Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som prehnane veľký kritik
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Wishlist plný knih je znakem cílevědomého knihomola! Nebo znakem pomalu píšících autorů (zdravíme George R.R. Martina) :-)
Táto kniha vo mne vyvolala minimum emócií. Prišlo mi to ako keby som dostala brožúrku, v ktorej je rozpísané o čom bude prvý diel a nie ako plnohodnotná kniha. Ono je to asi normálne keďže má kniha viac dielov, ale fakt ma to miestami vyslovene nebavilo.
Dialo sa tam tam toho veľa, ale nevnímala som to tak. Autor opisoval veľa zbytočných javov. Veľa scén bolo predvídateľných a niektoré si zaslúžili viac rozpisu a lepšie dialógy.
Kniha je síce pre nižšie vekové publikum, ale pár pasáží bolo vskutku smutných. Asi žiadna kniha vo mne nevyvolala takú otupenosť, ako táto. Necítila som žiadnu silnú emóciu, ani len podráždenosť, že je tá kniha často krát nudná a ja ňou strácam čas.
Paradoxom je, že ma najviac bavili posledné stránky, ktoré ani neboli súčasťou príbehu, ale iba zaujímavou poznámkou autora.
Pokiaľ knihu chcete kúpiť dieťaťu tak asi do toho choďte? Ale ak už máte nejaký ten vek za sebou, vykašlite sa na to, je to strata času ktorá vás unudí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh ma bavil od prvej vety až po poslednú, no viac než strach som skôr pociťovala napätie a úzkosť. Niektoré pasáže sa dlho niesli a zdalo sa, že sa ani nikdy neskončia, ale to je dobre, lebo zodpovedali danej scénke a vy ste sa mohli cítiť podobne, ako postavy.
Záver ma ale sklamal, lebo mi prišiel celkom odveci vzhľadom na celý príbeh. Mám pocit, akoby všetko, čo sa v začiatkoch odohralo, bolo z druhej knihy a záver bol zase nejaká samostatná kapitola. Celá myšlienka mi prišla zvláštna, nakoniec to bolo vlastne nábožensky založené.
Nepochopila som, akého syna Mary čaká, dúfala som, že jej povedia že sa len pomýlila a nič z toho nie je pravda. Lebo to pochopiteľne nedáva zmysel.
Priala som si, aby sa ku koncu autor venoval aj tomu, čo bolo potom s postavami. Ako brali celé peklo, ktoré sa dialo. Skutočne ho vnímali? Alebo si mysleli, že po zobudení snívali nočnú moru? Všetci sa teda zmenili a už neboli zlí? Uvedomili si svoje chyby a z mestečka sa stalo miesto plné uvedomelých a milých ľudí?
Mám toľko otázok!
Odceňujem zvraty, ktorých tu bolo veľa a zakaždým mi pri nich vybuchol mozog.
V knihe bolo ale dosť chýb a preklad mi prišiel zvláštny. Ku príkladu ma štvalo, ako sa namiesto slova "pištoľ" hovorilo "pištoľu".
Nesedí mi správanie sedem ročných chlapcov, na svoj vek boli príliš rozumní a správali sa vyspelo. (a to od samého začiatku)
Trochu mi vadilo, že autor nepopisoval, ako postavy vyzerajú a nechal to z veľkej časti na vašej predstavivosti. Rovnako to bolo aj s viacerými prostrediami, ku príkladu s domami, ktoré som si všetky predstavovala rovnako a prišlo mi zvláštne, že mal každý dom poschodie.
Nachádzalo sa tu ale veľa pekných myšlienok a scénok, len so záverom som sa nestotožnila. Možno sa zdá, že som tu vypísala prevažne negatíva a tak je moje hodnotenie zvláštne, ale ja som si príbeh aj napriek tomu užívala a kniha ma bavila od začiatku po... stránky pred koncom ... ako vravím, záver bol pre mňa sklamaním, ktoré do celého príbehu nepasovalo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V prvom rade musím pochváliť vizuál knihy, lebo ten je nádherný. Aj vďaka obálke som si myslela, že bude príbeh na štýl stredovek-fantasy, ale nie je. Je to fantasy, ale nie do takej miery. Povedala by som, že obálka klame. (je to steampunk so štipkou fantasy)
Vadilo mi, že som knihu čítala v češtine.
