Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čítať Madam život bolo ako teplé pohladenie, aj bolestivá trieska pod kožou. Poeticky a inteligentne napísaný príbeh mladého Fazila, pohlteného mladosťou, životom, literatúrou, spaľujúcou vášňou a láskou k dvom celkom rozdielnym ženám, sa odohráva v časoch umierajúcej tureckej demokracie.
Hayat hanim, zrelá žena s vlasmi farby ako med, vlastné nedokonalosti, vrásky a kilá navyše maskuje v nekonečnom sebavedomí, v ktorom sa Fazil úplne stratí. Vníma však aj Hayatinu ľahkovážnosť a jednoduchosť, a to dá príležitosť vzniknúť milostnému trojuholníku. Na druhej strane stojí Sila, mladé krásne a inteligentné dievča, s veľkými ambíciami a spoločnou láskou k literatúre. Kontrasty medzi Hayat a Silou sú také výrazné, že Fazil si nedokáže vybrať a miluje oba extrémy, aj keď ho ťaží vnútorný nepokoj. Na pozadí jeho nerozhodnosti sa dejú politické represie, zatýkanie disidentov, vypočúvania, zhabanie pasov, ale aj hlad a kolektívne rodinné samovraždy, pri ktorých účastníci nevideli iné východisko a média o vsetkom zaťato mlčia. Občas sa objavia nezávislé noviny a napíšu čo sa deje, no a potom zmiznú, aby mohli vzniknúť o chvíľku ďalšie a všetko sa znova zopakovať.
Ahmet Altan napísal veľmi komplexný román o krásnych, ale aj ťažkých veciach a zakomponoval do neho nespočetné množstvo filozofických myšlienok o literatúre a živote ako takom. Pre mňa bola Madam život vynikajúca kniha a v jej stránkach sa budem chcieť niekedy znova stratiť.
Ďalšia nominovaná Anasoftka ma trochu zmiatla. Niektoré poviedky sa mi páčili veľmi, aj napriek, alebo možno práve vďaka ich útlosti a skúposti na slovo. Niekedy totiž netreba zbytočne rozprávať ani písať a všetko sa dá vtesnať na pár stránok, no niektoré poviedky mi prišli nedokončené, ba čo horšie, bez myšlienky. Medzi obľúbenejšie poviedky sa zaradili napríklad "Nepokojní spáči" alebo "Ulitník". "Club Tropicana - Esej o metóde" bol dokonalý záver knihy, vďaka ktorému som aj premýšľala koľko hviezdičiek tomuto umeniu nakoniec dám a kde si ho sama pre seba zaradím. Pre nevyvážené extrémy (vynikajúce vs. nezaujímavé poviedky) sa musím uchýliť k priemeru, a teda viac ako 3 hviezdičky dať nemôžem.
Samozrejme, že pri rozsahu knihy nemôžeme očakávať rnejaké ozsiahle politicko-historické dielo, Petr Holý však poučne a trefne komentuje medzinárodné politické postoje viacerých krajín, okrem Ruska značnú pozornosť venuje aj USA a Číne, ale aj EU.
Ak sledujete medzinárodnú politiku už dlhšie, asi sa nič nové nedozviete, ale aj napriek tomu by som si na Vašom mieste knihu prečítala, pretože si jednotlivé (aj na oko nesúvisiace) udalosti pospájate do jedného celistvého vlákna.
3.5*
Príbeh z obdobia 50tych a 60tych rokov minulého storočia zameraný na stereotypné postavenie žien v spoločnosti, kedy sa za vrchol kariéry považoval sobáš a následná výchova potomkov s plne funkčným chodom domácnosti. Elizabeth Zottová sa však vymykala normálu a rovnako ako iné priekopníčky tejto doby sa dala na vedu. Konkrétne na chémiu, z ktorej získala aj magisterský titul z UCLA. Elizabeth sa všetko naučila sama a nenechala sa odradiť zlomyseľnými narážkami mužov a dokonca aj iných žien, ktoré nevideli na ich stereotypnom postavení za sporákom nič zlé. Ťaživosť plynúca z podradného postavenia žien v čisto mužskom svete strieda Elizabethina inteligencia, odvaha a úprimnosť. Hlavnú hrdinku sled udalostí zavedie do relácie o varení, kde sa vzoprie jasným pokynom producenta a moderuje ju po svojom. Tvrdí, že chémia je varenie a varenie je chémia, dochucuje zásadne chloridom sodným a vysvetlí, ktorý typ väzby je dôležitý pri kysnutom ceste. Svojským moderovaním si získala všetky diváčky a z Elizabeth sa tak nechtiac stane celebrita, hrdinka, ktorá dokázala v ženách vzbudiť emancipáciu a záujem o vedu aj iné výlučne mužské záležitosti.
