Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som čitateľský všežrút, čítam všetko, čo má myšlienku a čo ma zaujme. Najradšej ale čítavam knihy s vojnovou tematikou.
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Slová majú veľkú moc, a najmä, nedajú sa vrátiť späť, takže si nabudúce premysli, čo niekomu povieš..."
Táto vianočná kniha sa mi veľmi páčila. I keď už istú dobu nie som cieľová skupina YA literatúry, táto ma neskutočne bavila. Najviac sim si obľúbila Rinu a jej hlášky, bola bohovská.
Kniha však nie je len také plytké YA dielo, dotýka sa citlivých tém. Žiaľ, v dnešnej dobe je čoraz viac rozvrátených rodín, rozvádzajúcich sa a hádajúcich rodičov. Musíme si uvedomiť, že deti tým trpia najviac. Nehovorím, že kvôli nim máme zotrvať v toxickom vzťahu, ale máme sa snažiť aspoň zmierniť následky. S deťmi treba veľa rozprávať a hlavne im dávať pocit istoty a lásku. V niektorých chvíľach mi prišlo Riny veľmi ľúto, hľadala svoj maják istoty, no nenašla...
Chcem vyzdvihnúť pozitíva Katy a jej rodiny, ktorá jej v istom zmysle nahradila fungujúcu rodinu. Boli veľmi sympatický a empatický. No a romantická linka s Alexom bola dokonalá, držala som im silno palce.
Veľmi sa mi páčila výzva,na ktorú sa dievčatá dali. Hovorí o sebaprekonaní a sebaláske, ktorá je asi najdôležitejšia v našich životoch. Nemôžeme totiž niekoho ľúbiť bez toho, aby sme ľúbili samých seba.
V neposlednom rade chcem vyzdvihnúť nádherné a čisté priateľstvo dvoch dievčat, ktoré sú na pohľad rozdielne, no spája ich silné puto. Takýto vzťah so treba vážiť.
"Nezáleží na vianočných ozdobách, ale na ľuďoch, ktorých ľúbime, to oni nám obohacujú životy."
P.S. Pri čítaní tejto knihy som bola naklonená na stranu Grincha.
"...viem, že nie je človek ako človek, nie je muž ako muž, ba ani dieťa ako dieťa..."
Táto kniha bola perfektná s úžasnými postavami a plynulým dejom pretkaná históriou.
Ondrej Frey zdedil od svojich predkov nie majetok, ale nezvyčajné povolanie, povolanie kata. Môže byť krutý a neľútostný kat zároveň dobrým človekom? No, nech si každý vytvorí domnienku podľa seba. Ja som sa do neho normálne platonicky zamilovala. Postava Ondreja totižto nemala chybu. A stále platí, že byť obklopený správnymi ľuďmi nás zasiahne pozitívne a nájdeme v sebe to ukryté dobro.
"Katovo objatie - hrejivé, mužné, nežné i silné zároveň."
Kristína sa so svojim "údelom" popasovala statočne, jej postava sa stranami silnela a bola dokonalou katovou manželkou. Nebála sa výziev a išla si za svojím stoj čo stoj.
Bavili ma časti, kde autorka @zuzana.nomilnerova.autorka opisovala fungovanie kata, rôzne techniky využívané v jeho práci. Niektoré som samozrejme už poznala, no niektoré boli pre mňa nové. Veľmi dobré boli aj časti venované liečiteľstvu, milujem bylinky a ich využitie. Pozitívne hodnotím aj časti o ľudových zvykoch a tradíciách.
"Budúcnosť je niekedy neistá. Zahráva sa s nami, akoby sme boli bábky. No vždy máme na výber - zabojovať, alebo sa vzdať pri prvej prekážke."
Autorka nešetrila ani erotickými scénami, ale pre mňa to vôbec nebolo rušivé. Nejako to zapasovala do Ondrejovho charakteru.
"Správne a nesprávne - medzi tým tenká hranica, ktorá niekedy býva ťažko rozoznateľná, ba až neviditeľná."
"Sme ľudia a musíme si pomáhať. Predsa každá vec, ktorú v živote urobíš, sa ti raz vráti. To je kolobeh života."
