Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čitateľka od roku 1993, lovkyňa antikvariátnych pokladov a milovníčka ilustrácií
bookstagram @mrs.columbo.loves.reading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Algoritmus lásky je jedným slovom doják. Druhým slovom romantika. Pohladí na duši. Hlavných hrdinov tejto knižky život nešetril a obaja si prešli peklom. Dokážu sa však odraziť od dna a nájsť v živote svoje šťastie. Vlastnými silami ale aj jeden vďaka tomu druhému.
Román je veľmi emotívny, písaný príjemným štýlom, ktorý si ma hneď v úvode získal. Autorka píše pekne, pútavo, súčasne. Na príbeh nahliadame očami oboch hlavných predstaviteľov, čo pre mňa osobne vždy knihe pridá na zaujímavosti. Bonusom je, že sa autorke podarilo každému z nich prepožičať osobitý hlas.
.
Príbeh sám o sebe je dobrý, dráma sa strieda so zamilovanými scénami, takže kniha je dostatočne dynamická. Avšak (bola by som radšej, ak by tam žiadne avšak nebolo, no nepomôžem si) ku koncu toho na mňa bolo odrazu priveľa. Zo solídnej YA knihu sa stala prekombinovaná telenovela. Všetko do seba tak preane zapadlo, že ani puzzle sa nechytajú. Či len ja som priveľmi skeptická?
Osobne by som pokojne presekala posledné kapitoly, ubrala na intenzite cukríkovosti, nechala niečo aj na predstavivosť čitateľa a ukončila príbeh trochu skôr. Na druhej strane, ak v príbehu preferujete uzavretie všetkých vzťahov a situácií, pri tých posledných kapitolách si prídete na svoje.
.
Logaritmus lásky aj napriek tomu prehnane dokonalému záveru nepovažujem za stratu času, lebo svojmu žánru vôbec nerobí hanbu. Vyzdvihla by som zopár skutočne skvostných kapitol (najmä v úvode) aj autorkin zmysel pre humor. Pre mňa bolo veľkým prínosom najmä to, že som sa pri čítaní dobre odreagovala a že som stretla milé, sympatické postavy.
V konečnom dôsledku, trošku novodobej rozprávkovosti človeku z času na čas človeku len prospeje, a tento príbeh slovám "a žili šťastne až do smrti" dal úplne nový rozmer ;)
Milujem knihy, čo sa odohrávajú v zime. Neviem prečo, ale majú pre mňa špeciálne čaro. Najmä tie fantastické. Nejako mi zima a sneh k fantasy príbehom lepšie pasujú. Akoby v čare zimnej krajiny boli tie fantastické príbehy uveriteľnejšie.
.
Kosti Mraza je fantasy príbeh a odohráva sa v zime. Jasné, že som po ňom siahla.
Dobre som urobila, lebo tento román sa podaril.
Autorka vypracovala zaujímavý svet a príbeh má hlavu aj pätu. Okrem myšlienky chválim primeraný spád i skvelých hrdinov.
Žiadne politické intrigy na trónoch, ale poctivé putovanie najnepravdepodobnejšej dvojice za hranice vlastných možností, len aby porazili zlo, čo ohrozuje svet. Skrátka presne fantasy podľa môjho gusta.
Štýl písania Alžběty Bílkovej mi veľmi sadol a palec hore dávam za prostredie.
.
Záver však prišiel, podľa mňa, akosi prirýchlo. Som absolútne zmierená s koncom, ktorý autorka zvolila, a dokonca som presvedčená o tom, že to ani inak uzavrieť nešlo. Ale mohlo to byť trošku rozvitejšie, aby mi aspoň tá slza stihla upadnúť...
Knihu som si však veľmi užila a rada sa k nej ešte vrátim.
Trvalo mi trochu dlhšie dočítať túto knihu, ale nie preto, žeby sa mi čítala ťažko. Je to skrátka typ románu, čo človek zrejme sotva zhltne na posadenie, no odmenou za ten dlhší čas je mu krásne napísaný dobrodružno-rozprávkový príbeh plný pekných myšlienok a komplexných postáv.
.
Pritom sa jedná o príbeh o skupine králikov, ktorí sa jedného dňa rozhodnú opustiť svoju kolóniu a začať odznova na inom mieste kvôli predtuche jedného z nich, čo tvrdí, že ich terajšiemu domovu hrozí zánik.
Cestou na nich striehnu rôzne nebezpečenstvá a musia prekonať kopu útrap, kým sa konečne dostanú na miesto, kde sa môžu usadiť. Lenže ani tým ich starosti nekončia a ak si chcú do nového domova priviesť samičky, sú nútení rozohrať veľmi riskantnú hru.
.
Človek by si myslel, že to je taká rozprávka pre deti, ale opak je pravdou. Autor svoje postavy a ich konanie opísal tak živo, akoby boli ľuďmi, no zároveň sa mu podarilo neubrať im nič z ich zvieracej podstaty.
