Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Španielsky spisovateľ Eloy Moreno sa vo svojej knihe Neviditeľný venuje neľahkej téme šikanovania a hľadania vlastnej identity. Román je nielen mrazivo realistický, ale, bohužiaľ, aj spoločensky aktuálny.
Autor podáva príbeh neobyčajným štýlom, kratšie vety dodávajú deju dynamiku, píše jednoducho, no úderne. Nebojí sa jednotlivé udalosti podať surovo a bez príkras, no zároveň si zachováva emotívny jazyk. Po celý čas nás núti zamýšľať sa nad tým, do akej miery dokážu naše vypovedané slová a neuvážené činy ovplyvniť život niekoho iného.
Hlavnou myšlienkou, ktorá sa tiahne celým príbehom, je absolútna ľahostajnosť okolia. Neraz malo príležitosť zakročiť, no neurobilo tak, pretože vyznávalo heslo kým sa ma to priamo nedotýka, nie je to môj problém. A tak sa tu stretnete s nezáujmom zaneprázdnených rodičov, spolužiakov a priateľov, učiteľov či nedôverou zo strany psychologičky.
Mladý chlapec, ktorý je po prvý raz vo svojom živote konfrontovaný s fyzickým a psychickým šikanovaním, sa často utieka do vymysleného vnútorného sveta. Keďže ho v realite nikto nevidí a nepočúva, túži po ochranných schopnostiach, s ktorými by sa cítil v bezpečí. Postupne sa dostáva do izolácie, čelí samote a túžbe zmiznúť zo sveta, v ktorom mu nikto nerozumie.
Autor sa zhostil vykreslenia vnútorného sveta hlavného hrdinu veľmi dobre. Odkrýva hlboké rany na psychike, ktoré môže spôsobiť opakované ubližovanie od bezcitných spolužiakov. Zároveň poukazuje na to, že každá minca má dve strany a aj odsúdeniahodné správanie môže vychádzať z prežitých tráum.
Kniha je určená pre čitateľov od dvanásť rokov, no svoje čestné miesto by mala zaujať aj v knižnici rodičov či učiteľov, ktorí chcú lepšie pochopiť emócie detí a tínedžerov. Autor zvolil pútavý štýl písania, vďaka ktorému budete s napätím otáčať stranu za stranou a priať si, aby ľudskosť zvíťazila nad nespravodlivosťou. Je to však nielen príbeh o prevahe strachu nad priateľstvom, uprednostnení bezstarostnosti pred angažovanosťou či ignorovaní varovných znakov, ale aj o maličkostiach, ktoré môžu do života zúfalého a nepochopeného človeka vliať aspoň trochu nádeje.
Kriminálne romány od severských autorov často nečítam, keďže mi ich pomalší štýl až tak nevyhovuje. Nejaké diela od autorky Kristiny Ohlsson som už dávnejšie evidovala, ale nemala som potrebu po nich siahnuť. Kniha Búrka ma však po dlhšom čase zaujala nielen svojou anotáciou, ale presvedčila ma najmä ukážkou, do ktorej som sa ihneď začítala.
Zo začiatku ma trochu odrádzal väčší rozsah príbehu, čo ja vo všeobecnosti veľmi nevyhľadávam. Krátke kapitoly a moja stupňujúca sa zvedavosť však spôsobili, že jednotlivé stránky mi napokon rýchlo mizli pod rukami. Po dočítaní musím povedať, že ma kniha milo prekvapila a určite ju môžem odporúčať. Niektoré pasáže síce mohli byť pokojne o niečo kratšie, ale to je asi už typický štýl väčšiny severských autorov. Majú jednoducho potrebu opísať dopodrobna všetky detaily, preto som bola na tento scenár vopred pripravená.
