Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som psychológ, rečník, spisovateľ a happytarián. Čítam, píšem, prednášam o komunikácii, riešení konfliktov a o tom ako žiť šťastnejší, spokojnejší a zmysluplnejší život.
www.psychologiastastia.sk je môj blog
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pre laika aj pre psychológa, ktorý sa doteraz depresiou nezaoberal. Jasné a zrozumiteľné vysvetlenia príčin, ktoré sa historicky pokladali za príčinu depresie. Možné sú všetky a všetky majú svoj podiel na to, že končíme vyprázdnení a s pocitom bezzmyselnosti.
Napoleon Hill bol podvodník a klamár. Usvedčený.
S nikým koho spomína interview nerobil ani ich nestretol. Nebol nikoho poradcom. Všetko v knihe si vymyslel a to čo si nevymyslel prebral z liečiteľsko-náboženského hnutia New Thought.
U nás sú presvedčenia šírené hnutím New Thought známe ako pozitívne myslenie. Hnutie pozitívneho myslenia je materialisticky zamerané, jeho fanúšici veria, že vesmír nám slúži ako sluha, ktorý splní každé chamtivé želanie zbohatnúť.
Áno, myslite a možno sa vám bude v živote dariť.
Ale to, čo propaguje obchodníček-podvodníček Napoleon Hill, farár Norman Vincent Peale, odchovankyňa cirkvi Christian Science Louise Hayová (založila celé vydavateľstvo pre hnutie pozitívneho myslenia) a austrálska televízna producentka Rhonda Byrne s filmom a knihou Tajomstvo - je zbierka zbožných želaní chamtivých, intelektuálne lenivých a morálne zblúdených ľudí.
Máte naviac ako veriť, že keď si budete vizualizovať ako ste krásni, šťastní, zdraví a úspešní, tak sa to kvôli tomu stane.
Máte naviac a život je o dosť komplikovanejší.
Nie som nezaujatý. Vlastne, som zaujatý. Aspoň 4x. 1. Martin je môj dobrý kamarát, 2. je tiež psychológ ako ja, 3. je približne rovnako starý ako ja a teda máme podobné spomienky a 4. býval hneď kúsok od nás na Dolných honoch (ja Medzi Jarkami), čo robí spomienky ešte podobnejšie.
V detstve sme sa nestretli, to až roky po skončení vysokej školy.
Martinove spomienky sú ako keby ich niekto písal za mňa - túlačky s chalanmi po vonku, jazero Tiki Taka (my sme ho dokonca volali niekedy Titi Kaka), chodenie k babke, snehová kalamita, počúvanie O3 a sledovanie nových filmových trailerov na ORF alebo ten vzrušujúci pocit, že sme v kapitalizme pri návšteve Gyoru či Juhošky (tu by som si iste spomenul aj na nuda pláže).
Toľko vecí bolo v tom istom období pre chalanov na sídlisku rovnakých! A bohovských!
V podstate sme boli stále vonku, telka bol sviatočný zázrak. Keď som narazil na trilógiu Vinetua, tak som nešiel týždeň von, lebo som to hltal a mama ma musela vyhadzovať (asi jediný krát v živote).
Myslím, že z hľadiska detského šťastia nám nič nechýbalo. Dnes to majú deti oveľa, oveľa ťažšie. Nemajú kamarátov po ruke na ulici ako my - kuknem kto je vonku, beriem hokejku, loptičku a utekám. Na lyžovanie, sánkovanie, spúšťanie na trojkolke, šmýkanie po ľade nám stačil stále ten istý 3 metre vysoký kopec (Alpy nám ani nenapadli). V telke sa objavilo iba sem-tam niečo úžasné ako Sandokan, Návštevníci alebo Arabela a tak sme na tom fičali. Dnes sú deti, mladí a vlastne všetci, zaplavovaní neustálym množstvom podnetov a tak nič nedokáže byť tak vzácne, že by sme to si to sto razy s rovnakým úžasom prezerali.
