Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kaviareň Pumkine Spice. Kniha, ktorá bola ozaj vo veľkom propagovaná. Čitateľa lákala svojou obálkou, z ktorej dýcha tá správna jesenná atmosféra, do ktorej sa budete chcieť ponoriť a dať si pri tom nejaký horúci a voňavý nápoj. Pamätám si, že sa v spojení s ňou spomínali aj Gilmore girls či Julie Capline. Seriál je moja srdcovka, ku ktorej sa rada vraciam a Julie je pre mňa obľúbenou autorkou čo sa týka takého toho pohodového žánru kníh. Tak som si povedala prečo nedať šancu aj tejto knihe. Názory na ňu boli všelijaké a dosť polarizujúce. Do čítania som sa púšťala bez nejakých očakávaní a s otvorenou mysľou. Po pár stranách prišlo vytriezvenie. Netvrdím, že to bolo vyslovene zlé ako strašili niektoré recenzie. To určite nie. Ale potenciál knihy ostal tak trochu nevyužitý. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť ako to myslím.
Jeanie nikdy nevlastnila kaviareň. Teraz jej jednu zanechala jej teta, ktorá odišla na dôchodok. Jeanie sa tak sťahuje do malého mestečka Dream Harbor. Nikoho tam nepozná a nik nepozná ju. Ideálne na nový začiatok v živote a tak sa chopí príležitosti. Čoskoro v obyvateľoch mestečka získava nových priateľov a možno jeden z nich by mohol byť aj niečím viac. Medzi ňou a Loganom to iskrí už od začiatku. Každý je inej povahy, ale vzájomnú príťažlivosť nemôžu dlho popierať. Ako sa bude dariť Jeanie ako majiteľke kaviarne? Zvládne to všetko? Zapadne medzi obyvateľov mestečka a dostane možnosť na nový začiatok ako chcela? A čo ona a Logan? Ponorte sa do stránok príbehu a uvidíte.
Kniha upúta určite hlavne obálkou, ktorá je naozaj krásna a na vás z nej dýchne tá jesenná atmosféra plná farieb, dobrej kávy a romantiky. Potom knihu otočíte a prečítate si anotácia. Tá tiež znie rovnako sľubne a zaujímavo. Dokonca je tam aj veta o fanúšikoch Gilmore girls. Rozhodne sa po knihe siahnuť. Po prečítaní knihy môžem však povedať, že toto všetko čím sa kniha chcela pokúsiť nalákať čitateľa, dokázal príbeh naplniť len z polovice. Áno, obálka je naozaj čarovná a ide z nej taká pohodová atmosféra malého mestečka, ktorá vám môže pripomenúť Gilmorky. Ale tam s podobnosť s nimi asi aj začína aj končí.
Príbeh je tiež fajn, ale vo svojej podstate je naozaj ale že naozaj jednoduchý a bez čo i len trochu výraznej zápletky. Lebo aj tá by už jednoduchšia asi ani nemohla byť. Myslím, že malé mestečko ponúka množstvo liniek, ktoré by v príbehu o ňom a o jeho obyvateľoch mohla rozvinúť. Autorka sa však rozhodla rozvíjať hlavne tú romantickú. Tá bola spojená so záhadnou, tak trochu detektívnou v štýle Nancy Drew a zabalená do atmosféry malého mestečka. Je jasné, že pri romantickom príbehu bude hrať prím romantická linka, trochu ma však zamrzelo, že ostatné zaujímavé linky tak išli do úzadia. Určite by z toho išlo vytiahnuť ešte niečo viac napr. ako zo súperenia medzi obyvateľmi a ich podnikmi. Takto tam možno vládla menšia konkurencia a také tie typické spory, ale ináč išlo o slnkom zahriatu a dokonalú atmosféru malého mestečka. Potencionálnych zápletiek by v príbehu aj bolo, len buď boli upozadené (vyššie spomenuté) alebo vyriešené až moc rýchlo
Čo ešte príbeh svojím spôsobom postrádal bolo okrem väčšieho priestoru opisu prostredia a toho všetkého čo sa v mestečku deje, bol aj väčší a výraznejší rozvoj postáv. A to nehovorím len o Jeanie s Loganom. Autorka nám počas prvých strán predstavila rôznorodé charaktery obyvateľov mestečka, ale viac sa im už nevenovala. Boli akí boli, sedeli do tamojšieho koloritu a to stačilo. Čo sa týka Jeanie a Logan sa proste v jeden okamih stretli a už snívali o tom druhom. Aj pri nich by mohla ísť autorka trochu viac do hĺbky a rozviť ich charaktery a emócie, proste to čo cítia a prežívajú. Ale to asi nebolo potrebné. Takto to bola až príliš rýchla insta láska.
Suma sumárum Kaviareň Pumkin Space je milým jednoduchým romantickým príbehom s príjemnou atmosférou malého mestečka a ktorý prečítate naozaj rýchlo. Na vypnutie a zresetovanie medzi tými náročnejšími žánrami či knihami s poriadnymi zápletkami, ako ideálne. Aj keď som osobne z tejto knihy nepadla na zadok, aj tak možno ešte siahnem aj po inej knihe od autorky.