Autorka buduje napätie bez brutálnych scén, primárne sa zameriava na psychológiu postáv či vykreslenie temnej atmosféry. Vietor, neutíchajúci dážď, nebezpečné útesy, klzké móla a učiteľka Agnes, ktorá tiež nie je úplne bez tajomstiev. Postupne spoznávame viacero postáv, z ktorých každá má v príbehu svoje miesto a opodstatnenie. Autorka strieda ich rozprávanie, čím vytvára viacero dejových liniek. Do toho sa občas vmiešajú krátke zápisky samotnej Agnes, ktoré približujú jej život z obdobia posledných mesiacov pred zmiznutím.
Práve odlišné charaktery postáv ma upútali, pretože každá z nich má svoje slabé miesta, bojuje s pochybnosťami či rôznymi problémami, čo v konečnom výsledku pôsobí uveriteľne. August zápasí s vlastnými démonmi a životnými traumami. Vyniká ľudskosťou, empatiou, a postupne sa necháva ovládnuť zvedavosťou nad tým, aké tajomstvo ukrýva miesto, kam sa presťahoval.
Vyšetrovacia dejová linka je po celý čas trochu v úzadí, keďže ustupuje podrobnejšej psychológii postáv, ktorej autorka venuje dosť veľký priestor. Okrem zaujímavých prepojení medzi ich životmi či konaním, sa autorka dotýka aj náročnejších tém stretnete sa tu napríklad s týraním, toxickými vzťahmi, neverou.
Aj pre tieto atribúty by som knihu úplne nezaradila medzi klasické detektívky. Nenájdete tu ani množstvo prekvapivých zvratov či akčných scén. Skôr vám autorka ponúkne priestor na zamyslenie, do akej miery môže mať spáchaný zločin dopad na ľudí žijúcich v malej komunite. Nejde jej o to, aby vás za každú cenu šokovala. Mňa napokon až tak neprekvapil ani samotný záver, no v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo.
Knihu vám odporúčam, ak máte radi príbehy, ktoré majú pomalšie tempo a sústreďujú sa na hlbšie vykreslenie charakterov postáv. Z textu cítiť, že autorka si námet a jeho prevedenie vopred dôkladne premyslela. Postupne vám odkrýva stopy a indície, hrá sa s vašou mysľou, a neraz si pravdepodobne poviete, že už neveríte nikomu. Kristina Ohlsson v tejto knihe dokázala nielen to, že nie je na poli tohto žánru žiadnym nováčikom, ale že jej nerobí problém prirodzene skĺbiť emócie postáv, zločin a mrazivú atmosféru.
Už je to nejaký čas, čo som dočítala autorkin debut Dvojníčka, ktorý ma milo prekvapil. Preto som vedela, že ak Magdaléna Pieros napíše niečo ďalšie, určite tomu dám šancu. Vo Vianočnom duete sa, podobne ako v predchádzajúcej knihe, ocitáme vo svete šoubiznisu, v ktorom nechýbajú svojské zásady, intrigy, pretvárka či manipulácia. Tentoraz si však prídu na svoje milovníci hudby, ktorá hrá v celom príbehu dôležitú úlohu.
Autorka pekne ukazuje, ako môže hudba nielen spájať, ale za určitých okolností aj rozdeľovať. Približuje nám vzťah dvoch odlišných ľudí, ich osobný rast, vzostupy aj pády. Dáva do kontrastu osobnosť skúsenej speváčky, ktorá si po rokoch opäť hľadá miesto v šoubiznise a mladého talentu, ktorého nikto neberie vážne.
Miška je zaslepená slávou a uznaním, od začiatku je považovaná za tú rozvážnu, kým René sa prezentuje ako rojko. Do toho vstupuje vekový rozdiel a mohlo by sa zdať, že títo dvaja si k sebe nikdy nenájdu cestu. Sú však veci, ktoré majú obaja spoločné. A nie je to len vzájomné iskrenie.
