Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čitateľka od roku 1993, lovkyňa antikvariátnych pokladov a milovníčka ilustrácií
bookstagram @mrs.columbo.loves.reading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak máte radi knižky Lucy Maud Montgomeryovej, táto Vás určite nesklame. Príbeh o starej dievke z malého mesta, ktorú väznia konvencie a nemenné rodinné zvyky, chytí za srdce určite nejedenu čitateľku. Valancy vďaka omylu rodinného lekára nájde odvahu a vezme svoj život do vlastných rúk, vďaka čomu objaví všetko, čo jej dovtedy v živote chýbalo.
Citlivo napísaný, nežný príbeh o prerode škaredého káčatka v krásnu a šťastnú labuť je obohatený o príjemný ľúbostný príbeh.
Román pohľadí na duši, dojme, a po prečítaní Vám z neho ostane príjemný pocit.
Tieto knihy sú podobné:
Dámy z Missalonghi od Colleen McCullough
Citlivo napísané, milé. Knižka sa čítala dobre, hoci príbeh sa mi zdal vhodný skôr pre mladších čitateľov než young adult. Odporúčam pre 10-13 ročné čitateľky (keď si spomeniem na to, čo som v tom veku čítavala ja, aj to sa mi zdá veľa).
Výborná publikácia, každý fanúšik z nej určite bude mať veľkú radosť. Nielenže sa z nej dá dozvedieť kopu zaujímavých informácií, ale fotografie v knihe sú úžasné. Jednoznačne je to knižka, ktorá by v zbierke žiadneho fanúšika kapely Queen nemala chýbať.
Cestovná agentúra Tajné svety prichádza s príbehom dvanásťročného dievčaťa menom Flick, ktorá náhodne vojde do malého zaprášeného obchodu a objaví únik z reality bežného dňa. Cestovná agentúra totiž neponúka zájazdy do Disneworldu ale do iných svetov.
Knižka sa číta príjemne a ľahúčko, napriek tomu sa mi však zdalo, že je tak trochu zlátaninou iných príbehov a na niektorých miestach je to príliš očividné a úplne dobre to nefunguje.
Tajné svety nie sú zlá knižka a mnoho čitateľov si ju určite obľúbi. Osobne však mám dojem, že nie je taká univerzálna ako niektoré inén detské knihy, ktoré sa dajú čítať v každom veku.
Keď je nejaká kniha všade, zvyčajne som na ňu buď zvedavá alebo som z nej taká otrávená, že nemám chuť ju čítať.
V prípade Normálnych ľudí prevládla zvedavosť. Ani nie tak kvôli knihe samotnej ako kvôli írskemu prostrediu, pre ktoré mám slabosť.
Prostredia však v knihe veľa nebolo. Mohla sa odohrávať v podstate kdekoľvek inde.
Román sa sústreďuje na niekoľko epizód zo vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa schádzajú a zasa rozchádzajú napriek tomu, že sa milujú a jeden pre druhého znamenajú veľa. Občas je to nedostatok komunikácie, občas okolie, no sú to najmä ich vnútorné strachy a psychické problémy, čo ich od seba oddeľujú.
Príbeh ako celok ma neurazil, hoci sa v ňom až tak veľa nedeje. Vanie z neho smutno-trpká atmosféra, ktorá ma v istých okamihoch dokázala priviesť na vlastné smutné myšlienky. S postavami som si síce nevytvorila blízke puto, no neboli mi ani ľahostajní. Marianne mi bolo ľúto a Connella vlastne tiež. Ich vnútorné prežívanie som dokázla pochopiť a akceptovať, no neviem, prečo Marianne neriešila svoj stav návštevou odborníka.
Na knihe sa mi páčil spôsob, akým autorka do svojho lineárneho príbehu zakomponovala retrospektívne scény. Rušilo ma však, že priama reč nie je v texte oddelená interpunkciou. Iste, chápem, že to bol úmysel, avšak mne osobne to neprinieslo žiadnu pridanú hodnotu.
Normálni ľudia nie sú knihou pre každého. Vidím to aj v rozpoltených hodnoteniach. Vidím to aj sama na sebe. Nad hodnotením som dlhšie váhala a nakoniec som sa rozhodla dať 2,5/5, pretože stále vlastne tápam v tom, čo mi táto kniha dala a čo vzala. Hlavne sa však stále neviem rozhodnúť, či sa mi vôbec páčila a musím sa priznať, že od takej oceňovanej knihy som čakala viac.
Ak ste čítali román Boh múch od Williama Goldinga, Anna Vám túto knihu určite pripomenie. Tak ako v Bohovi múch, aj v Anne autor predstavuje dystopický svet, v ktorom si vládnu deti. Tie postupne zabúdajú na etické a morálne princípy a ich jedinou snahou je prežiť za každých okolností. Krutosť a ľahostajnosť voči životu tých druhých sa stane ich druhou prirodzenosťou.
Túto smutnú víziu autor zhmotnil do pomerne krátkeho príbehu zasadenom na Sicíliu blízkej budúcnosti. Jeho opisy zdevastovaného prostredia sú veľmi realistické a obrazotvorné. Dej plynie chronologicky, s občasnými odbočkami v spomienkach hrdinov k časom pred apokalypsou.
Samotný námet má potenciál a zaujme určite každého milovníka dystopického žánru. Pri čítaní som však ja osobne pendlovala medzi nadšením a zhnusením. Miestami sa mi kniha naozaj páčila, miestami bola nepríjemná až nechutná. Iste, samotná téma a autorovo spracovanie si priam pýtali drsné scény. Mala som však dojem, že autor priveľmi tlačí na pílu a že niektoré veci a pričasté opakovanie už spomenutého si mohol odpustiť. Menej je niekedy predsa viac.