Po 250-tej strane ma kniha stále nebavila, ale našťastie sa tu objavili zaujímavé pasáže a ja som začala konečne ako tak chápať. Je tu rozpísaných kopec frakcií, cechov, pravidlá, nachádzajú sa tu komplikované súvetia... A to čítanie neuľahčuje. Kniha mi pripomínala hru Greedfall, naozaj si to bolo vo veľa bodoch podobné.
Veľmi sa mi ale páčilo, ako autor všetko rozpisoval a popisoval a ja som si tak vedela prostredie dobre predstaviť. (tým pádom by som si rada prečítala od autora iné tituly, ale túto komplikovanú sériu nie) Aj keď niektoré opisy na predstavu neboli najjednoduchšie a tie mi robili problém. Alebo to bolo steampunk svetom, ktorého žáner ma úplne obchádza.
Takže, kniha ma dlho dlho nebavila, chcela som to vzdať, lebo som sa do čítania nútila. Radím vám si zapisovať všetky mená a ich spojitosť, lebo ich je tu ako nas*atých a nemáte šancu pamätať si všetky drobné príbehy a spojitosti. Nie je to vôbec oddychovka, musíte sa tu sústrediť a dávať naozaj pozor, aby ste neboli neskôr zmätený. Často krát sa mi stávalo, že som netušila, aký je nasledujúci plán postáv a kam sa vlastne uberajú.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu troch osôb, z čoho dve sa neskôr spoja. Lenže tá jedna, ktorej bolo venovaného len málo času, mi tam prišla úplne zbytočná a nezaujímavá. Hovorím o Hilemorovi, ktorého pasáže som mala chuť preskakovať. Viem, že by mal mať veľký význam v nasledujúcich častiach, ale tie ma nezaujímajú, lebo pokračovanie čítať nebudem.
Kniha sa mi páčila a nepáčila zároveň. Neľutujem jej prečítanie, bolo to dobrodružstvo ktoré ma zabavilo, ale nemám silu čítať ďalšiu komplikovanú časť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto bude dlhé.
Kniha sa mi nepáčila. Hľadala som príbeh, kde sa bude riešiť zakázaná láska študentky a profesora, lenže tak nejak som počítala aj s tým, že sa tu bude riešiť škola, študentský život a iné problémy. Lenže, nuž, tu sa neustále riešil iba profesor Gabriel s Julianne...
Drvivá väčšina knihy sa točí okolo ich spoločných posedení v Gabrielovom byte, vyznávaní si dookola tých istých citov a sypania si popola na hlavy, aký sú obaja nevhodný pre toho druhého a ako majú obaja skryté tajomstvá.
Celú atmosféru knihy som čakala inú, a nie som spokojná s výsledkom. Autor sa chcel zamerať na hlboké city medzi hlavnými postavami a preto tu nebola žiadna iná zápletka. Iba oni dvaja. Nonstop... a to človeka po čase omrzí, obzvlášť, ak sa to natiahne na 500+ strán. Autor písať vie, ako tu už bolo spomenuté, ale obsahovo radím túto knihu medzi podpriemerné.
Veľmi ma bavila scéna, keď prišiel za Julianne jej ex a Gabriel ju zachránil. Dialógy medzi ostatnými postavami, ktoré sa tu vyskytovali ako vzdialené kulisy, zneli dobre a kniha v tomto bode zápletky ožila a hovorím si... Toľká škoda, že sa autor nesústredil aj na viac aspektov, a že si zobral do hľadáčika iba hlavných protagonistov. Pýtalo si to viac rôznorodých scén so zakomponovaním iných postáv.