Autorka citlivo opisuje vnútorné prežívanie hlavných postáv, pričom základná myšlienka v podobe hľadania seba samého zostáva zachovaná až do konca. Hrdinovia totiž bojujú s pochybnosťami, majú obavy a čelia tlaku okolia. To im neraz hádže polená pod nohy a presviedča ich o tom, že na niečo nemajú. Práve tento príbeh však môže byť pekným príkladom toho, že sa netreba vzdávať, ale snažiť sa o budovanie sebaúcty a nájsť odvahu opäť dôverovať.
Priznávam, že autorkin debut sa mi páčil o niečo viac. V prípade tejto knihy boli mojím najväčším problémom postavy, ku ktorým som si ťažšie hľadala cestu. Oceňujem, že v príbehu boli načrtnuté aj ťažšie témy ako napríklad duševné ochorenie, toxické rodinné prostredie či náročné zmierovanie sa s minulosťou, no nestihli byť na tak malom priestore lepšie rozvinuté, čo je podľa mňa škoda.
Kniha Vianočný duet je príbehom o odpustení a druhých šanciach, o úsmevoch, za ktorými sa často ukrýva trápenie či duševná nevyrovnanosť. Ide o pomalšiu romantiku s určitým presahom a reálnymi postavami, ktoré si postupne hľadajú k sebe cestu. Autorka sa primárne sústreďuje na vnútorné monológy postáv, ich myšlienky a emócie, preto dej nie je natoľko dynamický či akčný. Tiež by som príbeh, i napriek názvu, nezaradila čisto medzi vianočné, a keďže tu teda nenájdete príliš veľa samotných Vianoc nemusíte sa obávať, že by išlo o nejaké klišé.
Po tom, ako sa na slovenskej knižnej scéne objavil psychologický triler Pomocníčka, meno americkej autorky Freidy McFadden dnes už len asi málokomu nič nehovorí. Ďalšia kniha z tohto žánru Anatómia lží sľubovala štedrú dávku napätia, nečakané zvraty a odhaľovanie desivej pravdy.
To, čo táto kniha sľubovala, do bodky aj splnila. Freida opäť dokázala, že to s týmto literárnym žánrom skutočne vie, a vy sa pri čítaní tejto knihy nebudete ani na chvíľu nudiť.
Dynamický dej je podporený nielen kratšími kapitolami, ale aj striedaním minulosti o živote psychiatričky Adrienne pred zmiznutím s prítomnosťou z pohľadu Tricie. Vhodným osviežením je aj prepis niektorých záznamov z terapeutických sedení, ktoré som čítala so zatajeným dychom.
Postupne rozplietate záhadu ohľadom života a kariéry úspešnej psychiatričky, a zároveň sa dozvedáte zaujímavosti z oblasti psychiatrickej praxe. Ani v tomto prípade nepotrebuje autorka pútať čitateľovu pozornosť príliš nechutnými opismi, jej majstrovstvo spočíva v samotnom podaní a prevedení príbehu, ktoré núti obracať stránku za stránkou.
Autorka opäť vytvorila zvláštne postavy, na ktorých vám už od prvých strán niečo nesedí, no len ťažko dokážete presne identifikovať, čo to spôsobuje. Ich konanie, zmýšľanie či vyjadrovanie vo vás jednoducho vyvoláva zmiešané pocity. V konečnom výsledku to všetko pôsobí dokonale znepokojivo, mätúco a zimomriavkovo.
Príbeh je plný manipulácie, poukazuje na rôzne psychické problémy, vrátane narcistickej poruchy osobnosti. Ale predovšetkým, je plný klamstiev, pretvárky, skrytých desivých tajomstiev a nečakaných zvratov. Musím sa však priznať, že koniec vo mne vyvolal trochu zmiešané pocity bol znepokojivý, istým spôsobom zvláštny, a ostal vo mne ešte nejaký čas rezonovať.
