Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Izrael, Hamas, Palestína - Blízky východ, o ktorom (nie len) posledné mesiace počúvame a čítame v správach. Čítame o útokoch, rukojemníkoch, výmenách, civilistoch a teroristoch a o náboženstve. Cez spravodajstvo sa však iba málokedy dajú naplno precítiť úplne obyčajné ľudské osudy. Debutová zbierka jedenástich poviedok Omara Friedlandera vykresľuje životy obyčajných ľudí. Nesústredí sa na politiku nekončiaceho konfliktu, ale na nekonečnú ľudskosť, ktorá prebýva v každom z nás.
Svet, Svätú zem nevynímajúc, nie je čiernobiely, a tak sa k tomu staval aj Friedlander vo svojich poviedkach. Do textu zapracoval rôzne uhly pohľadu, vďaka čomu sa stretneme s palestínsko-židovským priateľstvom, aj ženou, ktorá napriek tomu, že jej syn zomrel v Palestíne, robí aktivistku na kontrolnom stanovišti. Stretneme sa so synmi, ktorí sa boja o otca vo vojne, aj chlapcami, ktorí nutne potrebujú do školy priniesť preživšieho holokaustu. Úsmevné, niekedy trpké, také sú príbehy z tejto zbierky. Odporúčam. Prečítajte si…
A možno rovnako ako ja zistíte, koľko toho o Palestínsko - Izraelskej otázke neviete.
.
Ako poznámku pod čiarou spomeniem nešťastné preklepy a zvláštne skloňovanie, ktoré v knihe boli dosť časté… škoda toho, ale dalo sa od toho odosobniť.
Stefan Zweig sa rozhodol svojim jedinečným literárnym štýlom priblížiť prelomové historické okamihy. Okamihy, ktoré sformovali svet taký, aký ho poznáme dnes. Kľúčové míľniky ovplyvnené jedinou (ne)šťastnou náhodou, alebo neoblomnou vôľou vizionára svojej doby. Nepochybne, Svet aj ľudstvo zažili veľa významných okamihov, a aj preto je zaujímavé sledovať, ktoré do svojho diela vybral sčítaný fanúšik histórie Stefan Zweig.
Aj keď o väčšine vybraných udalostí budete čo-to tušiť, strhujúci a napínavý Zweigov literárny štýl Vás isto vtiahne do deja. Zrazu sa ocitneme uprostred slávnej bitky pri Waterloo alebo putujeme na južný pól spolu s britským námorným dôstojníkom R.F. Scottom. Stretneme sa aj s ruskými literárnymi velikánmi alebo s Goethem, ktorému poplietla hlavu generačne mladšia žena.
Nadšenie, s ktorým Zweig o udalostiach píše je nákazlivé. Pristihla som sa, ako so zatajeným dychom sledujem vybrané okamihy, ktoré zmenili náš svet - geograficky, literárne, technologicky alebo politicky a nemôžem sa dočkať ďalšieho dobrodružstva, ďalšej križovatky svetových dejín.
Odhliadnuc od obsahu, kniha je nádherná aj po grafickej stránke. Pri čítaní som sa kochala trojfarebnými ilustráciami českého ilustrátora Jindřicha Janíčka, ktoré správne podčiarkovali navodenú atmosféru. No proste krása, čo Vám budem viac hovoriť…
“Ľudia, ktorí navštívia Pchjongjang a fotografujú si vysočizné pamätníky, pochodujúcich vojakov a gýčové socialistické bilbordy, bez výnimky žasnú nad tým, že krajina prežila až do 21. storočia. Istá cestovná kancelária propaguje výlety do severnej Kórey heslom ‘Choďte sa tam pozrieť, kým to ešte existuje.’
Zatiaľ čo zvyšok sveta pokračujúcu existenciu Severnej Kórey vníma ako kuriozitu, pre jej obyvateľov je to tragédia. Platí to aj pre tých, ktorým sa podarilo utiecť.”
Severná Kórea priťahuje pozornosť ľudí svojím tvrdým socialistickým režimom, ktorý v dnešnom svete nemá obdobu. Aj keď nie je jedinou krajinou, kde sú pojmy ako ľudské práva a dôstojná životná úroveň stále neznámou.
Americká novinárka Barbara Demick v tejto knihe spísala výpovede šiestich ľudí, ktorým sa zo Severnej Kórey podarilo utiecť a začať nový život. Títo ľudia mali rôzny triedny pôvod, a teda aj rôzne vyhliadky na život, no napriek tomu sa všetci rozhodli odísť, keď zistili pravdu skrývajúcu sa za všadeprítomnou propagandou.