Zároveň ma kdesi v hlave stále hlodala myšlienka, že toto mohol napísať jedine chlap. Podľa mňa sa autorovi nepodarilo vystihnúť vnútorný svet dospievajúceho dievčaťa vierohodne, a preto niektoré scény pôsobia rušivo.
Kniha mne osobne príliš nesadla, avšak nezatracujem ju. Mne osobne v knihe chýbalo nejaké jasné posolstvo a aj nápad by si síce zaslúžil hlbšie spracovanie, ale pre fanúšikov žánru to môže byť zaujímavé osvieženie.
Prvý diel Kliatba víťazov sa mi najprv až tak nepáčil, ale v druhej polovici nabral spád, takže som bola celkom zvedavá na pokračovanie.
Zrada víťazov sa, podľa mňa, vyhla prekliatiu väčšiny druhých dielov, ktoré zvyčajne slúžia len na vyplnenie deja pred veľkým finále.
Dej potemnie, viac sa sústreďuje na politické intrigy a konšpirácie, ktorým hlavní hrdinovia musia čeliť, a hoci neplynie v rýchlom tempe, nie je nudný. Každá scéna má svoj význam a dopĺňa ho aj miestami mrazivo napínavá atmosféra nebezpečného cisárskeho paláca, v ktorom človek môže veriť iba sám sebe.
Autorka sa aj o niečo viac sústredila na vývoj postáv a ich vnútorný svet. Vďaka tomu som trochu lepšie začala chápať Arina, hoci stále je to pre mňa jeden z najmenej sympatických hlavných hrdinov, s akými som sa stretla. Páči sa mi jeho oddanosť Kestrel, ale aj tak sa k nej dosť často chová hrozne a nesnaží sa chápať jej pohnútky.
Všetko však vyvažuje Kestrel. Inteligentná, silná, nesebecká, odvážna a v istom zmysle aj prefíkaná. Pritom taká nesmierne ľudská, občas sa prestane ovládať a podľahne emóciám ako každý normálny človek. Veľmi sa mi jej charakter páči a je to práve ona, kvôli ktorej sa túto trilógiu oplatí čítať. Som už nesmierne zvedavá na záverečný diel.
Od Francescy Zappie som pred časom čítala jej prvotinu Vymyslela som si ťa. Hoci sa mi miestami páčila, ako celok ma až tak nenadchla. Preto som váhala, či si vôbec Elizu a more príše prečítať. Dobré ohlasy ma však navnadili a môžem povedať, že tentoraz mali pravdu. Eliza je v rámci svojho žánru príjemným zjavom a ja som od nej dostala presne to, čo som čakala: dynamický dej, zaujímavé postavy, solídny príbeh. Pridanou hodnotou je aj veľmi príťažlivý príbeh v príbehu. Elizin webkomiks by som si prečítala hneď, rovnako ako fiktívnu literárnu sériu Deti Hypnosu, ktorú hlavná hrdinka zbožňuje.
Tesne po dočítaní tejto knižky som bola nadšená. Hoci postupne zo mňa eufória trochu opadla, za príjemný čitateľský zážitok a nasýtenie môjho vnútorného geeka si plný počet hviezd kniha stále zaslúži. Nie je to román, ktorý by sa mi navždy zapísal do srdca svojou duchaplnosťou, ale čítanie ma bavilo. Autorka píše s ľahkosťou a je verná súčasným témam. Napriek tomu, že jej hrdinovia majú svoje psychické problémy a fóbie, ich príbeh mi často vyčaril úsmev na tvári a počas celého čítania ma sprevádzal hrejivý pocit.
Ak sa Vám páčila Fanúšička od Rainbow Rowell, Elizu si zrejme obľúbite. Knihy sú k sebe dosť prirovnávané a ja chápem dôvody, ktoré k tomu čitateľskú obec vedú. Oba príbehy majú spoločné črt, avšak podľa mňa je Eliza o niečo lepšia - živšia a emotívnejšia.
Každopádne, ak máte radi young adult knižky, Elizu nesmiete minúť.
Ja sa teším na autorkin ďalší počin a lúčim sa so slovami: More je plné príšer
Tento YA fantasy román je pomerne ľahko predvídateľný. Po akčnom úvode nasleduje trochu pomalo sa odvíjajúce jadro príbehu a následný uponáhľaný záver. Napriek tomu je to však príjemná knižka vo svojom žánri, ktorej pridanou hodnotou je určite svet inšpirovaný životom a mýtami starých Vikingov.
Veľkým problémom je však český preklad. Nie som odborníčka na českú gramatiku, avšak napriek tomu som si všimla slabé miesta, zle vyskloňované slová, chýbajúce zámená a nelogické vety, v ktorých sa zrejme niečo stratilo v preklade.
Ak môžete, určite si knihu prečítajte v angličtine. Urcite to bude lepší čitateľský zážitok.
Krutý princ pre mňa predstavuje veľké sklamanie. v knižke boli svetlé momenty asi dva, inak sa mi vôbec nepáčila. svet, ktorý autorka vytvorila, je síce zaujímavý, avšak hlavní ani vedľajší hrdinovia si ma nezískali, a príbeh sám o sebe tiež nie. Miestami sa mi kniha zdala hrozne infantilná, miestami zasa chcela byť veľmi drsná. Celé mi to prišlo nevyvážené. S pokračovaním nebudem strácať čas.
