Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Úprimne - od tejto knihy som si sľubovala veľmi veľa. Po tom, ako som ju vídala (a stále vídam) na instagramových profiloch označovanú za Bibliu pleťovej starostlivosti som čakala, že sa v nej dozviem plno nových a užitočných informácií týkajúcich sa pleti, produktov, a ich použitia. Keď som si knihu kúpila a prelistovala, stále som z nej mala veľmi dobrý pocit, pretože je graficky krásne spracovaná a navyše plná veľmi pekných fotiek. Napriek tomu som z nej bola sklamaná...
Nechápte ma zle, napísaná je podľa mňa dobre, no predsa mi na nej čo-to prekáža. V prvom rade je to chronologické usporiadanie jednotlivých častí, ktoré by mohli byť uložené v inom - viac logickom - poradí. No a v druhom rade, tom podstatnejšom, je to samotný obsah. Možno ma sklamalo moje vlastné očakávanie, no mám pocit, že veľmi veľa informácií sa v nej zbytočne opakuje stále dookola a celková informačná hodnota knihy nie je podľa mňa natoľko výrazná, aby si zaslúžila titul Biblia čohokoľvek. Netvrdím, že všetko, čo je v nej napísané, som vedela, no objem nových poznatkov, ktorý som z nej získala nie je podľa mňa postačujúci už len minimálne vzhľadom k jej cene. Pre mňa nové veci by som totiž skutočne spočítala hádam len na jednej ruke. Väčšina informácií v nej sa totiž nachádza na úplne každom skincare instagramovom profile či blogu a dokonca v oveľa vyššej a prínosnejšej kvalite. A navyše lepšie vysvetlených. Okrem toho som miestami mala pocit, že autorka sa príliš často viac chváli vlastnými úspechmi a kariérou než informuje a vzdeláva.
Samozrejme, je mi jasné, že sú ľudia, ktorí nesledujú profily zamerané na pleťovú starostlivosť a nečítajú blogy - pre nich by táto publikácia určite mohla byť prínosná obzvlášť vďaka vzorovým rutinám.
Lily Collins som si nesmierne obľúbila vďaka jej role v seriáli Emily v Paríži, no popravde na mňa veľmi zapôsobila už vďaka svojej úlohe vo filme To the Bone (ktorý inak vrelo odporúčam!). Preto keď som vypátrala, že napísala knihu, musela som ju mať!
Táto drobná paperbacková knižka je v podstate zbierkou relatívne krátkych esejí zo života jej autorky. Lily v nich hovorí o svojej poruche príjmu potravy, o neľahkých vzťahoch s mužmi aj o vzťahu k sebe samej. Spomína na detstvo, píše o svojich rodičoch, dospievaní a vlastnom vnútornom raste a to všetko je doplnené milými fotografiami z čias, o ktorých v jednotlivých kapitolách hovorí.
Kniha sa veľmi dobre a rýchlo číta, mne osobne trochu pripomína príspevky z osobného blogu a ponúka zaujímavý pohľad do dospievania a skorej dospelosti tejto inšpiratívnej ženy. Veľakrát som sa pri čítaní musela zamyslieť nad tým, ako veľmi odlišne som ju doteraz vnímala prostredníctvom obrazovky oproti tomu, ako ona sama svoj život aj kariéru prežíva(la) vnútorne.
Jej rozprávanie bolo pre mňa akýmsi "wake-up callom" vďaka ktorému som si uvedomila, že ani ľudia, ktorí navonok pôsobia uhladene, upratane a dokonalo, a ani ich životy, také mimo kamier a fotoaparátov naozaj nie sú.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Miška Brnková sa po svojom debute Konflikt stala pre mňa synonymom kvalitnej SVK "smut" tvorby, takže na túto knihu som sa NESKUTOČNE tešila a i keď ju mám prečítanú už nejaký ten mesiac (7, aby som bola presná), dodnes si všetko pamätám a dokážem prežívať nanovo. Takúto hlbokú stopu vo mne doteraz nezanechalo veľa príbehov a poviem jak je... do Richarda sme sa zamilovali asi všetky! ????
Skúsim byť najstručnejšia, ako dokážem: dej zo Slovenska, Richardov domček inšpirovaný LOTR, nádherné opisy prostredia, vnútorný posun a zmena u Veroniky a ten drobný detail, ktorý spravil najväčšiu parádu - fakt, že Richard tu u nás niekde skutočne prebýva a dokonca pomáhal tvoriť túto dokonalosť.
