Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som čitateľský všežrút, čítam všetko, čo má myšlienku a čo ma zaujme. Najradšej ale čítavam knihy s vojnovou tematikou.
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Nikdy nikoho nesúď a už vôbec neodsudzuj. Nato je tu niekto iný. Aj tak sa nedá vžiť do života niekoho iného... Vieš, ako sa vraví; najprv obuj moje topánky, pocíť všetky kamene, ktoré ma tlačia, kráčajú po mojej ceste, preliezaj všetky prekážky, ktoré na nej sú, až potom mi môžeš hovoriť, čo robím zle, čo dobre..."
Táto kniha pre mňa je knihou o živote. Každý človek si ho začne vážiť až vtedy, keď zažije nejakú stratu (alebo je blízko nej). Bol to smutno-krásny príbeh plný životných múdrostí. Autorkin štýl písania sa mi veľmi páčil, vety často ozvláštnila metaforami či trefnými prirovnaniami. A ja také môžem...
Veľmi sa mi páčil duchovný rozmer príbehu...aj tie môžem.
Autorka sa dotýkala veľmi ťažkých tém, ktoré, žiaľ, patria k životu... témy alkoholizmu, témy smrti veľmi blízkeho človeka, témy rakoviny či prehnanej snahy počať dieťa...teda tém zmien v živote. Zmien, ktoré prídu, či chceme alebo nie. Zmien, s ktorými musíme bojovať. Zmien, s ktorými si každý vysporiada po svojom...
Život je nevyspytateľný, osud vrtký, užívajme si každú sekundu.
Jediné, čo ma prekvapilo, bol ba mňa príliš dramatický záver vzhľadom na kapitoly pred ním. A teda dúfam, že ten otvorený koniec som pochopila správne...
"... nič na tomto svete nemáme isté, iba ak smrť. Život sa nám míňa pred očami a najhoršie na tom celom je, že nevieme predvídať. V živote stačí jediná sekunda..."
"Občas si musíš zvoliť inú cestu, aby si zistil, či tá, z ktorej si zišiel, bola správna." #nerealista
Dlho som rozmýšľala nad hodnotením tejto knihy. Dávam jej.
Téma knihy bola výborná, dej sa odsýpal, avšak mi dosť prekážala predvídavosť pribehu. Chýbali mi nejaké zvraty, bolo to pre mňa také "vlažné" čítanie a miestami som sa cítila, akoby som sama bola "unavená z pocitov" (toto slovné spojenie sa mi veľmi zapáčilo).
Na hlavného hrdinu som bola neskutočne vytočená, ako mohol byť taký hlúpy...ale v živote sa s tým, žiaľ, stretávame.
Pozitívne hodnotím citáty, mottá medzi kapitolami, ktoré celý príbeh oživili.
Nebola to zlá kniha, no ja som od nej čakala trochu viac.
"Ži a riskuj vždy, keď sa to dá. V plytkej vode sa síce neutopíš, ale ani si v nej nezaplávaš."
Aj túto knihu som si prečítala na jedno posedenie (dobre, dobre na dve, žiaľ, musím aj do roboty chodiť)
Jej knihy sú totiž prudko čitateľné a nemajú žiadne hluché miesta.
Tomáš a Tereza boli super postavy, veľmi ma bavili ich charaktery a hlavne ich dialógy okorenené iróniou. Ja nemôžem za to, ja som taký "ironický a dobieravý" typ, mne sa to strašne páči. Tomáš pod rúškom drsného chlapa ma dostal do kolien a Tereza bola vykreslená ako fajn baba. Až mi bolo ľúto, že som knihu tak rýchlo dočítala, hlavné postavy mi budú chýbať.
Knihe dávam a ďakujem autorke za skvelý príbeh.
"Pre oboch sa stal čas zanedbateľný, no ich láska ho prekonala a pretrvala. Naveky."
Na začiatku knihy som mala mierne obavy; vystrašilo ma to množstvo mien a poprepletené vzťahy. Popravde som nevedela, kde je sever.
S týmto som tak trochu bojovala počas celého čítania.
Hlavná línia príbehu bola fajn, avšak miestami som mala pocit, akoby sa všetko opakovalo. Mala som zmiešané pocity pri vzťahoch, láske medzi postavami. Zamilovali sa akoby mávnutím čarovného prútika. Neviem síce ako to predtým fungovalo, ale najprv by sa kus mohli spoznať, či?
Čo by som určite vyzdvihla je hodnoverné opisovanie charakterov Vikingov, v tomto období (dej je zasadený do 10.storočia) dosť krvilačné a majetnícke správanie. Možno preto mi prišla niekedy prehnaná tá romantická línia...ale podotýkam, je to čisto subjektívny názor a pocit.
Veľkým pozitívom pre mňa bolo používanie archaizmov (letá namiesto roky; poviť dieťa a pod.). Myslím si, že autorka si fakt dala záležať a bola skvelo pripravená na písanie historického románu.
Hlavné postavy som si nejak extra neobľúbila, zato vedľajšie (Hamish, Yan) mi boli veľmi sympatické.
Vzhľadom na fakt, že toto je autorkina prvotina, knihe dávam motivačné ... myslím, že zaslúžene a teším sa na ďalšie knižky.