Žáner športových romancí som si obľúbila aj vďaka sériám Briar-U a Off Campus od Elle Kennedy. Rovnako som si samozrejme obľúbila aj túto autorku a teším sa vždy keď vyjde nejaká jej kniha. Predstavte si teda moju radosť, keď som zistila, že vychádza od nej nová séria, ktorá nadviaže na predchádzajúce dve. Po zistení, že sa má týkať ďalšej generácie a teda detí postáv, ktoré som si tak obľúbila, som sa trochu začala obávať. Predsa len predchádzajúce postavy som mala naozaj rada a teraz mám čítať o ich deťoch? Nie je to trochu priveľký časový skok? Nebude to zvláštne? No prvých stranách sa moje obavy rozplynuli a ja som si užívala príbeh.
Gigi Grahamová hrá rovnako ako jej otec Garrett Graham hokej. Keďže jej sen o získaní Stanley Cupu nie je reálny, zamerala sa na nový cieľ. Kvalifikovať sa do ženskej hokejovej reprezentácie, dostať sa na olympiádu a vystúpiť z otcovho tieňa. Aj keď je výborná hráčka, má svoje slabiny. S tými jej má pomôcť práve Luke Ryder. Ten aj so svojím spoluhráčmi prestúpili na Briar, po tom čo ich školu zavreli. Ryder má vlastné problémy. Spolu s chalanmi sa musia pokúsiť o nemožné. Zmazať roky nepriateľstva medzi školami a naučiť sa hrať ako jeden tým. Avšak aj on potrebuje istú pomoc od Gigi. A tak uzavrú dohodu. Napätie a iskrenie medzi nimi by sa dalo krájať a tak sa čoskoro hranice ich dohody začnú zmazávať.
Garrett a jeho spoluhráči svoje príbehy povedali. Teraz prišiel rad na novú generáciu mladých hokejistov. Ako som už spomenula trochu som na začiatku knihy nad tým všetkých váhala. Či autorka dokáže nadviazať tam kde skončila a či to stále bude ono. No nemohla som sa viac mýliť, pretože táto nová séria je jednoducho vynikajúca. Autorka to celé posunula ešte ďalej a vytvorila nie len dokonalé pokračovanie príbehov z Briaru ale aj skvelý začiatok novej série. V tej sa teda stretávame s novými postavami okolo, ktorých sa to bude celé točiť tentoraz. Začíname nikým iným ako dcérou slávneho hokejistu Garretta Grahama, Gigi. Jej príbeh ma zaujal od prvej stránky, keďže aj ona sa venovala hokeju a bola v ňom naozaj dobrá. Ženský hokej v knihách je niečo čo sa tak často nevidí a preto som sa veľmi tešila na jej linku.
Bohužiaľ čo sa týka hokejovej linky tá sa skôr zameriavala znova na mužský hokej, na Rydera a spojenie tímov dvoch škôl do jedného. Čo bolo na jednej strane síce fajn, lebo sa ukazovali tie rozdiely medzi nimi a to že aj keď sú teraz jeden tím, nemusí to v reáli tak byť. Na druhej strane spravila síce autorka z Gigi hokejistku, čo bolo príjemným osviežením lebo ženskému hokeju toľko kníh nie je venovaných, ale táto športová linka sa skôr zameriavala na Rydera a mužský hokej. Čo ma tak trochu zamrzelo, pretože som čakala, že aj jej bude autorka venovať rovnaký priestor. Ak sa chcela dostať do tímu na olympiádu, musela sa zlepšiť a tu prišiel na rad Ryder a tréningy s ním. V momente keď spolu začali spávať, sa však zmienky o Gigi ako hračke hokeja a ženskom hokeji obmedzili na sem tam pár viet o tom aký hrali zápas. Potenciál tejto linky nechala autorka tak trochu nevyužitý. A to je asi jediná moja výtka, ktorú k tomu celému mám.
Keď si toto moje menšie sklamanie odmyslím, musím povedať, že zas a znova som podľa čaru a písaniu Elle Kennedy. Aj keď sa točil príbeh okolo nových postáv, návrat či zmienky o starých známych veľmi potešil. Tie nové však za tými starými nijak nezaostávajú a rovnako aj ich príbehy stoja za to. Príbeh Gigi a Rydera bol plný humorných, horúcich či romantických momentov ale aj tých vážnych, smutných a silných. Chémia medzi nimi bola citeľná už od prvých strán a vy ste len čakali kedy si to tí dvaja uvedomia a podľahnú jej. Páčilo sa mi ako sa ich vzťah vyvíjal pomaly a postupne. Že si nepadli do náručia hneď, aj keď by sa im jeden nečudoval. Navzájom sa jeden od druhého učili a rozvíjali a posúvali sa ďalej nielen ako hráči hokeja, ale hlavne ako ľudia. Boli tam pre seba v okamihoch kedy to ten druhý najviac potreboval. Tu sa mi páčilo aj to, že autorka nevložila do ich príbehu typickú zápletku, ktorá by ich na chvíľu rozdelila a oni by sa dali potom znova dokopy, ale že stále rozvíjali a posúvali ako pár spolu. Slow-burn romance vo svojej kráse.