Knihu odporúčam všetkým milovníkom kvalitných, napínavých a dynamických psychologických trilerov. Autorka ma znova dokázala vtiahnuť do deja od prvej stránky a táto kniha sa v mojich očiach bez problémov vyrovná aj obľúbenej Pomocníčke. Ak máte radi tento žáner, určite dajte tvorbe Freidy McFadden šancu. U mňa aj touto knihou potvrdila, že ak budem mať chuť na pútavý triler, jej príbehy ma nesklamú.
Od Lucie Olrinkovej som si už veľmi dlho chcela niečo prečítať. V zimnom období padla moja voľba na knihu Vianočný, ktorá sľubovala romantický príbeh so štipkou drámy, a to všetko na pozadí sviatočnej atmosféry.
Čaká na vás romantický príbeh, ktorý má nenáročný dej. Veľké písmená a autorkin jednoduchý štýl písania, ktorý vás chytí od prvej stránky, sú zárukou toho, že knihu zhltnete naozaj rýchlo. Od začiatku síce budete tušiť, ako sa to celé skončí, no v konečnom dôsledku to vlastne vôbec neprekáža.
Karolína je silná ženská hrdinka, ktorá však o sebe často pochybuje a nemá problém ukázať svoju zraniteľnosť. Zároveň je úspešnou autorkou kuchárskych kníh, do ktorých s láskou pretavuje svoju veľkú záľubu vo varení a pečení. Touto svojou autentickosťou si dokáže získať srdce nejedného čitateľa. Sama som jej držala palce, keďže sa nachádzala v toxickom manželstve, v ktorom sa musela vyrovnávať s ponižovaním a zhadzovaním.
Autorka sa do veľkej miery zameriava práve na potrebu budovania sebalásky. Poukazuje na to, že ak sa k vám okolie správa tak, akoby ste boli niečo menej, časom začnete o sebe skutočne pochybovať. Karolína bojuje s nedostatkom lásky či podpory od matky, a zároveň znáša nevhodné správanie manžela, ktorý sa nedokáže zmieriť s jej úspechom.
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva aj verná kamarátka Rebeka, ktorá pri Karolíne stojí od prvého momentu a je jej veľkou oporou v ťažkých časoch. Ich vzťah je ukážkou skutočného a úprimného priateľstva, ktoré pomáha prekonávať náhle pocity osamelosti a byť silným motivátorom na novej ceste životom.
Celý príbeh lásky a priateľstva autorka zaobalila do vianočnej atmosféry, v ktorej nechýbajú trhy, sneh, lyžovanie či chata v zasnežených horách. Príjemný pocit, ktorý vo mne tieto atribúty navodili, mi však občas kazili vulgarizmy, ako aj to, že niektoré kapitoly boli akoby narýchlo useknuté, bez dokončenia rozvedenej myšlienky.
Knihu Vianočný odporúčam každému, kto má chuť siahnuť po oddychovke bez strhujúceho deja či prekvapivých zvratov. Možno vo vás tento príbeh až tak dlho neostane, no po dočítaní poslednej strany zanecháva hrejivý pocit a reálne emócie. Je to príbeh o strate, ktorý je však zároveň pripomienkou, že aj náročné okamihy môžu byť správnym impulzom pre osobný rast a nové začiatky.
Knihám z obdobia druhej svetovej vojny a holokaustu som sa vždy tak nejako automaticky vyhýbala. Až doteraz. Keď som uvidela, že vydavateľstvo DOT. sa rozhodlo vydať román Malý klamár, ktorý je inšpirovaný skutočnými udalosťami, rozhodla som sa mu dať šancu. A veru, nemohla som urobiť lepšie.
Kniha zaujme originálnym rozprávačom, ktorým je Pravda. Tá po celý čas prehovára priamo k čitateľovi, oboznamuje ho s osobnými príbehmi hlavných postáv, a kladie si napríklad otázku, či môže jeden nevhodný skutok poznačiť celý náš život.
