spolu s nimi končil aj príbeh o Anne Blissovej a “veľkom” Bobovi.
Od príbehu som však čakala trošku viac ale moje predstavy sa na 100% nestretli s realitou. Autorka dopriala napätie ale aj hluché strany, ktoré dej ďalej neposúvali.
Bolo to opäť niečo iné, nové, kde nielen postavy ale i vlny hrali svoju hlavnú rolu. Bol to príbeh, ktorého význam sa opäť ukrýval v malých veciach, kde všetko do seba perfektne zapadalo. A v neposlednom rade išlo o vskutku krásny historický román z obdobia po druhej svetovej vojne. Takže obrovské odporúčanie pre všetkých čitateľov, ktorí sa radi strácajú v pekných slovách a ešte radšej hľadajú význam v hlbokých myšlienkach.
Keby ste sa ma pýtali, od ktorej knihy som čakala viac, pretože recenzie ostatných predurčovali knihe úspech, povedala by som Letná stávka. V tomto prípade to bola len obyčajná stávka, keďze letné vibes by ste v knihe hľadali len márne. Nevadí, sklamanie predýchané a poďme na recenziu.
Pozitívum hneď na začiatok: obe hlavné postavy, Augustus a January, sú spisovatelia a ja toto povolanie v knihách naozaj môžem. Príbeh tak obvzláštnili pasáže o ich rozjímaní nad príbehmi, ktoré mali napísať. Áno, to bola tá stávka - (ne)dobrovoľné písanie ich malo vytiahnuť zo spisovateľského bloku. Super nápad nad ktorým by som ani sekundu nepremýšľala a pustila sa doňho. Vzájomný vzťah medzi hrdinami mi však prišiel taký umelý. Čím viac času spolu pri Michiganskom jazere trávili, tým sa viac zbližovali ale ich vzťah bol vyzeral predstierane. Určite preto nečakajte vrúcne city a stránky plné zamilovanisti. Rozbeh príbehu bol naozaj nečakaný - hneď na začiatku sa dozvedáme o minulosti January a spolu s ňou odhaľujeme mnohé tajomstvá a to bolo pre mňa celkom dobrodružstvo. :)
Knihu som plánovala čítať v anglickom jazyku. Dokážem si predstaviť, aké by to bolo trápenie. Trápenie nie len s jazykom ale aj s nudnými pasážami a hluchými miestami, ktorými táto kniha disponuje. Čo mi je na jednej strane aj ľúto, pretože anotácia pôsobí naozaj sľubne, letne a oddychovo, ale mne tu toho veľa chýbalo. Silené rozhovory postáv, veľa monológov a myšlienkové mapy Augustusa a January, ktoré nemali konca.
Autorkin štýl písania mi veľmi sadol a keď odliahnem od vecí, čo mi vadili, naozaj sa to čítalo príjemne. Ale príbeh ma nedokázal preniesť na miesto deja a často sa stalo, že som sa nudila. Aj preto mi čítanie trvalo týždeň. Chcem pochváliť aj koniec, ktorý bol krásny a nečakaný. Tie slová to zachránili.
Ja by som už knihe druhú šancu nedala ale odhliadnuc od môjho sťažovania by ste jej mohli dať šancu. Aj keď s ňou nevycestujete na more a pláž, ako sľubuje obálka, stanete sa aspoň súčasťou príbehu o dvoch spisovateľoch.
Nebo vonia tebou ma zaujalo krásnou levanduľovou obálkou a anotáciou, ktorá sľubuje smutný príbeh. Hoci ide o druhé vydanie autorkinho románu, aj po siedmich rokoch ide o silné a miestami i bolestivé čítanie. Ak ste knihu ešte nezaregistrovali, je čas to napraviť.
Keby som mala príbeh na začiatok opísať len jednou vetou, zhrnula by som to takto: Kniha, pri ktorej zistíte, že je naozaj tenká hranica medzi šťastím a nešťastím, zdravím a chorobou, životom a smrťou, láskou a nenávisťou. To, že si tieto slová hneď neuvedomíte je v poriadku, ale ak sa chcete presvedčiť, že sú myslené vážne, potom neváhajte a oddajte sa príbehu, kde je hlavnou hrdinkou silná ženská postava Mirka. Mirka nemá ľahký život a vie to už od detstva - prišla o mamu, jej otec začať piť a nikto jej neposkytol oporu. Práve tento príbeh nám ukazuje, aké je to prežívať trápenie, smútok, bolesť a byť na to v živote sám. Ale ako sa hovorí, aj po búrke vyjde slnko. Aj Mirkin život sa príchodom nového človeka do jej všedných dní mení a ponuré myšlienky strieda úprimný úsmev i pomalé zabúdanie na minulosť.
