Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Zaujímam sa o históriu (najmä dejiny anglofónnych krajín, svetové a moderné dejiny), súčasné dianie, politiku, šport a aj náboženstvo.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Od Michela som čítal Podvolenie. Pekné myšlienky a hľadanie zmyslu a filozofia boli troška prekryté miestami až príliš obscénnymi opismi. V prípade novinky som spokojnejší. Autor rozvíja svoje typické témy v širšom priestore, vedľajšie politicko-teroristické deje sa postupne strácajú a víťazí konzervatívnejší príbeh manželskej lásky a oddanosti. Tohto autora samozrejme nie je ľahké čítať, postavy prežívajú hlboké emócie, alebo sa naopak trápia v akomsi emocionálnom vákuu, hľadajú sa, je tu silný pocit straty a odcudzenia, boj s naoko nezmyselnou existenciou a keď sa to začne zlepšovať a život začne dávať zmysel (ako v prípade hlavnej postavy Paula jeho manželstva), prichádza smrteľná choroba. Kritiku do seba zahľadenej doby a konzumerizmu zvláda autor opäť na jednotku s hviezdičkou. Najviac si však na autorovi vážim hlboký humanizmus, ktorý je cítiť na každej stránke a po dočítaní knihy mám pocit, že spojiť ľudí s rôznymi politickými, náboženskými či ekonomickými svetonázormi je stále možné. Houllebecq to dokáže, aspoň vo svojich knihách určite.
Kolega to tu už rozviedol dostatočne, ja len pridám že je to majstrovské polemické dielo čo sa týka konzervatívneho pohľadu v kultúrnych vojnách a asi najlepšia kritika "identity politics," ktorú som zatiaľ čítal.
Murray vie zatĺcť klinec presne po hlavičke a čo sa týka konzervatívneho hľadiska v kultúrnych vojnách, jeho pohľad je nenahraditeľný. Jeho predošlé dielo Madness of the Crowds je masterpiece, lepšiu kritiku "identity politics" som nečítal a zároveň ide o veľmi znepokojivú analýzu toho, kam až môže príliš uvoľnený progresívny marazmus zájsť. V novom diele sa už troška varí z vody, jeho argumenty sú aj naďalej presvedčivé, prekrúcanie histórie a centralizovanie všetkého okolo rasy, sexuálnej preferencie a pohlavia západnými, najmä americkými manistreamovými médiami a univerzitami je opäť znepokujujúce, ale v podstate už ničím neprekvapí. Ako samostatný diel bez znalosti predošlých autorových prác super, ako pokračovanie Madness of the Crowds trochu horšie.
Pokryť tak rozsiahly časový úsek, navyše venovaný jednej rodine, v ktorej sa navyše nie je vôbec ľahké orientovať kvôli jej šírke a početnosti, nie je pre historika ľahká úloha. Montefiore však patrí k elite a tejto úlohy sa zhostil na výbornú, s tým že sa zameriava predovšetkým na rodinné vzťahy, intrigy, aféry a mocenské zákulisie. Kniha vás neustále núti spolupracovať s inými zdrojmi, aby ste si doplnili chýbajúce kúsky skladačky, vracať sa k rodokmeňom, čím vás zároveň motivuje dozvedieť sa viac. Zaslúžene jedna z najlepších moderných kníh o ruskej histórii štýlovo prístupná aj širokej verejnosti.
Všetko už v podstate bolo spomenuté v predošlých komentároch. Pridám len stručné konštatovanie, že autor veľmi dobre vystihol česko-slovenské vzťahy v priebehu dekád 20. storočia a takisto hodnotím kladne, že kapitoly nesú mená osobností, okolo ktorých sa potom odvíja dej jednotlivých kapitol. Trocha mi ale chýba pokrytie 70. a 80. rokov, mal som pocit, že na nežnú revolúciu sa skáče priamo z vlaku pražskej jari a Dubčekovej federácie.