Elle Kennedy si touto knihou u mňa potvrdila jej miesto kráľovnej športových (hokejových) romancí a už teraz sa teším na ďalšie časti z tejto série a na ďalšie páriky, ktoré nájdu svoje šťastie.
To, že mám rada životopisy a hlavne v tej beletrizovanej forme som už viackrát spomínala. Rada však siaham aj po autobiografiách či po tzv. fiktívnych životopisoch (príbehoch), kde sa autor opiera len o nejaké kľúčové okami, správy o danej osobnosti a na základe vlastnej rešerše a skúmania dostupných zdrojov, vytvorí svoj pohľad, verziu niekoho života. A tak sa mi do rúk dostala Mary od autorky Anne EEkhout. Musím priznať, že moje dojmy z nej boli spočiatku rozpačité. Síce to nie je úplne jednoduché a oddychové čítanie, ide o zaujímavý a podmanivý pohľad na časť života autorky, ktorá dala svetu Frankensteina.
S Mary sa stretávame v dvoch časových obdobiach. V roku 1816, kedy má 18 rokov, spolu so svojím partnerom Percym navštívia ich priateľov pri Ženevskom jazere. Tam si počas piatkových večerov rozprávajú strašidelné príbehy a dajú si za úlohu aj nejaký napísať. Mary sa v spomienkach vracia do roku 1812, kedy bývala u istej rodiny v Škótsku. Tam prežila záhadné dobrodružstvo, ktoré v nej ostalo aj po rokoch a z ktorého neskôr čerpala pri písaní svojho najznámejšieho príbehu.
Priznávam že spočiatku som si ju knihe chvíľu hľadala cestu. Niežeby to bolo nudné (možno mikro kúsok) ale bolo to písané takým zvláštnym štýlom, ktorý podkresloval celkovú atmosféru príbehu. Tá bola zároveň svojim spôsobom podmanivá ale aj nepríjemná. Človek si nemohol byť istý kde sú hranice medzi pravdou, fikciou a spomienkami človeka. Čomu môže veriť, čo je skutočné a čo je len v jej hlave. Mary miestami pôsobí ako nespoľahlivá rozprávačka. Možno mala zvláštny pohľad na svet a realitu, možno videla podstatu veci, ako sa mali a to sa zhmotňovalo do jej predstáv. Alebo to bolo všetko len spôsobom ako uniknúť z reality. Jedno je však isté Marry Shelly bola zaujímavou ženou.
V oboch časových líniách sa stretávame s inou Mary. V roku 1812 je to mladé dospievajúce dievča, ktoré zažíva prvú lásku, dobrodružstvá ale aj trápenia a isté starosti. Hľadá svoje miesto vo svete, v živote a snaží sa vyrovnávať s tým čo prežíva. V roku 1816 je z nej už manželka a matka. Táto časť je plná smútku, bolesti a vyrovnávaní sa so stratou dcérky či otvoreným vzťahom, ktorý je medzi ňou, Percym a jej nevlastnou sestrou. Nemôžete si byť istý tým čo hovorí a čo opisuje, kde sú hranice medzi realitou a jej predstavivosťou, snovými víziami
Anne Eekhout pracuje v knihe so zmesou žánrov. Je to rozprávanie o živote Mary, je to stieranie tenkej hranice medzi realitou a našou predstavivosťou a istým spôsobom to je aj strašidelný príbeh. Autorkin štýl písania je tak trochu zvláštny ale práve prostredníctvom neho dosahuje v knihe túto zvláštnu až špecifickú a snovú atmosféru. Tá z toho robí miestami nie najľahšie čítanie. Občas som sa musela v čítaní k niektorým úsekom vracať, pretože som si nebola istá či som čo to pochopila správne. Po čase som sa však dokázala na to celé naladiť a nechať sa unášať atmosférou príbehu a Mariiným rozprávaním. Každý z nás pozná Frankensteina a tak si dokáže všímať tie drobné momenty, okamihy, detaily, ktoré boli pre Mary inšpiráciou pri jeho vytváraní.
Mary je isto zvláštnou knihou, ktorá tým ako je písaná nemusí sadnúť každému. Šancu sa jej však oplatí dať. Myslím si, že každý z čitateľov si na knihe nájde niečo a tiež si z nej niečo odnesie.
Magnus bol vždy jednou z mojich najobľúbenejších postáv a preto som sa potešila keď Cassandra oznámila vydanie knihy, ktorá je zameraná práve na jeho postavu. Ide o zbierku poviedok, na ktorej spolupracovala spolu s ďalšími autormi. Pre fanúšikov Cassandriných kníh a Magnusa sú niečím ako povinnou jazdou.