Kniha sa čítala veľmi dobre, aj keď bola objemnejšia. Páčila sa mi dejová línia troch na pohľad úplne rozdielnych osudov, ktoré sa napokon stretli. V knižke je všetko tak trochu dotknuté - poľské geto, pokusy v koncentrákoch, program Lebensborn a následne osudy ľudí poznačených vojnou. Kto má rád príbehy, podotýkam literárne fikcie z tohto obdobia, bude sa mu knižka páčiť. Ja jej dávam 4,5 z 5 bodov.
"Veľkosť človeka.....Oxymoron....Pojmy človek a veľkosť nepatria k sebe."
Táto kniha opisuje dve línie, príbeh Signe a príbeh Davida. Signe nám cez svoje spomienky vyrozpráva svoj život v roku 2017. Táto línia sa mi páčila hlavne kvôli jazyku, ktorý autorka používala. Opis jej cesty na oceáne som si užívala najviac. Príbeh Davida a jeho dcéry má iný rozmer. So svojou malou dcérou sa ocitnú v utečeneckom tábore v roku 2041. Celý svet trápia veľké suchá a nedostatok vody. Tu veľmi pekne vykresľuje jeho vnútorný svet a drsný život bez vody.
"Modrá" bola pre mňa symbolom, symbolom vytrvalosti a nádeje. "Modrá je stvorená na to, aby sa zdvihla."
Hlavnou myšlienkou knihy je však dôležitosť vody, dôležitosť jej ochrany. Síce časť príbehu je dystopia, kľudne sa môže stať skutočnosťou. Príroda sa nám mení, zásah ľudí je čoraz väčší a dopady na ľudstvo môžu byť katastrofálne.
Mne osobne sa príbeh veľmi páčil, knihe dávam maximum bodov. Nič mi v nej neprekážal.
Celý život je voda, celý život bol voda, všade, kam som sa zvrtla, padala z neba ako dážď alebo sneh, napĺňala malé horské plesá, ležala zmrznutá v ľadovci, prúdila po strmých úbočiach v tisícoch potôčikov, ktoré sa spojili do rieky Breio, tá sa pred dedinou rozliala do fjordu a z toho sa smerom na západ stalo postupne more. Celý môj svet tvorila voda. Vrch, hory, pastviny boli v tomto svete iba maličké ostrovčeky. Svoj svet som nazývala Zemou, no myslela som si, že by sa mal vlastne volať Voda.
Ak sa vám dostane do rúk táto útla knižôčka, určite si ju prečítajte. Je to taká jednohubka ku káve ( či v mojom prípade k vínu ) o osamelom pastierovi Elzéardovi Bouffierovi, ktorý sadil stromy. Je to srdcehrejúci príbeh o starcovi, ktorý "vie o tom naozaj viac ako hocikto na svete. Našiel nádherný spôsob, ako sa dá šťastne žiť."
Je to príbeh o tom, že "človek sa môže prejavovať práve tak stvoriteľsky ako Boh, a to aj v iných oblastiach, nielen v ničení."
...vari každý z nás v sebe nesie kus Alžbety Bátoryovej, a každý iný kus, každý inú predstavu, každý iný názor, a zväčša už ani nevieme, kde sme svoj názor získali, kto prvý nás zaujal svojím rozprávaním tak veľmi, že sme mu uverili."
Toto komplexné dielo nám ponúka ucelený pohľad na život Alžbety Bátoryovej cez jej súdny proces. Veľmi sa mi páčilo na knihe to, že konanie grófky približuje aj pomocou historicko-spoločenských súvislostí či vzťahmi s inými členmi uhorskej šľachty, pretože "bolo by chybou posudzovať Alžbetu Bátoryovú z dnešného hľadiska, cez prizmu súčasnej morálky..." Úplne pozitívum pre mňa bola nezaujatosť autora a nevykreslenie grófky ako iba krvilačnej, nenásytnej beštie. Hodnoverne opisuje aj vtedajšie vojnové pomery s Osmanmi a ich vplyv na ľudí. Zaujalo ma aj porovnávanie grófky s grófom Drakulom a snaha ich zaradiť medzi netvorov. Ktovie, čo sa stalo a čo ich "nútilo" konať zlo, my sa to asi už nikdy naisto nedozvieme...
Kniha je obohatená nádhernou fotodokumentáciou Karola Kállayho, faktografický materiál zhromaždila PhDr. Tünde Lengyelová, CSc. a knihu spojil do jedného celku pomocou textu Pavel Dvořák a ja im za to veľmi ďakujem.
Pri čítaní tejto knihy mnou prešli asi všetky negatívne emócie. Smútok, letargia a neskutočný hnev. Videla som pred sebou všetkých pacientov v liečebnom ústave. Nebolo ťažké si ich predstaviť, 2 roky som pracovala na uzavretom psychiatrickom oddelení so všetkým, čo k tomu patrilo (sieťovaná posteľ či zvieracia kazajka). A medzi nimi som videla Claru, ktorá sa tam dostala neprávom. Nechápem jej matku, ako toto mohla vôbec dovoliť. " Načo vlastne majú ľudia deti, keď im potom úplne zničia život?"
Druhá línia príbehu bola tiež silná,nerada čítam o trápení detí. Takže za mňa príbeh veľmi smutný, zároveň sa čítalo veľmi ľahko, rýchlo. Štýl písania bol za mňa perfektný.
Táto kniha ma veľmi príjemne prekvapila. Je napísaná zaujímavo a čítala sa sama napriek tomu, že to nie je beletria. Je to komplexné dielo s množstvom informácií, faktov i zaujímavostí. Za mňa 5 z 5. Odporúčam každému, koho zaujíma história.