Čo sa týka Gabriela a Julianne, aj napriek tomu, že mi vo viacerých veciach vadili, určitým spôsobom som si ich celkom obľúbila. Julianne mi ale prišla šialene nevýrazná a nudná. Gabriel sa zase celkom rýchlo zmenil hľadiac na to, aký veľký .asshole. to zo začiatku bol. Táto zmena mi prišla trochu neprirodzená, ale tak budiž. (p.s. Gabriel je úchyl na chodidlá. P.s.s. - v knihe je Gabrielov email ktorý skutočne existuje a dokonca tam má aj fotku ((neviem či ho vytvoril sám autor alebo nejaký zarytý fanúšik, ale pekný detail)))
Bolo mi ľúto Paula, Juliinho študentského kamoša. Zlatý milý chalan, ale také typy priestor nedostávajú. Nemajú totiž ostro rezanú sánku, krásne oči, aristokratický nos a vyšportované telo boha. Čo ma privádza k ďalšej kritike a to je tá, že ma hnevá, ako sa krásny chlapi v knihách idealizujú. Samozrejme že bol Gabriel to najkrásnejšie, najbohatšie a ku koncu aj najviac obetavé, nesebecké stvorenie.
Nie, takého chlapa ako Gabriel nikdy nenájdete. Táto prehnaná idealizácia ma hnevá, lebo sa potom zbytočne zaláskujete do predstavy, ktorá neexistuje a nie je možná.
Nebavilo ma, ako po sebe obaja až prehnane bažili. Chápem čo za knihu som čítala, ale byť nonstopne nadržaný takmer v každej možnej chvíľke? Prišlo mi to miestami až nechutné. Vždy mali na seba nejakú erotickú narážku. Aj keď sa to k situácii nehodilo.
Musela som sa šokovane zasmiať, keď sa Julia zverila Gabrielovi so svojím tajomstvom. Čakala som niečo šťavnaté, možno Julia nebola predsa len taká nudná ako sa celú knihu javila. Konečne nám rozpovie svoje tajomstvo, ktoré nám ukáže jej druhú tvár. A ono prdlajs. Jej tajomstvo ani nebolo tajomstvom. Sakra, čo to bolo?! Nechala so sebou zachádzať v predchádzajúcom vzťahu ako s handrou a za toto priznanie sa bála, že ju Gabriel nebude chcieť? Huh? Aspoň že Gabrielovo tajomstvo naozaj stálo za to.
Ako prvú som na tému zakázanej študentskej lásky čítala knihu s názvom Láska podľa Shakespeara. Tento príbeh bol napísaný na štýl Gabrielovho inferna, sama autorka šla podľa tohto vzorca a je to vidieť, lebo veľa vecí je tam podobných. Pointa je, že jej príbeh, ktorý bol inšpirovaný práve touto knihou, ma bavil viac, než samotná predloha. A to som si myslela, že je to priemerný až podpriemerný príbeh. Ha!
V Gabrielovom inferne autor popridával ešte pár pesničiek, ktoré som si púšťala, ale vôbec mojim ušiam neulahodili. Záverečná pesnička vo vani s Gabom a Juliou mi tak pílila uši, že som ju musela vypnúť.
Takže za mňa ťažký podpriemer, ktorý nikdy nebudem čítať znova. Vedela by som si tu predstaviť úplne iné a omnoho zaujímavejšie scénky.
Ku knihe som prišla čistou náhodou, nevyberala som si ju na základe vlastného rozhodnutia. Chcela som si ju prečítať a získať tak rozhľad nad iným náboženstvom.
Ale nakoniec som sa len pekne nasrala.
Z celej knihy kričalo: sme sekta, všetky iné náboženstvá sú zlé a ľudia čo to nechápu nie sú dostatočne inteligentní. Tieto urážky na inteligenciu ostatných boli aspoň v začiatkoch celkom hojne zastúpené a pekne ma naštartovali. O 20 strán som bola už tak udivená, že som si zobrala pero a lepiace papieriky, na ktoré som zapisovala moje myšlienky, ktoré som lepila do knihy. Nedostala som sa ďalej ako po 80-tu stranu, prišlo mi, že sa všetko opakuje, len je to zaobalené do iných slov.
