Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Dobrovoľne bez mučenia sa priznávam, že túto knihu by som si sama od seba nekúpila. Evidovala som, že existuje, ale to je asi tak všetko. O to viac sa teším, že som ju vyhrala v adventnej súťaži vydavateľstva Tatran na FB. Je to komix. Mala som to prečítané za cca 15 minút, ale tie slovné spojenia, čo sa tam nachádzali ma dostávali do kolien a riadne precvičili moju bránicu. Veď posúďte: čo si predstavíte pod pojmom "zdrap vážnosti"?... Pochybujem, že sa niekomu vybaví kravata. Mne sa však "zdrap vážnosti" odteraz určite vynorí pri každom pohľade na akéhokoľvek náhodného "kravaťáka".
Trojpríbeh ukrytý v tejto útlej knižočke si ma úplne podmanil. Kniha je ľahko čitateľná, kapitoly sú krátke, nebyť toho, že som sa k nej dva dni nedostala, bola by to naozaj pár hodinová záležitosť. Je písaná svižne, žiadne nudné opisy. A čo je pre mňa najpodstatnejšie a najviac mi ulahodilo je nesporný rozsah autorkinej slovnej zásoby, štylizácia a neprehliadnuteľne originálna skladba viet. Je málo autorov, tobôž slovenských, ktorých humor mi vyhovuje a vedia sa vyjadrovať podľa môjho náročného gusta. Vlastne jediná autorka, ktorá mi po tejto stránke absolútne "sadla", je Michaela Zamari. Ivana Alexi ju nielenže dobehla, ale predbehla. Mám opodstatnené tušenie, že táto dvojica sa čoskoro rozrastie o Michalu Ries (súdiac podľa jej IG prezentácie), ale to, či môj predpoklad získa definitívu, závisí od jej knihy, ktorú už netrpezlivo čakám v rámci štafety.
Postavy z knihy si nemáte šancu neobľúbiť. A garantujem vám, že väčšinu knihy budete čítať s úsmevom na perách. Ponúka omnoho viac ako obal dáva tušiť. Za mňa rozhodne odporúčam.
Táto kniha je riadny chameleón. Z anotácie, obalu a takmer polovice knihy máte pocit, že vás čaká taká ľahká love story. Po recenzii osoby, ktorá mi ju požičala si zas myslíte, že idete čítať najkatastrofálnejší výplod knižného priemyslu. A to všetko len preto, aby sa vám do rúk dostala prekvapujúco výborná kniha.
Knihu som čítala na moje pomery dlho, nie však preto, že by bola zlá, akurát som sa takmer týždeň a pol "hrala" s mojimi deťmi na Dr. Quinnovú:-P Iritovali ma iba dve veci - priveľmi časté oslovenie "moja" a používanie plných tvarov mien v priamej reči. Prvú vytknutú vec netolerujem nikomu ani v reálnom živote, druhá ma oberala o ilúziu reálnosti príbehu.
Samotný príbeh bol veľmi pekný. Podľa obsahu by málokto čakal, ako sa dej zvrtne a mňa to veľmi príjemne prekvapilo. Nečakala som až takú zaujímavú psychologickú vložku. Od začiatku nachádzate náznaky, že nebude všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá. Dômyselne utkané nitky ma neustále nútili premýšľať, o čo tam vlastne ide, čo bude pointou. A že bola dobrá!
RECENZIA: Včera na obed som si kúpila knihu. Dnes "ráno" o pol druhej som knihu dočítala. Koniec recenzie. Koniec hlásenia. To hovorí za všetko.
Ľudia moji, táto kniha vám "odpáli dekel". Dnes v noci ma obrala o spánok. Totálne odrovnanie level 1000.
Včera som opúšťala kníhkupectvo s dobrým pocitom, že som ubránila česť svojej peňaženky. Až kým som sa vedená knihomoľskou prozreteľnosťou nepozrela do výkladu. Chyba!!! Obranný peňaženkový múr neodolal sile pohľadu. Zaradila som spätný chod, zapla radar a o pár sekúnd vychádzala z obchodu vysmiata ako lečo s novinkou z vydavateľstva Tatran, neopísateľne povzneseným pocitom a presnou predstavou o nadchádzajúcom víkende.
Hoci som knihu nemala v úmysle hneď čítať, keďže mám rozčítané ďalšie dve:-P, už v aute padli prvé stránky a cez deň som sa nejako dostala až ku strane 83. To som už šípila dlhšiu večierku a nemyslela na nič iné len ako dostatočne unaviť najmladšieho člena našej oklieštenej domácej zostavy, kým zajtra (rozumej dnes) vyzdvihneme "zvyšok" osadenstva.
Asi som mala naozaj vyskúšať na neho makový odvar. Noc však má svoju moc a nakoniec nad ním vyhrala. A potom to prišlo:-)
Nečakaná nočná "jazda" končiaca v skorých ranných hodinách. Ten príbeh ma úplne pohltil, opantal. Ja som chcela spať, faaakt. Aj som zhasla a ľahla si. Myšlienky si ale robili svoje. Vzdala som to, nedalo sa inak. Zasvietila som a zhasla až po poslednej vete a ďalších cca 10 minútach, počas ktorých som to ešte rozdýchavala. A tá posledná veta!!! Odpal najvyššieho kalibru.
