Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
To naozaj je možné vypustiť do sveta knihu s takouto korektúrou???
Prepáčte, Maya Sinay, toto bola moja premiéra s knihou od Vás, ale v budúcnosti by som sa poriadne zamyslela nad výberom osoby, do rúk ktorej zverím svoje dielo.
Hneď ako vyšla prvá kniha, som si povedala, že jedného dňa si ich určite prečítam.
Kniha sa začala viac než dobre. Chlap sympatický, osud ťažký a zrazu chyba. OK. Stáva sa. Preklep. OOK, stááva sa. Chýbajúce slovo. OOOK, stáááva sa. Štvrtá, piata, šiesta... dvadsiata. Tak to už nie je OK. Chybné čiarky, absencia slov, bodiek, preklepy... Totálne ma to rozčuľovalo a príbehu to poriadne ublížilo.
Postavy v ňom boli totiž nesmierne sympatické. Aj niektoré dejové línie. Viackrát som začala novú kapitolu a pristihla sa, že neviem, o čom autorka píše, lebo to vysvetlila až desať riadkov neskôr. Často sa tam opakovali slová aj slovné spojenia krátko po sebe, čo sa nedalo nevšimnúť si. Vadilo mi aj veľa "vsuviek", ktoré mali dej asi obohatiť, ale to by museli byť dlhšie ako päť viet.
Celkovo mi tá kniha prišla taká "nedorobená". Rozčarovaná som z nej. Ak by som ju mala ohodnotiť, dostala by tak 2?. Dúfam, že sa ešte niekedy ku knihe od autorky dostanem a VERÍM, že v nej nájdem príbeh, ktorý nebude sám seba znehodnocovať jazykovou úpravou.
"Každému sa dni míňajú."
"Niektoré vojny sa proste vyhrať nedajú."
"Stále môžeš začať odznova. V tom spočíva čaro zajtrajška."
Krásna kniha v prekrásnom obale popretkávaná nádhernými myšlienkami. Kniha, ktorá na mňa čakala už od jej vydania, lebo som nevedela v kníhkupectve odolať.
Zisťujem, že čím menej času na čítanie mám, tým viac si príbeh užívam. Pre Emily som čítala po kúskoch takmer tri týždne. Asi to tak začnem praktizovať častejšie. Hoci... práve čítam 460 stranovú a navyše nezištne požičanú knihu, tá určite nebude vhodnou kandidátkou na pomalé čítanie. Pretože je to kriminálny román - čím skôr ho prečítam, tým skôr ma prestane mátať a budem sa môcť vrhnúť na knihy, ktoré ma budú upokojovať a pohládzať na duši presne ako táto kniha.
"Občas je nutné vrátiť sa na začiatok, aby sa človek pohol ďalej."
Lilly. Toto nádherné meno presne v tomto tvare som pred viac ako siedmymi rokmi vybrala svojej prvorodenej dcérke. Päť písmen, ktoré mám nezmazateľne vytetované na svojom srdci. Obyčajné písmená zhmotnené v neobyčajnej bytosti, ktorá dala zmysel môjmu životu a cieľ mojim cestám.
"Nie každý, kto blúdi, je stratený."
Zvyknem čítať viac kníh naraz. Väčšinou dve. Náš dom má totiž poschodie a ja som lenivá prenášať jednu knihu hore-dole, tak mám rozčítanú vždy jednu hore a jednu dole. Verím tomu, že keby sme mali aj ďalšie poschodie, budú rozčítané tri. Ale nie o tom som chcela. Mám požičanú knihu (viac napíšem, keď spomínanú knihu dočítam a napíšem k nej pár slov) a povedala som si, že si zaslúži byť čítaná samostatne, bez rozčítanej "partnerky" na druhom poschodí, aby sa čím skôr majiteľke vrátila. A knihu, na ktorú čakám pol roka, JUST vydajú práve vtedy, keď mi prišla oná požičaná. A ja som si ju jednoducho MUSELA ihneď kúpiť, lebo by ma asi odviezli. Skoro som oškuľavela pri snahe o čítanie knihy Deň matiek, čo mi zrak stále zabiehal k Lilly. A keďže moja recenzia Dňa matiek ešte neuzrela svetlo sveta, končím túto skrytú rozpravu o sile mojej vôle (ale aby pravému oku nebolo ľúto získaný "tik" ľavého oka, aj ono sa ma snaží zlákať na "bokovku" vydanú v navlas rovnaký deň ako Lilly).
