Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
"Je to príbeh o potrebe, o porážke, o spáse i o kráse."
Na začiatku roka som si povedala, že kým neprečítam všetky knihy, ktoré doma mám (cca 35), nekúpim si novú. Vďakabohu. Inak bohvie, dokedy by som čítanie niektorých kníh odkladala.
Aj Kliatba Misty Wayfairovej je jednou z kníh, ktoré čakali, kým príde ich čas, aby mi potom poriadne dali "vyžrať" môj nadčas. Táto kniha bola vynikajúca. Zo začiatku plynula pomalšie, ale naozaj iba pár strán a potom som už bola jej. Od autorky som teda zatiaľ iba dve knihy čítala, pozadie takmer totožné - minulosť, prítomnosť (a že to milujem), dokonca obe hrdinky z minulosti mali totožné povolanie, ale postavy charakterovo úplne úžasné a ten dej! Či chcete, či nechcete, zhltne vás aj s topánkami.
Ak ju náhodou niekto ešte nečítal, neváhajte. Bola ešte lepšia ako Tajomstvo domu na Foster Hille (ak sa to vôbec dá). A rozhodne ju nečítajte v noci, najmä ak ste doma sami. Lebo ja teda nie som žiadny strachopud, ale sedela som pod dekou, zimomriavky mali na mne diskotéku a krvi by sa mi nik nedorezal pri akomkoľvek zvuku, ktorý vydával náš vtipný dom v tých najmenej vhodných okamihoch.
Čítali ste už niektorú z kníh Charlesa Martina? Ja všetky. Jeho knihy sú unikáty. Nájdem v nich vždy oveľa, oveľa viac ako len samotný príbeh... Viac ako chcem. Viac ako hľadám. Po prečítaní jeho kníh mám pocit, že všetko na svete môže byť dobré. Je to pocit na nezaplatenie. V dnešnej dobe má aj takýto chvíľkový mam nevyčísliteľnú hodnotu na psychike a vnútornej harmónii človeka. Tak čistá, hodnotná kniha plná krásnych myšlienok a životných právd. Nádhera.
"Ľudia si uvedomujú svoje zlé rozhodnutia až po tom, čo za ne začnú pykať."
Prečo som ešte nečítala Placebo???
To bola moja prvá myšlienka po dočítaní knihy. MILUJEM knihy, v ktorých sa prelína minulosť so súčasnosťou. Doslova ich vyhľadávam. HSE som si vyhliadla, lebo od Baji som ešte nič nečítala. Kniha bola perfektná. Čítala sa sama, kapitoly výborne členené, krátke, trefné. Malo to švih. Absolútne bez omáčok. V jednom odstavci začala hlavná postava študovať na škole, v druhom už končila prvý ročník. A príbeh... Ten si ma podmanil. Hoci som na strane 280 prekonala zástavu srdca, takmer sa už zberala na odvetný súboj a na moje hlasné: "Čožééé?!?!?!" vyplašila vtáky na celej ulici, dostala som povzbudenie od pôvodkyne príčin mojich kolapsových stavov, aby som to nevzdávala. Ešte že tak, lebo za Daniela by som aj vlastnú dušu diablovi zapredala. Veľmi by som bola nas... hnevaná, keby mu bola nadelená takáto knižná "poprava", keďže si ho zamilujete hneď v prvej vete o ňom. Liv, Nico, Linda a hlavne zajtrajší oslávenec mi budú neskutočne chýbať. Krásne.
Do môjho srdca sa ďalšia slovenská autorka prebojovala. Krásna kniha s úžasným posolstvom. Ideálne dlhá, v ktorej si každý nájde to svoje. Snúbi romantiku, tajomno, krimi, motivačnú literatúru, kuchárku a podnecuje fantáziu. Veľmi dobré. Odskočím si teraz k zahraničnej autorke a vrátim sa opäť k Ivici Ďuricovej - čaká ma ešte Zlaté puto. Je možné, že by mi všetky tak sadli?
Habibi bol prekliato návykový".
Môj ty Boh pravdivých viet!
Myslela som si, že toto nebude kniha pre mňa. Nie som moc tolerantná k hrubým spôsobom, vulgarizmom a svetu bez cenzúry. Lákadlom bolo meno autorky. Ooobrovským. Keď Venupress ponúklo túto knihu do štafety, neváhala som ani sekundu. Vďakabohu.
Na strane 37 ma manžel vypoklonkoval z obývačky, vraj sa nemôže sústrediť na šport pri mojich výbuchoch smiechu. Prisahám, že som sa snažila nesmiať, ale pri opise Harryho telefonátu na tiesňovú linku som to už neustála a za hurónskeho priam zavíjania som sa v kŕčoch odporúčala pod perinu. Baja Dolce, to kde ste prišli k takýmto prirovnaniam?????????????
Ja som hltala stranu za stranou. Je super, že som mala dovolené lepíkovať a písať a vlastne všetko, no nemala som kedy. Tento príbeh si ma totálne obmotal okolo prsta. Nevnímala som nič! Bola som rada, že som dýchať nezabudla.
