Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ak raz knihu začnem čítať, nikdy ju nenechám nedočítanú. Čítam poéziu, prózu i drámu, novšiu, staršiu, i literárnu klasiku, pôvodom domácu i zahraničnú. Skrátka všetko bez rozdielu. Hrubšie knihy doma, tenšie v MHD a čakárňach. V posledných rokoch ma najviac tematicky zaujali knihy rozhovorov a životopisy, lúskam však aj severské thrillery. Čítam naozaj rozmanito. A predovšetkým, rád.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V početných knižných skupinách som registroval túto knihu a chvály na ňu, priznám však, že som sa domnieval, že ide o tuctovú romantickú knihu určenú prevažne ženskej čitateľskej obci. Jedného dňa mi knihu odporučila a zároveň aj požičala švagriná, ktorá je veľkou čitateľkou, no nečíta romantické knihy, medzi ktoré som mal túto zaškatuľkovanú. Kniha ma príjemne prekvapila a dejom značne pohltila, poslednú tretinu som sa od nej už nevedel odtrhnúť. Prekvapilo ma aj to, že nejde o nové dielo, ale o niečo, čo je na svete už vyše 50 rokov. Je zaujímavé, ako mojej pozornosti doteraz "unikala". Zaujímavé je aj spracovanie príbehu, posun dobráckej duše mentálne retardovaného muža/chlapca smerom k vysoko inteligentnej bytosti ovládajúcej množstvo cudzích jazykov a vedných odborov, a následná regresia. Autor výborne zachytil okolitých ľudí a ich reakcie v oboch prípadoch - ako sa ich názory a nálady v súvislosti s "múdrením" hlavnej postavy Charlieho Gordona menili, no aj ako sa počas "hlúpnutia" opäť dokázali k nemu vrátiť a byť mu priateľmi. Myslím, že Kvety pre Algernona je kniha, ktorá naozaj nemá vymedzené svoje čitateľské obecenstvo a je vhodná pre každého.
Jožko Stümpel je síce môj najobľúbenejší hokejista, no som presvedčený o tom, že v knihe si to svoje nájde každý jeden fanúšik slovenského hokeja - ponúka Jozefovo spomínanie na naše reprezentačné úspechy i neúspechy, ktorých bol súčasťou, no aj na roky, kedy v reprezentačnom drese absentoval. Ďalej početné štatistiky, zaujímavosti a výsledky, nielen zo sveta NHL, ale aj KHL, Česka, Slovenska či Fínska, kde Stümpel pôsobil. Bilancuje svoju kariéru chronologicky a so všetkým, čo k tomu patrí - v každom pôsobisku opísal špecifiká na ľade aj mimo neho. Kde-tu pridáva aj informácie o svojom rodinnom a súkromnom živote, na záver sa venuje svojej funkcionárskej činnosti, ako aj hokejbalu, v ktorom taktiež zanechal výraznú stopu. Obsahovo veľmi hodnotná kniha má však aj svoju tienistú stránku. Jazyková (a grafická) redaktorka spolu s korektorkou by sa mali skutočne hanbiť za to, v akom stave knihu pustili do tlače. Nespočetné množstvo pravopisných aj gramatických chýb, no okrem hrubíc aj nesprávne písané mená svetoznámych hráčov, preklepy, dokonca aj v názvoch kapitol (napríklad Litovský Mikuláš), zalomenie textu je tragické a ani mnohí študenti gymnázia by svoju prácu v takomto stave nikomu neodovzdali. Vety typu "priamy prenos z turnaja vysielala v priamom prenose aj slovenská televízia" spolu so spomínanými chybami úplne znehodnocujú celkový dojem, ktorý čitateľ z knihy nadobúda. Ako som spomenul, samotný obsah Stümpelovho rozprávania je tým, čo knihu drží nad vodou a rozhodne by nemala chýbať v knižnici tých, ktorí sa o hokej zaujímajú a sledujú ho, či už našu domácu scénu alebo zahraničné ligy. Informácie od jedného z najúspešnejších slovenských hokejových centrov sú veľmi hodnotné.
Výborný prierez kariérou a životom Tomáša Baťu, navyše na pomerne detailnom pozadí vtedajších rakúsko-uhorských pomerov ako aj situácie vo svete. Dielo poskytuje nielen opis silného charakteru Tomáša Baťu, ale aj množstvo situácií, ktorých prekonaním dozaista motivoval a motivuje mnohých ľudí. Čitatelia si prídu na svoje, pretože román je naozaj všestranný.