Kniha sa čítala sama. Príbehová linka napredovala tak akurát a prišlo aj k rozuzleniu otáznikov zo začiatku knihy. Niečo mi však pri čítaní chýbalo, a síce väčšia hĺbka, filozofické myšlienky, ktoré by som si niekde jednoducho musela prepísať a premýšľať nad nimi. Veľmi okrajovo boli spomenutí Afroameričania, ktorí to teda v tomto období tiež nemali na ružiach ustlané. No a samotná Elizabeth bola síce silná hrdinka, ale jej všestrannosť jej občas uberala na reálnosti, a preto to hodnotím tak, že niekde sa mohlo ubrať a niekde pridať.
Tento román však jednoznačne odporúčam ako oddychové čítanie, také pri ktorom zabudnete na svoje problémy a pomyslíte si, že žijeme pekné časy, kedy sa ženám dostáva viac možností ako v minulosti.
Načasovanie príspevku k tejto knihe nemohlo byť lepšie, včera sa totiž oznamovala top 10 ANASOFT litery a Dušo Martinčok sa v nej so svojou knihou ocitol úplným právom.
Desať na oko samostatných poviedok o súkromných životoch obyvateľov jednej bratislavskej bytovky so škaredou modernou nadstavbou. Poviedky sa však niekedy prelínajú, susedia sa kamarátia alebo na seba (občas aj bezdôvodne) zazerajú a plynúce roky posúvajú osobný príbeh 6 ročného zvedavého chlapca vpred.
Ľudsky a láskavo napísané dielo na mňa dýchalo zvláštnou melanchóliou a chytila ma za srdce. Prežívala som všetky osobné tragédie aj víťazstvá protagonistov a tak nejako som im všetkým v hĺbke duše rozumela a obľúbila si ich.
Znova raz som sa presvedčila, že slovenskí autori stoja za to a že ich chcem čítať viac. A to je mimochodom významný obrat v mojej čitateľskej osobnosti, ktorý sa deje postupne, presne vďaka knihám ako je táto.
PS: obálka je tiež N Á D H E R N Á
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pobrexitové Anglicko, blízka budúcnosť, spoločnosť v rozklade. Stále zlepšujúce sa technológie a algoritmy pripravujú o prácu ľudí zo strednej vrstvy, a tak sa na samom dne ocitne čoraz viac a viac ľudí. V špine a smrade, v jednom zo sociálnych bytov, alebo ešte horšie spoločnom domove. Tu sa ako jediná povinnosť zdá byť alkohol, alebo týranie vlastného potomstva. Všetci sú vygumovaní a prilepení na telefóny. Vitajte, toto je GRM. Všade prítomná mizogýnia, xenofóbia a agresia rozvracajú spoločnosť ešte viac, izolujú ľudí, ktorí aj tak žijú zo dňa na deň. Teda pokiaľ náhodou nie sú jedným z horných desať tisíc. Tí majú totiž všetko - preplnené chladničky, ultra-luxusné smart vily, vyumelkované manželky, rýchle autá a žiadne starosti.
V Rochdale, kúsok od Manchestru sa stretávame so štyrmi opustenými deťmi - Don, Karen, Hannah a Petrom, poznačenými zlou starostlivosťou, či zneužívaním. Deti ponechané samy na seba sa rozhodnú utiecť do Londýna a čeliť systému, pokúsiť sa osud vziať do svojich rúk, pomstiť sa ľudom, ktorí im ublížili najviac. Krátko po ich príchode do Londýna sa v neexistujúcom sociálnom systéme zaviedla akási univerzálna mzda, vyplácaná len začipovaným a usporiadaným občanom, ktorí v žiadnom prípade neholdujú fetu, ani alkoholu a tobôž nepáchajú násilie. Extra príplatok si zaslúžia tí, ktorí sa zdravo stravujú a športujú, no a najväčší príplatok si zaslúžia tí, ktorí nosia telovú kameru. Veľký brat vďaka tomu všetko vidí a všetko vie. O každom, každú jednu chybičku, slabosť, či úchylku.
