Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V čase, keď ma spoločensko-politické dianie znepokojuje a správy zo všetkých strán nesú najmä strach a hnev, ma táto knižka objíma.
V čase, keď som strácala vieru v ľudstvo, mi ju vrátila. A dúfam, že už navždy.
Keď je môj vlastný názor zahltený hlasmi politikov, médií a sociálnych sietí, vracia ma späť ku kontaktu, viere a pochopeniu.
Ja som ešte stále v šoku (v dobrom myslenom) z tejto knihy.... To čo je za knihu??
Obrovská škoda by bola, keby táto kniha nedostala viac pozornosti. Je to jedna z mála, ktorá obsahuje konkrétne cvičenia a myšlienky, ktoré vám pomôžu, okrem toho, že obsahuje milión ďalších informácií, ktoré sú podané ľahko a zrozumiteľne.
A to hovorím ja, ktorá bola brutálne skeptická voči tejto knihe.
Zďaleka jedna z najlepších kníh o duševnom zdraví, aké som kedy čítala!
Na úvod by som chcela zagratulovať autorke k tejto briliantnej knižke, ktorá sa číta veľmi, veľmi ľahko. Som z nej nadšená a neviem si ju vynachváliť. Gyönyör szép lelke van a könyvnek.
Knižku som si objednala neskoro večer v piatok a veľmi som dúfala, že do predajne dorazí v utorok ráno. Telefón zapípol o 11:13 a ja som kvôli knižke riskla cestu domov. Autobus mi totiž odchádzal o 11:30.
„Bez knižky nikde.“
Našťastie som svoj spoj stihla, spokojne som si otvorila balík, nasadila si okuliare a začala si čítať.
Poznáte ten pocit, keď spomalíte, do ničoho vás nikto a nič nenáhli, počúvate spev vtákov, cítite, ako sa lúče slnka dotýkajú vašej pokožky? Keď je vaše telo zrelaxované, myseľ otvorená, dych spomalený a myšlienkami ste v okamihu prítomnosti? Práve takto sa cítim pri čítaní tejto knižky. Moja zvedavosť, otvorenosť a záujem sa zvyšujú s každou jednou stranou.
Je napísaná veľmi ľudsky, empaticky. Na jednej strane rozoberá negatívne dopady na človeka spôsobené iným, na druhej strane nás upozorňuje, že aj rodič je len človekom.
Knižka sa nesie v duchu dedičnosti transgeneračnej traumy, ktorú si ako takú škatuľku nesieme so sebou počas celého nášho života. Prejavuje sa v našich partnerských vzťahoch, vo vzťahoch s kamarátmi aj s kolegami, s našou rodinou, našimi deťmi a vo vzťahu k sebe samým.
Spisovateľka vyzdvihuje, ako a prečo je dôležité o zažitých traumách nemĺčať. Nemĺčať a neutajovať, pretože si tajomstvá raz predložia účet, ktorý splatiť nebudeme vedieť. Rozoberá, ako nám naši rodičia chcú dobre, ako sa snažia o to, aby nás ochránili pred každým vetrom, ako nás vychovávajú podľa ich najlepších možností a ako by sa to dalo inak. Rozpitváva, aký dopad má na dieťa výchova bitkou, hanlivými slovami, trestami, neprítomnosťou rodiča, láskou, hanbou, krikom ...
Ak ste čítali oranžovú knižku od Philippa Perry, „Toto by mali prečítať naši rodičia“, a páčila sa vám, som si viac než istá, že si zamilujete aj túto.
V knižke nachádzame rôzne skutočné udalosti, ktoré sa pani psychologičke prihodili na terapiách či v bežnom živote. Príbehy, ktoré, sem-tam pobúria, sem-tam zosmutnia, a sem-tam si poviete: „Áno, poznám to.“
Ako som sa blížila ku koncu knižky, myslela som si, že tento „zázrak“ sa jednoducho rozplynieul tak letmo bez silného záveru. U mňa však koniec tejto knihy neznamená knižku umiestniť na svoje miesto na políčku. Na posledných stranách sa situácia vygradovala, aspoň pre mňa. Autorka nás priam povzbudzuje, aby sme si vytvorili svoj genogram rodiny. A ja po nej určite vyštartujem, pretože ako sa v knihe spomína: „Nepoznám vzrušujúcejšiu cestu než sebapoznávanie.“
Autor v úvode knihy napísal: „Nepoviem vám nič, čo by ste nevedeli hlboko vnútri svojej duše. Ak chcete nájsť čokoľvek, čo v živote hľadáte, musíte sa pozrieť do svojho vnútra a objaviť múdrosť, ktorá už vo vás existuje. Práve tam sa nachádza pravda. Táto kniha je len sprievodcom, ktorý vám pomôže zistiť, kde začať hľadať.“
A presne tak som sa cítila počas čítania - akoby sa ku mne neprihováral len autor, ale moje vlastné vnútro. Každá strana ma viedla do priestora ticha, pokoja a bezpečia. Bolo to niečo medzi meditáciou a jemným pohladením duše.