Autorka v knihe použila symbol nikdy nekončiacej levanduľovej lúky, kde spája nadpozemské veci s tými reálnymi. S niečím podobným som sa zatiaľ nestretla a tak ma nová téma v knihe zasiahla na tom najcitlivejšom mieste. Tak málo stačilo na to, aby bol vzťah medzi Mirkou a jej matkou opísaný pekne, bolo tam cítiť materinskú lásku, pomocnú ruku a rady, ktoré naozaj fungovali. Krásny nápad! Mirka bola človek s veľkým srdcom, otvorenou mysľou a so správnymi úsudkami, takže som ju občas poľutovala a rýchlo sa do nej vcítita. Jej postava vám, ako aj mne, prirastie k srdcu.
Nedá mi nespomenúť, že toto bol prvý kontakt s autorkou, ktorá píše naozaj dobre a tak, ako keby si niektorými situáciami sama prešla. Tu teda nemám čo vytknúť a určite nepohrdnem jej ďalšími príbehmi.
Lúka, levanduľa, anjel, či nekonečná láska - nebo môže mať pre každého milión podôb a je len na nás, ako ho budeme vnímať. Jedno je však isté, viera sa zdá byť silnejšia, než si môžme myslieť.
Motivačné, psychologické či náučné knihy nikdy neboli pre mňa a dodnes im neviem prísť na chuť. Ale raz za čas som ochotná im dať šancu, napríklad ak ma upútajú názvom ako táto. Lebo toxickí ľudia môžu byť v živote každého z nás a nemusíme si to ani uvedomiť. A práve skutočnosť, že som bola takýmito ľuďmi obklopená, ma nútila ku kroku zistiť o tom všetkom viac.
Kto sú to toxickí ľudia a prečo vyhľadávajú práve nás? Prečo vstupujú do našich životov? Vieme sa im vyhýbať a navždy sa od nich oslobodiť? Odpovede na tieto otázky a ešte oveľa viac ponúka táto krátka príručka. Autorka sa už roky pohybuje v tejto tematike a tak niet pochýb o tom, že “ovláda myseľ” toxických ľudí a vidí do ich vnútra. Prostredníctvom reálnych príbehov ľudí hovorí o tom, čo taká toxická osoba môže spôsobiť, ako sa s ňou žije a aké varovné signály by sme si mali všímať, aby sme sa nedostali do možného nebezpečenstva. Najlepšie sa predsa učí na skúsenostiach či chybách iných, takže za mňa veľmi poučné a trefné uvedenie príkladov zo života. Niektoré príbehy ma chytili za srdce a bolo mi z nich veľmi smutno. No veľa z nich mi naozaj otvorilo oči a bola som vďačná, že ja som sa do podobných situácií nikdy nedostala.
Knižka je rozdelená na krátke kapitoly, pričom každá pojednáva o inej oblasti z tejto problematiky. Je písaná prehľadne a autorka nás priam núti (pomocou otázok, ktoré nám pokladá), aby sme sa sami zamysleli. Zamyslela som sa nad tým, prečo som si toxických ľudí do života pripustila, ako som sa pri nich správala, ako som sa cítila v ich spoločnosti. Jedno je však isté - ľudská toxickosť nás oberá o energiu a dobrú náladu a namiesto toho nám prináša vyčerpanie a znechutenie.
Jedna z vecí, čo mi vadila, je asi tá, že autorka používala veľa odborných slov a pripadalo mi, že kniha nie je celkom pre bežného človeka ale pre odborníka v danej oblasti. Bolo tu dosť pojmov aj zo psychológie, cez ktoré som sa prelúskala ľahšie, keďže som s ňou už prišla do kontaktu, ale niektorým môže robiť jej pochopenie problémy. Z môjho pohľadu by som teda nepovedala, že kniha je písaná úplne ľahko a pochopiteľne, ale u každého to môže byť samozrejme individuálne.
A teraz apelujem na každého, kto pozná alebo má v blízkosti osobu, ktorá ho využíva, unavuje, kritizuje, či často mení nálady a postoje, aby sa dostal k prečítaniu tejto alebo obdobnej literatúry. Aby sa nebál od takéhoto človeka odstrihnúť, pretože len to je najlepšie riešenie, ktoré mu môže veľmi pomôcť. Nikto z nás predsa nechce mať po svojom boku negativizmus a vždy sa dá s tým niečo robiť! Lebo nemusíme trpieť človeka, ktorého pri sebe neznesieme.
Kniha ma sprvu upútala nádhernou obálkou, ktorá priam prezrádza, že nás pribeh zavedie do Francúzskych viníc. Prečítať som si ju chcela aj preto, lebo ide už o štvrtý román z edície Za láskou. A to je vždy predzvesťou oddychovky a romantiky.