Autorka má absolútne dokonalý prejav. Je to totálne chytľavé a vtipné napriek tomu, kde sa to odohráva a čo všetko sa tam rieši. Takúto tému treba vedieť podať s gráciou a teda za mňa excelentné. Na to, že som háklivá na slovník používaný pri písaní o takomto prostredí, neprekážalo ani neurazilo ma vôbec nič. Polovicu z toho si vypočujete bežne aj za bieleho dňa v každodennej všednosti, stačí mať otvorené okno.
Oceňujem kapitoly písané z Harryho pohľadu, veľmi ma bavili. Nebolo ich veľa, vždy však prišli v ten správny čas.
Pred koncom som chvíľu mala pocit, že mi počas odbehnutia niekto vymenil knihu alebo som zadriemala, keď som zrazu ničomu nerozumela. Musela som sa vrátiť a prečítať si kapitolu odznova, aby som sa utvrdila v tom, že čítam dobre, nič som nepreskočila, a napriek tomu nič nechápala. Keď tu zrazu ČOOOŽE?
Wau, wau a ešte raz wau. Už teraz sa teším na Candyho.
Za mňa 10 bodov z desiatich + ďalší za nečakané spomenutie môjho srdcového šampióna Nicholasa Sparksa.
P.S.: Idem "gúgliť" vulgarizmovú wikipédiu. To faaakt?
Neexistuje veľa "kabelkových" knižiek, ktoré by mali pre mňa nejakú výpovednú hodnotu. Táto mala.
Okrem formátu ma ihneď zaujalo vizuálne spracovanie knihy, ktoré mi fakt ulahodilo. Postavy mi boli nesmierne sympatické a za úžasné opisy Trenčína si autorka zaslúži štatút čestnej občianky. Ani by som sa nečudovala, ak bola po vydaní tejto knihy zaznamenaná zvýšená krivka žiadateľov o trvalý pobyt. Sama mám chuť sa tam prisťahovať alebo aspoň sa prejsť každou jednou uličkou spomínanou v knihe. Za taký výhľad z hradieb na mesto by som momentálme aj vraždila.
Hoci sa dejová línia dala predvídať a bolo jasné, ako skončí (aspoň som v to dúfala), knihe to vôbec neuškodilo. Stále som bola zvedavá, ako sa dej bude vyvíjať a ako sa s ním autorka pohrá. Aj napriek tomu, že som knihy viac-menej čítala s úsmevom na perách (až na niektoré pasáže), po poslednej vete som myslela, že z kože vyskočím - toto sa robí dychtivým čitateľom? Rátala som sekundy, kým som dostala ukončeniw, po akom moja duša prahla. Až potom som bola úplne spokojná.
A ešte taký detail, neviem, či som ho prehliadla, ale bola v knihe spomenutá Ninina profesia? Párkrát v priebehu čítania mi totiž hlavou prebehla otázka, čo vlastne robí. Myslela som si, že som si ho fakt nevšimla, ale po konci som už uvažovala nad tým, či to nebol zámer, aby pointa nebola príliš priehľadná. Ako to teda bolo.
Knihu určite odporúčam. Po dvoch štafetách, ktoré mi dnes prišli, sa hneď vrhnem na Detektíva.
Ponoriť sa do knihy Údolie od môjho milovaného Bernarda Miniera bolo ako ísť po dlhom čase na návštevu k starým známym. Všetko vám je dôverne známe, a hoci ste s nimi nejaký čas neboli, nič sa nezmenilo a nadviazali ste na rozhovor presne tam, kde ste pred odchodom skončili.
Kniha má tri úvody, čo ma neviem prečo pobavilo. Ako vždy perfektnú zápletku, o chytľavom spracovaní ani nehovorím. Moja detektívna duša pookriala pri zistení, že som správne odhadla Marianne. Chýbalo mi viac Hirtmana, ako negatívna postava má u mňa plný počet bodov. Jeho "vzťah" s Martinom ma fascinoval od prvej knihy, v ktorej vystupoval, nepýtajte sa ma prečo, ale som zvedavá, kam až autor dotiahne ich osudy - verím, že toto nie je ich labutia pieseň.
Posolstvo Údolia je však omnoho mrazivejšie, ako sa podľa anotácie môže zdať. Treba o tom hovoriť, treba proti tomu bojovať.
Kniha patrí do série, ale dá sa čítať bez problémov aj samostatne. Pár vetami je vždy uspokojená zvedavosť čitateľa ohľadom skutočností z predošlých kníh, ktoré však nijako podstatne nezasahujú do aktuálneho deja. Ale ak by ste sa predsa len o nich chceli dozvedieť viac, v poznámke pod čiarou je vždy presne uvedené, v ktorej z kníh sa daný "problém" rieši. A na to vezmite jed, že je tam zmienka o všetkých zo série.