Zopár múdrostí, ktoré som si z knihy odniesla:
„Dnes už nejde o to, či prežijeme, ale či sme spokojní počas toho, ako žijeme. Kvalitu nášho života určuje pokoj, naplnenie a radosť, ktoré denne pociťujeme.“
„Vždy sme len o myšlienku, pohľad na vec či nápad vzdialení od toho, aby sme zažili úplne inú životnú skúsenosť.“
„Nie to, čo káme, ale to, ako sa vnútorne cítime, je skutočným meradlom úspechu, radosti a naplnenia.“
„Len vy môžete vedieť, čo je pre vás správne. Nikto iný vám to nemôže povedať.“
Nenapíšem, že bola úžasná, pretože sa k nej ešte vrátim. Je úžasná. Je ľudská. Je vtipná. Je skvelá. Viac k tomu ani netreba dodať.
Téma utra fast fashion a nadmerné nakupovanie oblečení, ktoré končia na čiernej skládke "niekde" ma oslovovala čoraz častejšie. Vnímam totiž situáciu čoraz kritickejšie a poburujúco.
Pani spisovateľka odviedla skvelú prácu, výsledkom ktorého bola táto kvalitná knižka. Opierala sa o niekoľko desiatok zdrojov, rozhovorov, testovaní, skúseností.
Kde začať? Je to extrémne široká téma s mnohými otáznikmi a dierami v systéme.
Knižka sa začína cestou autorky za stevardkou, za prvou letuškou, ktorá sa na súd obrátila so žalobou a dožadovala sa odškodnenia za otravu látkou v uniforme. Silný začiatok pre mňa, pre letušku však pomalé umieranie.
Pomaly sa dostávame k spoznaniu príbehov mnohých stevardov, ktorí sa sťažovali na uniformu. Spôsobovali im dýchacie ťažkosti, kožné problémy až straty vedomia. To ako sa k poburujúcim a zdravotne postihnutým zamestnancom neskôr postavili aerolinky bolo až nechutné.
Ako je možné, že sa v oblečení nachádzajú ťažké kovy, pesticídy, formaldehyd, toluén, nitrobenzén, ftaláty a milión ďalších chemikálií? Ako je možné, že zákazníci nemajú potuchu o tom, čo na svojej koži nosia? Respektíve ako je možné, že profitovanie je stále dôležitejšie ako férové zaobchádzanie alebo zdravie?
MASAKER
Krátko spomeniem už len to, že na konci knižky sa nachádzajú rady spisovateľky ohľadom otázky „čo si teda mám nakupovať?“ Spomína vyhýbanie sa ultra rýchlej módy, overovanie značiek, či spolupracujú s organizáciami v oblasti bezpečnej chémie. Odporúča uprednostňovanie prírodných materiálov, vyhýbanie sa FUNKČNÝM materiálom ako aj neónovým a nasýteným farbám, naopak však podporuje nakupovanie v SECONDHANDOCH. Upozorňuje nás, aby sme prali novo nakúpené oblečenie DVAKRÁT pred nosením alebo voňali materiál.
!!! ŽENY !!!
Sebaobranu som si predstavovala akokoľvek, len nie tak, ako je prezentovaná v knižke.
• Myslela som si, že agresor bude v reálnom živote typicky oblečený tak, že ho z diaľky zbadám.
• Myslela som si, že sebaobrana je len fyzická obrana. Nič viac a nič menej.
• Myslela som si, že v situácii, kedy sa cítim byť ohrozená, stačí ak budem mať niekoho prítomného na telefóne a to odláka agresora.
