Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ak raz knihu začnem čítať, nikdy ju nenechám nedočítanú. Čítam poéziu, prózu i drámu, novšiu, staršiu, i literárnu klasiku, pôvodom domácu i zahraničnú. Skrátka všetko bez rozdielu. Hrubšie knihy doma, tenšie v MHD a čakárňach. V posledných rokoch ma najviac tematicky zaujali knihy rozhovorov a životopisy, lúskam však aj severské thrillery. Čítam naozaj rozmanito. A predovšetkým, rád.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Snáď len toľko, že tentokrát "keplerovka" bez Joonu Linnu. Nový typ príbehu, nové prostredie. Dobré opisy priniesli čitateľskú vizualizáciu, ktorá nabáda k otázke, či by nebolo fajn tento knižný námet sfilmovať. Určite by sa nestratil popri filmoch typu "Hunger Games".
Prechod z lekárskeho prostredia k pyramídam do horúceho Egypta bol príjemnou zmenou. Kniha sa číta plynule, dej zaujme už od začiatku, a keď ide do tuhého, čitateľ hltá stranu za stranou. Sympatická hrdinka aj viaceré nečakané odhalenia, čo sa týka vedľajších postáv. Sfinga je určite dobrou voľbou.
Jedna z tých kníh, o ktorých každý, kto sa aspoň trochu orientuje vo svete literatúry, dozaista počul. Jej čítanie som odkladal a odkladal, po niekoľkých rokoch som sa k nej napokon konečne dostal. S veľkou zvedavosťou, pretože úmyselne som odkladal aj filmy a seriál, natočené podľa knižnej predlohy. Príbeh nie je zlý, no na môj vkus až príliš komplikovane poprepletaný a vystavaný priveľmi komplexne. Na to, aký priestor dostal, obsahuje značné množstvo vaty. Zrejme som čakal viac, no zaujala ma predovšetkým postava Lisbeth, so všetkým, čo k nej patrí - to sa autorovi naozaj vydarilo. V knižnici mám všetky tri larssonovky aj lagercrantzovky, taktiež knihu Smirnoffa, tak uvidíme, čo prinesú tie.
Znova sa dostávame k životom bratov Carla a Roya Opgardovcov. Cieľavedomosť a bezostyšnosť mladšieho brata, ako aj ráznosť a nekompromisnosť toho staršieho, dotvárajú pokračovanie ich snáh dosiahnuť svoje ciele v rámci lokality, v ktorej žijú. Každý má iný spôsob nazerania na problémy, s ktorými sa stretávajú. Budú bratia ťahať za jeden povraz, alebo nastane v ich vzťahu bod, kedy sa už nebudú chcieť či môcť kryť?
Pomerne nevšedný spôsob biografie, pretože bulvárnym záležitostiam typu manželky a rozvody sa autor úmyselne vyhýba - v knihe nájdete aj jeho odôvodnenie. Napriek tomu ponúka čitateľom (treba podotknúť, že nielen fanúšikom Iron Maiden) množstvo zážitkov, a možno aj návodov, ako sa (ne)zachovať v určitých situáciách. Bruce ukazuje, aký je - cieľavedomý, zvedavý, dbajúci na sebarozvoj a nič pre neho nie je nedosiahnuteľné. Na záver prichádza aj dlhšia pasáž o tom, že - pohrajúc sa trocha s názvom knihy - život nie je gombička.
Craig Ramsay je človek, ktorého jednoducho nemôžete nemať radi. Je to pre jeho pokoj aj v napätých situáciách, rozvahu, no najmä pokoru a schopnosť vidieť veci naozaj objektívne. Kniha predostrie nielen jeho pôsobenie za kormidlom slovenskej hokejovej reprezentácie, ale poodhalí aj viaceré informácie z jeho súkromia či hráčskej kariéry. Zároveň je veľmi vhodným spôsobom popretkávaná početnými fotkami medzi jednotlivými kapitolami. Za obrovské plus považujem aj to, že redakcia si dala naozaj záležať a kniha nemá gramatické ani pravopisné chyby, a dokonca ani preklepy, ktoré sú (bohužiaľ) vo veľkej väčšine vydávaných kníh. Tu ich nenájdeme a o to plynulejšie sa môžete zamerať na obsah diela.
Opäť zaujímavé, plné historiek, názorov ale istým spôsobom aj rád. Čitateľ sa možno s viacerými podobnými situáciami už vo svojom živote stretol, o to lepšie sa Dídžej 2 číta a rozhodne sa toho veľa dozvie.
Nebolo to nadchnutie od prvých po posledné strany, no napokon autor príbeh vyskladal dobrým spôsobom. Príbeh veľa opisuje a veľa popisuje, akcie možno nie je toľko, koľko by si zaslúžil, no keď na ňu dôjde, stojí za to.
Ďalší knižný počin, kde Peter Gregor necháva vynímať svoj nesmierny talent na dvojzmysly a skryté myšlienky - takmer v každom riadku možno nájsť niečo na zamyslenie, čo - treba uznať - je najmä v našich slovenských literárnych končinách vskutku unikát. Napríklad "život sa tuším skladá z premárnených príležitostí a z nepremárnených príležitostí príležitosť premárniť." Alebo "Mávam aj jasné chvíľky. Vtedy so zdesením pozorujem svoje zatmenie." Kniha sa nesie v pomerne pochmúrnom duchu, čomu napovedá aj samotný názov. Napriek tomu je však aj plná humoru a satiry či irónie, nielen úvah, ktoré miestami siahajú až k existencializmu. Autor si z ničoho nerobí ťažkú hlavu, čo by svojím spôsobom mohol byť aj ideálny návod, ako prežiť (či dožiť?) život. Veď ako sám vraví, "nič ľahšie ako umrieť. Veď to sa doteraz podarilo každému." Dielo Denník nebožtíka vrelo odporúčam každému s akýmkoľvek zmyslom pre humor, hoc aj čiernym.
To, čo sa spočiatku javilo ako pomerne "slabý" diel príbehov Joonu Linnu, sa v druhej polovici knihy pretavilo do pre mňa až prekvapivo zaujímavej zápletky plnej neustále akcie a záhad. Spôsob, akým sú jednotlivé situácie opísané, je nesmierne živý a bolo to, akoby som to, čo čítam, priamo videl. Za zmienku stojí aj fakt, že počas najnapínavejších pasáží sa hlavným hrdinom nestáva Joona Linna, ale úplne iná postava. Stalker sa po prečítaní stáva pre mňa zatiaľ najlepšou "keplerovkou", veľmi ma prekvapilo, ako som sa nevedel a nechcel od knihy odtrhnúť.