Už dávno som nenarazila na príbeh, ktorý by sa rozbiehal tak rýchlo. Ava, hlavná hrdinka, prichádza o domov, kvôli nedostatku financiám, a opúšťa manžela, ktorý má dlhy. Ešte väčšie dobrodružstvo sa skrýva v liste, ktorý jej adresuje jej starý otec po smrti, a tak sa vydáva na cestu do vinice Château Saint-Clair, kde plánuje začať nový život. Znie to ako z rozprávky, však? A keď sa k tomu pridá ešte muž menom Jacques, víno, miestne špeciality a sladké croissanty, viete, čo bude nasledovať.
Romantika vo Francúzsku naberá v knihách zakaždým iný rozmer. Od príbehu sa proste nedá odísť! Celý cas som si užívala pátranie po histórií vinohradu ale i tajomstvách, ktoré na Avu čakali. Oplatí sa vyzdvihnúť najmä koniec príbehu, ktorý bol naozaj nečakaný a netrúfla by som si ho predvídať.
Malé vinárstvo v Provensalsku je autorkin debut. Osobne sa mi príbeh páčil, najmä postavami a celkovou zápletkou, ale rozhodne nebol originálny a nevšedný. Na príbehy podobného typu som už viackrát narazila a preto si myslím, že tieto knihy aj tak nikdy nesklamú. Sú jednoduché, oddychové, vtipné, nechýba romantická linka. Aj napriek väčším očakávania wau efekt nenastane, ale nepocítite ani sklamanie. Mohla by som povedať, že všetky príbehy odohrávajuce sa vo Francúzsku sú rovnaké, ale prekvapilo ma, že práve tu sa spolu s hlavnou hrdinkou ocitáme na osamotenom mieste a v uličkách vinárstva, ktoré má za sebou silnú históriu.
Knihu veľmi rýchlo precítite a stanete sa jej súčasťou. Lebo výroba vína a konkurencia medzi vinárstvami sa musí udržiavať aj po rokoch. Myšlienka príbehu je veľmi vystižná - koniec niečoho starého je začiatok novej kapitoly a nemali by sme sa tomu v živote strániť. Ak to chcete pochopiť hlbšie, potom odporúčam tento krásny román.
Dúfať znova je predposlednou časťou série Znova. Viete, Mona ma nikdy nesklamala, takže som od nej čakám stále viac a viac. Ale toto? Spojenie zakázanej lovestory medzi študentkou a profesorom? To chcete čítať a nebudete chcieť, aby to skončilo!
Naposledy som vychvaľovala tretiu časť, tak poďme na pozitíva k štvrtej. Aj tu sa stretávame s extrémne sympatickou a milou hlavnou postavou, študentkou, Everly. Hoci jej minulosť ukrýva temné tajomstvá, Everly som si zamilovala. Prežila si toho veľa, čo pochopíte neskôr, a ostala silná - a takýchto hrdinov potrebujú nielen knihy ale i skutočný svet. Robila náhle rozhodnutia, nevedela povedať nie, jej nálada sa menila každú minútu. Aj to všetko ju priviedlo na veľmi zlú cestu, hoci sa vzťahom vyhýbala. Stačí, keď poviem, že so svojím profesorom Nolanom prekročili vopred stanovené hranice. A začal sa písať príbeh plný akcie, napätia, smútku, úsmevných momentov a lásky. V skratke - bola to poriadna naháňačka, zmes rôznych pocitov a trápnych situácií. A to, ako Nolan s Everly začali byť k sebe úprimní a otvárať sa jeden druhému, to boli veľmi pekné chvíle pri ktorých som len zadržiavala dych.
Mám v obľube knihy, ktoré sa nielen že rýchlo rozbehnú, ale rovnakým tempom aj pokračujú a toto bola ona. Príbeh oživili aj vzájomné nedorozumenia medzi postavami, ktoré dej zamotali. Takisto sme s Everly svedkom jej zaujímavého štúdia na univerzite a našťastie stretávame aj známe mená z predchádzajúcich dielov. Človek by si myslel, že autorka bude v serií stagnovať, lebo tak to niekedy býva, ale vôbec to tak nebolo. Pre niekoho by bol obdobný príbeh s rovnakou témou príliš trápny alebo plny klišé, ale bolo to presne naopak. Čítať pomaly sa rozvíjajúcu náklonnosť medzi žiačkou a učiteľom nie je, podľa mňa, nikdy krok vedľa.
Dúfať znova je silný YA román vďaka téme, ktorú so sebou prináša a budete nad ním ešte dlho premýšľať. Odporúčam ho čitateľom, ktorí majú radi oddychovky, no istým spôsobom im nevadí ani občasný smútok, či otvorenosť postáv.
Osviežujúce, letné, romantické a humorné čítanie. Takto by som zhrnula jedinečnú letnú “caplinovku”, ktorá sa odohrávala na Jadranskom mori. Knižke udeľujem prvé miesto spomedzi jej predchodcov. Bola fantastická v tom, že ma dokázala preniesť na miesto a jej slnečné stránky dýchali sviežim morským vzduchom.