Kazetu s novým albumom od Neny alebo Kajagoogoo som si púšťal aspoň stokrát a všetko som vedel naspamäť. Dnes ani poriadne neviem, čo počúvam aj keď počúvam skoro neustále.
V dnešnej záplave všetkého nám novinky preplávajú hlavou ako Dunaj Bratislavou.
Ale nejdem spomínať. A ani hodnotiť, lebo ja sa dnes viem pozerať na minulosť vlastne iba pohľadom dospeláka, psychológa, happytariána.
A spomínal by som totiž iným štýlom ako Martin Miler. A to by bola chyba.
Jednou z najúžasnejších vecí na jeho knihe nie je len obsah konkrétnych spomienok, ale forma akou je kniha napísaná. A tá je úchvatná. Martin zachytil spôsob rozmýšľania a komentovania deja tak, ako sme to ako chalani robili v tom veku. Na jednej strane naivné nadšené vedátorské skúmanie banalít, čo sa dajú objaviť "za koľajnicami" a čo sa dá vyhodiť do vzduchu alebo zapáliť a na druhej strane hlboké, ale stále naivné filozofovanie o každodennostiach aj mimozemšťanoch a zmysle života.
Naposledy som takýto štýl videl v jednej z mojich najobľúbenejších detských kníh všetkých čias Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej (http://bit.ly/hrdinskyzapisnik). A toto je veľmi podobné ako v Nezábudenníku - môže to čítať školák aj jeho rodič a budú mať z toho stále pasiu.
Práve pre tieto dve kvality je Martinova kniha super - spomienky na jednoduché veci z posledného desaťročia socializmu, ktorý ale bol pre deti vzrušujúcim svetom kamarátstiev a objavovania a na druhej strane sa mu podarilo zachovať ten detský pohľad a chalanské rozmýšľanie.
Ďakujem, Martin, za nostalgický návrat do detstva.
Určite odporúčam kúpiť a čítať - pre seba ako spomienku a pre svoje deti ako šlabikár na spoznanie detského sveta ich rodičov za socíku.
Jedna z kníh, ktorá pomáha pochopiť, prečo sme my ľudia takí, akí sme. A mnohému vďačíme pohlavnému výberu, čiže vyberavosti samcov a ešte väčšej vyberavosti ľudských samičiek.
Kniha prináša veľa zaujímavostí zo života zvierat aj ľudí, porovnáva ich stratégie prežitia a stratégie rozmnožovania. Prináša aj prehľad rôznych snáh vysvetliť našu prirodzenosť a aj zdôvodnenia prečo niektoré vysvetlenia nesedia. To ma baví, vidieť rôzne alternatívy a ich potvrdenie alebo vyvrátenie.
Nič sa nedá robiť, aj dnes sme vo veľkej miere len živočíchy, nositelia sebeckých génov, ktorých cieľom je dostať sa do ďalšej generácie a úspešne prežívať, čo najdlhšie.
Ani naša animálnosť, biologickosť a génocentrizmus nijako neuberajú na tom, že sme úžasne zaujímavé tvory, ktoré dokážu žiť úžasne naplňujúce, dobrodružné aj harmonické životy.
Povinné čítanie pre každého, kto hľadá odpovede, kam smeruje dnešný moderný svet. Túto knihu by si mal prečítať každý, kto frfle ako sa máme zle, že svet ide do záhuby, že ľudia sú hlúpi a zlí, že konzum, obchod a politika sú novodobé peklo. Kniha je naozaj triezvou obhajobou rozumu, humanizmu, demokracie a vedy.
Kniha je síce hrubá ako biblia, ale na rozdiel od nej je poučná, mimoriadne poučná, nebudete sa pri nej nudiť ani nestratíte prehľad kto je kto - a je optimistická.
Bill Gates napísal, že je to jeho nová najobľúbenejšia kniha všetkých čias. Nečudujem sa.