Z tohto rozprávania kričí tieseň, hnus, beznádej a bezohľadnosť. Sibylle Berg takýmto brutálnym a nekompromisným spôsobom reflektuje mnoho slabých stránok našej dnešnej spoločnosti. Berme to prosím ako varovanie, keď nabudúce budeme zatvárať oči pred utrpením druhých, alebo sa budeme dištancovať od spoločenských problémov. Vždy to môže vyzerať ešte horšie.
Túto knihu jednoznačne odporúčam na rozdiel od hudobného náprotivku (grimu), ktorému som na chuť teda neprišla.
Túto knihu som našla na Goodreads, medzi odporúčanými v kategórii fantasy, oficiálna anotácia ma zaujala, aj recenzie na knižku boli príjemné, a tak som sa teda pustila do čítania s veľkými očakávaniami. Realita však bola taká, že hoci bola kniha napísaná krásne, a čítala sa výborne, nezanechala vo mne nijaké hlboké pocity. Zhruba od polovičky som chcela, aby sa jej dej zmrštil na pár stránok a nebol rozťahaný na ďalších 200 a tu sa dostávame pomaly ku kameňu úrazu. Bola by som rada, keby sa rozlišovalo Fantasy na kategórie: pre veľkých (LoTR, GoT,...) a fantasy pre malých/dospievajúcich (napríklad táto kniha). V kategórii fantasy sa mieša veľa z YA, čo niekedy človeku nedojde "na prvú" (či už z anotácie / vydavateľstva ,...) a potom nemá taký ten správny čitateľský zážitok, ako keby si prečítal Tolkiena alebo Le Guin. Na stránke som síce našla 13+, ale v kamenných obchodoch toto chýba. Toľko môj výlev a želanie v jednom na YA fantasy. Už budem radšej pozornejšie študovať čo kupujem. :)
Ak máš 11 - 16 a váhaš nad kúpou - KUPUJ! bude sa ti to páčiť, bol tam super pes Bad a romantiky tak akurát! Ak máš 25+ a chceš čítať niečo ako Le Guin, asi to nebude správna voľba.
“Prišiel bez ohlásenia. Nikde nie sú vylepené plagáty, pri cestách nie sú bilbordy, v novinách ani zmienka… jednoducho je tam, hoci ešte včera nebol…”
Cirkus snov, otvára za súmraku a zatvára za úsvitu. Návštevníkov vítajú čiernobiele pruhované stany najrôznejších veľkostí, nápadité hodiny a vôňa dymu, miešajúca sa s vôňou jabĺk v karameli a horúceho muštu. V stanoch sa možno stretnúť s rozličnými dych vyrážajúcimi atrakciami a artistami, vešticou, exotickou haďou ženou, či iluzionistkou.
Nočný cirkus je bezpochyby výnimočný, reálnosť strieda nadprirodzeno a pri každej návšteve možno pozorovať niečo iné a nové. Pribúdajúce atrakcie vyvolávajú v niektorých návštevníkoch túžbu precestovať tisícky kilometrov, len aby videli všetky ich vystúpenia. A tak vzniknú Rev?uri, stále zväčšujúca sa skupina milovníkov nočného cirkusu. Nosia oblečenie v čiernej a bielej, rovnako ako artisti, ale na odlíšenie majú vždy doplnok červenej farby.
Toto miesto je však výnimočné aj pre niečo, čo ostáva skryté pred očami divákov. Je to pozadie pre súboj dvoch iluzionistov, ktorý trvá desaťročia a jeho aktéri nepoznajú presné pravidlá ani podmienky víťazstva. Súboj mal preveriť účinnosť dvoch rozličných prístupov k mágii- klasického a moderného. Ich zástupcovia sa dohodli na súboji a každý vychovával a školil svojho učňa. Neplánovaná prerastajúca láska medzi mladými iluzionistami napokon všetko skomplikuje…
Autorka Erin Morgenstern nádherne vykreslila atmosféru čarovného cirkusu s jeho zákutiami, vôňami, artistami a návštevníkmi. Dejové linky som si veľmi užila, aj napriek tomu, že nie som na presladené príbehy a veľmi oceňujem, ako na konci všetko do seba krásne zapadlo.
Jedinú výčitku mám k prekladu a voľbe mien od prekladateľky. Konkrétne sa jedná o dvojičky Poppet a Widget, ktoré si v slovenskom preklade vyslúžili čarovnúnáladuzabíjajúce mená Viki a Miki. U mňa by asi čokoľvek fungovalo lepšie, ale Miki (Dzurinda, či susedko z dediny) sa mi do cirkusu snov nehodí.
