Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Vaše členství ve Čtenářském klubu Martinus.cz si zaslouží odznak! Máme radost, že s námi čtete skvělé knihy a dělíte se s dalšími knihomoly o své názory. Jelikož jednou číst je lepší než stokrát slyšet ;-)
Ja a moja ďalšia kniha od pani Mornštajnovej, to sú proste srdcové záležitosti. Jej písanie ma tak baví, nie je povrchné, v podstate každá postava má vykreslený svoj príbeh, či sa jedná o hlavné ale nezabudne ani na vedľajšie a to je na jej románoch špecifické.
Zároveň, sú jej príbehy zasadené do 20. storočia v Československu, 100 rokov plodných na rodinné životné osudy. Aj Slepá mapa je generačný román, konkrétne troch žien, babičky Anny, matky Alžbety a dcéry Anežky. Zažila som s nimi lásku, trápenie, bolesť, stratu, odlúčenie, zradu, obetu a to v priebehu dvoch svetových vojen, nenaplnených očakávaní po vojne, uvoľnenia aj následnej okupácie a rokov pod dohľadom ŠtB.
Cestování rozšiřuje obzory a dodává odvahu a sebevědomí - v jednej vete je toľko vecí, ktoré za bývalého režimu neboli ani dovolené, ani podporované. Cestovanie (okrem vyvolených), obzory, odvaha a sebavedomie...
Krásny príbeh do zbierky, pri ktorom sa stránky otáčajú s úplnou ľahkosťou, srdce mi plesalo a aj oči sa zaleskli. Lebo, ako si vždy poviem, niekto mohol práve takýto príbeh zažiť na vlastnej koži.
Vrelo odporúčam a teším sa na najnovší román - Listopad.
Moja čitateľská prvotina od Lucindy, asi som mala príliš veľké očakávania, keďže táto kniha na mňa vyskakovala z každého knižného účtu na IG.
Prvá polovica bola zaujímavá. Zoznámila som sa s hlavnými hrdnikami, polosirotou Aurorou a mladou ženou Graniou, ktorá z nejakého dôvodu utiekla z NY od svojho priateľa. Okrem jej tajomstva tu bolo veľké tajomno okolo Aurorinej rodiny, ktoré sa postupne odkrývalo v časti knihy, ktorá sa venovala minulosti. Návrat v čase ma bavil, príbehy oboch rodín boli totiž už dávno poprepletané, bolo to zaujímavé, príjemné čítanie aj keď už tu som začala niečo tušiť.
Návrat do prítomnosti bol pre mňa slabý, taký hollywoodsky. Nechcem prezdrádzať, ale v jednej knihe sa udialo asi všetko možné aj nemožné, príliš veľké klišé, predvídateľné kroky jednotlivých postáv. Jednoducho som vedela ako v samotnom závere dopadne príbeh oboch hrdiniek.
Asi nie som typ na tento druh kníh, určite si nájde svojich fanúšikov. Uvidím, či časom skúsim od Lucindy aj ďalšiu knihu.
Gigi, Bette a June. Tri baletky, sokyne na prestížnej baletnej škole v New Yorku, každá so svojím tajomstvom, rok po dramatickej udalosti na škole.
Pribeh je pútavo písaný z pohľadu troch dievčat, všetky sú velmi rozdielne ako výzorom, povahou, tak aj ich vnútornými tajomstvami. Nádherné opisy tvrdej práce a jemnosti baletu, intríg, zakerností konajúcich pre dosiahnutie cieľa, mierna romantika, rúško tajomstva, to sú všetko faktory, vďaka ktorým bolo čítanie pútavé a hľadala som akúkoľvek chvíľku, aby som sa mohla posunúť aspoň o pár strán vpred. Samotný záver ma prekvapil, myslím tým, úplne posledné 2-3 strany a keďže som zistila, že je aj pokračovanie, je jasné, čo ma čaká v košíku kníhkupectva.
Príbeh je jednoduchý, žena v zrelom veku kúpi kníhkupectvo v čarovnom francúzskom prostredí, s manželom sa presťahujú a zvykajú na novú lokalitu, nových ludi.
Každá jedna kapitola sa týka zákazníka, prípadne osoby inak spojenej s kníhkupectvom a nesie meno práve danej osoby. Príbehy sú krátke a rýchlo sa čítajú. Hrdinov danej časti spoznávame práve prostredníctvom kníh, ktoré v knihkupectve nakupujú. Zároveň je každá časť obohatená životným osudom majiteľky Natalie. Bohužiaľ, jednotlivé príbehy sú napísané po povrchu, chyba im hlbka, pričom potenciál je ale je nevyužitý. V knihe sú popísané pekne myšlienky, niekedy až príliš veľa, čitateľ musí mať duševnú pohodu na takúto knihu. Vekové odporúčanie by som volila od 30 vyššie, neviem či mladšieho čitateľa zaujme.