"Nie každý, kto ťa pošpiní, je tvoj nepriateľ a nie každý kto ti z tej šlamastiky pomôže, je tvoj priateľ."
Ja ani poriadne neviem, prečo mi učarovali práve knihy Hanky Repovej, ale ja ich MILUJEM. Normálne som do nich. A obyvateľmi žltého domu som totálne fascinovaná. Nenormálne dobré. Hanka Repová je JEDINÁ slovenská autorka, ktorej knihy mám doma všetky. A úplne prvenstvo má v tom, že až na Lilly som každú jej knihu čítala už minimálne 3x. To sa nepodarilo ešte ani Sparksovi, ani Rowlingovej, a to už je čo povedať.
Už ste čítali recenziu, ktorej začiatok bol písaný dávno predtým, ako ste knihu fyzicky mali? Nie??? Nuž ak čítate tieto slová, práve s takou do styku prichádzate.
Jedného pekného dňa po vydaní mnou veľmi očakávanej knihy som v kníhkupectve nad ňou stála a neviditeľné slzy nad jej privysokou cenou prelievala. S bôľom v srdci od nej som odchádzala, no flintu do žita som stále nehádzala. Nadšené recenzie som na ňu čítala, a o to ťažšie ich znášala, všetkým mojim Ježiškom tri mesiace dopredu srdcervúce dopisy písala.
Keď tu zrazu duchovia všetkých knižne zlomených sŕdc sa asi spojili, lebo sa na moje zúfalstvo už dívať nemohli. Komentovala som recenziu, ako inak zas absolútne nadšenú, knihy Deň matiek, kde som sa zmienila o cene, ktorá ma odsúdila iba na "slintanie" nad ňou. A ako táto knižná víla zareagovala??? Napísala mi, že mi ju POŽIČIA!!! Len tak! Z ničoho nič!! Mne!!!
Euforická explózia galaktických rozmerov vypukla po prečítaní tejto správy. Ako som jej aj napísala, keby ma v tej sekunde videla, skôr by biele plášte s kazajkou za mnou poslala, nieto mi knihu požičala.
Toľko pozadie recenzie na Deň matiek.
"Človek rastie výzvami, ktorým sa postaví."
A kniha? Posadí vás na riť. Toľko možných záverov, ktoré sú vyvracané jeden za druhým! Nielen o zápletke je však kniha. Okrem napínavého deja som tentokrát dostala viac - a to nutnosť zamyslieť sa nad tým, ako nepatrné maličkosti páchané na tých najbezbrannejších môžu práve z nich urobiť tých najnebezpečnejších. Z veľkej časti sme tvorcami budúcnosti našich detí, vysnívajme im tú najkrajšiu, akej sme schopní.
Nič. Kniha mi nedala absolútne nič. Potenciál mala. Ale pointu žiadnu. Autorka vie písať výborné knihy. Táto sa však u mňa k nim neradí.
Mala som z nej totožný pocit ako z knihy Tá hudba mi stále znie v hlave. 3/4 knihy som mala pocit, že čítam jednu, a tú istú vetu napísanú inými slovami, navyše nie celkom záživnú. Vyvrcholenie knihy sa zmestilo na jednu stranu a hlavný hrdina (mne totálne nesympatický) z ničoho nič zmení svoje správanie z jedného odseku na druhý a zrazu je všetko dobré.
Nebola som spokojná. Som z nej sklamaná. Už po vyššie zmieňovanej knihe Tá hudba mi stále znie v hlave som mala problém "uveriť" autorke a opäť som v rovnakom rozpoložení. Prišlo mi to ako kniha "do počtu", ako "musím niečo napísať, lebo na mňa tlačia".
Nad kúpou ďalšej knihy od autorky budem dlho rozmýšľať, lebo toto by som vyplodila aj ja. Za mňa zbytočne vyhodené peniaze.
Ktoráže je to kniha v poradí - jedenásta? Fúúú, to bude riadny finančný odliv.