A... uhádla som "vraha". To sa mi už dávno nepodarilo.
Od momentu ako Monika Wurm zverejnila anotáciu ku knihe Nedotknuteľný, som vedela, že ju budem mať.
Od momentu ako som ju mala, som vedela, že prevráti môj vnútorný svet hore nohami.
Od momentu ako som ju dočítala, zhľadúvam vhodné slová na autentické vyjadrenie svojich pocitov.
Bola to facka. Zas. Nič iné som ani nečakala. V tejto knihe nájdete všetko. Budete milovať. Budete nenávidieť. Zatvárať oči pred realitou. Budete sa hanbiť za ľudskú rasu. Otvárať oči nad zvrátenosťou, ktorú človek dokáže "dopriať" druhému človeku. Budete plakať, nadávať, modliť sa, zatínať zuby. Prehodnotíte svoj život, svoj rebríček hodnôt. A v neposlednom rade získate tetovanie - Nedotknuteľný vám svoj odkaz nezmazateľne vyryje priamo do srdca... Nekompromisne.
Kniha je DOKONALÁ. Cez neprehliadnuteľnú obálku až po vyšperkovaný príbeh. Je to kniha, ktorú asi málokto prečítana na posedenie, a to nielen kvôli rozsahu, ale hlavne "hnusu", ktorý budete nútení predýchávať. Čítala som ju tri dni, no myslieť na ňu budem celý svoj život. Citlivejšie povahy budú mať čo robiť.
NAPRIEK TOMU BY TÁTO KNIHA SPOLU S HVIEZDOU NAD ARABSKÝM PEKLOM MALA BYŤ PREČÍTANÁ KAŽDÝM JEDINCOM POVINNE... Aby sme opäť začali byť ľudmi...
Ideálny (nielen vianočný) darček pre všetkých vodičov z povolania na Liptove.
Milujem Liptov. Prežila som tam najkrajšie roky svojho života. Milujem každý výmoľ, každý strom, každý kamienok... milujem a dokonale poznám každučké jedno miesto a dedinu, ktoré Jozef Karika v knihe opisuje. Niekoľko rokov som denno-denne tými cestami jazdila aj päť - šesťkrát denne. A ďakujem Bohu, že som vtedy o tejto "povedačke" ani nechyrovala.
Nenávidím cestovanie po tme, v daždi, búrke alebo keď sú namrznuté cesty. Teraz na zoznam pripisujem aj vietor. A babky.
"Keď sa Ti šialenstvo zadrie do kože, hneď začne plodiť mnohoraké potomstvo. Stačí jediná trieska."
Na knihu som sa najmä kvôli lokalite nesmierne tešila. Behal mi mráz po chrbte a ježili sa všetky chlpy, keď som čítala o mne tak dôverne známych cestách. Čo na tom, že už bývam na druhej strane republiky - prisámbohu, že ak za jazdy zbadám pri ceste nejakú babku (ani v čiernom nebude musieť byť) asi z kože vyletím.
"Každý máme slepú škvrnu, na ktorú stačí zatlačiť."
A teraz niečo k spracovaniu knihy. Evidentne začínam mať s tým problém. Kniha nemá kapitoly, budí dojem nekonečne dlhého textu s minimom dialógov (hoci ich tu bolo o poznanie viac ako napr. v Priepasti). Taktiež objasnenie fantazmy bolo nad úroveň môjho chápania, musím naň asi ešte dozrieť. Do budúcnosti si zvolím namiesto kúpy knihy určite jej požičanie, štafetu alebo niečo podobné.
Tým nechcem nikoho odradiť. 100 ľudí - 100 chutí. Stále trvám na tom, že Trhlina je pre mňa vrchol jeho tvorby, ktorej sa nevzdám (a to som ju čítala už asi 10x). Po prečítaní Smršte je môj rebríček nasledovný: Trhlina, Strach, Tma, Smršť, Priepasť.
Najsmutnejšia kniha, akú som kedy čítala. O to viac, že kvôli nedostatku času som ju čítala dlho... žila v nej dlho... Ani neviem, čo mám k nej napísať. Je mi z nej ťažko na duši.
"Tí ľudia, ktorí čítajú klasikov, sú dosť bystrí, aby chápali nezmyselnosť vojny aj bez opisovania jej krutosti, a tí, ktorí by sa potrebovali poučiť, po žiadnej z múdrych kníh nikdy nesiahnu."
Z kníh o druhej svetovej vojne som ako pre mňa najlepšiu vždy hodnotila knihu Odsúdení prežiť, ktorá ma svojho času riadne zasiahla. S Hanou sa oddnes bude deliť o prvú priečku. Napriek tomu, že nerozpitváva dopodrobna páchané krutosti, samotné tábory a každodenný život v nich, je jedinečná svojim prevedením. Príbehom, ktorí nesie. Nezvratnosťou osudu, ktorý píše. Hĺbkou citov, ktoré vás prevalcujú.