Príbeh je tak akurát romantický, citlivý a zároveň sexy.... Richardova "backstory" mi síce zlomila srdce, no len napomohla k celkovému vnímaniu jeho postavy.
Dej je pretkaný niekoľkými veľmi silnými myšlienkami spojenými s vnútorným svetom, šťastím či prírodou. A môj obľúbený citát? "Pochopila som, že šťastie nenájdem v niečom, niekom alebo s niekým". Jednoducho sa Miške podarilo vytvoriť niečo tak skutočné, až som nadobudla pocit, že vôbec nečítam fikciu.
No a teraz to, čo mňa vždy zaujíma najviac . Sexuálne napätie, vzrušenie a samotné scény. DO-VI-DE- NIA!!! Mojimi najväčšími favoritmi bolo na začiatku dopisovanie na insta a potom prosím pekne kontrola hrádze a výlet na koníkovi... Balím sa, odchádzam, idem bývať do tejto knihy.
Je toho nesmierne veľa, čo by som chcela a vedela napísať. No nechám vás v tom. Tento príbeh ale, prosím, nečítajte. Prežite ho.
Tretia a predposledná časť série Texting bola opäť veľmi fajn oddychovkou. Napriek tomu, že ide o celkom nový príbeh, opäť je previazaný s predchádzajúcimi dvomi, nakoľko hlavnou mužskou postavou je tentokrát jedna drobná vedľajšia postava z prvej knihy - Zachov spolubývajúci Robbie. V knihe je teda prítomný Zach, dokonca aj Zoe a takisto bar u Loly.
Toto pokračovanie je podľa mňa napísané lepšie než predchádzajúce dva - veľmi sa mi páčila zápletka s tým, že Robbie je mladý tatko a Monty učiteľka jeho syna.
Napriek tomu, že sa mi príbeh ako taký páčil, našla som niekoľko vecí, ktoré mi vyslovene prekážali:
1. zvláštny preklad v spicy scénach - "vchádzanie do útrob" naozaj nie je sexy!
2. oslovovanie menom po každej vete - toto je zrejme autorkina špecialitka.
3. zopakovaná zápletka s inkriminujúcimi fotografiami - už trošku nuda, Teagan.
4. nie že by som v tejto otázka bola nejaká citlivá, no nepáčilo sa mi ako postavy dehonestovali panenstvo. Na druhej strane som rada, že z toho nerobili nejaký obradný rituál, keďže skôr zastávam názor, že celý koncept panenstva bol vymyslený mužmi, ktorí si myslia, že ich penis je natoľko dôležitý, že dokáže zmeniť, kým žena je. No ale to by bolo na úplne inú debatu
Druhý diel série texting je po technickej stránke opäť veľmi vydarený. Esteticky spracovaná obálka, príjemný a pekný papier, veľmi dobrý preklad...
V knihe sa stretávame s úplne novým (i keď v niečom podobným) dejom odohrávajúcim sa okolo inej dvojice než v prvej časti, no oba príbehy zostávajú prepojené a postavy z prvého dielu - Delia a Zach - zostávajú naďalej veľmi príjemným spôsobom prítomné. Zároveň sú v knihe stručne vysvetľované súvislosti týkajúce sa prvej časti, aby vedel dej prípadne pochopiť aj čitateľ, ktorý prvú časť nečítal.
Opäť na mňa text celkovo pôsobí trochu detsky, akoby ho písala skôr teenagerka a miestami som mala pocit, že nie všetko bolo domyslené a miestami málinko cringe. Pasáž so stretnutím v bare (v 3. kapitole) na mňa pôsobila veeeľmi chaoticky a väčšinu času som nemala tušenie, kto čo hovorí či robí.
V príbehu sa nám zopakoval motív so zvieratkom, tentokrát je to však kocúrik. VEĽMI sympatické mi bolo, že autorka trošku rozbila klasický new adult vzorec a hlavný hrdina nebol boháč. Túto rolu teraz prebrala Zoe (ktorá na mňa pôsobila úplne inak a oveľa sympatickejšie než v prvej časti), a bola tou majetnejšou z dvojice, i keď vďaka svojim rodičom. Rovnako osviežujúce bolo, že Zoe nevedela vôbec variť - i keď bola vykreslená na môj vkus až trochu prehnane kulinársky nešikovná, táto jej (ne)schopnosť mi naozaj sadla.