Najväčšia časť výpovedí sa venuje rokom 1995-1999, teda obdobiu hladomoru. Hoci milovaný otec a maršál Kim Ir-Sen zomrel v roku 1994, kolaps krajiny bol spôsobený do väčšej miery pádom ostatných socialistických spojencov.
Demick podala príbehy prebehlíkov takmer beletristickým štýlom. Romantické prechádzky v úplnej tme pri výpadkoch elektrického prúdu, alebo zháňanie potravy v časoch hladomoru. Kniha sa čítala výborne, aj napriek ťažobe, ktorú so sebou prináša. Možno bola o to menej “výživná” na politické fakty. Osobne nie som až tak doma v zahraničnej politike, a čo-to mi občas chýbalo. Ale zároveň nemuselo, pretože sa na knihu dá nazerať len ako na príbehy bežných ľudí. Rada by som napísala, že mi kniha pomohla vytvoriť si obraz o živote v Severnej Kórei. V niečom áno, ale nezabúdajme, že máme stále len pohľad z jednej strany - pohľad človeka, čo si zachránil život a ušiel. Výpoveď obyčajného občana, ktorý je stále tam, ktorý neodišiel v knihe chýba. Viem, že sa získať nedá, len to mám na zreteli, ako malú kontrolku - neúplnosť.
Kniha sa však určite oplatí prečítať. Bolo to zaujímavé čítanie a navnadila ma na ďalšie podobné knihy.
3.5*/5
„Myslela som na svoju lásku k Ivovi, ktorá bolela a pálila, bola zúfalá, štvavá, spotená a krvácajúca pri honbe za blízkosťou a čoraz viac sa menila na bolesť.“
Stellin život vyzerá úplne normálne. Má manžela, syna a dobrú prácu. Všetky atribúty spokojného života sa však otrasú v základoch, keď do jej života opätovne vpadne Ivo, chlapec, s ktorým vyrastala a kvôli tragickej udalosti sa stal jej nevlastným adoptívnym bratom. Aj napriek nevôli rodiny, Stella Iva miluje najzakázanejšou, najvrúcnejšou a najdeštruktívnejšou láskou. Láskou, ktorá nevyhasne,
ani keď jej zo života zmizne na mnoho rokov, a ani keď sa niekedy väčšmi podobá nenávisti.... Stella si všetko uvedomuje, ale aj tak Ivovi nedokáže povedať nie. Naoko nepochopiteľný magnetizmus Stelly a Iva je prepojený čímsi mocným - pocitom viny, ktorá sa nedá z ich života len tak ľahko vymazať.
V druhej časti knihy sa Stella vydá za Ivom do Gruzínska, aby bola schopná pochopiť a prijať ich spoločnú minulosť a možno sa od neho aj raz a navždy oslobodiť. Ocitne sa v krajine zničenej vojnou. Spoznáva jednu gruzínsku rodinu, ktorej život bol presiaknutý tragédiou a postupne dostane odpovede na svoje otázky.
Gruzínsko-nemecká autorka Nino Haratischwili zákutia Stellinej minulosti odhaľuje postupne. Vrstvu po vrstve, až vám napokon zlomí srdce, tak ako mne. Vskutku netradične poňatý a vystavaný ľúbostný príbeh. Už teraz sa teším na autorkine ďalšie knihy.
Román Iana McEwana z právnického prostredia vykresľuje náročné prípady sudkyne vyššieho súdu Fiony Mayeovej. Najväčšiu pozornosť však venuje prípadu takmer dospelého ťažko chorého Adama, ktorý z náboženských dôvodov nemôže prijať transfúziu krvi. Fiona musí postaviť na pomyselnú misku váh chlapcovo presvedčenie, ale aj fanatizmus, v ktorom vyrastal. Ťažké rozhodovanie ju na malý moment oslobodí od vlastných starostí spojených s jej krachujúcim manželstvom.
Čítanie o čiernobielom svete, kde možno žiadne rozhodnutie nie je dostatočne správne. Príbeh nás zavedie k ostrej hrane práva – práva slobodne sa rozhodnúť prijať alebo odmietnuť navrhovanú liečbu a práva ochrany života mladistvého (aj keď takmer dospelého).
Hoci sa Ian McEwan venuje ťažkým témam, kniha bola veľmi ľahko čitateľná a aj napriek jej útlosti mal čitateľ slušný priestor zamyslieť sa nad prezentovanými právnickými dilemami.