V prvom rade chcem vyzdvihnúť nádherné venovanie v knihe od autorky @barboralisova_autor
Rozmýšľali ste už niekedy o tom, ako vplývajú naše negatívne skúsenosti na náš život? Máme tendenciu všetkých hádzať do jedného vreca a nedôverovať nikomu. V každom hľadať iba to zlé. Ťažko sa z toho bludného kruhu napokon dostaneme, ale aj táto kniha poukazuje na to, že sa to dá.
"...do života priťahujeme iba to, na čo myslíme."
Vanesa a Tibor mi v mnohých veciach otvorili oči skrz ten ich postupne sa vyvíjajúci vzťah. Avšak v tejto knihe ma zaujali skôr vedľajšie postavy. Zdeno by mal byť nielen zamestnávateľom, ale aj ČLOVEKOM storočia s obrovským srdiečkom a dobroprajnosťou na rozdávanie. Mnohí by sa od neho mali čo-to naučiť. Olívia zas bola tá dobrá kamarátka, ktorá stála pri Vanes stále. Takú kamarátku by sme mali mať každá.
"...len vďaka zlým zážitkom sa nám otvoria oči a zistíme, čo od života rozhodne neočakávame, a určíme si, čo vlastne chceme a kde sú naše priority."
Pozitívne hodnotím v príbehu Rockyho a Kessy, milujem takých štvornohých miláčikov v knihách
Napokon sa v knihe objavili aj vážnejšie témy, ako detské traumy, nevera či obťažovanie na pracovisku, ale i dôležitosť sebalásky.
V konečnom dôsledku to bola veľmi príjemná oddychovka, čítala sa výborne a nemám jej čo vytknúť. Dávam jej
"To, čo sa stalo včera, už sa zmeniť nedá, ale aspoň že vždy môžeme zmeniť to, čo nastane zajtra."
"Nemá zmysel priskoro sa vzdávať, pretože väčšinou, keď si myslíme, že sa stala vec, ktorá pre nás znamená úplný koniec, zistíme, že je to len začiatok niečoho nového a oveľa lepšieho."
"Srdce matky je zradný orgán, nemožno sa naň spoliehať vo veciach lásky, deti sú víťazmi aj bez boja."
Som veľmi vďačná autorke za vyslanú štafetu, bez nej by som sa ku knihe zrejme nedostala, čo by bola obrovská škoda.
"...srdce je sval a čím viac miluje, tým viac lásky sa doň zmestí."
Táto kniha je taká, že sa vám pomaličky vkráda do srdiečka a usídli sa v ňom natrvalo. Príbehy v nej sa vám vlezú pod kožu a myšlienky v nej dlho rezonujú vo vnútri.
"Niektoré city nepotrebujú slová. Iba slzy. Veľa sĺz..."
K postavám toľko, že všetci nejakým spôsobom spustili vo mne lavínu emócií - ľútosť, strach, smútok, beznádej, hnev, nenávisť ale i vieru v šťastné konce.
"... plachý ježko, keď na neho tlačia, schúli sa do klbka, keď mu hrozí nebezpečenstvo, pichá, panikári, ale má mäkké srdiečko, zamatové."
Peter bol zlatíčko, ktorý si svoj osud nezaslúžil, ale taký boli aj Boris, Sonia, Martin, Allison a mnohí iní. Každý z nich sa vyrovnával so svojou osobnou tragédiou po svojom. Ale koniec koncov, boli to stále deti, takže si myslím si, že dospelí tiež v mnohom zlyhali (aj keď možno nechtiac). Boli to ale bezbranné deti, ktoré márne hľadali svoj maják a záchranné siete.
"...rodinu si človek nevyberie, ale o tom, či niekomu otvorí svoje srdce, môže rozhodnúť."
Štýl písania autorky a jazyk v knihe hodnotím veľmi pozitívne. Kniha je napísaná veľmi pekným štýlom s množstvom úžasných metafor. Moje slovenčinárske srdce pri čítaní plesalo
Z deja nechcem prezrádzať, nech nepokazím čitateľský zážitok iným. Snáď len toľko, že som na konci ani nedýchala, prekonala som asi menší srdcový infarkt. Opakovala som si, že takto to predsa nemôže skončiť. Ale ako sa príbeh o našom zamatovom ježkovi skončí, si prečítajte sami. Oplatí sa, určite odporúčam.