Kým sa z Magnusa Banea stál veľkobosorák musel prejsť dlhú cestu. V živote to nemal ľahké a musel často riešiť problémy druhých. Jeho život bol pre čitateľov až doteraz zahalený rúškom tajomstva. Za svoj život si prešiel všeličím, sem tam sa mu podarilo k niečomu nechtiac primiešať a tak sa ocitol aj uprostred Veľkej francúzskej revolúcie, americkej prohibície, bol tam keď hotel Drumont zažil svoj pád a keď bol Raphael premenený, zúčastnil sa sa aj prvého veľkého stretu Valentina s Tieňolovcami. Toto je však len krátky výpočet toho všetkého čo zažil.
Ja osobne som si užila každý jeden príbeh. Samozrejme, že sa medzi nimi našli také, ktoré boli ozaj výborné ale aj tie o trochu slabšie. Cassandra na písanie tejto knihy prizvala zopár autorov. Niektorým z nich sa podarilo postavu Magnusa vystihnúť lepšie a iným zase menej. Týchto 11 poviedok nám umožňuje lepšie sa s ním zoznámiť, spoznať ho a pochopiť ho. Prostredníctvom jeho príbehov som mohla zaspomínať aj na staré známe postavy z predchádzajúcich sérií ako boli napr. Ragnor Fell, Catharina Loss, Tessa, Camille. Zároveň som sa skrz ne pozrela aj na rôzne kľúčové momenty zo sveta Tieňolovcov, na ktoré predtým v knihách nemusel ostať priestor.
Vďaka týmto poviedkam sme mohli Magnusa bližšie spoznať a pochopiť tak dôvody jeho správania v istých momentoch, ktoré boli v tej ktorej sérií dôležité. Ja som si ho obľúbila snáď ešte viac. Je to tak trochu excentrický blázon, s ktorým zažijete neuveriteľné dobrodružstvá, kedy nebudete riešiť nič ale je aj tým priateľom, o ktorého sa budete môcť oprieť vtedy keď to budete potrebovať a on vám pomôže a bude pri vás stáť. Aj keď je bosorák a teda dieťa démona, nikdy sa neotočí chrbtom voči tým, ktorí to najviac potrebujú. A tak stál pri Raphaelovi keď si prechádzal premenou, pri vlkolakoch či Tieňolovcoch.
Magnusa sa proste nedá neobľúbiť si. Či chcete alebo nechcete očarí vás. Týchto 11 poviedok bolo zaujímavým, vtipným ale aj smutným pohľadom na len zlomok toho čím si prešiel. Jej prečítanie môžem len a len odporúčať, pretože Magnusov život za to určite stojí.
Keďže prechádzajúca kniha, ktorú som od autora čítala sa mi páčila, rada som sa pustila aj do tej ďalšej. Aké bolo moje prekvapenie keď som zistila, že Tajomný kód templárov je prvou časťou a nie druhou ako som si pôvodne myslela. Našťastie to nemalo žiadny vplyv na čítanie a knihy sa dajú čítať po sebe či v prehodenom poradí, keďže ide o dva od seba nezávislé a nesúvisiace príbehy. Jediná vec čo ich spája je osoba Eduarda "Edyho" Mareša a jeho dobrodružstvá.
<i>Šesťdesiate roky dvadsiateho storočia boli z hľadiska novodobej histórie dôležitým prelomovým obdobím. Po devätnástich rokoch od ukončenia 2. svetovej vojny sa svet pomaly spamätával z jej následkov. Mnohí kvôli vojne prišli o všetko. Iní na nej zbohatli a mnohonásobne zveľadili svoj majetok. Zneužívali silu peňazí a na úkor svojho politického, respektíve sociálneho postavenia, boli schopní urobiť čokoľvek, aby získali aj za cenu obetí tie najnádhernejšie a z hľadiska histórie tak veľmi cenné archeologické nálezy. Stalo sa totiž módou, či akousi prestížou medzi mocnými a vplyvnými ľuďmi zriaďovať si súkromné zbierky nálezov z dôb minulých. Poniektorí neváhali podplácať hrdlorezov či vykrádačov hrobiek a teda urobiť čokoľvek, len aby sa zmocnili toho, čo si zaumienia. Až raz…</i>
Príbeh som si užila rovnako aj tentoraz. Hneď prvé strany mali moju plnú pozornosť. Historicko-dobrodružný žáner to je proste moje. Trochu som sa pri čítaní nevyhla porovnávaniu tejto knihy s Démonom. Kým ten bol spojený aj s istou mystickou témou, Tajomný kód templárov sa nesie predovšetkým v tej dobrodružnej a akčnej rovine. Zároveň to pôsobilo celé tak uvoľnenejšie čo sa týka samotnej atmosféry. Tentoraz mi to všetko pripomínalo takú československú zmes Indiana Jonesa, Roberta Langdona a Sydney Fox (Lovkyňa tajomstiev). Sú to filmy/knihy/seriály, ktoré si stále užívam aj po rokoch a preto som nemala ani najmenší problém sa naladiť na celkovú atmosféru príbehu.