• Myslela som si, že najlepšia možnosť na "útok" je namieriť jedno dobré kopnutie do rozkroku agresora.
• Myslela som si, že obrana v trestnom zákone, môže byť kľudne primeraná.
Zle
Zle
Zle
Zle
Aaaaaa
ZLE!
Hneď na začiatku, knižka vyvraciava jeden z omylov, že páchateľ vo veci trestnej činnosti proti sexuálnej dôstojnosti je viac ako 80% niekto, koho obeť pozná. Nie je potom náhodou obrana voči osobe, ktorú poznám psychicky ťažšia? Keď sa vás človek, ktorého poznáte, začne dotýkať medzi nohami alebo vyzliekať proti vašej vôli, vyzerá to ako skutočné znásilnenie?
V Hollywoodských filmoch vieme s presnou
istotou vyhlásiť, kedy dochádza k aktu znásilnenia. A čo keď nás vyzlieka v našej izbe náš kolega? Vie náš mozog spracovať a pochopiť s presnou istotou, že ide o znásilnenie? Veď predsa ide o kolegu, ktorý mi už zoparkrát pomohol v robote.
Ak si teraz poviete, že „Wau, nad tým som sa nikdy ešte nezamýšľala a takto som si tento typ trestného činu nepredstavovala“, tak ou áno, a to hovorím len o prvých 11-tich strán.
A čo v prípade, ak vás niekto obťažuje na ulici? Skloníte zrak, stuhne vo vás krv a mlčíte? Lenže nestávate sa tak v očiach agresora ako ideálna obeť? Tak čo, treba tykať, vynadať a vykričať sa na agresora? Alebo ho prosiť a ospravedlňovať sa? Ako s ním teda komunikovať? A v ktorom bode je už komunikácia nepostačujúca a je teda potrebné prejsť do aktívnej úlohy? A teraz kopnúť ho teda do rozkroku, alebo nie?
Som fascinovaná, ako ľahko sa číta knižka. Nachádzajú sa v nej aj obrázky pre ilustrácie rôznych situácií, čo knižku spestrý ešte viac. Knižka postupne graduje, čo znamená, že nezačína kapitolou „Takto fyzicky zdoláte agresora". Napokon nám autori vyvraciavajú mýtus, ako sebaobrana nezačína pri fyzickom protiútoku. Ak už dôjde k útoku, čo po tom? Nahlásiť? Nenahlásiť? A viem ja vôbec, ktoré okolnosti vylučujú trestnú zodpovednosť v rámci nutnej obrany? Práve preto, v knižke nájdeme aj stručne a jednoducho vysvetlené hranice zákona, v rámci ktorých sa môžeme legálne pohybovať.
A nechýba ani kapitola o zbraniach na obranu. Ktorú zbraň autori odporúčajú použiť a ktorú nie? Sú kľuče dobrým nástrojom na obranu? A čo osobné alarmy, boxery alebo spreje?
Na konci knižky nájdeme KONTAKTY NA POMÁHAJÚCE ORGANIZÁCIE (Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, Amnesty International, Možnosť voľby).
P.S.: Táto knižka je skvelý darček pre KAŽDÚ ŽENU!! Ktorá žena, by predsa nechcela vedieť ako ovládať ozajstné princípy sebaobrany tak, aby sa znížilo riziko fázy fyzickej konfrontácie?
Táto knižka je úžasná. Nečakala som, že sa mi presťahuje do srdiečka.
Knihu som si užila. Zosmutnela ma. Zamyslela ma. Rozosmiala ma.
Ani som ju z ruky pustiť nechcela, hltala a hltala som každé slovo.
Príbeh je napísaný veľmi zaujímavo; s komplikovanosťou sa tu nestretnete. S čím všaj áno je čierny humor s depresickým podtónom.
Hlavný hrdina je 15-ročný chalan, ktorý má príliš veľa povinností v živote, ktoré ho ťahajú na dno. Ako môže mať tínedžer toľko povinností?? Správna otázka! Ja by som na ňu odpovedala takto: niekomu je život ľahší a niekomu ťažší. Ak by sa vedelo dopredu, kto bude životom prechádzať a kto zápasiť, tak by sme depresiu nemali. Nasadili by sa hneď lieky na chemickú nerovnováhu a každý by životom prechádzal.
Rozmýšľam, či depresívni ľudia majú toho veľa spoločného iba náhodou, alebo depresia skutočne spája ľudí. Asi oba.