Pobavilo ma tu viacero extrémne zaostalých názorov, ale citovať ich nechcem kvôli autorským právam.
Šríla Prabhupáda je teda riadny bazmek, totálne si nakadil do úst (str.54) a dokázal, ako je materiálne založený a aký podlý falošný pes to je. Jeho výroky sú celkovo vhodné na facku, čo veta, to výplod hovien. Vedci sú hlupáci, povie niekto, kto žije z milodarov a naivity ostatných ľudí... Okej, začínam sa opäť vytáčať.
Nepochopila som ani pchanie sa do zadnice Američanom a následné tvrdenie, že sa nemôžeme rozdeľovať na základe národnosti, všetci sme predsa ľudské bytosti.
Naštvalo ma tu skrátka toľko vecí, tak nenormálne veľa hlúpych výrokov ktoré sa dali hneď vyvrátiť... V knihe sa nachádzali asi dva alebo tri výroky, nad ktorými som sa zamýšľala v dobrom slova zmysle a neprišli mi ako maximálny blud. Inak by som knihu ale najradšej spálila, no ona chúďatko za svoj obsah nemôže, takže ju odložím naspäť medzi knihy zapadnuté prachom, a nechám ju prirodzene sa rozložiť.
Nečítať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha má krásnu obálku. V realite vyzerá ešte lepšie a dokonca je krásna aj vo vnútri. Vadil mi český preklad a to obzvlášť pri úryvkoch z diel na začiatku kapitoly.
Príbeh sa rozbieha pomaly, kniha ma asi nejakých počiatočných 120 strán nebavila tak, ako by som si predstavovala. Neskôr sa rozbehne, ale nič zásadné sa neudeje.
Najväčší problém som mala s opisom prostredia a postáv. Autorka ich príliš nerozvádzala a to naozaj nemám rada. Príbeh potom neznie živo.
Doteraz neviem, ako si mám Aubrey predstavovať. Neviem si k nej priradiť žiadnu tvár. Tento problém pri knihách nemávam a deje sa mi to iba pri tých, kde je informácií žalostne málo.
Zápletky tu v podstate žiadne neboli a tie čo boli, zneli umelo a nanútene.
V knihe je za mňa až príliš veľa sexuálneho napätia. Aubrey a Daniel sú na seba nonstopne nadržaní. Zo začiatku to síce bolo chutné, ale keď sa chceli posúložiť pri každom stretnutí, tak to začalo byť otravné a nepríjemné.
V príbehu sa vyskytne aj pár pesničiek, ktoré som si púšťala ako doprovod k textu, ale nepáčili sa mi, takže nespôsobili žiadny vau efekt.
O druhý diel by som mala záujem iba pod podmienkou prísľubu nejakej drámy. Niečoho zaujímavého. Nejakej zápletky. Fakt sa tu nič nedialo. Mám pocit, že som čítala 450 strán v podstate ničoho.
Bol to priemerný príbeh, ktorý vyzdvihoval vzhľadom dokonalý Daniel.
Chcela som dať 4 hviezdičky, ale nakoniec dávam tri, pretože ma tie omáčky okolo dvoch holubov už nebavili.
----
A teraz nejaké SPOILERY.
---
Moje najobľúbenejšie scénky boli dve. Prvá, keď sa Aubrey ocitla u Danielových rodičov a Daniel sa ožral a druhá, keď bol Daniel s Aub na večeri a potom si ju zatiahol do tmavého kúta. Taktiež sa mi páčili scénky v knižnici a keď sa nepriamo hádali v učebni medzi ostatnými študentmi.
Záver sa mi nepáčil, ale toto je čisto môj subjektívny názor. Nič sa v ňom nedialo, posledných 40 strán bolo šialene predvídateľných a nestotožnila som sa hlavne s prostredím, v ktorom sa to celé končilo.
Ako som spomenula už vyššie, nepáčil sa mi opis knihy. Chýbali tam detaily, ktoré by príbeh dotvorili. Občas som mala pocit, že vo svete tejto knihy existuje iba Aub a Daniel.