Ak ste čítali Jednoducho zmizla, TOTO je ešte tisíckrát lepšie. Som absolútne nadšená, uchvátená, hotová. Zatiaľ najlepšia kniha, ktorú som tento rok držala v ruke. TOTO si jednoducho musíte prečítať. DOKONALÉ!
Čítali ste už knihu, ktorej najvýstižnejšiu recenziu si napíše autor sám? Ja áno - robila mi spoločnosť tento víkend. "Vyčarovať dielo, čo nie je plné floskúl, a predsa má v sebe ľahkosť, ktorá v nás zanechá pocit, že život sa napriek všetkému oplatí žiť - to je pravé umenie." A novinka z pera Nicolas Barreau pravým umením rozhodne je.
"Na akom tenkom ľade sa to pohybujeme, keď svoje srdce pripútame k živej bytosti?"
Neopísateľne krásny. Toto slovné spojenie autor použil v knihe a to presne vystihuje môj pocit z jeho knihy. Nielen z tejto, zo všetkých. Hoci je každá iná, moja duša sa po ich prečítaní vždy nachádza v stave vrcholnej blaženosti a pokory.
"Všetko nešťastie sveta možno nespočíva v tom, že človek nevydrží sedieť vo svojej izbe, ale v tom, že sa porovnáva s inými."
Z autorových kníh bola zatiaľ táto pre mňa najzaujímavejšia. Mám pocit, že čím ďalej tým viac sa autor vyvíja. Veľmi sa mi páči, že ma "núti gúgliť" názvy ulíc, námestí či rôznych pamätihodností. Že sa s ním môžem prechádzať po kamenných uličkách, vychutnávať si ranné croisanty, snívať o vôňach parížskych nocí a hľadať aj ten svoj #raisondetre. Páči sa mi, ako v jednej chvíli píše, čo postava plánuje, a hneď v ďalšej prezradí, že plány jej/jemu nevyjdú, pričom vynecháva príčinu ich zmarenia, čo len podnecuje vašu zvedavosť a predstavivosť. Páči sa mi, že čítam knihu, ktorú v nej ešte len píše.
"Mŕtvi by vždy mali mať v našich spomienkach svoj priestor. Miestnosť, kde ich môžeme navštíviť. No je dôležité, aby sme ich nechali v tej miestnosti a zatvorili dvere zvonku, keď odchádzame."
Kniha učaruje všetkým romantikom. Všetkým "nám, čo tak málo vieme o veciach, ktoré sú možné medzi nebom a zemou".
"Niekedy človek potrebuje dlhší čas, aby pochopil veci, ktoré jeho srdce už dávno vie."
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prečo ma upútala práve táto kniha, keď mám z medveďov panický strach? Vysvetlí mi to niekto???
Začiatok knihy sa niesol hlavne v duchu vysvetľovania vedeckých faktov a zákonitostí, čo, prečo, kde, ako, kedy, načo, začo... Bolo to dosť zdĺhavé a trochu ma to pri čítaní brzdilo. Hlavne preto, lebo som sa to snažila pochopiť:-)
A potom prišiel víkend. A cestovanie. Cez les. A kde a kedy je najideálnejšie čítať knihu o smrteľných útokoch "kvázimedveďa", ktorý časť svojich obetí zahrabáva v lese? No predsa priamo na "mieste činu"! Jasné, že som ju nedočítala na onej podvečernej ceste. Na to sa mám príliš rada:-P
Na dočítanie som si teda vybrala "rozumnejší" čas. Včerajšiu neskorú noc, kedy som bola sama doma. Párkrát niečo v dome puklo, buchlo, aj iný zvuk sa ozval, aj vypočuť moje biologické potreby bolo treba. Išla som? Nieeeee. Poctivo som držala, takmer nedýchajúc, až kým neprišiel domov srdca môjho šampión (ale neprezradila som, prečo som sa tak preveľmi tešila, že ho vidím. Ešte by mi knihy čítať zakázal - no Boh chráň všetkých podobne odvážnych).
A potom som už spokojne spinkať išla. Na pavúka, ktorého som cestou stretla a toto osudové stretnutie by ho ešte deň predtým život stálo, som sa zhovievavo usmiala, v duchu mu poďakovala, že nie je grizly a poradila mu, aby sa mi dnes na oči radšej neukazoval, lebo moja tolerantnosť už bude na inom stupni.
Výborná kniha. Držala ma v napätí do posledných viet. Ku koncu už tej teórie bolo podstatne menej, čím sa stala prudko čitateľnou. Navyše bola veľmi dobre členená.
P.S.: Pavúk je ešte medzi živými;-)
Tak táto kniha ma dostala. Dúfam, že ma pri jej čítaní nik nevidel, lebo som ju čítala z permanentným úsmevom na perách a dosť častými výbuchmi smiechu. Keďže mi však pri dverách zatiaľ nezvonil nik podivný v bielom plášti, asi je to OK;-) Viac ako obsahom ma zaujala štýlom písania a svojským humorom, ktorý mi neskutočne sedel. Už teraz sa teším na pokračovanie. Vydarené dielko. Len tak ďalej.