Hotylek je moja 3. prečítaná kniha od Aleny Mornstajnovej. Ústrednou postavou je Václav, chlapec, ktorý sa narodil v deň vypalenia Lidic a zároveň v túto noc zomrel aj jeho otec. Stáva sa tak jediným synom maminky Stepanky a vnukom milujúcich starých rodičov - hotelierov. Práve Hotylek je ústredné miesto celého príbehu a Vaclavove narodeniny zohrávaju dôležitú časovú vsuvku v celom príbehu, veľké udalosti sa často udiali práve v tento deň. Ako je u spisovateľky známe, okrem hlavnej postavy sa v príbehu zoznámime s životným osudom rodinných príslušníkov a zaujimavych postáv, ich osudy sú navzájom poprepletane až po poslednú stranu, spisovateľka dokáže prekvapiť, spôsobiť zvraty, ktoré nikto nečaká.
Svojim rozpravacskym talentom pani Mornstajnova opäť nesklamala. prelínanie generácií je tak krásne, že človeku sa až oči zarosia a každému, kto precital minimálne Hanu odporúčam aj jej ostatné knihy. Hotylek sa umiestnil veľmi vysoko, rada budem na neho spomínať a určite si ho ešte niekedy prečítam
Nechce sa mi veriť, že som dočítala Neapolsku ságu.
Tak ako som dávala 3. časti 3 hviezdičky a mierne ma sklamala, tak musím a chcem dať tejto celých 5.
Pribeh nadväzuje presne tam, kde skončil v predchádzajúcej časti. Určite rozhodnutia Eleny ma boleli, neverila som tomu, v čo verila v srdci a musela vyzriet. Bola som rada za ňu, že vytriezvela. Vývoj jej života, vzťahy s dcérami, Lilou, mužmi, priateľmi z detstva, to bolo všetko tak nádherne vykreslené.
Časť príbehu sa uzavrela, zostávalo mi 200 strán a hovorím si, čo sa ešte môže stať. A stalo sa toho ešte tak veľa. Roky utekali, príbehy hlavných aj vedľajších postáv sa posúvali už k starobe. Padli aj slzy, bolo mi ľúto, že sa blížim do finále, že už je koniec.
Lenu a Lila, komplexné, do detailov vykreslené postavy, ich životy od detských čias, ich zvláštne priateľstvo, dakedy vyrovnané, dakedy sebecké z jednej alebo druhej strany, dakedy bolestivé. Niekedy mi liezla na nervy jedna, inokedy druhá. Mala som pocit z týchto kníh, že je to jedna z ťažších sérii aké som kedy čítala, potrebujem to všetko vstrebať ale určite sa k nej ešte vrátim. Stále si však pokladám otázku, ktorá z nich je skutočne "Geniálna priateľka"?
Mám zmiešané pocity... Po prečítaní knihy mam pocit, akoby uplynuli aj s knihou roky, dej totiž plynie rýchlejšie ako v druhej časti a posúva sa podstatne ďalej. Čítanie bolo miestami nudné, nekonečné myšlienkové pochody Lenu, porovnávanie sa s Lilou, Lilina nasratost na celý svet, príbeh akoby sa v istých kapitolách opakoval.
Zároveň som až popudena z vývoja postáv. Lenu ma svojim životným postojom, nekonečnou nespokojnosťou už vytáča a to nehovorím o zavere knihy, Lila si drží svoj štandard a vytáča ma pravidelne. ona je typ kamarátky, s ktorou sa chceš kamaratit a zároveň ju neznášaš. No a nakoniec Nino, pre mňa osobne prelietavy a slizký ako jeho otec, vedela som, že sa vráti do príbehu.
Tejto knihe uberam 1 hviezdu oproti 1. a 2. časti, čítanie nešlo tak hladko, boli pasaze, kt. ma nebavili. Zároveň som zvedavá na posledný diel, takže sága určite docitam.
2. diel Neapolskej ságy bol ešte lepší ako 1., ale zároveň ma aj viac rozčuľuju hlavne postavy.
Elena sa posúva v štúdiu, veľmi sa mení jej vzťah s Lilou, stale som nepochopila tu oddanosť voči nej. Niekedy som mala skutočne pocit, že sa správa ako psík, verne pri svojej panicke. To, čo Lila urobila, neviem ktoré kamarátstvo by toto ustálo a liezla mi fakt na nervy celú knihu.
Postava Nina mi je nesympaticka od čias gymnázia. Pre mňa je ťažko uveritelne, že nastrocna mládež sa zaujíma o celosvetové dianie, politiku, púšťa sa do filozofických debát a rozprava bravurnou stylizaciou viet.
Napriek tomu, že ma postavy vytacaju, davam 4 hviezdičky, lebo som sa od knihy nevedela odtrhnúť a idem dá pokračovanie.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
