Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovníčka sveta fantasy a mýtov.
Moja láska k fantasy ide ruka v ruke s láskou k histórií, zvykom, folklórnym príbehom, a tak sa v mojej čarovnej knižnici nachádzajú aj knihy o historií, starých civilizáciach.
Do sveta magických bytostí a čarovných slávností ma v detstve priviedli knihy ako Pán prsteňov a Temné hmoty, a nemienim tento svet opustiť :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na zopár nudných miest sa to čítalo dobre, ale záver bol absurdný a trochu pritiahnutý za vlasy. Vlastne pritiahnutý dosť.
"Půjdete-li za skutečnými čaroději, pak možná nezbohatnete, nezůstanete mladí ani nevyhrajete žádnou bitvu medzi Dobrem a Zlem, ale naučíte sa mezi dobrým a zlým rozlišovat. A to vědění je Arcikam, klenot, nad jaký není."
Proč číst fantasy, jak to, že zvířata v knížkách mluví a odkdy se Američané bojí draků
- Ursula K. Le Guin
4,8
189 Kč
Milujem Hildu. Je to moja úplne najviac obľúbená rozprávka, ale v tejto časti bola Hilda taký bručoun a vôbec sa jej to nehodilo.
Ono to nie je v svojej podstate zlé, ALE! Príbeh končí veľmi rozpačito, ako keby ste knihu prestali čítať v polovici. Nemám vôbec pocit, že by bol ukončený. Žiadne pokračovanie neexistuje, takže zostane v človeku tak trochu prázdno.
Keby existovala súťaž o najextrémnejší ego tripik v literatúre, Patric Gagné by mala zlatú medailu. Autorka nám opakovane pripomína, ako jej všetci predpovedali geniálnu budúcnosť v psychológii, a pritom jej vlastná kniha slúži ako monumentálny dôkaz pravého opaku.
Kniha sa tvári ako introspektívna výpoveď o živote so sociopatickou diagnózou, no v skutočnosti ide o 408 strán lamentovania a samospasiteľských ospravedlnení. Patric sa sťažuje, ako spoločnosť považuje sociopatov za nebezpečných, a pritom nás s úsmevom detailne oboznamuje so svojimi krádežami, fyzickými útokmi a prenasledovaním bez jediného náznaku poučenia alebo sebareflexie.
Najlepšie na tom je, že očakáva, že všetci budeme pokojne prijímať jej činy len preto, že „má diagnózu“. Kradne, klame, ohrozuje a my budeme tlieskať.
P.S.: Koľko vôbec môžeme veriť človeku, ktorý s rovnakou hrdosťou priznáva, že pravidelne klame?
Prvý diel (Dom na azúrovom pobreží) bol pre mňa ultimátna cosy kniha. V druhej časti som sa však cítila, akoby som sledovala film z 80.90. rokov, kde do rodiny príde pestúnka a deti skúšajú jeden prank za druhým, aby ju vyštvali. Je to milé, číta sa to ľahko, ale… chýbal mi posun.
Najväčší problém som mala s tým, že namiesto samotného príbehu mal autor oveľa väčšiu chuť “prednášať”. Miestami som mala pocit, že ide skôr o propagovanie jeho trans/gender ideológie, než o rozprávanie príbehu. A keď sa niečo podsúva až príliš nasilu, dej tým stráca iskru aj prirodzenosť.
Výsledok? Stále príjemná oddychovka, ale už bez toho magického čara, ktoré mal prvý diel.
Ťaživé čítanie, ktoré z pohľadu dievčaťa bolestivo ukazuje chaos v jej mysli a neznesiteľnú realitu domova.
Z celej tejto knihy ma bavilo možno takých 25%. Nechápte ma zle - ja proti romantike nič nemám (možno trochu). Ale mám pocit, že keby sa hrdinovia prestali pri sexe rozprávať, kniha by mala o 200 strán menej. A to by jej naozaj prospelo. Okrem tejt ich posteľnej filozofie, nevedú žiadnu normálnu konverzáciu, ktorá by mala aspoň ako takú hĺbku. No nič, za mňa veľká nuda. Ak mala byť kniha smršť, tak to bola taká, čo len trochu rozfúka listy na dvore.
Neviem, či som bola sklamaná preto, lebo som mala veľké očakávania, alebo to proste bolo naozaj o toľko slabšie, ako prvotina "Tender is the Flesh".Tak či tak, výsledok je rovnaký.
Nie len zvieratá v knihe zažívali utrpenie, ale aj ja pri čítaní. Bolo to nudné a zápletka mala viac dier, než hodiny v osej továrni. Za mňa proste nie.