"Nikdy nepovýšte prácu nad svoje dieťa. Ono si nemôže vybrať, vy áno." "Ku každému úspechu vedú schody, len na ne musíme dorásť." "Môžete celý svoj život obdivovať toho, kým by ste chceli byť, alebo môžete byť tým, koho obdivujete."
Kniha, ktorej som sa už nevedela dočkať. Brilantný humor presne mojej vlnovej dĺžky spojený s dráždivými scénami = ideálna kombinácia na letné večery. Zmyselné výstupy, trefné dialógy, charakterovo zaujímavé postavy okorenené zvyčajnými ľudskými chybami núkajúcimi sa na stotožnenie a nenásilne gradujúci dej so správnou dávkou sarkazmu sú tými najsprávnejšími prísadami výbornej knihy. Bude Vám horúco, priatelia:-)
"Tých najvzácnejších ľudí nám život vždy iba požičiava..."
"Život je občas pekne rafinovaný. Dostaneš odpovede na otázky, ktoré si sa bál položiť, ale chcel si poznať odpoveď."
"Niekedy jediné, čo môžeme tomu druhému dať, je naša prítomnosť. Nepodceňuj jej hodnotu."
Keď mi prišla táto kniha, otvorila som obálku, vybrala darček, prečítala "sprievodné papiere" a po zhliadnutí obálky sa ocitla v knižnom nebi. Nemusela som ani knihu čítať, aby som sa do nej totálne zbláznila. Tá obálka je úžasná. Čistá láska. A potom som začala čítať... Verím tomu, že keby som mala na čítanie viac priestoru ako pár minút denne, "zhltnem" túto knihu za pár hodín, resp. v mojom prípade za jednu noc. Keďže som ho nemala, príbeh som si dávkovala dosť nepravidelne, a o to viac som sa do neho vžila, o to hlbšie pod kožu sa mi dostal. Neviem, či som si viac zamilovala Nelu a Tomasa alebo Lianu a Johannesa. Úžasné ľudské charaktery sa autorke podarilo vykresliť, vynikajúci príbeh, prostredie kam by sa každý po prečítaní najradšej hneď rozbehol. Dokonalosť štýlu písania v mojich očiach nemá obdobu, je jednoducho neprekonateľný. Som ním uchvátená a unesená od prvých slov prvej knihy a čím ďalej tým viac fascinovaná. Fakt mi tieto knihy "sadli". Už teraz sa neviem dočkať pokračovania, dúfam, že bude čoskoro.
Keďže mi do víkendu nestihla prísť kniha, ktorú čakám, musela som prejsť na plán B - Krízový plán. Doslova, dopísmena. Noci sú naň dostatočne dlhé, môj chrápajúci manžel zabezpečujúci moju bdelosť dostatočne hlučný, čo viac si cez deň sa nezastaviaci knihomoľ môže ku šťastiu priať.
Nie, nebola to iba rečnícka otázka. Praje si, aby sa KNIHA SKONČILA BODKOU na strane 497!!! Nie tromi bodkami, ktorými pre mňa bolo tých pár o pokoj ma okrádajúcich riadkov strany 498. Michaela Zamari, toto sa robí oddaným čitateľom. To je donebavolajúca nehoráznosť a zákernosť najhrubšieho zrna.Taká namotávka! Pre zachovanie môjho duševného zdravia dúfam, že pokračovanie je už hotové. Lebo ten koniec, ku ktorému som sa dostala cca o 2:30 ráno, to bol riadny podraz (nieže by som čakala niečo iné) A to som si, prosím, o 22:00 išla ľahnúť ako normálny človek. Akurát som si zabudla umyť zuby, kvôli čomu som opäť vstala, čo ma prebralo, a to bola fatálna chyba
A už aj ku knihe by som sa vyjadriť mohla. Miška si ma okolo prsta omotala hneď prvou knihou, a tak som jej už verná ostala. A je to to najlepšie, čo som mohla urobiť. Nech siahnete po akejkoľvek jej knihe, získate omnoho viac, ako čakáte. Nájdete v nich všetko - lásku, nenávisť, životné pády, vzlety, napätie, vzrušenie, erotiku... Vhodné na leto, zimu, jar, či jeseň; do auta, vlaku, či autobusu; do vaku, tašky, či kabelky (s pevným dnom samozrejme); pre pesimistov aj optimistov; introvertov i extrovertov... Kvalitu si zaslúži každý.
Súhlasím, že každá jej kniha je ešte o čosi lepšia ako predchádzajúca a teším sa, kam nás jej zdokonaľovanie sa raz zavedie.
"Ak by bola cesta k akémukoľvek snu príliš jednoduchá, trafil by tam každý blbec."
"My ľudia sme niekedy takí zaslepení, že sa na svoj život pozeráme len cez hlúpy priezor, ktorý nemá dostatočný záber."
"Pravda síce nič neváži, ale niekedy zaváži."