Príbeh so zápletkou boli aj tentoraz celkom fajn vymyslené a vystavané. Naši hrdinovia pátrali a lúštili jednotlivé stopy, aby mohli odhaliť a nájsť dôležitú a nebezpečnú časť pokladu, ktorú kedysi mali schovať templári. Tu sa mi páčilo ako autor opisoval ten spôsob ako postavy vysvetľovali ten postup riešenia a lúštenia jednotlivých stôp a rébusov, vďaka ktorým sa posúvali ďalej. Stále sa tak niečo deje a celé je to plné akcie, ktorá ide na čitateľa z každej strany. Záver stál aj tentoraz za to a celé to v ňom všetko pekne krásne vyvrcholilo a skončilo tak ako malo. Každá zo strán dostala čo mala.
Jediná vec čo ma na tom celom zamrzela bolo to, že niekedy to išlo až príliš rýchlo a že sa na jednom mieste neohriali o kúsok dlhšie. Proste vyriešili stopu a hneď išli ďalej. Viem, že to patrí k celkovému charakteru tohto žánru a že postavy tlačil čas riešili a vysvetľovali tie jednotlivé stopy Ale trochu spomaliť, byť niekde dlhšie by nebolo zlé, pretože išlo o naozaj zaujímavé lokality, ktoré slúžili ako kulisa pre príbeh.
Tajomný kód templárov je príjemným historicko-dobrodružným a trochu náučným príbehom s takým pražským Indianom Jonesom, ktorý má tiež čo to čitateľovi ponúknuť. Kniha sa určite oplatí prečítať. Neviem či autor ešte píše alebo nie, ale obe jeho knihy majú čitateľovi čo ponúknuť a až raz natrafím na nejakú ďalšiu jeho knihu, tak si ju určite rada prečítam.
Leig Bardugo je pre mňa stávka na istotu. Jej štýl písania som si obľúbila v Šiestich vranách, pokračovalo to sériou Griša a ďalšími kniha z tohto univerza a samozrejme nemôžem zabudnúť na jej sériu s Galaxy Stern. Vždy sa teším až oznámi, že chystá novú knihu a neviem sa jej dočkať. Prekliaty spoločník je tak trochu zmenou po už spomenutých sériách. Jednak ide o samostatne stojacu knihu a jednak v nej Leigh Bardugo opustila vody žánrov, na ktoré sme u nej zvyknutý. V Prekliatom spoločníkovi tak vytvorila historický fantasy román, ktorým zase rozšírila rady žánrov, ktoré vie písať.
Luzia pracuje ako pomocníčka v domácnosti jednej madridskej rodiny. Okrem toho, že bola donútená konvertovať na kresťanstvo, skrýva ešte jedno tajomstvo. Ovláda mágiu a tá jej umožňuje vykonávať drobné zázraky. Jedného dňa si to všimne jej pani Valentina a donúti ju aby svoje schopnosti predvádzala pred ostatnými šľachticmi. To neujde pozornosti nebezpečných ľudí a najme pozornosti Antonia Péreza, ktorý bol ministerským predsedom kráľa a snaží sa dostať späť do jeho priazne. Luzia s vidinou šance na lepší život vstupuje do súťaže toreo, ktorú sa pokúsi vyhrať. Netuší však, že sa stáva súčasťou nebezpečnej hry plnej intríg, zákulisných ťahov a politických machinácií a figúrkou v rukách tých mocnejších a prefíkanejších. Hranice medzi mágiou, vedou, podvodmi a politikou sa stierajú. Ako súťaž pokračuje musí si Luzia dávať čoraz väčší pozor. Na to aby to zvládla bude možno musieť prijať aj pomoc od tajomného Santángela.
Ako som už spomínala Prekliaty spoločník je trochu zmenou v tom na čo sme u Leigh Bardugo zvyknutý. Nejde však vôbec o zlú zmenu, práve naopak. Je to zmena, ktorá pôsobí príjemne a je dôkazom autorkinho talentu. A ja jej za to, že sa nebála ísť do niečoho nového a iného tlieskam. Lebo to čo som v tejto knihe dostala nebolo len také obyčajné fantasy či historický román, ale niečo oveľa viac. Spojením týchto dvoch žánrov sa jej podarilo vytvoriť niečo skvelého. Veľké plus za to ako svoj príbeh zasadila do obdobia španielskej inkvizície, ktoré bolo charakteristické politickými a náboženskými napätiami a tie poskytovali bohatý historický kontext pre príbeh. Toto historické obdobie tak neslúžilo len ako pozadie v štýle "že a tu a vtedy sa odohráva príbeh, poďme riešiť našu zápletku", ale malo veľký vplyv na to čo sa dialo. Autorka postupne na príbehu a osude Luzie približuje čitateľovi túto nebezpečnú dobu. Dobu kde stačil krok vedľa a už sa nad vami dvíhala Inkvizícia. A práve na ňu si musí či už skrz svoj pôvod alebo schopnosti dávať pozor aj Luzia.