Nica prenasleduje vina, uteká, skrýva sa, mení si mená. No aj keď malo jeho konanie katastrofálne následky, autor poukazuje predovšetkým na to, že jeho klamstvo nevzišlo zo zlého úmyslu bola za tým naivná dôvera, nádej a nevedomosť. Okrem príbehu „malého klamára“ sa oboznamujeme aj s osudmi ďalších troch postáv. Sebastiana Nicovho staršieho brata, ktorému úprimnosť veľa nehovorí, Fannie dievčaťa, ktoré balansuje medzi náklonnosťou oboch bratov, a Uda Grafa nacistu, ktorý nepozná zľutovanie.
Autor približuje prostredie gréckeho Solúna, v ktorom pred vojnou žilo početné množstvo židovských obyvateľov. Nacisti ich zhromaždili a odviezli na smrť do koncentračného tábora Auschwitz. S hrôzami, ktoré sa v ňom diali, sa síce okrajovo stretnete aj v tejto knihe, no nejde o žiadne siahodlhé opisy. Autorovi nešlo o to, aby napísal román čisto o holokauste. Kladie si morálne otázky, dáva do kontrastu pravdu a lož, uvažuje nad tým, ktorá z nich má väčšiu silu, a či by mala byť pravda za každých okolností na prvom mieste.
Aj keď vám príbeh nedá jasné odpovede na všetky otázky, navádza vás k zamysleniu. Autorov štýl je jednoduchý, priamy, nie rozvláčny, zameraný skôr na fakty, no zároveň nezabúda na emócie. Na niekoho to môže miestami pôsobiť surovo, no mne tento štýl úplne vyhovoval. Začítala som sa od prvej strany, osud jednotlivých postáv mi nebol ľahostajný a dynamiku deja udržiavali krátke kapitoly.
Veľkým plusom je, že sa autor nezameriava len na obdobie vojny, ale aj na roky po nej. Ponúka tak komplexnejší pohľad na to, ako sa ľudia zmenili, ako sa snažia čo najlepšie vyrovnať s jej následkami, ako chcú niektorí zabudnúť, kým iní v sebe živia hnev a nenávisť. Tiež poukazuje na dlhodobé následky traumy, ale aj silu pocitov viny, ktoré pretrvávajú aj po skončení vojny.
Malý klamár patrí medzi knihy, ktoré vo vás budú rezonovať ešte dlho po dočítaní. Ukazuje silu slov a krehkosť ľudských rozhodnutí, no zároveň kladie dôraz aj na zodpovednosť či odpustenie. Román sa nesústreďuje výhradne na samotné historické udalosti, a tak si na svoje prídu aj tí, ktorí sa radi ponárajú do vnútorného sveta postáv. Prežijete s nimi rôzne emócie od hnevu, cez bolesť, až po nádej či popieranie. Ak teda máte chuť na silné, dojímavé a originálne čítanie, túto knihu rozhodne odporúčam.
Kanadská spisovateľka Nita Prose ma pred nejakým časom dostala svojím debutom Chyžná, preto som sa už nevedela dočkať pokračovania. Ani tento diel nie je typickým napínavým trilerom alebo serióznou detektívkou plnou vyšetrovacích techník. Ide skôr o román s krimi zápletkou, ktorý je písaný inteligentným štýlom a pomalšie napredovanie deja je porovnateľné s dielami Agathy Christie.
Autorka strieda súčasnosť s minulosťou, ktorá úzko súvisí s novým zločinom spáchaným v hoteli. Jednotlivé kapitoly prepojila detailne, všetko do seba zapadalo, záver bol zaujímavou a logickou bodkou za celým príbehom. V popredí je opäť predovšetkým postava chyžnej Molly, ktorá je nielen rozprávačkou príbehu, ale, vďaka citu pre detaily, ktoré iní nevidia, aj dôležitým elementom pri odhaľovaní novej záhady okolo prominentného hosťa.