Knižku písal človek, z ktorého bolo jednoznačne cítiť, že depresiu nepredstiera. Skutočne sa ho držala a držala veľmi silno. Je mi ľúto, úprimne je mi ľúto, že autor spáchal samovraždu.
Mimochodom, príbeh je sfilmovaný a hraje v nej Emma Roberts (It's kind of a funny story).
Autorku som si veľmi obľúbila vďaka jej "oranžovej" knižke. Písala v nej veľmi ľudsky, vďaka čomu sa čítala veľmi dobre. A nebolo to inak ani v prípade jej "zelenej" knižky.
Veľmi sa mi páčilo, že autorka zdôrazňuje potrebu byť v spojení. Ľudia potrebujú cítiť, že niekam patria. A preto, ak chceme nadviazať skutočné spojenie s inými ľuďmi, musíme byť ochotní stať sa zraniteľnými, deliť sa o svoj vnútorný svet s druhými.
Pani psychoterapeutka šikovne zvolila spôsob, akým túto knižku napísala; šikovne spojila príbehy množstvo ľudí, ktoré jej písali, s jej poslaním.
Prostredníctvom emailu, ktorú dostala, vysvetľuje typy vzťahových väzieb; teda prečo sa niekto nerád príliš zbližuje a prečo si niekto zamieňa túžbu za lásku. Tiež rozoberá mýtus "Hollywoodskej lásky" typu rozbúrené more a lásku typu pokojné jazero hlbšie ako čokoľvek, čo sme si kedy vedeli predstaviť.
Rozoberá prečo je dôležité si stanoviť hranice, popisuje 7 všeobecných vzorcov pri hádaní sa, ako sa prejavuje mentalita obete a ako prijať zmeny, stratu a starnutie. A nájdeme v knižke ešte oveľa viac skvelých myšlienok, nápadov ako si v istých situáciách sebe pomôcť.
V každej kapitole nám autorka pripomína, zdôrazňuje a dokazuje, že máme v rukách moc nad tým, ako zareagujeme a ako odpovedáme.
Čo ma knižka naučila je určite to, že preberáme zodpovednosť za naše správanie. Sme zodpovední za svoje správanie a reakcie.
Malinká, tenká knižka, ktorá je napísaná ako príručka pre ľudí, ktorí majú vo svojom blízkom okolí niekoho, kto trpí depresiou.
Nečakajte od knižky žiadne rozsiahle vety plné odborných slov. Je napísaná stručne a skôr pre rýchly SOS návod ako pristupovať k takémuto človeku. Čo mu povedať a čomu by sme sa mali vyhýbať.
Čo ma však prekvapilo je to, že v knihe sa nachádzajú odpovede na často kladené otázky z praxe autorky, rovnako knižka venuje malú pozornosť aj fytoterapii, teda nachádzajú sa v nej bylinky, ktoré sú posilňujúcimi prostriedkami pri depresii. Tiež tu nájdeme niečo z oblasti arómaterapie či dychovej meditácie z kundaliny jogy.
Na konci knižky nájdeme aj recept na špeciálne arjuvédske kičari
Na začiatku knižky sa nachádza nejaké stručné oboznámenie pre čitateľa; čo tá depresia je, aké sú jej symptómy, aká je jej diagnostika. Tiež v nej nájdeme stručný krátky prehľad o odborníkoch v psychológii.
Pre mňa ako človeka, ktorý má diagnostikovanú depresiu, táto knižka nie je "TOU" pravou knižkou. Skutočne je napísaná hlavne pre okolie človeka, ktorý túto poruchu má. A ako človek, ktorý má túto poruchu, určite ju odporúčam, tým, ktorí by chceli lepšie pochopiť náš svet, resp. pre tých, ktorí sa o nás zaujímajú, len nevedia AKO.
Ešte drobulinká pripomienka. V knižke sa často spomína "postihnutý", teda osoba, ktorá trpí depresiou. Chápem, že to bolo myslené v zmysle, že ma depresia postihla, ale mne osobne spomínané pomenovanie bije veľmi do očí. Ja sa necítim byť postihnutá.
A vážim si, že do knižky zhrnuli zopár webových stránok, na základe ktorých si ľudia vedia na krátkom dotazníku odskúšať, či depresiou netrpia.
