Tieňohra

Pred viacerými rokmi som hltal takých autorov ako bol Ferko, Jožo Nižňanský a pod. Potom sa takýto autori úplne vytratili. Som rád, že sa mi podarilo konečne natrafiť na takých spisovateľov ako Ďuro Červenák, alebo práve Tatiana Macková. Zaujímavým spôsobom podáva možný vývoj udalostí v Nitrave, na Veľkej Morave a Blatnohrade. Knihy som prešiel na jeden nádych. Písané úplne ľahúčko, možno niekedy chýba hlbší pohľad a náročnejší dej, ale to pravdepodobne nebolo účelom kníh. Doporučujem popri tom aj návštevu slovanského hradiska v Bojnej, pre navodenie atmosféry.

Po dočítaní románu Milica a knieža, som sa rozhodol, ako milovník stredoveku a laický znalec slovanskej mytológie, dať autorke ešte šancu a zaobstaral som si "historický" román, ktorý ma pojednávať o Nitrianskom kniežatstve a to - ako je napísané v anotácii - priťažlivou formou.
Povzbudený päťhviezdičkovým hodnotením čitateliek na martinuse, som sa pustil do čítania.

Ajhľa tu moje subjektívne dojmy a postrehy:

Načo je v knihe prvých asi 20 strán, ktoré pojednávajú o Samovej ríši? Len ako "pojítko" k predchádzajúcej knihe, akože sa jedná o nejakú sériu? Pokladám to za úplne zbytočné a zavádzajúce. Knihe to nič nedáva, okrem vzniknutých otázok, či na našom území žili naozaj v 7. storočí Kelti (viď Gwern) alebo ide len o fantastiku autorky. Takisto uvádzanie mien akože Samových synov. Zaujímalo by ma odkiaľ autorka čerpala.

Po tomto zbytočnom úvode skočime o 200 rokov a zaskočí nás čulá korešpondencia medzi franskými biskupmi, správcom východofranskej marky a jeho neterou Valiou (tiež by ma tuná zaujímalo, kde sa autorka dopátrala neznámeho mena manželky Pribinu? Keďže história o tom mene mlčí - až na dohady o istej Adelheide).

V anotácii sa píše : "...ani taktika a múdrosť Pribinu...." ako čítam a snažím sa porozumieť reakciám a vrave samotnému Pribinu, autorka ho zobrazila ako čistého, naivného, romantického a cholerického blba. Žiaľ.

Potom nasleduje vata. Veľa vaty. Na to, že ide o krátky 180 stranový román, je tam žial cez 60 percent vaty, zbytočností a umelých neprirodzených dialógov. Postavy, mnohokrát prebytočné, reagujú nepochopiteľne nelogicky. Román by kludne mohol začat trebárs na 156 strane a nič by sa nestalo. Vlastne stalo - z vatového románu by sa mohla stať priemerná poviedka.

Opisy bojov? Tie radšej nespomeniem.

Zarazila ma aj ďalšia vec: autorka spomína, že Pribina (hoc múdry) zbrojí a buduje obranu proti vychodofranskej marke a na Moravu akosi zabudol. A potom uvedie budovanie hradísk ako Pobedim, Majtech a najmä Ostrá Skala. Pozrela si autorka, kde sa tieto hradiská nachádzajú? Určite nie na pohraniči s východofranskou markou alebo?

Podme sa pozrieť na mytologickú stránku románu:
kto nám tam všetko vystupuje:
Perún a Veles (OK, vraj bratia - že neboli žiadni bratia som už vytýkal autorke v románe Milica a knieža),
Lada - pramatka , i keď mám trošku pochybnosti, ale autorka asi čerpala z webu "peruni", ktorý sa nedá považovať za vhodný zdroj.
tomu zodpovedá aj popis Mokoši - ako priadke osudovej (tiež peruni web)
Morena - tá je v kontexte viacmenej.
(všetci títo bohovia sú velebení aj u západných slovanov na území dnešnej SK, okrem teda tej možno Lady),
potom tam máme Nyju (vyznávali Moravania Nyju? Alebo to boli Poliaci?)
a v závere vystúpi Kúpalo - teda vlastne jeho sviatok, slávili Nitrania Kúpalo, ktoré je vlastne východoslovanské (oblasti Ruska) božstvo? Alebo sa to u nás volalo inak. Načo pátrať, keď sa čitatelia nevyznajú však?

Román sa končí takmer poetickým Doslovom autorky, ktorý okrem vaty neprinesie nič.
Od historického románu, by som skôr očakával doslov, kde autorka spomenie zdroje. Porovná, ktoré z historických postáv sú skutočne doložené a ktoré si ona vymyslela, aby popohnala dej. Takto sa zavďačí nielen svojim ženským čitateľkám bažiacim po romantizme poláskanom históriou, ale aj čitatelom, ktorých história naozaj baví.
Hovorím si, že je to len na škodu, keď autorka nevyužila lepšie potenciál, ktorý zvolená tému a podhubie románu ponúkalo.
Žiaľ, toto bola pre mňa posledná publikácia od tejto autorky, ktorú som čítal.