Postavy sú skutočne skvelo napísané a ich konanie a motívy vyznievajú presvedčivo počas celého príbehu. Ten nemá žiadne hluché miesta ani zbytočné pasáže a pekne ho dopĺňajú opisy prostredia a kapitoly s králičími legendami.
.
Čítanie som si dávkovala a vychutnávala a som veľmi rada, že som si Ďalekú cestu za domovom konečne prečítala. Ku koncu ma dosť prekvapivo aj dojala k slzám a asi aj tým si získala čestné miesto v mojej knižnici.
Toto sa mi páčilo:
nápad, spracovanie, králičie legendy
Dlho som otáľala so sériou Nevermoor, hoci viacero knižných bloggeriek, ktorých názor sa často stotožňuje s mojím, ju v minulosti odporúčalo.
Dostala som však chuť na nejaký dobrý middle-grade príbeh a pri hľadaní inšpirácie som si spomenula na túto sériu.
.
Hneď poviem, že kniha splnila moje očakávania. Asi do tretiny som si nebola až tak úplne istá, lebo aj keď som sa rýchlo začítala, dej plynul trochu pomaly.
Ale potom sa to zmenilo. Príbeh Morrigan Crowovej ma odrazu úplne pohltil a s každou stranou bližšie ku koncu ma knižka bavila viac a viac.
.
V kúzelnom svete, ktorý autorka vytvorila, som našla nielen príjemné postavy (ach, Jupiter... za mladších čias by ma zrejme posadol menší crush), ale najmä úžasnú atmosféru mesta Nikdyuš, ktoré je občas komicky úsmevné, občas ohromujúce a do poslednej bodky fascinujúce. Pokojne by som prijala viac detailov, ale s ohľadom na to, že sa jedná o knihu pre deti, opisy prostredia sú dostačujúce.
.
Dejovo je to pekne skonštruovaný, hoci pomerne jednoduchý príbeh. Ale v jednoduchosti je predsa krása, no nie?
Trochu pomalší rozbeh vyváži viac akcie v druhej polovici knižky a záver čitateľa navnadí na druhý diel. Ja sa naň určite chystám a knihu odporúčam ako pre deti, tak aj pre dospelých čitateľov fantasy, čo si občas radi odpočinú pri dobrej middle-grade knihe.
Toto sa mi páčilo:
prostredie, postavy
Toto sa mi nepáčilo:
rozbeh sa môže zdať pomalý
Stredoškoláčka Pippa sa rozhodne v rámci školského projektu nanovo preskúmať vraždu, ktorá pred piatimi rokmi otriasla ich mestečkom: najpopulárnejšie dievča školy Andie Bellovú zabil jej priateľ Sal a sám si potom vzal život. Pippa však Sala poznala a neverí, že Andie naozaj zabil on. Podarí sa jej nájsť nové dôkazy a očistiť tak Salovo meno?
Detektívna zápletka v tomto príbehu skvelo funguje a ja som nemala ani najmenšiu predstavu, kto môže byť skutočným vrahom. Autorka skvelo dávkuje napätie a postupne odkrýva pozadie celej vraždy.
Hrdinovia sú veľmi uveriteľní a celý príbeh taktiež. Nenašla som v ňom žiadne hluché miesta ani nelogické zvraty.
Kniha sa číta rýchlo, štýl Holly Jackson je príjemný, ľahko čitateľný
.
Ak máte radi záhady a YA žáner vám je blízky, určite si túto knihu nenechajte újsť.
Hlavný hrdina je uväznený v časovej slučke na panskom sídle uprostred lesov, z ktorého niet úniku. Stále sa mu opakuje ten istý deň, pričom sa na dôvažok každé ráno budí v tele iného človeka. Ak sa chce oslobodiť, musí vyriešiť vraždu mladej ženy.
.
Román ma pohltil svojou ponurou atmosférou a detailne premysleným príbehom. Pri čítaní je nesmierne dôležité udržiavať bdelú pozornosť, pretože aj najmenšia odrobinka informácie môže mať pre príbeh zlomovú hodnotu. Za to, ako autor príbeh poskladal, si zaslúži obdiv, a najlepšie na tom je, že odhaliť identitu vraha je takmer nemožné, takže čitateľ po celý čas tápa spolu s hlavným hrdinom a autor ho tak udržiava v napätí. Vďaka tomu sa kniha číta takmer sama. Treba si však na ňu vyhradiť čas. Jednak sa od nej nechce človeku odtrhnúť, a na druhej strane (hlavne v úvode) chvíľu trvá, kým sa zoznámite s množstvom postáv a ich vzájomnými vzťahmi.
.
Napriek tomu, že sa mi príbeh naozaj páčil a čítanie som si užila, nie som z neho taká ohúrená ako mnohí iní čitatelia. Rozuzlenie totiž pokazilo môj dojem. Možno si to musím prečítať znovu a zmením názor. Zatiaľ však knihu hodnotím na 3,5?/5
.
Vôbec však od čítania nikoho neodrádzam, pretože tak dômyselne skonštruovaný príbeh len tak nenájdete. Ak teda máte radi skladačky a záhady, nenechajte si román Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej újsť.