Matt nebol zo začiatku opísaný vôbec, takže som si k nemu priradila nejakú tvár a mala som ho za blondiaka s modrými očami. O 100 strán sa dozvedám, že je opálený a má hnedé vlasy... Super no. Prekvapilo ma, že bola Julia blondínka, to sa spomenulo taktiež až o dosť neskoro. Som skrátka za to, že by mali byť postavy opísané v začiatkoch, pretože tam si predsa čitateľ utvára obraz o postavách. Alebo mám len slabú fantáziu. Proste mi to vadí.
Prvá zápletka ktorá prišla pôsobila úplne hlúpo. Naozaj sa pohádajú za to, že sa po ňom Aubrey zliepa ako nymfa a Danielovi to vadí lebo sa musia ovládať? A potom tá žiarlivostná scéna, úplne predvídateľná a hlúpa? Hovorilo sa tu o temnej Danielovej minulosti, čakala som niečo iné, než to, že bol NEPRIAMO obvinený zo sexuálneho zneužitia. Keby to urobil, tak by tá temná minulosť dávala zmysel.
Celkovo mi tieto zápletky prišli hlúpe, zbytočne nastrčené aby sa nepovedalo, že sa tu naozaj nič nedialo.
Aj keď tu toľko kritizujem, kniha sa mi celkovo páčila. Síce nemala nejaké veľké kúzlo, ale dala sa čítať. Miestami sa mi do nej nechcelo a inokedy som sa na ňu tešila.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh som čítala vo forme e-knihy (logicky), pretože sa pod fyzickou kópiou nejakosi prepadla zem. Nemám rada tento formát a musím sa posťažovať, pretože mala e-kniha totálne rozpixelovanú grafiku. Bolo to len na začiatku knihy (chápeme sa, úvodné stránky) a na konci, ale aj tak mi to prišlo celé neprofesionálne. Áno, je to stará kniha a neviem či bola prvotne navrhnutá do formy e-knihy.
Taktiež som narazila na chyby prekladu, našli sa tam zle skloňované oslovenia a najväčšia chyba bola pri nesprávnom opise trpaslice Uthy. Popisovalo sa tam, že má fúzy. Nie, nemá fúzy.
Myslela som si, že má kniha cca 400 stránok, ale posledných 30 je ukážka z prvej knihy... Čo som absolútne nepochopila. Čítam druhý diel, prečo by som si mala prečítať ukážku z prvého dielu? Prečo by niekto začínal druhým dielom? Proste to nedávalo zmysel.
Kniha bola písaná opäť raz úžasne, do celého príbehu som sa vžila a veľmi obdivujem autora, podľa mňa má obrovský dar písania. Proste vás do príbehu hrdinov úplne vtiahne.
Nasledujú spoilery a moje dojmy.
Cítila som sa trochu stiesnene, keďže sa takmer celá kniha odohrávala pod zemou. Keď sa im podarilo nakoniec vyškriabať na povrch, tak sa mi uľavilo spolu s hrdinami.
Fionu som si celkom obľúbila, mala som ju určite radšej než Katriel. Trochu ma mrzí, že Marikovi a Fione nebola venovaná nejaká chvíľka romantiky, celý ich vzťah mi prišiel taký zvláštny, akoby si ju Marik nahrádzal za Katriel.
Čakala som, že tu bude popísaný zrod Alistaira viac, ale dopadlo to rovnako, ako v prvej knihe. Proste sa jeho existencii venovali posledné stránky ako aj Cailanovi. Celkom ma prekvapil vekový rozdiel, ktorý tým pádom medzi Cailanom a Alistairom je.
Zo šedých strážcov som si najviac obľúbila Kella spolu s Hafterom. Bol to cool týpek, keď šiel spolu s Hafterom na smrť, tisli sa mi do očí slzy.
Umrel ako hrdina.
Genevieve mi silno pripomínala Meredith z Dragon age II. Prišlo mi, že sú snáď aj na vlas rovnaké. Obe staré, obe chladné, neprístupné a ku koncu šialené.