Priznávam sa, že keď som čítala originálny názov (Familiar) a videla obálku, čakala som, že príbeh sa bude vyvíjať úplne inak. Namiesto mojej predstavy o príbehu kde niekto má istého zvieracieho spoločníka (ako familiár sa označoval väčšinou zvierací spoločník niekoho s magickými schopnosťami), som dostala naozaj výborne napísaný fantasy príbeh, ktorý sa odohrával na pozadí reálnych historických udalostí. Malo to všetko čo som osobne potrebovala ku šťastiu a k tomu aby som s príbehom bola spokojná. Príbeh odsýpal správnym tempom, celé to malo tú správnu dynamiku. Zo stránok na vás dýchala atmosféra vtedajšej doby a s ňou spojené politické intrigy a zákulisné machinácie. Bolo to plné napätia, mágie, ale aj lásky, ktorá si v tom celom našla svoju cestičku. Chýbať nemohli ani tie správne zvraty a odhalenia. A ten koniec? Po celý čas som rozmýšľala ako to môže skončiť. V hlave som mala svoju predstavu ako chcem aby to skončilo. Čím sme však boli bližšie k záveru, začínala som sa báť, moje predstavy sa mi rúcali ako domček z karát a začínala som tušiť, že ten môj vysnívaný koniec by tomu možno asi nesedel a toto je to ako to musí skončiť. Koniec bol nakoniec ale uspokojivý a zároveň opradený rúškom tajomstva. Presne taký ako sa k tomuto celému hodil.
Ja som s knihou v konečnom dôsledku veľmi spokojná a len sa mi ňou potvrdilo to, že Leigh Bardugo môžem radiť s kľudným svedomím medzi mojich obľúbených autorov a autorky. Ak po nej pokukujete, tak do nej určite choďte. Môžem ju len a len odporúčať. Nemusíte sa báť, že ňou pustíte do nejakej série, ktorá nemá momentálne konca. Tak len smelo do nej.
Jonasa Jonassona netreba asi nikomu predstavovať. Jeho Storočný starček či Analfabetka sú známe asi každému. Autora a jeho tvorbu poznám, aj keď som až doteraz neprečítala ani jednu. Radšej som do rúk chytila krimi, triller či fantasy a tomuto žánru humorných (satirických) románov som sa vyhýbala. Ale keďže aj tento rok pokračujem v skúšaní nových autorov a žánrov a tak aj vďaka istej výzve, ktorú tento rok skúšam, prišiel rad na tohto autora a jeho knihy. Ako prvá sa mi dostala do rúk Prorokyňa a trkvas.
Koniec sveta sa blíži. Aspoň teda podľa Petry, ktorá tento osudový dátum vypočítala. Johan žil so svojím starším bratom a plnil všetko čo povedal. Teraz jeho brat odchádza a Johana necháva samého. Agnes je dôchodkyňa, ktorá sa vydáva za mladú influencerku a je populárna na instagrame. Traja rozliční ľudia, s troma rozličnými životmi. A predsa ich niečo privedie dokopy. Koniec sveta, ktorý má podľa Petry nastať už čoskoro. Ale dovtedy treba vyriešiť ešte zopár záležitostí a tak sa táto trojica vyberá na divokú jazdu karavanom, ktorá ich dovedie do Ríma a možno ešte aj ďalej. Ako je to už zvykom, veci idú málokedy podľa plánu.
Keďže išlo o moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou, do čítania knihy som išla bez akýchkoľvek predstáv o tom čo ma čaká. Čo som dostala ma však naozaj príjemne prekvapilo a pobavilo. Bolo to vtipné, plné bizarných miestami až za vlasy pritiahnutých situácií. O tie sa postarala táto trojica hrdinov a ich šialená jazda karavanom. Príbeh by sa dal rozdeliť na dve polovice. V tej prvej hrá hlavnú úlohu blížiaci sa koniec sveta. Každý z našich hrdinov chce vyriešiť isté záležitosti kým je čas. A tak sa začína kolotoč bláznivých okamihov a situácií. Táto časť knihy ma naozaj bavila a ja som sa usmievala nad každou jednou stránkou. Normálne by som prijala keby o tom bola celá kniha.
Ale ako sa hovorí "človek mieni, pánboh mení" a teda nič nejde podľa plánu. Ani koniec sveta, ktorý jednoducho nenastane. A tú sa dostávame do druhej polovice príbehu. Tá už je trochu iná ako tá prvá. Dostávame sa na istý ostrovný štát v Afrike a do popredia sa dostáva jeden diktátor, ktorý sa to tam snaží viesť. Ale samozrejme aj to nejde tak úplne podľa jeho predstáv. Táto časť na mňa už pôsobila trochu strojene a krčovito, akoby sa z príbehu trochu vytratila tá ľahkosť a bezstarostnosť prvej polovice. Nehovorím, že by tu neboli prítomné žiadne šialené až bizarné momenty (bolo ich tu viac než dosť), ale už to na mňa pôsobilo inak a trochu to celé za mňa pokrivkávalo. Možno mi len úplne nesadla taká tá politická rovina a satira v tejto linke
Ak by som to mala celé zhrnúť tak to bolo naozaj príjemné a zábavné čítanie plné šialených až bizarných situácií. Postavy boli tak správne trafené a nešlo si ich jednoducho neobľúbiť. Po prečítaní tejto knihy si hovorím len jedno a to, že prečo som tak dlho Jonasa Jonassona obchádzala. Jedno je isté Prorokyňou a trkvasom moje stretnutie s ním začalo, ale určite touto knihou nekončí a ja si čoskoro donesiem z knižnice ďalšie autorove knihy.
