Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Asi ako veľa žien v mojom veku, zvykla som Britnine pesničky často počúvať (okrem teda iných veľmi známych interpretov z konca 90. rokov), hoci som pri nej nikdy nebola tá typická zbláznená fanúšička, mala som ich rada, aj ju som celkom mala rada.
Žáner životopisov je pre mňa skôr novinka, celkovo toto bola len moja druhá autobiografia, takže nemám veľmi s čím porovnávať. Ale zatiaľ, čo s Matthewom Perrym som zápasila (veľmi ťažko sa mi čítal jeho skackavý životný príbeh, horšie ako na horskej dráhe), pri Britney sa tie stránky pretáčali samé. Neviem posúdiť do akej miery je pravda to, čo píše, či sa členovia jej rodiny naozaj všetci tak zle zachovali a do tak veľkej miery ju zneužívali, ale viem tomu uveriť. Je to síce jej subjektívny pohľad, no nemyslím si, že by Britney potrebovala klamať, keďže aj vo všeobecnosti sa medzi ľuďmi vie, že boli skupinky fanúšikov bojujúce s transparentmi za oslobodenie Britney a zrušenie jej opatrovníctva.
Po prečítaní tejto knihy som vlastne prekvapená, že Britney sa ešte ako-tak drží a že ro vôbec zvládla prežiť. Neviem, čo ju držalo pri živote, ale myslím si, že to boli jej synovia. Z toho ako o nich píše mám pocit, že by naozaj dokázala za nich položiť život. Som rada, že napísala knihu o svojom živote a mala som možnosť dozvedieť sa o nej viac, takto ju vnímam viac ako človeka, než len ako ikonu, určite s ňou viac súcitim a viem pochopiť jej bolesť, jej traumu, psychickú nestabilitu a všetko čo tých 13 rokov "pod zámkom" so sebou prinieslo a nahromadilo.
Knihe by som dala naozaj vysoké hodnotenie, nakoľko som ju čítala so zatajeným dychom a zvládla som to za (pre mňa) rekordné 2 dni.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto nebola ani detektívka, ani fantasy, ani historický príbeh a predsa to bolo všetko dokopy. V knihe bolo pár svetlých chvíľ, pasáži, kedy by sa to blížilo trochu k detektívke, najmä tam, kde sa Molly a Hans CH. Andersen snažili odhaliť, naháňať a dolapiť vraha. Knihu som kupovala s tým, že ide o detektívku, nie o zmesku... Česi majú na to pojem "snůška nezmyslů", pretože tým naozaj táto kniha bola. Nepáči sa mi čo urobili autori so svetoznámym autorom detských rozprávok, ktorému nesiahajú ani po päty, ale snažia sa ryžovať na jeho mene. Urobili v podstate z neho najprv blázna, otrhanca, čudáka, nepochopeného umelca, ktorý žije vo vlastnej ríši fantázie a na konci asi aj samozvaného bojovníka za práva komunity LGBTIQA+ začiatkom 19. storočia. Nepochopila som, čo tým chceli dosiahnuť, okrem toho, že si potrebovali vytvoriť príbeh pre obdobie, kedy si náhodou Hans Ch. Andersen nepísal denník (lebo inak si ho písal stále), pripomína mi to vymyslený a domyslený príbeh o Agathe Christie od Marie Benedict, ktorá si doplnila čo chcela do obdobia života Agathy Christie, kedy zmizla a nikto nevedel, kam sa podela. Nemyslím si, že všetko v živote musí mať svoje odôvodnenie a hľadať umelé odôvodnenie ako podklad pre Andersenove rozprávky, konkrétne Malá morská panna a Dievčatko so zápalkami mi príde absolútne nezmyselné. Čítalo sa mi to poväčšine ťažko a pomaly, pritom tá kniha nie je zase až tak dlhá v porovnaní s inými, no dej plynie veľmi pomaly, ťažkopádne, s bláznivými a dlhými vymyslenými úvahami postavy Andersena. Jediné dve postavy, ktoré sa mi v knihe páčili, bola prostitútka Molly a jej neter Marienkam, najmä teda konanie Molly bolo super.