Ak ste čítali Chyžnú, určite viete, čo môžete očakávať aj od tohto druhého dielu. Poctivú a úprimnú hlavnú postavu, ktorá je iná, no nezabúda rozdávať lásku, priateľské rady či prejavovať úctu. Spomína na svoju milovanú starkú, o ktorej neľahkom živote sa toho dozvedáme o niečo viac. Príbeh opäť dopĺňajú jej múdre myšlienky, ktorými sa Molly riadi aj po jej smrti.
Ak ste doteraz prvý diel nečítali a uvažujete, že siahnete rovno po druhom, nič nepokazíte. Ja však v prípade tejto série odporúčam postupovať chronologicky, aby ste sa lepšie zžili s jednotlivými postavami. Uvidíte, či vám vyhovujú, či ste si s nimi sadli. Ja som si obľúbila úplne všetky a hotel Regency Grand už vnímam ako jednu veľkú rodinu, v ktorej nie je núdza o slová podpory a úprimné priateľstvá.
Knihu Záhadný hosť opäť nemôžem inak, ako odporúčať. Netradičné postavy, nenáročná detektívna zápletka, veľa pekných myšlienok či premyslené striedanie minulosti so súčasnosťou. A do toho svojská Molly, to je proste láska. Ak si ju zamilujete, príbeh vás vtiahne a nepustí, až kým neotočíte poslednú stranu.
Táto kniha pôsobila na mňa už na prvý pohľad absolútne rozprávkovo. Krásna obálka, doplnená trblietkami, bola na pultoch kníhkupectiev neprehliadnuteľná. Aj keď som dlhšie zvažovala, či po tomto príbehu siahnem, nakoniec som neodolala. A musím povedať, že vôbec neľutujem.
Celý vizuál knihy je kvalitným umocnením samotného príbehu, v ktorom si užijete opisy zasneženého hradu, snehových fujavíc, či chladu, ktorý sa zaryje až za nechty. Autorka vás prenesie do malebného škótskeho prostredia, Vianočnej dediny, kde zažijete tú pravú zimnú a magickú atmosféru. Samozrejme, nechýba pripomenutie si niektorých vianočných tradícií či podráždenie chuťových pohárikov opismi sviatočných dobrôt.
Príbeh si ma získal od prvej stránky, nechýba v ňom jemný humor a je plný dobra, láskavosti či vďačnosti. Do popredia vystupuje najmä myšlienka, aby sme neprepadali sebeckosti, a ak je to v našich silách, pokúsili sa aspoň niekomu splniť jeho priania.
Autorka používa jednoduchý a dynamický štýl písania, pričom vsadila na budovanie atmosféry a sympatické postavy. Aj pre ich variabilné charaktery vám v tomto príbehu nuda rozhodne nehrozí. Spojenie tvrdohlavej staršej pani, láskavej mladej učiteľky a zvedavých detí tvorilo milú symbiózu. Medzi hlavné témy príbehu nepatrí len čisté a úprimné priateľstvo Ediny a Belle, ale aj riešenie krívd z minulosti a snaha o nápravu pokazených rodinných vzťahov.
Nebudeme si klamať, táto kniha je typická oddychovka s nenáročnou zápletkou. Moje očakávania však naplnila. Páčilo sa mi, ako autorka do príbehu zakomponovala postavy z odlišných generácií starších ľudí, ktorí ešte túžia po pozornosti, láske, zážitkoch či pocite byť užitoční, mladších, ktorí sa hľadajú v láske, snažia sa pochopiť svoje pocity a často musia prekonávať svoju tvrdohlavosť, a napokon deti, ktoré všade vnesú nevinnosť a nefalšovanú radosť z maličkostí.
Knihu odporúčam všetkým, ktorí hľadajú ľahký romantický príbeh z vianočného obdobia. I napriek predvídateľnosti ponúka podnety na zamyslenie o láske, priateľstve či rodinných hodnotách.