Keď už hovorím o tých vzorcoch, opäť tu máme prázdniny v dome rodičov toho bohatšieho, teda Zoe, s klasickou zápletkou, kedy práve tam sa idylka udalostí naruší. Opäť tu máme rodičov, ktorí sú až nepríjemne a neprimerane nadržaní, no línia Zachových odchodov a príbeh s jeho mamou a bratom bolo to, čo príbehu dodalo šťavu. Sexuálne scény zase nič moc a celý príbeh bol skôr milý a romantický než čokoľvek iné. Bolo to však príjemné oddychové čítanie, no nič, čo by vo mne zanechalo hlbšiu stopu. Nič to nemení na tom, že som zvedavá a teším sa na ďalšie časti.
Séria Texting od T. Hunter mi bola veľmi sympatická hneď čo som ju uvidela. Kniha je pre mňa zmyslovo veľmi príťažlivá - páči sa mi kvalitne spracovaný paperback, grafika obálky, hneď som si všimla a zamilovala papier, na ktorom je kniha vytlačená - je iný než bežne, je zaujímavý, krásny a nádherne vonia!
Naozaj veľmi oceňujem preklad názvu knihy a to aj pri ostatných častiach, ktoré u nás vyšli. Och, a preklad je asi najlepší, s akým som sa pri tomto žánri stretla.
Kniha sa mi čítala veľmi ľahko a rýchlo a najmä pasáže písané vo forme SMS-iek medzi hlavnými postavami boli veľmi dynamické, bolo z nich cítiť náboj a iskrenie. Tie zvyšné sa mi čítali o trošičku horšie, boli pre mňa nudnejšie, ťažkopádne a autorkin štýl na mňa pôsobil trošku detsky.
Ohľadom postáv - Delia mi veľmi sadla, pretože je taká "old soul" ako ja, jej kamarátka a zároveň spolubývajúca (cliché alert!) Zoe mi zasa nesadla takmer vôbec a jej správanie na mňa bolo trošku príliš extravagantné, no v závere knihy som spozorovala zlepšenie. Zach mi bol tiež sympatický a celkovo mi sadol, no vyslovene mi prekážalo, ako stále oznamoval Delii každý svoj krok a vždy ju následne oslovil menom (napr. "Teraz ťa pobozkám, Delia." a pod.)
Zápletka s kozliatkom a jeho prítomnosť v príbehu boli veľmi originálne rovnako ako scéna v aute pred pizzériou (až na tú konverzáciu) alebo opis rodinného vďakyvzdania, ktoré znelo úplne dokonale, zato však množstvo pasáži bolo trošku cringe a u mňa s otáznikmi. Iniciatívne naplánovať spoločné vďakyvzdanie a potom povedať, že na neho nie je pripravená? Prijať pozvanie na sviatky strávené s jeho rodinou a potom sa naľakať stretnutia s jeho rodičmi, akoby to bola pre ňu nová informácia?
Okrem toho flirtovanie, narážky, premýšľanie o sexe a aj samotný sex boli za mňa dosť slabé a tuctové ale zase aspoň žiadny cringe. Škoda však, že vzhľadom k tomu, ako dlho sa na to chystali, túto scénu autorka celkom odbila.
Budem úprimná, voči tejto knihe som mala veľké predsudky - preto som po nej siahla až teraz. Napriek tomu, že obálka je skvelá, odrádzal ma názov. Neľutujem však ani to, že som po knihe nakoniec siahla a ani to, že som si ju prečítala až teraz - ba práve naopak!
Nemala som pred čítaním prakticky žiadne veľké očakávanie, no aj tak som ostala prekvapená. Habibi určite nie je priamočiary a jednoduchý príbeh, i keď tak v úvode môže pôsobiť.
Postupne sa čitateľovi ukazujú rôzne zápletky a odhaľuje sa temnota. Pre mňa nebol dej vôbec predvídateľný a i keď som si myslela, že viem, čo bude nasledovať, v 90% som bola s mojím odhadom úplne mimo.