Najskôr mi nedošlo, kto architekt je, pretože bol opisovaný inak, než si ho pamätám. Ale potom, ako na konci príbehu zdrhol mi to došlo. Hlavný zlý protagonista z Inquisition. Ts ts, kam sa to až dostal.
Opäť raz sa dokázalo, že sú orlesiánci úplne svine, ktorým neradno veriť. Až mi je ľúto celého Orlais národu.
V knihe som sa nepotešila len jednej scénke a to bola tá, kde sa ocitli v úniku. Už v hre bol únik veľmi otravnou a zdĺhavou kapitolou, tu to bolo podobné. Navyše som si ostatných šedých strážcov až tak neobľúbila, takže ma ich sny príliš nezaujímali a navyše sa to opakovalo.
Zarazilo ma, že bola v úniku Katriel a doteraz neviem, či bola iba Marikovým preludom, alebo sa v ňom jej duša naozaj zasekla.
Duncan ma tu často krát štval, je až neuveriteľné, ako rozumne a vyrovnane v Origins pôsobil. Za mladi to bol nerozvážny vtipkár, na starobu úplný opak. Teraz mi je naozaj ľúto, ako rýchlo v Origins skončil. Oh a už úplne chápem, prečo ho Alistair bral ako otca. Je to celé smutné, mrzí ma, že Alistair Marika nepoznal, že nemohol poznať ani svoju matku...
Keď už som opäť pri Fione, bez nej by sa v hlbokých cestách často krát nezaobišli. Bola kľúčovou postavou.
Milujem celý tento komplexný svet, je neuveriteľné, čo dokážu ľudia vymyslieť. Koľko príbehov v tomto svete môže existovať...
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nerobím to rada, každá kniha si prešla nejakým tým procesom, autor jej obetoval svoj čas, zvyšok vedenia jej obetovalo svoj čas... Ale táto kniha je literárne dno.
Knihu som dostala a tri roky som sa k nej nevedela prinútiť, pretože ma nebavila a vždy som sa zasekla na prvotných stránkach. Rozhodla som sa dočítať ju, aj keby ma nemala baviť. Predsa len, je to iba 235 strán.
Autorka vôbec poriadne neopisovala prostredie, nerozvíjala činnosti, ktoré postavy robili a ja v podstate doteraz neviem, ako si mám predstavovať určité postavy. Jedine dobre vykreslený mi prišiel Erik, ale aj tam sa toho dalo zakomponovať omnoho viac.
Prišlo mi, akoby sme sa stále niekam ponáhľali, veď toľko scén sa dalo rozviť a opísať ich, ale tu sa tak nestalo. Cítila som sa, akoby čítam nudný nezáživný opis dňa. Tu sa nedalo vôbec krochkať blahom nad pekne rozvinutými vetami. Proste strašné, fakt strašné, táto kniha je strašná a ja nedokážem pochopiť, ako môže mať takéto dobré hodnotenia. Knihu môže v dnešnej dobe vydať asi naozaj každý, toto je krásny príklad.
Robila som si poznámky, aby som mohla vytknúť pár nezmyslov, ktoré sa tu nachádzali. Bolo ich tu požehnane ale písať si poznámku každú minútu sa mi nechcelo.
takže SPOILERY
-do polovice knihy sa nič nedialo, akože absolútne nič...
-Nia navštívila Liss, (str.98) na ktorú som mimochodom úplne zabudla (totálne nepodstatná postava) a Liss jej len tak z ničoho nič povie že: "Spomínaš si na môjho najlepšieho priateľa?" HECK, proste z ničoho nič vysvitne, že mala Liss najlepšieho priateľa a s ním má teraz vzťah. Prišlo mi to tam totálne odveci, keby ho aspoň Liss spomínala skôr tak by to dávalo väčší zmysel. Potom vysvitne, že je to Niin kolega Sett, no nevedela, že je to Lissin najlepší priateľ, takže táto situácia sakra nedáva zmysel, keďže Nia povedala, ako si na jej najlepšieho priateľa pamätá...