Prekladová škoda preškoda. Inak je knižka super a určite stojí za prečítanie!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dedička hotelového impéria Lexi Volkov má problém. Ešte si to síce na sto percent neuvedomila, ale je drogovo závislá. Na párty si dá okrem alkoholu aj lajnu koksu, no občas (a stále častejšie) aj heroín. Našťastie Nikolai, Lexin brat, jej problém vidí celkom jasne a vie ho aj pomenovať, a tak ju jedného dňa ovracanú po záťahu naloží na zadné sedadlo auta a odvezie ju do prestížneho odvykacieho centra. Tu sa Lexi musí najprv prebojovať nutnými abstinenčnými príznakmi, neskôr individuálnou aj skupinovou terapiou, no hlavne musí pochopiť, že má problém a musí sa rozhodnúť, že ho chce odstrániť. Bez toho to nejde. V Očiste sa Lexi stretne s ďalšími mladými ľuďmi, ktorí bojujú so svojimi démonmi, či už sú to drogy, porucha príjmu potravy, alebo toxické vzťahy.
Juno Dawson sa venuje témam, o ktorých by mali tínedžeri jednoznačne čítať. Kniha je napísaná pútavo, postavy sú rozmanité, no príbehová linka možno nejde až tak hlboko do psychológie protagonistov. Je to teda skôr také povrchové čítanie, to však nič neuberá na posolstve knihy – že je dôležité spoznať samého seba a nie je hanba prijať pomoc, ak ju potrebujeme, a veruže ju všetci občas potrebujeme. Ešte by som veľmi chcela pochváliť skvelý a nápaditý preklad Majky Koscelníkovej.
Chcem podotknúť, že kniha sa mi páčila, aj keď ani z ďaleka nie som cieľová skupina a dokonca YA žánru absolútne neholdujem. Posledné čo som čítala z YA kategórie boli skôr fantasy príbehy ako niečo realistické, ale musím povedať, že sa mi páčilo „oddýchnuť“ si v reálnom svete od dlhých intímnych a psychologicky veľmi náročných monológov rôznorodých postáv, stratiť sa v ľahko plynúcom deji so šťastným koncom.
Londýnskou ordináciou židovského doktora Seligmana sa roznesie intímny monológ istej Nemky, ktorý svojou priamočiarosťou a ostrosťou vyplní celý priestor. Bezmenná rozprávačka si teda rozhodne servítku pred ústa nedáva, a rozpráva napríklad o svojej obsesii Hitlerom, podivných sexuálnych predstavách (aj v tých vystupuje Hitler), či hanbe vyplývajúcej zo svojho nemeckého pôvodu, aj z toho, že je ženou.
Rozprávačka rovnako opovrhuje nemeckým premlčiavaním holokaustu, náboženstvom ako takým, ale aj stereotypmi ženských a mužských rolí a vnímaní ľudí primárne na základe prvotných pohlavných znakov. Do toho sa ponosuje na vlastné rodinné pomery, premýšľa o úlohe matiek a otcov v živote detí. Po ukončených aj rozbehnutých myšlienkových blokoch zrazu odbočí k jej bývalému milencovi K., ktorý v jej rozprávaní hrá tiež dôležitú úlohu.
Debut Kathariny Volckmer šokuje svojimi úvahami a explicitnosťou, akou ich čitateľovi servíruje. Hoci sa možno niektorým bude zdať kniha pridrsná, či nechutná, je to však iba autorkin spôsob reflektovania našej pokrútenej spoločenskej situácie. Zo začiatku som nevedela, čo si mám myslieť, ani či vôbec knihu chcem dočítať, ale postupne som sa stále viac a viac zamýšľala, prikyvovala a vyznačovala si myšlienky, až som pochopila, že toto dielo je veľmi potrebné. Potrebné presne takéto, so svojim špecifickým jazykom a myšlienkami.
*
“Domnievam sa, že istým spôsobom nie sme ničím iným než príbehmi ostatných ľudí. Nie je možné, aby bol človek sám sebou. Celé roky som sa snažila byť niečím, čo ľudia označujú za skutočné, teraz viem, že nie som jedinou vecou, som výtvorom všetkých hlasov, ktoré som kedy počula, a všetkých farieb, ktoré som videla, a takisto viem, že všetky naše činy spôsobujú niekomu inému utrpenie.”
*
“Nikdy som nepochopila, prečo má byť zdrojom všetkého života Boh, ktorý nedokáže rodiť - ako môže byť našim stvoriteľom muž?”