Musím sa priznať, že čo sa týka hlavnej hrdinky Cassie, striedavo som jej závidela a striedavo mi jej bolo ohromne ľúto.
Spicy scény boli úplne perfektné, no žiaľ som ich takmer všetky čítala v robote (#sorrynotsorry), a tak som sa musela v pravidelných intervaloch chodiť vydýchať na chodbu...
Jednoznačne musím pochváliť jazyk, ktorý autorka zvolila a úprimne za neho ďakujem! Nesmierne ma hnevá, keď sa v podobnom žánri používa slušnučké vyjadrovanie a viacero autorov i prekladateľov by si malo uvedomiť, že k**va nie je nespisovný výraz a že aj vulgarizmy sú právoplatnými členmi jazyka - keď to poviem zjednodušene. Za toto teda jednoznačne Baji tlieskam
Na záver môžem dodať len, že je v knihe zobrazený naozaj svet bez cenzúry a aj mi to trochu otvorilo oči v tom, že som si uvedomila, že takéto veci sa naozaj dejú, i keď ja žijem vo svojej bublinke... (a tak trochu verím, že Baja nečerpala len vo svojej fantázii, i keď nemám dôkazy).
Dlho som neprečítala žiadnu detskú knihu (ktorá by nebola povinnou literatúrou v škole). Veľmi ma preto teší, že po menšej pauze je mojou prvou dokončenou práve táto - The Chime Seekers. Je určená pre staršie deti (middle-grade), no aj ja ako dospelá som si jej čítanie náramne užila. Síce je pravda, že niektoré pasáže boli trošku slabšie a zdržala som sa pri nich, lebo sa mi nechcelo cez ne prelúskať, musím knihu veľmi pochváliť.
Príbeh je pútavý, dynamický, napínavý a tak príjemne strašidelný (ako ja hovorím, cosy spooky). postavy aj world-building za mňa výnikajúce, nechýba mágia a víly či iné nadprirodzené stvorenia a celkovo ide o veľmi vydarené detské fantasy.
Odporúčam teraz na jeseň s blížiacim sa Halloweenom ako príjemnú oddychovku!
Aká kniha vás zlomila?
Pre mňa je to jednoznačne táto Radím ju na môj Zoznam osudových kníh, ako ho ja rada volám a usádzam ju na prvé miesto. Dnes už veľmi dobre viem, prečo som sa podvedome bála ju dočítať a prečo mi to asi trvalo tak dlho, i keď som už na začiatku cca vedela, ako príbeh končí. Vedela som, že budem smutná, ale netušila som, že ma to až tak položí a že budem plakať ešte aj v noci.
Knihu si chcem jednoznačne zaobstarať aj v anglickej verzii a tiež ju prečítať a anotovať - a viem už teraz, že si v nej označím iné veci ako tentokrát.
akže, Daisy. Po jej príbehu som siahla, priznávam, najmä kvôli tomu #onlinehype, ktorý vznikol vďaka rovnomennému seriálu. Čítať som začala na jar, v apríli, a do knihy som sa pustila s veľkým nadšením, avšak niekde približne v štvrtine príbehu som sa v nejakej nudnej časti zasekla a odseknúť sa mi podarilo až o pol roka. Po zvyšok knihy som skutočne mala pocit, že čítam niečo celkom iné než všetci tí, ktorí knihu chválili. Približne 300 strán som čakala na ten bod, kedy sa zamilujem. A viete čo? On neprišiel ani po 380-tich.
I keď sa mi príbeh sám osebe páčil, i keď som sa do Daisy zamilovala a i keď si myslím, že najväčšia frajerka bola aj tak Camila, nie celkom mi sadla forma interview a veľa pasáží - najmä tých, kde sa zdĺhavo opisoval vznik jednotlivých textov - pre mňa bolo nudných a musela som preskakovať.
Napriek tomu som sa ale rozhodla dať knihe 4 ?, pretože si myslím, že je to veľmi zaujímavé dielo, ktoré má veľký potenciál a vlastne áno, príbeh sám osebe sa mi naozaj VEĽMI páčil, veľakrát mi zlomil srdce, veľakrát ho znova zlepil, mal v sebe to všetko, čo milujem na biografických knihách a naozaj som si musela neustále pripomínať, že to celé je len fikcia. Veľmi veľmi reálna fikcia.