Asi tak by som nazvala túto knihu, ktorá je naozaj z tej najväčšej časti o tej zlej potvora, jeho závislosti. Pri jej čítaní som pociťovala smútok (z toho, čo ten človek porobil so svojím životom), hnev (za to že toľkokrát zahodil svoje šance na normálny život a hazardoval so svojím životom) a rozčarovanosť (z toho, koľko ľudí v Hollywoode rekreačne užíva drogy alebo pije alkohol a na druhý deň sú v pohode).
Trochu subjektívny pohľad: Matthew niekde na začiatku ale aj neskôr píše, že keď sa mu stalo to najhoršie, napojili ho na prístroj ECMO, bol tam takto spolu s ďalšími a on jediný to prežil. ECMO je prístroj, ktorý na Slovensku je ojedinelý a obsluhuje ho špecializovaný tím lekárov a sestier, takých tímov je na Slovensku absolútne minimum a nedostatok. Tento prístroj sme sa aj s tímom snažili zohnať, aby moja mama prežila, keď dostala zápaľ pľúc, po tom, čo ju museli uspať a intubovať. Nič nepomohlo, prístroj by aj bol, ale tím ľudí nebol ochotný ísť inde, napojiť ju a sledovať. Zatiaľ čo nejaký Perry, ktorý si zničil črevá, pľúca a celé telo drogami, tú príležitosť dostal a prežil (narozdiel od mojej mamy). Aj keď napokon aj jeho si tá smrtka našla, no už len ten fakt, že takémuto človeku bola podaná lepšia pomoc ma vnútorne ničila a jatrila mi rany.
Ako fanúšik priateľov som nebola vôbec uspokojená, v jeho knihe je predslov len Lisy Kudrow a ostatných spomína len občas, je tu minimum informácií z natáčania a nik ďalší z jeho kolegov sa v knihe nevyjadruje. Je to v podstate len pohľad narkomana, alkoholika a závislého človeka na svoj život, ktorý mi pripomína spovede iných už vyliečených závislých osôb (My deti zo stanice ZOO, Tovar, Memento).
V dnešnej dobe má kniha vyššiu hodnotu asi len preto, že je to posledná možná spoveď človeka, ktorého každý poznal ako Chandlera Binga z Priateľov a ďalšia už nebude. Možno to bola jeho posledná úloha na svete, vyrozprávať svoj životný príbeh a boj s alkoholom a drogami, aby mohol dosiahnuť ten posledný pocit blaženosti.
Túto knihu som zhltla za jednu noc. Začala som ju čítať v lietadle, po tom, ako som dočítala autobiografiu Matthewa Perryho a nepustila som ju dovtedy, dokým sme nepristáli a pokračovala som v nej aj do noci/skorého rána keď sme prišli domov. Keby som nemala taký rozbitý deň, zhltnem ju na jedenkrát. A popravde vôbec mi nevadilo, že je v príbehu prvok nadprirodzena, chápem, že na vytvorenie príbehu to bolo nutné a bez toho by to nebolo ono. Laylu som si ako postavu veľmi obľúbila, spočiatku aj Leedsa, hoci v čase nejasnosti, kto je vlastne ten duch, mi pomerne dosť liezol na nervy. Koho duch je v skutočnosti v dome som netušila až takmer do jeho odhalenia. Došlo mi to až vtedy, keď autorka vymenovala choroby, ktorými trpela Sable. Napätie sa v deji viackrát stupňovalo a udržiavalo ma ďalej pri knihe. Tento príbeh by som opísala ako mix Verity, Manželky na poschodí a Pomocníčky v mysterióznom prevedení. Oproti Verity sa mi páčil oveľa viac, takže dávam plný počet hviezdičiek.