Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Viac o mojich dojmoch z kníh tu:
FB: Hankine knihy
IG: Hana.Zet
:-)
Navždy budem vďačná Astrid Lindgrenovej a mojej mame, ktoré ma spolu s Pipi priviedli k láske ku knihám.
Zaťažená som najmä na staré vydania kníh. Keď budem veľká, chcem mať antikvariát :-).
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Celkom neviem, čo si mám o tejto knihe myslieť, ale zrejme to vychádza z mojich mylných očakávaní. Predpokladala som, že pri čítaní tejto knihy takpovediac dostanem po nose a uvedomím si, aký je život krátky a čo je v ňom naozaj dôležité. No, nestalo sa.
V prvom rade - kniha je naozaj výborne napísaná, je silná, veľmi dojímavá, najmä keď si uvedomíte, v akom stave ju autor písal a ako sa jeho príbeh skončil. Keď ju začnete čítať, neviete a nechcete ju odložiť. Nehľadajte v nej ale posolstvo typu "žil som tak, že som premrhal veľa času nezmyslami a uvedomil som si najväšie hodnoty, ach, kiež by som na to prišiel skôr". Kalanithi sa nekajá, neľutuje ani seba, ani svoju minulosť. Skôr ukazuje, ako ho choroba nezlomila, hoci mohla. Ako preňho povolanie bolo takým silným poslaním, že nenechal ani rakovinu, aby mu ho vzala. A tu som sa ja osobne dostala do vnútorného konfliktu, pretože akokoľvek môžem Paula Kalanithiho obdivovať za to, že vytrval a pomohol ešte mnohým pacientom, nemohla som bez istej bolesti čítať a vnímať, ako popri tom vzdorovaní chorobe dával poriadne zabrať svojmu telu - a vlastne tej potvore v konečnom dôsledku nahral. A nemohla som sa v závere nepýtať sama seba: koľko rokov mohol ešte získať, keby žil inak? Mohol vidieť svoju dcéru vyrastať? Stálo to napokon celé za to?
V každom prípade ale Môj posledný výdych stojí za prečítanie a Paul Kalanithi si zaslúži uznanie ako bojovník, lekár i spisovateľ. Vnímam to ako knihu o silnej vôli a veľkej vášni.
Prvé, čo vás na tejto knižke upúta, sú naozaj prekrásne ilustrácie. Druhé zrejme to, že tam nenájdete toľko textu, koško by ste možno čakali. Je to knižka, z ktorej je cítiť pocity a prežívanie oboch postáv. Sú brilantne vyjadrené obrazmi, ale ak by ste ju chceli čítať menšiemu dieťaťu, zistíte, že musíte zapojiť aj svoj rozprávačský talent. Miestami je tak krásne smutná. Za mňa je to naozaj výnimočná destká kniha, ale je to niečo iné, ako to, na čo sme v tejto oblasti zvyknutí.
Veronika Homolová Tóthová vie písať, je naozaj majsterka slova. Zabudnete, že príbeh do veľkej miery dotvorila jej fantázia, čítate jedným dychom, aj napriek takým ťažkým scénam, ktorým až odmietate uveriť - ale ktoré sa reálne, alebo veľmi pravedpodobne stali. Veronika sa nikdy netajila tým, že príbeh Jozefa Gabčíka ju oslovil natoľko, že o ňom chcela porozprávať ľuďom a svoj sen naplnila naozaj brilantne. Knižka je iná ako Mengeleho dievča, ale myslím si, že nesklame nikoho, kto si ju vyberie po príbehu pani Violy.
Neviem, kto si túto knihu zamiloval viac - či dieťa, alebo ja, ale mám podozrenie, že som to predsa len bola ja. Príbehy Kvaka a Čľupa sú v podstate jednoduché, ale také čarovné, že som si užívala každé čítanie. Museli sme mať aj ďalšie knižky od autora a z domu veru asi nikdy nepôjde ani jedna. Rozprávky, kde nie je žiadne zlo, len krásne priateľstvo a úsmevné príhody.