Mimochodom, toto bol môj prvý McEwan (áno!), ale určite nie posledný. Som rada, že som začala práve týmto románom, hoci moje očakávania od autora sú momentálne celkom vysoké.
Annie Ernaux napísala intímnu výpoveď o neplánovanom tehotenstve, ktoré ju postretlo v študentských časoch. Status slobodnej tehotnej ženy vo Francúzsku v 60tych rokoch predstavoval obrovskú hanbu a spoločenské zlyhanie. Nielen pre ženu, ktorej sa tehotenstvo prihodilo, ale aj pre celú jej rodinu. Annie si je však istá, že chce doštudovať vysokú školu, navyše nenachádza oporu u “otca” dieťaťa, a tak sa rozhodne pre interrupciu. Vydáva sa teda na strastiplnú cestu, pretože v tomto čase boli vo Francúzsku interrupcie nelegálne.
Autorka o Udalosti(ach) píše s takmer štyridsaťročným odstupom. Pomocou denníka robí rekonštrukciu vlastných pocitov, myšlienok a sledu bežných dní. Text je náročný, naturalistický, ale presne taký má byť. Je to potrebné čítanie, najmä do poslaneckých klubov, kde sa stále diskutuje sprísnenie interrupcii. Zákaz, ako možno čítať, nikoho neodradí, akurát zvýši šancu zbytočného úmrtia v dôsledku zle, resp. neodborne, vykonanej nelegálnej interrupcie. Annie sa sama dostala do nemocnice, v dôsledku príliš silného krvácania. Trauma, ktorou si musela prejsť bola úplne zbytočná a zákonom jednoducho odvrátiteľná. Pritom sama má dve deti, no mala ich vtedy, keď na nich bola pripravená a mala podporu životného partnera.
Novelka Mladý muž je o autorkinom vzťahu s o tridsať rokov mladším mužom, s ktorým bola v období na prelome milénií. Tento vzťah ju vrátil do spomienok na vlastnú mladosť a motivoval ju napísať Udalosť, urobiť podrobnú rekonštrukciu vlastného vnútra, vďaka čomu nám poskytla výborný, hoci bolestný a traumatizujúci, čitateľský zážitok.
Roky boli neosobnou autobiografiou, aj v nej sa dotýkala interrupcie, doby zákazov a pohľadu generácie jej rodičov. V tejto knihe sme však dostali plnú emocionálnu nálož, zážitok z prvej ruky. Zase raz výborné. A na záver za mňa len malé prianie - viac prekladov Annie Ernaux prosím!
Zbierka poviedok Dominiky Moravčíkovej mi robila spoločnosť dlhšiu dobu. Z času na čas som po nejakej siahla a spríjemnila si deň. Poviedky sú zasadené do takého “našeho” prostredia - slovenská dedina, alebo len pár domcov. V texte cítiť krásne, až magické, prepojenie človeka s prírodou. Okrem príjemného prostredia Vám budú spoločnosť robiť aj povery, pohanskí bôžikovia, či povedačky, v ktorých bolo za štipku pravdy. Každá poviedka mala zmysel a vyvolala vo mne nejakú emóciu. To sa ani zďaleka nedarí všetkým slovenským autorom, preto som mala vnútornú potrebu to takto zdôrazniť. Tento rok sa s tým totiž celkom trápim, keďže sa snažím čítať viac Slovákov (vrátane všetkých nominácii AL).
Veru, príjemné čítanie a Dominikin Dom pre jeleňa sa ocitol v mojej osobnej top 3 z tohtoročného výberu Anasoft litery (Martinčok, Bodnárová, Moravčíková). Budem sa veľmi tešiť na autorkinu ďalšiu tvorbu a dúfam, že od nej ešte budem čítať nejakú knihu v podobnom prostredí.
Hneď na úvod napíšem, že toto je veľmi potrebná kniha, pre všetkých ľudí, ktorí sa snažia byť chápaví a vnímaví voči svojmu okoliu. Švédskej spisovateľke a novinárke Clare Törnvallovej bol autizmus diagnostikovaný, keď mala štyridsaťdva rokov. O úľave, ktorú toto zistenie prinieslo do jej života napísala knihu, v ktorej sa venuje aj iným ženám s poruchou autistického spektra. Mieša osobné zážitky s faktami, ktoré nazbierala a búra mnohé mýty. Mýty o tom, že autizmus je chlapčenská/mužská záležitosť, poukazuje na sťaženú diagnostiku u dievčat, pretože ako v mnohých iných sférach, psychologické testy sú stále stavané na to, aby odhalili autizmus u chlapcov. Vyvracia obraz ženy autistky, ako nerdky, ktorá miluje počítačové hry a vypočíta integrál zložitej matematickej funkcie z hlavy za päť sekúnd.