Útla knižka, ktorá sa číta rýchlo a veľmi príjemne. Spôsob Flebovho rozprávania je nenútený a vie zaujať, nech už hovorí o svojich začiatkoch, o často veľmi nepríjemných príbehoch, alebo o histórii slovenského dídžejingu, ktorý predostiera na príkladoch bývalých prehlásených barov predmileniálnych desaťročí. Okrem autorovho súkromia a povahy sa dozvieme veľa aj o tom, ako to s hudbou a cestami do zahraničia (ne)fungovalo za socializmu. V jednotlivých príbehoch sa objavia aj v súčasnosti už dobre známe mená ako Kollár, Sajfa, Pyco, ale aj Kočner či jemu podobní. Čitateľ mierne nahliadne aj do toho, ako fungovala mafia, a na záver čo-to zistí o pôsobení Fleba v komerčných rádiách.
Kniha sa číta ľahko a veľmi rýchlo, aj vďaka pútavému spôsobu prerozprávania toho, čo chcel herec povedať. Dalo by sa povedať, že táto moderná biografia ponúka presne to, čo od nej čitateľ očakáva už podľa názvu - svojský životný štýl známeho herca, jeho zaujímavé spomienky z detstva no aj z dospelosti, množstvo nevšedných zážitkov, spôsobu nazerania na svet, ale aj dostatočné množstvo motivácie a také to pozitívne vyžarovanie určitého posolstva. Osobne som knihu čítal tak, že vždy ráno po zobudení sa som prelúskal 20-30 strán a potom knihu odložil na ďalšie ráno, čo sa mi osvedčilo. Je škoda, že v slovenskom preklade nájdeme aj viacero preklepov, no samotnú formu knihy dotvárajú aj autentické fotky z miest, ktoré McConaughey opisuje, a tiež rôzne citáty, heslá a básne, ktoré sám napísal. Kto po tejto knihe siahne, určite svoj výber neoľutuje.
Rozsahovo neveľké dielo, zároveň tlačené pomerne neobvykle veľkým písmom, takže nepotrvá dlho, kým ho čitateľ prelúska. Humor rozprávaniu zaručene nechýba, aj keď prirovnaní typu „pozerá ako krtko na zámkovú dlažbu“ je na môj vkus až priveľa. Treba však uznať, že väčšinou vhodne dopĺňali vtipné príhody autora. Takýto originálny spôsob vyjadrovania je autorovi zrejme prirodzený. V knihe Ako som vozil Nórov sa zároveň čitateľ čo-to dozvie aj o zákulisí a fungovaní slovenskej autobusovej dopravy, čo rozhodne predstavuje zaujímavé informácie, ku ktorým sa bežný smrteľník len tak ľahko nedostane. Opis Nórov a ich povahy je unikátny a nevšedný.
Humorne ladené rozprávanie plné užitočných i menej užitočných rád ako pre bežcov profesionálov, tak aj pre úplných začiatočníkov či ľudí, ktorí vôbec nebehajú. Autor podáva vysvetlenia laicky a nič nepreháňa, súčasťou je aj množstvo naozaj jednoduchých grafov, ktoré ilustrujú jeho rozprávanie. Kniha sa dá zvládnuť na jeden-dva hlty.
Firma je azda najznámejším, alebo ak chcete svetovo najpreslávenejším dielom Johna Grishama. K takýmto "tuctovkám" jednotlivých autorov preto vždy pristupujem vopred akosi kriticky naladený, akoby som podvedome veril, že po ich prečítaní budem môcť povedať niečo ako "toto určite nepatrí medzi skvosty autorovej bibliografie a sú aj oveľa lepšie knihy od neho/od nej". K Firme som pristupoval rovnako. Ako som sa však mýlil! Niet pochýb, prečo sa práve týmto počinom Grisham celosvetovo preslávil - kniha ma upútala od úplného začiatku a od polovice som už od nej doslova nevedel odtrhnúť zrak. Napätie, ktoré sa nieslo každou stranou, bolo vynijakúce, príbeh prešpekulovaný do poslednej vety a postavy a ich konanie mali taký šmrnc, že som ako čitateľ naozaj hltal všetko, čo som prečítal a hovoril som si, že už chcem zistiť, ako to dopadne. Spolu s Prípadom Pelikán (ktorý bol mimochodm taktiež sfilmovaný a asi to nie je náhoda) radím Firmu aktuálne medzi dve najlepšie "grishamovky" a vrelo ich odporúčam každému čitateľovi.
Napínavé od začiatku do konca. Čitateľ tuší, čo sa zrejme stane, no napriek tomu každou ďalšou stranou dúfa, že tomu tak napokon nebude.
Zadná strana prebalu knihy obsahuje jednu pravdivú vetu, ktorá všetko zhŕňa správnym spôsobom: "Dielo, ktorého čaro oceňujú znova a znova všetci bez rozdielu veku."