"Reveš jak divá zver!" zvykla som so smiechom hovoriť svojmu synovi, keď vystrájal a on sa rozosmial tiež, pretože si spomenul na Maxa z rozprávky a často hneď bolo po scéne. Úplne chápem, prečo táto kniha záskala taký ohlas. Je zábavná, hravá, zľahka vychováva a nezbedníci sa v nej spoľahlivo nájdu. Pripočítajte k tomu krásne ilustrácie a máte stabilný kúsok na detskej poličke. U nás sa čítala dlho dlho každý večer. Po večeri (kto čítal, pochopí :-))
Príbeh o škorcovi, ktorý sa síce včas nenaučil lietať, ale jeho vášeň napokon našla nečakane užotočné uplatnenie :-). Rozkošná kniha s peknými ilustráciami a milým, vtipným príbehom o škorcovi - knihomoľovi (ktorého slovo "moľ" však rozhodne neteší) urobí radosť deťom (u nás tuším nadchla od dvoch rokov), ale aj dospelým, ktorí jú zrejme budú musieť ratolestiam čítať stále dookola.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pri tejto kknihe mám trošku zmiešané pocity. Hoci ju moje dieťa zhltlo už ako štvorročné, pristihla som sa pri tom, že som ju mierne cenzúrovala... nie z morálneho hľadiska, "lumpáctvo" pána Lišiaka je opísané tak, že mu to aj celkom odpustíme :-), ale pri rečiach o smrti. Je to zvláštne, ale cítila som pri istých scénach úzkosť. Pri opise toho, ako sa traja nepriatelia snažili dostať k rodine Lišiakovcov a aký strach zažívali rodičia, i deti, mi prichádzali na um momenty z knižiek o vojne. Príbeh je to dobrý, aj majstrovstvo Roalda Dahla je ako vždy dokonalé, ale som zvedavá, ako bude môj syn vnímať tieto veci časom. Napriek tomu, že nemá rád strašidelné príbehy, toto ho nedesilo, myslím si, že ešte nebol schopný to plne pochopiť. Teraz má takmer šesť rokov a stále to vníma ako zábavné "vypečenie" s troma zloduchmi, ale ktovie, či tam raz nájde aj iný rozmer.
Čo sa mi na knižke dosť nepáči, sú ilustrácie, pre mňa prispievajú k tej ťažšej stránke príbehu. Plánujem preto kúpiť nám do "zlatého fondu" novšiu verziu s ilustráciami Quentina Blakea.
Toto je jedna z troch knižiek od Dahla, ktorá sa u nás číta dookola a nenudí ani dieťa, ani mňa, čítajúcu :-). Zaujímavá a zábavná bola už pre štvorročného a v šiesitch rokoch sa mu páči stále. Vydarené ilustrácie to celé krásne dopĺňajú, táto kniha určite u nás zostane uchovaná aj pre vnúčatá.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Chvastal sa, ako sa poriadne naje a dopadol, ako si zaslúžil.
Toto je u nás naobľúbenejšia dahlovka a jedna z najobľúbenejších kníh vôbec. Začali sme ju čítať asi v štyroch rokoch syna a aj ako takmer šesťročného ho baví, smeje sa na nej a chce ju čítať stále znova a znova. Hoci obrovský krokodíl má naozaj trestuhodné plány a neskončí sa to s ním dobre, kniha nie je strašidelná, ani krutá, je písaná ľahko a vtipne. Ako asi každá kniha od Dahla, dobre pobaví aj dospelého.
Podarená knižka pre malých čitateľov. U nás bola jedna z prvých, malý syn ju rychlo vedel takmer naspamäť (a ja tiež). Prišli sme o ňu, ale svoju dostane aj náš mladší a odložím ju pre vnúčence. Odporúčam, naozaj veľmi milý príbeh vo veršoch.




