Už radšej nerátam koľko sérií či už krimi, fantasy alebo iných žánrov, mám rozčítaných. A čo je jednoduchšie, snažiť sa ich zredukovať na nejaké rozumné množstvo alebo začať nejakú ďalšiu? Samozrejme, že to druhé. A tak začala moja cesta s Timom Weaverom a jeho sériou o Davidovi Rakerovi. Priznávam, že som o nej do nedávna nepočula a mám tak vďaka "spoločnému čítaniu" čo dobiehať a naprávať, keďže nás čaká takých 13-14 častí. Tak len smelo do toho.
David Raker pracoval ako novinár, teraz sa zameriava na pátranie po nezvestných osobách. Jedného dňa za ním príde Mary Towneová. Pred 6 rokmi jej syn zmizol, pred 5 ho mali nájsť a ona ho napriek tomu pred mesiacom videla živého. Od Davida chce aby jej ho pomohol nájsť. Na to aby ho David našiel sa však bude musieť hlbšie pozrieť na okolnosti kedy Alex zmizol. Netuší však čo svojím pátraním spustí. David sa dostáva s každou ďalšou stopou a odhalením bližšie k pravde. Tá však v sebe skrýva temné a nebezpečné tajomstvo, ktoré chcú niektorí ľudia udržať za každú cenu a neboja sa preto použiť aj špinavé kroky. Na konci si tak bude možno ešte želať, aby prípad nezobral.
Po prečítaní prvej časti môžem povedať, že som s autorovým štýlom spokojná. Dostala som v ňom všetko čo pre to potrebujem a nemám tak dôvod frflať na nič. Zápletka bola naozaj vynikajúco vystavaná a premyslená do posledného detailu. Hneď prvý Davidom prípad je inou jazdou od prvej strany po poslednú. Nedajte sa zmiasť možno trochu pomalším a skromným začiatkom. To čo spočiatku vyzerá ako nevinné pátranie po nezvestnej osobe, sa postupne mení na niečo zložitého, komplikovaného a nebezpečného. S každou ďalšou stopou a odhalením sa z toho však sa to vyvíja úplne iným smerom. Kvitujem, že sa autor nebál zobrať príbeh týmto smerom a že sa nebojí ísť do naozaj nepríjemných detailov. Tiež sa nebojí svojho hrdinu dostať do nebezpečných a riskantných situácií.
Každá ďalšia stopa a odhalenie nás posúva smerom k pravde. Tá je naozaj desivá a zvrátená. Posledné strany a kapitoly sú plné akcie, nových zvratov a odhalení, ktoré to celé menia. Priznávam sa, že mi ani raz nenapadlo, žeby za tým mohla byť táto osoba. Záver bol za mňa teda pomyselnou čerešničkou na torte. Tu je pre mňa plusom tiež to, že aj keď David odhalil kto je za tým všetkým a čo sa všetko deje, že neskončilo to práve uzavreto v zmysle, že spravodlivosti bolo zadosťučinené. Áno, pravda bola odhalená, ale počas Davidovho pátrania sa vyskytli situácie a momenty, ktoré by jej 100% odhalenie sťažili a znepríjemnili viacerým stranám. Koniec sa tak pohybuje niekde v šedej zóne.
Som rada, že som sa do tejto, pre mňa neznámej série pustila a už teraz sa teším na ďalšie prípady, ktoré čakajú na Davida Rakera.
Môj štvrtý Dán za mnou a ja môžem prehlásiť, že som na týchto knihách závislá. Po konci každej časti nutne potrebujem dávku v podobe tej ďalšej. Jeho štýl písania mi proste sadol a ja v príbehu vždy dostanem to čo potrebujem pre to aby sa mi páčil a bola som s tým celým spokojná. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Profesor Kamil Puskailer, je odsúdený za vraždu svojej manželky a na 13 rokov sa za ním majú zatvoriť dvere cely č. 17. K vražde manželky sa priznal, ale zabil ju naozaj? Za dverami svojej cely začína písať niečo ako denník, pamäti, v ktorých opisuje okamihy, ktoré viedli k tomu osudovému večeru. Po pár rokoch sa jeho zápisky dostanú do rúk detektívovi Krauzovi. Ten si po ich prečítaní uvedomí, že na tom celom niečo nie je v poriadku. Spolu s Chosém sa tak púšťajú do pátrania na vlastnú päsť aby zistili čo sa v ten večer naozaj stalo. Pri pátraní po pravde sa im podarí odhaliť aj jedno zvrátené a desivé tajomstvo.