Hlavná postava Maddie mi bola sympatická a hneď som sa v nej našla. Bola stelesnením dobra, spravodlivosti, správnej pochabosti a sršala optimizmom aj napriek tomu, že sa starala o dovolenkujúcich na lodi. A práve títo ľudia neboli vôbec ľahkým orieškom a oberali ju o každodennú energiu, veď zistíte sami. V knihe vystupuje aj Nick, brat Niny z Francúzskej cukrárne, ak si spomínate, a práve s ním to bude mať Maddie ako na horskej dráhe. Prvenstvo za hrozné postavy u mňa vyhrali práve dve modelky z lode, ktoré všetci obdivujeme a dávame ich na prvé miesta. Ale tie negatívne dopady si už nikto nevšíma. A nie, nejedná sa len o výzor, ale i o povrchné správanie a manipuláciu na úkor slávy. Aj preto som tím Maddie, lebo aj tu platí - nedefinuje ťa to ako vyzeráš, ale aká si vo vnútri. Autorka túto myšlienku využila naozaj v dobrý prospech a poňala ju presne podľa môjho očakávania.
Julie stavila na nádherné opisy Dalmácie a okolitého prostredia. Asi ešte nikdy som nemala možnosť čítať príbeh odohrávajúci sa na lodi, takže to bolo o to vzrušujúcejšie. Neraz som mala chuť Maddie od práce odbremeniť, ale nebudem klamať - i ja by som si prácu personálu na lodi chcela vyskúšať lebo znelo zaujímalo. Veď čo je lepšie než sa plaviť a dostávať za to ešte aj peniaze, však? :)
Hnevalo ma azda len to, že som si knihu nepribalila do kufra, keď som pred pár týždňami cestovala do tejto destinácie. Veď si len predstavte, aká by to bolo dokonalá atmoška sedieť na lehátku, nasávať slnečné luče, počúvať šum mora a čítať príbeh od Julie Caplin priamo odtiaľto. Takže, ak sa chcete naladiť na posledné hrejivé augustové lúče slnka, vstup na chorvátsku loď je ešte stále voľný (aj keď len prostredníctvom knihy).
Julie Caplin je známa tým, že každý jej príbeh nás zavedie do inej krajiny a na iné miesto. Hotelík na Islande je štvrtým pokračovaním série a verím, že vás presvedčím o jeho jedinečnosti.
Autorka sa zamerala na opis Islandu, ktorý na mňa pôsobil magicky. Vidieť gejzíry, polárnu žiaru, prírodu, Heklu a piť víno glogg za to určite stojí. Lucy prichádza do malebného hotela, aby tu robila manažérku. Ako čas plynie, zisťuje, že je tu práce vyše hlavy, takže zapája svoje organizačné schopnosti a pevné nervy pri zostavovaní kompromisov s kolegami, ktorých ani nepozná. Do toho sa musí zblížiť s novým kolektívom a kameramanmi, ktorých úlohou je mapovať každodenný chod hotela a prilákať sem čo najviac hostí. Práve kamera a ľudia z masmédií mi sem akosi nezapadali ale uznávam, že to bolo niečo nové. Veľmi ma bavilo sledovať všetku tú prácu v hoteli, ktorá Lucy zamestnávala. Autorka stavila na romantiku a v knihe nám jej dopriala veľa. Ak si pamätáte Alexa z Cukrárne, tak práve s ním sa Lucy v novej práci spozná.
Jedna z vecí, prečo mi je autorka sympatická je to, že píše veľmi čtivo a pútavo. Aj pri Hotelíku na Islande som zabudla na okolitý svet a zahĺbila sa do inej mentality ľudí. Dozvedela som sa aj veľa zaujímavostí a zistila čosi o huldulfólk. Deju nechýbala zápletka, tajomstvá a akcia. Príbeh ma miestami nudil a bol to zatiaľ asi najslabší príbeh zo série, no bol originálny a miestami nabral rýchly spád. Pri opise prírody a útulnej izbičky v hoteli sa moje srdce vždy roztopilo. Najradšej by som tam sedela a čítala si knižku za sprievodu praskajúceho ohňa v kozube.
A prečo je Julie tou najlepšou voľbou na letné dni? Pretože jej knihy vás zoberú na kraj sveta, a vy sa pri tom môžete pokojne usadiť na terasu a vychutnávať si lúče slnka. Lebo leto a cestovanie idú dokopy! Kto nemá rád, keď si môže zacestovať z pohodlia gauča do celého sveta otočením prvej stránky a naladiť sa na novú kultúru, ľudí i tradičné jedlá? Tak verím, že Julie Caplin pre vás bude tou najlepšou voľbou (a nielen na leto).