Syntéza gréckych dejín, s väčším zameraním na starovek, autor sa menej venuje moderným dejinám. Po formálnej stránke je všetko na správnom mieste, na rozdiel od zahraničných recenzií mi štýl publikácie neprišiel až tak pútavý, čo by pri podobnom type knihy bol určite plus.
Názov by mohol evokovať, že pôjde o prehľad všetkých dôležitých vojenských konfliktov s ruskou účasťou "od Stalina po Putina", výsledok je však tematicky komplikovanejší a v úvode aj chronologicky zbytočne chaotický (napr. skákanie z roku 37 do 59 a naspäť do roku 39, niekedy chýbajúce prepojenie inokedy prelínanie jednotlivých kapitol a opakovanie už spomenutých statí textu). Autor sa nedrží iba výsostne vojenskej tematiky, ale zahŕňa aj biografické profily jednotlivých dôležitých postáv ruskej histórie prevažne spätých s komunistickou vládou, atentáty, prevraty či Černobyľskú katastrofu. Nejde teda ani tak o ruské storočie vojen, ako skôr o súbor autorových textov na tému Ruská história, ktoré už niekde publikoval, resp. mierne poupravil pre účely knihy. Obzvlásť ma vyrušuje začiatok knihy, kde sa autor venuje Krymskej vojne a potom skočí do revolučných rokov kapitolou o Levovi Trockom. Lepšia voľba by bola aspoň v jednej kapitole sa venovať aj 1. svetovej vojne a Krymskú vojnu kľudne opomenúť. Od tretej kapitoly je to už prehľadnejšie, i keď samozrejme chýba nejaké autorové zdôvodnenie v predhovore alebo úvode, prečo sa venuje napríklad vzbure politruka Sablina a nespomína napríklad incident špionážneho lietadla U-2 (1960). Je jasné, že je ťažké venovať sa všetkému a istá selekcia je nutná, ale i tak mi v publikácii chýba nejaký ucelenejší koncept. Napriek týmto výhradám, musím oceniť autorovú odbornosť a pútavý vedecko-populárny štýl, vďaka ktorému sa kniha výborne číta a rozhodne ju odporúčam čitateľom, ktorí sa chcú dozvedieť niečo o ruskej histórii a vojenstve.
Len nedávno som natrafil na tohto "kontroverzného" kanadského profesora. Dvanásť rád pre život je vlastne takou syntézou toho, čo Peterson radí svojim poslucháčom a klientom, pričom z tohto obsahu nenásilne a vkusne vyplývajú jeho sociálno-politické názory, kvôli ktorým je terčom rôznych radikálno ľavicových skupín. Peterson však v žiadnom prípade nie je žiadny alt-right ani far-right. V prvom rade je to však psychologická kniha, ktorá vám môže pomôcť zorientovať sa v živote, ak ju prijímete s otvorenou mysľou. Hviezdu strhávam za to, že jeho prednášky a debaty na youtube mi prišli zrozumiteľnejšie a obohacujúcejšie a táto kniha až tak nenaplnila vysoké očakávania.
Veľmi prínosná práca z historického ale aj filozofického hľadiska, povinnosť pre tých, ktorých zaujímajú dejiny 20. storočia, ale o fašizme ako ideológii ešte nečítali. Plusom je pútavý štýl autora.
Vlajky, mapy, štáty, národy a celkovo geopolitika boli vždy mojou šálkou kávy, takže táto kniha sa mi nemohla nepáčiť. Síce to nebolo pre mňa až také pútavé čítanie ako kniha Rozdelený svet, kniha je však veľmi poučná a dôležitosti rôznych symbolov je potrebné porozumieť ešte skôr, než nimi začneme oduševnene mávať. Chýbal mi tam ten náš stredoeurópsky priestor a genéza našich vlajok (s výnimkou Rakúska), ale tak v pomerne krátkej publikácii sa samozrejme nedá venovať všetkému.