"... aké krehké sú vzťahy. Aké samozrejmé sa zdajú a ako ľahko sa dá o ne prísť..."
Pre mňa osobne je to kniha o nádeji, o nových začiatkoch a o náprave našich pokazených a naštrbených vzťahov. O tom, že po každej búrke vyjde znova slniečko.
Ja túto knihu zaraďujem medzi TOP knihy prečítané v tomto roku a zatiaľ sa umiestnila u mňa na prvom mieste. Už dávno som takú peknú (aj keď smutnú) knihu nečítala.
"Kto sa zahráva s ohňom, nemôže neskôr nariekať, keď sa na ňom popáli."
Prvej časti severskej ságy Zotročení vášňou som dala motivačných a dobre som urobila. Táto druhá časť sa mi páčila omnoho viac a osobne vidím obrovský posun autorky.
Bol to krásny, ucelený príbeh o Solveig, nestrácala som sa v menách a všetko mi bolo jasné. Čítala sa perfektne.
Pozitívne hodnotím používanie autentického jazyka a historicky správne termíny. Autorka opäť dokázala výbornú pripravenosť na napísanie historického románu. Občas som kývala hlavou, prečo si tie ženy nechali so sebou "zametať", ale zároveň som si uvedomila , že to doba bola jednoducho taká, pre ženy nepriaznivá.
Solveig aj Steinara som si obľúbila, obaja totižto mali v charakteroch niečo, čo mám aj ja. U Solveig to bola tvrdohlavosť a bojovná povaha. Som tiež taká rebelka občas a nie je to so mnou vždy ľahké.
A tak trochu som ako Steinar ... málokoho a veľmi ťažko niekoho pustím k sebe blízko a strážim si svoje srdce ( i keď sa mi to moc nedarí ).
Držala som im palce...
Ako ich príbeh skončí, dočítate v druhej časti severskej ságy Oceľová náruč od tejto skvelej autorky
Ja knihe dávam , čítanie som si fakt užila a teším sa na ďalšiu časť
"Osud je vrtkavý. Niekomu nadelí šťastie, inému problémy."
Táto knižôčka obsahuje toľko ľudského utrpenia, že to bez vreckoviek zvláda podľa mňa málokto. Mňa dokáže rozplakať kľudne aj thriller, takže ja dom pri čítaní plakala veľa. Párkrát sa mi srdce rozbilo na malé kúsky a vravela som si, že to už ďalej ani nedám, už to nie je ani ľudské. ????
Ale dočítala som a som veľmi rada. Knihu zaraďujem medzi TOP knihy prečítané v tomto roku.
"... mať mamu, je ako mať vždy prikrývku v zime, dáždnik v daždi, chlieb, keď máte hlad a liek, keď ste chorí."
Koľko nešťastia a utrpenia môže zvládnuť jedna žena? Mala som pocit, že Ella je ako bájny fénix a zakaždým vstane z popola. Neviem si predstaviť, čo by som robila na jej mieste. Jedno je ale isté, jej postava stelesňuje vnútornú silu, odhodlanie a pevné morálne zásady. Všetko v živote sa dá zvládnuť, len treba chcieť.
"Slzy sú rečou srdca, keď pery nevedia povedať ako veľmi nám bolo ublížené."
Nedá mi nespomenúť Stelu. Ona bola pre ňu anjelom zoslaným z neba. Myslím si, že každý z nás má pri sebe takého anjela, ktorý ho ochraňuje a pomáha vždy.
Pri čítaní príbehu mi často napadol citát, ktorý som prednedávnom objavila : "Nemôžeš nasilu vytvoriť chémiu tam, kde nie je. Tak ako ju nemôžeš zaprieť tam, kde je."
Z tejto knihy priam sálala tá povestná chémia. Osobne som presvedčená, že vo vzťahu muža a ženy to funguje len s ňou. Kde chémia chýba, vzťah je založený na akejsi úcte a tolerancii. Avšak s chémiou to funguje vo všetkých smeroch. Vtedy prichádzajú motýliky v brušku a tie pocity, pri ktorých si povieme, že sme šialene zamilovaný.