Toto sa mi nepáčilo:
Rozuzlenie
Domofón od poľského autora je román označovaný ako horror, v skutočnosti som sa pri ňom ani ja - totálny strachopud - nebála. Skôr by som ho označila ako napínavý, občas trošičku mrazivý príbeh o obyvateľoch jedného varšavského paneláku, v ktorom sa začnú diať čudné veci.
.
Rôznorodé postavy, postupne gradujúci dej plus autorov pútavý štýl písania sa pre mňa rovnalo knihe zhltnutej na pár posedení.
Iste, dalo by sa jej zopár vecí aj vytknúť (najmä v závere), ale keďže som si Domofón užila viac, než som čakala, tak mu nič vyčítať nebudem.
Román Neopúšťaj ma ma do seba okamžite vtiahol, aj keď som ho kedysi videla sfilmovaný, takže ma príbeh nemal až tak čím prekvapiť. Napriek tomu som si ho veľmi užila.
Autorov štýl, aj zvolený spôsob rozprávania mi veľmi sadli. Kniha sa opiera najmä o psychológiu postáv - mladých ľudí, ktorí sa narodilil len preto, aby sa stali darcami orgánov. Vzájomné vzťahy medzi ústrednou trojicou sú poznačené typickými problémami dospievajúcich, no zároveň z každej strany cítiť akúsi frustráciu a prázdno, ktoré ich sprevádza celým životom.
Nie je to veselé čítanie a ani postavy si človek nemôže až tak obľúbiť (snáď okrem Tommyho), ale aj tak sa mi kniha veľmi páčila. Asi k tomu prispel aj fakt, že mám rada dystopické knihy a baví ma retrospektívne rozprávanie. Presne to Neopúšťaj ma ponúka.
.
Napriek tomu, že mne sa tento román veľmi páčil a prečítala som ho na jeden šup, dokážem pochopiť negatívne recenzie. Kniha totiž môže do istej miery pôsobiť na prvý pohľad sterilne, bez skutočných emócií. Ja si však myslím, že práve to dokonale odzrkadľuje život, ku ktorému boli postavy odsúdené. A keď sa naozaj začítate, možno zistíte, že je to najemotívnejšia kniha, akú ste čítali. Vo mne zanechala hlboký dojem.
Nedávno som si prečítala svoju prvú knihu od Kazua Ishigura (Neopúšťaj ma) a veľmi sa mi páčil autorov štýl písania. Očarila ma jeho schopnosť vysloviť emócie a myšlienky svojich postáv tak, že hoci o nich hrdinovia neutrúsia priamo ani slovo, čitateľ ich cíti a vníma, akoby mu ich niekto podal naservírované na tanieri priamo pod nos.
.
V Súmraku dňa som túto autorovu schopnosť vnímala ešte intenzívnejšie.
Rozprávačom v tomto príbehu je profesionálny komorník Stevens, ktorý celý svoj život zasvätil svojmu povolaniu a verne slúžil na panstve Darlington Hall.
.
Keď dostane pár dní dovolenky, rozhodne sa podniknúť výlet autom a navštíviť bývalú kolegyňu pani Kentonovú, ktorá na panstve kedysi pracovala ako gazdiná, a ktorej by rád opätovne ponúkol miesto. Prostredníctvom krátkych epizódiek zo Stevensovej cesty, ktoré ho mnohokrát privedú v spomienkach do minulosti, postupne čitateľ odhalí, čo sa skrýva pod povrchom tohto navonok stoického človeka.
.
Príbeh je veľmi komorný, miestami možno až suchopárny, a napriek tomu to v ňom vrie emóciami a miestami sa mi z neho lámalo srdce.
Román rozoberá etické otázky umelej inteligencie, ale táto zaujímavá téma sa odohráva akoby len na pozadí života tridsiatnika Charlieho, ktorý sa zamiluje do svojej susedky Mirandy. Dej sa skôr sústreďuje na ich vzťah a Charlieho vnímanie okolitého sveta. Ak by v knihe android Adam, ktorého si Charlie kúpi, ani nevystupoval, ani by sa veľa nestalo.
.
Okrem AI sa román dotýka aj tém ako zanedbávanie detí, sexuálne násilie či samovražda. Ťažké témy, podané s chladom a odstupom. Vo mne neprebudili žiadne pocity či súcit s postavami. Asi som bezcitná. Alebo je to len tak divne napísané.
.
Skrátka, Stroje ako ja sú veľmi zvláštna kniha. Moje pocity z nej sú značne rozporuplné. Niečo sa mi páčilo, niečo nie. Čítala sa mi dobre, a zároveň ma emocionálne takmer neoslovila.
Vôbec neviem zadefinovať, akému typu čitateľa by sa kniha mohla páčiť, ale ak hľadáte akčné sci-fi, toto určite nie je to, po čo by ste mali siahnuť.
Toto sa mi páčilo:
Páčilo sa mi síce, že autor svoju knihu zasadil do alternatívnej reality Británie 80.tych rokov, no zároveň nemám dojem, že táto skutočnosť na dej mala nejaký zásadný dosah.