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Knihu som čítala už dávnejšie, ale nezapísala sa mi do pamäti tak ako niektoré predchádzajúce knihy od Julie Caplin (napr. Kaviareň v Kodani alebo Pláž v Chorvátsku). Magický prvok v podobe viery v škriatkov mi prišiel pritiahnutý za vlasy (aj keď popravde nepoznám legendy a tradície Islanďanov, možno je to pre nich bežné). Opäť je tu klasický vzťah dvoch neznámych ľudí, ktorí sa postupne spoznávajú, no na prvý pohľad si nepadli veľmi do oka, pričom mi vývoj tohto vzťahu pripomína horskú dráhu. Opisy občasnej prírody sú pekné, či už gejzíry alebo polárna žiara a človek dostane túžbu vidieť to tiež, no inak samotný príbeh mňa osobne nedokázal veľmi vtiahnuť do deja. A akási neistota hlavnej hrdinky, ktorá až preháňa jeden trápny okamih natočený a zdieľaný na YouTube, to mi tiež prišlo trochu moc pritiahnuté za vlasy.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Áno, táto kniha sa číta naozaj s ľahkosťou, množstvo úsmevných a vtipných situácii dvoch "polepetkov", ktorí si nechcú priznať, že už dávno nie sú IBA priateľmi, ale že sa do seba zamilovali. Miestami sa môže čitateľ cítiť zúfalo z toho ako veľmi sa táto dvojica snaží nevidieť skutočnú pravdu a o to nezmyselnejšie vyznievajú situácie, kedy spolu najlepší priatelia prestanú úplne komunikovať na dva roky alebo si zmiznú úplne zo života, pripadne obmedzia kontakt na minimum. Je to nelogické, ale nevadilo mi to. Knihu som si veľmi užila, tak často a dobre som sa pri knihe už dlho nezasmiala, väčšine príbehov totiž chýba nadnesený štýl písania aký je tu. S ľahkosťou podávaný situačný humor a vzájomné podpichovanie sa dvoch ľudí. Vzor použitý pri vzťahu Poppy a Alexa, keď sa z priateľstva vyvinie láska mi vyhovuje oveľa viac ako štýl romance "láska z nenávisti". Pokiaľ uprednostňujete knihy typu 50 odtieňov sivej, silný a dominantný chlap a podriadená žena namiesto dvoch vyrovnaných ľudí, táto kniha nie je pre vás a pravdepodobne sa budete nudiť. V opačnom prípade, ak máte radi priateľsky ladené romance, bude tento príbeh aj pre vás pohladením pre dušu. Knihe dávam 5 hviezdičiek, hoci záver mi prišiel už zbytočne zdramatizovaný až melodramatických a vedela by som si predstaviť aj menej stdcervúce ukončenie príbehu.
Je mnoho kníh, ktoré vydavateľstvá, noviny alebo iní spisovatelia prirovnávajú ku knihám Agathy Christie, no zatiaľ tie, o ktorých to bolo povedané a ktoré som čítala, nesiahali dielam Agathy Christie ani po päty.
To však neplatí pri knihe Smrť a Kúzelník, ktorá umiestnením deja, energiou príbehu a vykreslením postáv nás vtiahne do 30. rokov 20. storočia silno pripomínajúc práve príbehy z pera slávnej autorky. Tom Mead dokázal napísať úžasný príbeh plný psychologických prvkov a záhad v podobe vraždy v uzatvorenej miestnosti, krádeže vzácneho a jedinečného obrazu a mŕtvoly vo výťahu, v ktorom sa chvíľu predtým viezli ľudia.
Kúzelník Joseph Spector mi tak trochu pripomínal svojou šikovnosťou a čítaním ľudského myslenia a správania práve slávneho detektíva Hercula Poirota, no súčasne si zachoval jedinečnosť svojej postavy. Rovnako tak inšpektor Flint mi príde podobne nechápavý a spomalený ako inšpektor Japp.
