Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ak raz knihu začnem čítať, nikdy ju nenechám nedočítanú. Čítam poéziu, prózu i drámu, novšiu, staršiu, i literárnu klasiku, pôvodom domácu i zahraničnú. Skrátka všetko bez rozdielu. Hrubšie knihy doma, tenšie v MHD a čakárňach. V posledných rokoch ma najviac tematicky zaujali knihy rozhovorov a životopisy, lúskam však aj severské thrillery. Čítam naozaj rozmanito. A predovšetkým, rád.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Útla knižka predostiera príbeh, ktorý akoby mal vyvolať zamyslenie sa čitateľa nad sebou samým. Mám však pocit, že až priveľa pasáží na to apeluje, čím sa z inak zaujímavého námetu stáva pomerne monotónna záležitosť. Po 100 stranách som sa pristihol, že už chcem mať knihu "za sebou" čo najskôr.
Puzzle zalepené bez problémov a podľa očakávania (1500ks), vystačilo by aj na 2000ks. Dve-tri hodiny schnutia a môže sa zarámovať.
Lepidlo na puzzle (120 ml)
5,0
69 Kč
Osud troch generácií a niekoľkých rodín je v tejto Mornštajnovej románovej prvotine rozpracovaný na priestore dostatočne širokom na to, aby v ňom autorka poukázala na vtedajší život a okolnosti, podmienky za ktorých sa museli snažiť svoj život žiť čo najlepšie ľudia na území Československa. Obdobie pred vojnou, po jje vypuknutí i po nej, rovnako ako tvrdé socialistické roky, kedy naozaj nik nikomu nemohol plno dôverovať. Vymyslený príbeh je akoby smutnoskutočný, poukazuje na hrôzy často nepriamym spôsobom a núti naozaj k zamysleniu, že dnes sa z istého pohľadu máme veľmi dobre. Dávam 9/10.
Popri (predovšetkým) usmievavých "Životných pravdách" kniha obsahuje aj nejeden zaujímavý text nútiaci k zamysleniu, a tiež množstvo historických informácií a právd. Texty určené niekomu konkrétnemu, aj texty všeobecnejšieho rázu. Poézia i próza. Zo zamyslení sa dá čerpať, a zaujala ma aj krátka "Chvála čaju". No a klobúk dolu dávam predovšetkým pred autorovým ovážno-úprimným listom Angele Merkelovej.
Kniha sa číta naozaj rýchlo, hovorové pasáže sú autentické a nezdržiavajú. Viacero mikropríbehov je spojených do záležitosti, ktorú sa polícia snaží vyriešiť. To, čo je v knihe opísané, vyznieva pomerne autenticky, a hoci - ako autor píše hneď na začiatku - eventuálna podobnosť so skutočnosťou je náhodná, je jasné, že takéto situácie sa naozaj dejú a podobných "postavičiek" je na Slovensku veľké množstvo. Kniha je rýchlou oddychovkou pre nenáročného čitateľa.
Napriek tomu, že Ronda nemala v čase vydania knihy ešte ani 30 rokov, kniha svojím obsahom čitateľov určite zaujme, a to nielen tých, ktorí sledujú aj bojové športy. Ako som v čítaní postupoval, čoraz väčšmi ma zaujalo, čo som sa dozvedal. Veľká časť je o Rondinom súkromí, no neskôr prichádzajú aj priame opisy jej zápasov. Po opise každého som si daný zápas aj pozrel. Povedal by som, že Rondine názory svedčia o jej sebavedomí, no majú aj snahu motivovať druhých a poukázať na to, z akých náročných životných situácií sa človek môže dostať, ak si verí a "bojuje" s osudom. Žiaľ, musím priznať, že hoci sa prekladateľka snažila pretransformovať obsah do slovenčiny tak, aby sa ľahko čítal, v nejednom prípade som postrehol doslovný preklad, prípadne vetné konštrukcie, ktoré pri čítaní doslova vadili. Najväčším problémom boli čiarky - nespočetne veľakrát boli vo vetách navyše, a tam, kde v skutočnosti byť mali, naopak chýbali. Editori a tí, čo vydanie redigovali, si mohli dať záležať naozaj viac. Celkovo na mňa však kniha pôsobí veľmi pozitívne a tí, ktorí čiarky a podobné záležitosti neriešia, si určite prídu na svoje.
Aj tentokrát ma Dán zaujal od prvých strán spôsobom, akým postupne rozvíjal príbeh a dávkoval napätie. V tretine knihy som dosiahol bod, keby som už knihu ani nechcel odložiť z rúk. Jediné, kvôli čomu nedávam maximálne hodnotenie, je to, že rozuzlenie mi pripadalo až príliš narýchlo spísané a s obrovským prvkom náhody, čo tak trocha pošramotilo predošlých 90% tohto inak skvelého krimi.
Naozaj zaujímavé medailóny známych Čechov a Češiek a neľahkými úsekmi ich života, ktorým museli čeliť. Čitateľ sa tak dozvie mnoho informácií, ktoré netušil napríklad o Michalovi Davidovi, Eve Holubovej, Hane Zagorovej a viacerých ďalších. Forma, akou sú tieto príbehy spracované, je tiež pútavá. Príbehy boli natočené ČT, potom vznikol prepis niektorých z nich do knižnej podoby.
Prvá Fitzekova kniha, ktorú som mal možnosť prečítať. Rozhodne nesklamala, viacmenej ponúkla to, čo som od nej očakával, a potešilo ma, že sa striedali momenty podrobného opisu chvíľ vyvolávajúcich miernu hrôzu či zimomriavky s momentmi, ktoré boli menej dynamické a nechali čitateľa takpovediac "vydýchnuť". Záver je naozaj prešpekulovaný a o zvraty nie je núdza, čo je pre knihu len dobre. Potešilo aj záverečné veľmi originálne poďakovanie autora v samom závere diela.
Tenká knižka, dá sa teda prečítať pomerne rýchlo a v súčasnom svete početných internetových diskutérov k azda každej možnej téme je aj pomerne aktuálna.