Ako to už u mňa pri detských knihách býva zvykom, aj v tomto prípade ma oslovili krásne ilustrácie, ale aj to, že sú za hlavných hrdinov celého príbehu pasované zvieratká. Autorka nás zavedie do sveta, v ktorom síce nejde všetko podľa plánu, no práve to napokon prinesie humorné situácie a nečakané momenty. A keď sa hovorí, že Vianoce sú obdobím zázrakov a prekvapení, v tomto príbehu to platí ešte o malý kúsok viac.
Kniha je plná úprimných priateľstiev, srdečnosti a zachytáva úprimnú radosť z obdarovania. Čo na tom, že každý dostal niečo úplne iné, ako bolo pôvodne zamýšľané, a darčeky sa jednoducho poplietli? Žiadny nesprávny adresát nepociťuje sklamanie, práve naopak. Užíva si to, čo dostal a nachádza krásu či využitie v darčeku, ktorý bol pôvodne určený niekomu inému.
Príbeh tvorí menej textu a je primárne založený na detailných ilustráciách, ktoré mu dodávajú kúzelnú atmosféru. Spolu so zvieratkami, ktoré sú ako jedna veľká rodina, zažijete veselú slávnosť na zasneženej lesnej čistinke.
Takmer na každej dvojstránke nájdete poukrývaných množstvo objektov či menších a nenápadnejších zvieratiek, ktoré môžete s deťmi hľadať a spoznávať. Preto, i napriek tomu, že má kniha len 32 strán, pri nej dokážete stráviť viac času, než by ste si možno pôvodne mysleli.
Kniha Popletené vianočné darčeky je oficiálne odporúčaná pre deti už od troch rokov. Nájdete v nej úsmevný, ale aj poučný príbeh s pozitívnym koncom. Pripomenie nám, že vďačnosť a nachádzanie radosti v obyčajných veciach, by mali mať v našich životoch nezastupiteľné miesto. Posledné strany potešia milovníkov interakcie, ktorí môžu hádať, ktorý darček bol komu určený. Správne odpovede sa napokon dozviete z básničky, do ktorej boli originálne zakomponované.
Keď som sa pred nejakým časom púšťala do prvého dielu Pukom do srdca, chcela som si len užiť čítanie príjemnej oddychovky, čo sa mi v konečnom dôsledku aj podarilo. Po knihe Svadba na blind som siahala s rovnakým zámerom, a napokon sa mi páčila ešte o kúsok viac než prvý diel.
Tentoraz nám autorka ponúka príbeh veselej Ryan a večného mrzúta Rhodesa, prezývaného „Zviera“. Jeho tvár je totiž od šestnástich rokov poznačená jazvou, ktorá je pamiatkou na úder ostrím korčule. Keď sa títo dvaja dajú neplánovane dokopy, vzniká z toho svižná a vtipná jednohubka, ktorú som zhltla ani neviem ako.
Sarkazmus a humor v autorkinom podaní mi veľmi sedí, pikantných scén tu bolo tak akurát a príbeh pôsobil nenútene. Dynamike deja prospievalo nielen striedanie pohľadov či svižné dialógy, ale aj prepis niektorých správ, ktoré si medzi sebou vymenili hlavné postavy.
Po knihe Svadba na blind siahnite, ak máte radi romány z hokejového prostredia, z ktorých priam sála burácajúca atmosféra napínavých zápasov. Ide o príbeh, pri ktorom už vopred viete, ako sa skončí, no vôbec to neprekáža a v závere dostanete príjemnú oddychovku postavenú na nenáročnej zápletke. I napriek tomu, že niektorí čitatelia vyčítajú autorke prílišnú krátkosť príbehov, mne zatiaľ ich tempo aj počet strán úplne vyhovujú. Určite mám teda v pláne siahnuť aj po ďalších dieloch z tejto série.