Túto časť začíname netradične a to hneď spoza dverí cely vo väzení, v ktorej sa ocitol Kamil Puskailer. Spočiatku sledujeme príbeh v dvoch pohľadoch a aj v dvoch časových rovinách. Spočiatku som tak bola z toho striedania liniek trochu na na pochybách a priznávam, že tá časť z pohľadu Kamila sa mi spočiatku čítala trochu ťažšie a nevedela som sa moc na to jeho rozprávanie naladiť. Potom však nastal v jednom momente zlom. Postupne ako som spoznávala Kamilov príbeh, som nadobúdala pocit, že to nemusel spraviť ale ak by náhodou hej, tak by som sa mu teda nečudovala. Na tejto časti sa mi páčilo aj to ako autor dokázal vykresliť tú psychiku odsúdeného a o tom čo sa deje za týmito múrmi.
Keď už spoznali Kamilov príbeh sa zápletka preniesla do súčasnosti, kde sa tým začal zaoberať Krauz. Vypátrať pravdu nebolo až také jednoduché a síce svojím pátraním stúpi zopár ľudom na otlaky, pravdu sa mu podarí nakoniec vypátrať. Predo mnou sa odvíjal naozaj zaujímavý príbeh, ktorý bol skvelo vymyslený a mal naozaj zaujímavo vystavanú zápletku. Po celý čas som hádala, že kto by to tak mohol byť a jeden z mojich tipov mi aj vyšiel. Dôvod prečo k tomu došlo mal však smutné a nešťastné pozadie.
Som rada, že som vďaka spoločnému čítaniu dala šancu tomuto autorovi, zatiaľ som to neoľutovala ani pri jednej knihe a už teraz sa teším na ďalší prípad Krauza a jeho kolegov.
Angela Marsons a jej Kim sú pre mňa stávkou na istotu, keď si chcem prečítať dobrú krimi. Viem, že v Angelinych knihách dostanem to čo potrebujem aby som bola počas čítania a na konci spokojná. A to dobre napísaný príbeh s ozaj dobrou zápletkou a postavami, ktoré mám rada. A inak tomu nebolo ani tentoraz. Krvavé stopy sú už piatou časťou z tejto série.
Kim a jej kolegovia sú privolaní k telu mŕtvej ženy. Tú niekto zabil jedno bodnou ranou. Nič viac. Nemajú sa teda poriadne ani o čo oprieť. Začnú preto pátrať v živote mŕtvej ženy. Vrah však na seba nenechá dlho čakať a udrie znova. Keď nájdu tak telo mŕtveho dievčaťa, Kim začne tušiť, že by mohlo ísť o jedného a toho istého vraha. Čo však mohli mať drogovo závislé dievča a sociálna pracovníčka spoločné? Je na Kim a jej tíme aby na to prišli. Aby však toho Kim nemala rada, znova sa ozýva doktorka Alexandra Thornová a dáva jej najavo, že tam stále je a ešte v jej plánoch neskončila. Spoza mreží rozohráva ďalšiu zvrátenú hru s Kim. Kim tak bojuje na viacerých frontoch. Na jednom sa snaží vypátrať vraha a na tom druhom s Alex.
Čo si budeme hovoriť, Angela Marsons to jednoducho vie. Vie ako napísať zápletku, ktorá vás udrží v napätí a v plnej pozornosti od prvej strany po poslednú. Znova si pre Kim s jej tímom a pre čitateľa pripravila zaujímavo vystavaný prípad. Spočiatku to síce vyzerá, že nie je o čo sa oprieť a vy vôbec netušíte čo sa tam deje, kto a prečo to robí, ale ono sa to pekne krásne bude všetko pred vami odhaľovať. Angela sa bude s vami po celý čas pohrávať ako pred vám bude predkladať jednotlivé stopy. Každou ďalšou stopou, informáciou či zvratom to celé posúva postupne až do konca. Tip na páchateľa mi tentoraz nevyšiel a až do poslednej chvíle som netušila kto a čo je tým pojítkom čo to všetko spája. Takže za túto časť linky autorke tlieskam.
Ako to má Angela vo zvyku aj tu rozohráva viac ako jednu dejovú linku. V Krvavých stopách sa na scénu vracia všetkými "milovaná" doktorka Angela Thornová, psychopatka najväčšieho rangu. Jej postava je tak dobre napísaná, že vám bude piť krv a najradšej by ste jej urobili to čo ona svojím obetiam. Tu však prichádza menšia výtka a hviezdička dole. Aj keď som bola rada za konfrontáciu Kim s Alex a ako to celé dopadlo, nemohla som sa počas čítania zbaviť pocitu, že vyšetrovanie prípadu ide občas do úzadia na úkor tejto linky. Samozrejme Kim a jej tím všetko vyriešili, ale prišlo mi akoby autorka venovala tomu prípadu pozornosť hlavne na začiatku a v poslednej tretine a stred bol o pláne Alex.
Ak teda hľadáte nejaké dobré a kvalitné krimi, tak sa určite pustite do tejto série od Angely Marsons. Neoľutujete. Vonku je už zopár častí, takže o čítanie na nejakú dobu budete mať postarané. Ja sa už teraz neviem dočkať ďalšej knihy a toho čo si autorka pripravila pre Kim a jej tím.