Ellie a Logan zažívali práve takýto vzťah. Lenže ako to už býva zvykom, sled udalostí im nepraje. Autorka píše tak skvelo, že priam bolo cítiť ich pocity, trápenia aj šťastie.
Dokážu si ochrániť svoju lásku? Budú spolu napriek všetkým prekážkam?
Dočítate si v skvelom príbehu Jedine môj, ďalšej knihy zo série Môj.
"Nikdy nikoho nesúď a už vôbec neodsudzuj. Nato je tu niekto iný. Aj tak sa nedá vžiť do života niekoho iného... Vieš, ako sa vraví; najprv obuj moje topánky, pocíť všetky kamene, ktoré ma tlačia, kráčajú po mojej ceste, preliezaj všetky prekážky, ktoré na nej sú, až potom mi môžeš hovoriť, čo robím zle, čo dobre..."
Táto kniha pre mňa je knihou o živote. Každý človek si ho začne vážiť až vtedy, keď zažije nejakú stratu (alebo je blízko nej). Bol to smutno-krásny príbeh plný životných múdrostí. Autorkin štýl písania sa mi veľmi páčil, vety často ozvláštnila metaforami či trefnými prirovnaniami. A ja také môžem...
Veľmi sa mi páčil duchovný rozmer príbehu...aj tie môžem.
Autorka sa dotýkala veľmi ťažkých tém, ktoré, žiaľ, patria k životu... témy alkoholizmu, témy smrti veľmi blízkeho človeka, témy rakoviny či prehnanej snahy počať dieťa...teda tém zmien v živote. Zmien, ktoré prídu, či chceme alebo nie. Zmien, s ktorými musíme bojovať. Zmien, s ktorými si každý vysporiada po svojom...
Život je nevyspytateľný, osud vrtký, užívajme si každú sekundu.
Jediné, čo ma prekvapilo, bol ba mňa príliš dramatický záver vzhľadom na kapitoly pred ním. A teda dúfam, že ten otvorený koniec som pochopila správne...
"... nič na tomto svete nemáme isté, iba ak smrť. Život sa nám míňa pred očami a najhoršie na tom celom je, že nevieme predvídať. V živote stačí jediná sekunda..."
"Občas si musíš zvoliť inú cestu, aby si zistil, či tá, z ktorej si zišiel, bola správna." #nerealista
Dlho som rozmýšľala nad hodnotením tejto knihy. Dávam jej.
Téma knihy bola výborná, dej sa odsýpal, avšak mi dosť prekážala predvídavosť pribehu. Chýbali mi nejaké zvraty, bolo to pre mňa také "vlažné" čítanie a miestami som sa cítila, akoby som sama bola "unavená z pocitov" (toto slovné spojenie sa mi veľmi zapáčilo).
Na hlavného hrdinu som bola neskutočne vytočená, ako mohol byť taký hlúpy...ale v živote sa s tým, žiaľ, stretávame.
Pozitívne hodnotím citáty, mottá medzi kapitolami, ktoré celý príbeh oživili.
Nebola to zlá kniha, no ja som od nej čakala trochu viac.
"Ži a riskuj vždy, keď sa to dá. V plytkej vode sa síce neutopíš, ale ani si v nej nezaplávaš."
Aj túto knihu som si prečítala na jedno posedenie (dobre, dobre na dve, žiaľ, musím aj do roboty chodiť)
Jej knihy sú totiž prudko čitateľné a nemajú žiadne hluché miesta.
Tomáš a Tereza boli super postavy, veľmi ma bavili ich charaktery a hlavne ich dialógy okorenené iróniou. Ja nemôžem za to, ja som taký "ironický a dobieravý" typ, mne sa to strašne páči. Tomáš pod rúškom drsného chlapa ma dostal do kolien a Tereza bola vykreslená ako fajn baba. Až mi bolo ľúto, že som knihu tak rýchlo dočítala, hlavné postavy mi budú chýbať.
Knihe dávam a ďakujem autorke za skvelý príbeh.