-str. 122, Nia podíde k vlkom v klietkach a zrazu sa tam objaví manažér, ktorý si ju pomýli s cvičiteľkou. Povie jej, nech ich vyberie a donesie na scénu a odchádza preč. Nia nemá so zvieratami žiadne skúsenosti, ale aj tak jej nerobí problém otvoriť klietky a doviesť ich na miesto. Lebo to by urobil úplne každý. Tak by sa zachovala príčetná dospelá žena, otvorila by klietku s vlkmi, čo sú divoké zvieratá a v pohodičke by sa nimi nechala obstúpiť, veď čo, nemôžu mi tieto divoké zvieratá absolútne ublížiť. Keby tam bolo aspoň opísané, že sa ich bojí, že do čoho sa to namočila ale toto všetko tu chýbalo. Proste otvorila klietku, žiadny problém.
-str. 154... Nia zatvorila oči, už sa viac nechcela dívať, už iba počúvala. Ale hneď nasledujúca veta znie: "Erik sa tváril nezúčastnene." PROSIM? Nezatvorila si náhodou pred chvíľkou oči? Dobre, dajme tomu že ho videla ešte pred zatvorením očí, tváril sa nezúčastnene. Ale prečo to sakra teda nenapísala o vetu vopred?! (áno, je to možno detail, ale čítam knihu, nie opis dňa môjho kamaráta, tak poprosím trochu snahy)
-Nia sa absolútne nerozpráva s týmom, nič spolu neriešia, má ich na háku
-Nia hovorí Erikovi že ho miluje. Krása, ja že milujete človeka, ktorého poznáte a s ktorým ste si niečo prežili, nie že toto slovo prednesiete nejakému týpkovi len za to, že ste k nemu silno sexuálne priťahovaní. Vau.
-Nia hovorí Erikovi - "v živote som nemilovala nikoho tak veľmi, ako teba." Au. Au Damin. Vidíš aká je Nia mrcha? Teba poznala, zažila s tebou určite veľa vecí, ale aj tak miluje nejakého náhodného týpka, ktorého nepozná viac, ako teba. Naozaj au.
-Erik po ich vyznaní lásky Nii hovorí: "Skoro nič o tebe neviem." - Ale už ťa milujem. Naozaj zvláštny pojem lásky.
-Erik má možnosť stretnúť sa so svojou zosnulou sestrou a napraviť ich poslednú hádku. Nia mu tým dokazuje, že je cestovateľkou v čase. Erik to zoberie úplne v pohodičke, akoby sa nechumelilo. Ale keby to tam bolo aspoň opísané, ah...
-str. 203, "Erik, Chris a Zack si z neho robili žarty." Aha, lebo my vieme kto presne sú Chris a Zack, akú úlohu majú v kapele, lebo si ich spomenula až prvý krát a čakáš, že ich budeme poznať.
Toto je len slabý výcuc, kniha proste nedávala zmysel. Kypí vo mne hnev, lebo nedokážem pochopiť, ako môže byť kniha takto šialene odlfáknutá a už vôbec nepochopím tieto hodnotenia. Dobre, možno si v knihe niekto nájde svoje pozitívum ale všetky tieto chyby nemožno prehliadať. Proste to nie je dobrá kniha.
Nia je nezaujímavá osobnosť, neviem poriadne ani ako vyzerá. Neviem ako vyzerá jej sestra, mama, otec, členovia týmu, Erikova sestra, dostalo sa mi až toho, akej farby majú vlasy, no vau. Neviem načo zakomponovala autorka do knihy ostatných členov týmu, keď sa im vôbec nevenovala. Nevytvorila som si k nim absolútne žiadny vzťah, boli tam totálne zbytoční.
Ku koncu sa v knihe začalo konečne niečo diať a aspoň toto ju trochu pozdvihlo, ale stále tam chýbalo niekoľko stránok s opisom navyše.
Kniha bola odfláknutá a lenivo napísaná. Zanechala vo mne nepríjemné pocity a určite nechcem, aby ma ovplyvnila v písaní.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