Clara ukazuje na úskalia bežnej komunikácie a chodu sveta, ktoré sú stavané pre neurotypických ľudí a autisti sa v týchto pre nás normálnych konverzáciách a úkonoch strácajú. Z toho mnohokrát pre týchto jedincov plynú depresie. Navyše sa častokrát v ich anamnéze pridružujú aj iné neurologické ochorenia, ako napríklad epilepsia.
Autorka dáva do pozornosti aj mnoho známych mien, ktoré poruchou autistického spektra pravdepodobne trpeli, len v ich dobe to bol ešte len neznámy pojem, bez možnosti správnej diagnostiky. V minulosti sa psychiatri prikláňali k tomu, že za autizmus môže zlá výchova. Dnes síce vďaka sekvenovaniu genómu vieme o stovkách rôznych génov, ktoré sú s PAS spojené, no aj tak presne nevieme prečo a ako vzniká. Je však dôležité uvedomiť si, že až 1% populácie trpí poruchou autistického spektra, čo už ani zďaleka nie je zanedbateľné číslo. Knižku Vám aj preto všetkými desiatimi odporúčam! Poučné, dobre napísané, potrebné.
Príjemné oddychové čítanie, pri ktorom sa dalo vypnúť mozog a na chvíľu sa stratiť v životoch dvoch (nie) celkom odlišných žien. Elizabeth sa presťahovala z Brooklynu do malomesta, aby vychovala dieťa v lepšom prostredí a zároveň boli bližšie k svokrovcom, ktorí prežívajú finančnú krízu. Jej kariéra spisovateľky si však vyžaduje aj čas na napísanie novej knihy, a tak si najme na opatrovanie Sam, končiacu vysokoškoláčku z neďalekej dievčenskej univerzity.
Elizabeth sa snaží naplno vžiť do roly matky, okrem toho je frustrovaná všetkým čo zanechala v New Yorku a navyše ju ťaží aj jedno pomerne veľké tajomstvo. Postupne sa preto až priveľmi upína na Sam. Hľadá v nej rovnocennú kamarátku, ktorou jej však mladá pestúnka v mnohých ohľadoch nemôže byť. V ich vzájomnom vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec prekračujú všetky hranice a stávajú sa priateľkami aj napriek ich diametrálne odlišným životným fázam. Časom sa v ich naoko ideálnom vzťahu vyskytnú isté nedorozumenia, ktoré so sebou strhnú celú lavínu a na obe hrdinky sa toho zrazu zosype priveľa.
Autorkin štýl písania je veľmi príjemný. Príbeh rýchlo odsýpal, pri čítaní som sa ani nenudila a ani mi nikam neodbiehali myšlienky. Autorka J. Courtney Sullivan sa v románe dotkla viacerých dôležitých tém, akými sú napríklad materstvo, medziľudské vzťahy, nerovnosť príležitostí, či konzumný charakter spoločnosti. Tieto témy však nerozoberala do nejakej veľkej filozofickej hĺbky, vďaka čomu na mňa kniha pôsobila oddychovo.
(Som si však vedomá toho, že niekomu by mohla hĺbka myšlienok v knihe chýbať!)
Ak by som si však mala z knihy Priateľky a neznáme odniesť jediné posolstvo, tak to, že by sme mali vynaložiť viac energie na to, aby sme si vyriešili problémy vo vlastnom živote, ako by sme sa mali starať o životy ľudí z nášho okolia. Netreba rozdávať rady, o ktoré nikto nestojí a podnikať kroky, o ktoré nás nikto nikdy nežiadal, tak ako to robila (najmä) Elizabeth v tomto románe...
Príjemné čítanie, a nie len pre deti. Alfonso Cruz rozpráva nádherne, a rovnako tak sú krásne aj vetné konštrukcie, do ktorých zaobaľuje svoje myšlienky. Hoci tu netreba očakávať príliš hlboký a viacvrstvový príbeh, bol pre mňa samú príjemným prekvapením a určite by som neváhala s darovaním mladším čitateľom a čitateľkám!
Číst víc