"Ukazoval ďalších tisíc smerov, ktorými sa dá ísť, ak sa zatvoria jedny dvere."
Hana Repová je mojou najobľúbenejšou slovenskou autorkou. Jedného dňa som vyhrala knihu Ak mi dovolíš. Bola to láska na "prvé prečítanie". Hneď na druhý deň som si kúpila jej prvé dve knihy, ktoré som evidovala, ale neriešila, lebo "slovenská autorka". Odvtedy v deň vydania každej ďalšej knihy stojím ako prvá pred kníhkupectvom a celá jej bibliografia má v mojej knižnici čestné miesto. Hádajte, prečo to spomínam práve v súvislosti s touto knihou?
"Umenie je krásne. Nemá hranice, iba človek je šialený tvor, ktorý buduje hradby aj tam, kde nie sú potrebné."
Knihu som vyhrala v súťaži. Prišla mi s krásnym venovaním od samotnej autorky. Až doteraz som od nej nič nečítala, hoci jej knihy evidujem. Dejavu. Kniha bola výborná. Krátke kapitoly, takmer bezchybná korektúra (našla som iba štyri chyby), vynikajúca tlač - žiadne prázdne strany na začiatku a na konci (pri žiadnej inej knihe som sa s takým 100% využitím zatiaľ nestretla) a príbeh, ktorý ponúka zážitok tak pre romantikov, ako aj pre milovníkov napätia. O živote, v ktorom treba prežiť každú sekundu, ktorá nám je dopriata.
Ááá, ďalšia kniha s hladkacím obalom. Takýchto sa držte.
Krásny príbeh. O láske. Histórii. Tradíciách. Vojne. Odhodlaní. Vianociach. Nórsku. O druhých šanciach. Aj o tretích. O priateľoch. Aj nepriateľoch. O egoistoch. Novinároch. Influeceroch... O živote.
"Keď skočíte z útesu, nemôžete sa nazdávať, že si neublížite."
Ááách, tejto knihe som uverila všetko. V marci som si ju kúpila cez čarovnú poličku a sľúbila si, že si ju jedného dňa v decembri prečítam. Nádherný príbeh, ktorému nemám absolútne čo vytknúť (iba správanie Jacka mi miestami prekážalo).
"Pri vytrhávaní koreňov sa občas stane, že zabijete celú rastlinu, no to riziko musím podstúpiť."
Úžasný príbeh s najkrajším obalom, aký som kedy videla (spolu s Unesenou). Úplne som mu prepadla, omotal si ma okolo prsta a robil si so mnou, čo chcel.
"Koľko informácií tvorí pravdu, koľko zamlčaných skutočností predstavuje lož."
Ešte pred pár dňami som si myslela, že tento rok ukončím knihou s poradovým číslom 60, netušila som však, že túto zhltnem za dva dni. A z police sa na mňa jej "sestra" tak smutne díva...
Prvá kniha tohto roka. Druhá, ktorú som od Josie Silver čítala. Jedného dňa v decembri sa mi páčila o niečo viac. Bola... hmmm... krajšia. Neviem, či to je to najvýstižnejšie slovo. Aj táto bola výborná, pre romantikov stvorená. Ale neočarila ma až tak. Obdobie smútku v nej trvalo pridlho a hoci bol koniec jasný od začiatku, jeho finále mi prišlo unáhlené. Chýbal mi jeho vývoj. Pri Dvaja v jednom srdci by som uvítala príbeh z pohľadu oboch hlavných postáv, lebo Jonah mi bol veľmi sympatický. Každopádne, kniha je výborná, určite si od autorky zadovážim aj ďalšie knihy, ktoré od nej vyjdu. Už len kvôli tým dychberúcim obalom.
Toto bola rozhodne "najakčnejšia" kniha od Julie Klassen, akú som od nej čítala. Nečakala som až toľko napätia ani to, že 3/4 knihy budem hádať, kto za všetkým stojí. Véééľmi dobré. Prekvapivo nie až tak sladké, ako som možno chcela, ale krásne. Rada by som sa do domu Belle Islandu teleportovala. Tie opisy. Jáááj, môcť tak prežiť aspoň deň v tom období.