Kniha ma veľmi bavila, prostredie Londýna prvej polovice minulého storočia milujem, rovnako aj psychologické hry, záhady, záludné podrazy a prekvapivé zvraty. Do poslednej chvíle som ani len netušila, kto je vrah, a preto som ostala v napätí až do rozuzlenia záhady. Strany sa mi pretáčali automaticky samé a knihu som dychtivo zvládla za jedno popoludnie, čo sa teda mne veľmi často nestáva. Odporúčam každému fanúšikovi Agathy Christie aj fanúšikovi detektívnych príbehov a nemôžem dať iné hodnotenie, než plný počet hviezdičiek.
Nezvyknem veľmi čítať životopisy, a to ani beletrizované biografie ani čokoľvek tomu podobné. Ale som rada, že som urobila pri Marii Montessori výnimku, z knihy o nej som nadobudla dojem, že to bola skutočne inšpiratívna žena, ktorá dokázala dosiahnuť obrovský pokrok vo vzdelávaní aj vnímaní detí a v tej dobe psychiatrických pacientov. No nie len jej život je zaujímavý, ale aj zobrazenie talianskej spoločnosti na konci 19. storočia v porovnaní s modernejším životom vo vtedajšom Nemecku či Rakúsko-Uhorsku. Časy, kedy si ženy len začínali hľadať svoje miesto v spoločnosti, rovnocenne s mužmi. A kým niektoré div, že nehlásali ísť do boja proti mužom, Maria Montessori to poňali inak, a to spoločnou spoluprácou žien a mužov v prospech lepšej budúcnosti detí a ďalších generácii.
Knihu môžem odporučiť všetkými desiatimi aj ďalším čitateľom.
Táto kniha ma veľmi potešila, príjemne prekvapila a napokon predčila moja očakávania. Spočiatku sa mi do nej začítavalo ťažšie, predsa len vždy sa treba prehrýzť úvodom. Ale to trvalo možno len prvých 5 kapitol a potom to už išlo. Pred spaním, po zobudení a dokonca aj v noci uprostred spánku, keď som sa zobudila, vzala som do ruky túto knihu, lebo som chcela vedieť viac. Neviem, čo len v Anglicku boli v tej viktoriánskej dobe takí puritánski alebo sa to dialo všade v Európe, že nechceli, aby ženy vykonávali medicínu, ani vedu a obmedzili ich len na pôrodné babice prípadne bylinkárky. Ale je to zaujímavý náhľad do vtedajšej spoločnosti aj myslenia ľudí. No zároveň som prekvapená, že už v tejto dobe sa našlo pár ľudí, ktorí hľadeli do budúcnosti a vnímali všetko nadčasovo, bez nejakých predsudkov a nebáli sa experimentovať ani riskovať. Keby takých nebolo, dnes zrejme nie je medicína tak ďaleko ako je. Naozaj odporúčam. Jediné čo ma mrzelo, že kniha nemá viac strán a nie je dotiahnutý romantický príbeh medzi dvoma mladými ľuďmi dychtiacimi po skúsenostiach a znalostiach.
Kniha bola trochu iná, než som si (najmä záver) pamätala z televízneho seriálu, čo je pre mňa samozrejme plus. Dopadlo to ako vždy, aj pre Veľkú štvorku sa stal slávny detektív Hercule Poirot osudným. Zvláštne zoskupenie štyroch ľudí, z ktorých traja sú pomerne dosť na očiach, známi a viditeľní (Číňan, ktorý riadi Čínu, americký milionár a francúzska vedkyňa) a jeden, ktorý je neviditeľný, neznámy a dobrý herec. Kniha je krátka, číta sa rýchlo, hoci pôsobí trochu rozbito a rozdelene na viacero častí. No stále je to klasická Agatha Christie a hoci nikdy nebude patriť medzi moje srdcovky a nikdy sa k nej nevrátim, som rada, že som si ju prečítala a môžem si ju škrtnúť zo zoznamu.
