Tři jablka spadlá z nebe - Narine Abgaryan
Tři jablka spadlá z nebe
297 Kč
Při nákupu nad 999 Kč máte poštovné zdarma

Životem usmýkaná Anatolie Sevojancova se chystá na smrt. Nepochybuje, že má nevyléčitelnou nemoc a že to s ní půjde rychle. Osud však pro ni má připravenou úplně jinou cestu… Číst víc

297 Kč
Vyprodané
Dostupné v jiných vydáních
Dostupné jako audiokniha

Zadejte e-mail a my vám dáme vědět, jakmile bude kniha dostupná.

Proč nakupovat na Martinus.cz?
  • poštovné zdarma k objednávkám od 999 Kč
  • více než 2500 výdejních míst
  • záložky ke každému nákupu

Doporučené tituly a kolekce

Více o knize

Životem usmýkaná Anatolie Sevojancova se chystá na smrt. Nepochybuje, že má nevyléčitelnou nemoc a že to s ní půjde rychle. Osud však pro ni má připravenou úplně jinou cestu…

Podmanivý příběh o lásce a smrti se odehrává vysoko v horách ve starobylé kamenné vesnici Maran, kterou s vnějším světem spojuje pouze zastaralý telegraf a strmá cesta. V chátrajících domcích zůstává jen třináct stařen a osm starců, kteří nechtěli opustit hroby svých blízkých a odejít do nížiny. Jejich životy se odvíjejí v souladu s přírodou a prastarými tradicemi. Své místo tu mají sny, věštby, zázraky i prokletí. Do tohoto uzavřeného světa pronikají události bouřlivého dvacátého století – velké řeže, revoluce, hladomor a války, jež poznamenávají osudy jednotlivců i celé vesnice. Arménská autorka Narine Abgarjanová propojuje reálné s magickým a s jemným humorem a nesmírnou něhou vypráví univerzální příběh o tom, že láska vždy vítězí nad smrtí. A že zázraky se dějí. A že na ně nikdy není pozdě...

Román Tři jablka spadlá z nebe získal prestižní ruskou literární cenu Jasná Poljana, byl přeložen do 14 jazyků a dosáhl mezinárodního úspěchu.
Číst víc

Všechny formáty tohoto titulu

Knihy

Kniha
pevná vazba, slovenština, Artforum, 2022
Na skladě, posíláme ihned
330 Kč
-5 %
Kniha
brožovaná vazba, čeština, Prostor, 2022
Na skladě, objednávejte ale rychle
330 Kč
-5 %
Kniha
brožovaná vazba, čeština, Prostor, 2020
Vyprodané

E-knihy a audioknihy

Audiokniha (CD)
CD obal, čeština, Tympanum, 2021
Na skladě, objednávejte ale rychle
MP3 na CD
379 Kč
-5 %
Audiokniha (ke stažení)
čeština, Tympanum, 2021
Ihned ke stažení
MP3 ke stažení
299 Kč
Další
Originální název
S neba upali tri jabloka
264 stran
4-5 hodin čtení
Vazba
brožovaná vazba
Rozměr
120×190 mm
Hmotnost
273 g
ISBN
9788072604579
Rok vydání
2020
Naše katalogové číslo
801741
Jazyk
čeština
Překlad
Nakladatel
Prostor
Pro koho
pro ženy

Našli jste v našem obsahu nějaké nepřesnosti? Dejte nám o tom vědět.

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

4,9 / 5

19 hodnocení

16
1
0
0
0

Jak se vám kniha líbila?

Čtenářské recenze

Barbora Daniela Filová
před čtyřmi dny
Pohladenie na duši
Prekrásna knižka, ktorá vás prenesie cez najťažšie životné skúšky s ľahkosťou nádeje a s pokojom jednoduchého, zmiereného života v arménskych horách.
Toto zamatové rozprávanie s kvapkou magického realizmu odporúčam každému, kto má chuť načerpať z čítania inšpiráciu, radosť a pochopenie. :)
Číst víc
23

prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)

Pavol Jendruš
23.6.2022
Vôňa posúchov a sušených bylín
Krčah mlieka na vyšívanom obruse
Vŕzgajúca drevená podlaha
Praskajúci oheň v peci
Presvetlená veranda s vejúcou záclonou
Mekot kôz
Obrobené pole
Jabloň na záhrade
Zrnenie pšenice v zástere
Hlboký sen pod vlnenou prikrývkou
Ľudské teplo a sila ducha
Človek
Zem
Život
.
Toto je naozaj veľmi pekná kniha, ktorá mi silno pošteklila predstavivosť a vnemy svojim čarovným rurálnym realizmom v arménskom šate.
Číst víc
24
21.6.2022
Z neba spadli tri jablká je nádherným lyrickým textom o obyčajných ľuďoch z drobnej arménskej dedinky od začiatku až po koniec presiaknutý nádejou v lepšie zajtrajšky. Sprvu sa môže zdať, že jeho hlavným posolstvom je utrpenie zo smrti blízkych či dlhotrvajúceho hladomoru, na ktorý naši aktéri doposiaľ spomínajú, no ja som si nemohla pomôcť a medzi riadkami som vycítila vďaku a všadeprítomnú radosť.

Narine Abgarian na jednu stranu neprikrášľuje nič a jej naturalistické opisy sa tiahnu celým dejom ako pošmúrny búrkový mrak, no zároveň text pretkáva tými najkrajšími slovnými spojeniami a dovoľuje čitateľovi zamilovať si hlavné postavy natoľko, až vám len veľmi ťažko príde nazvať ich príbehy smutnými.

Po -klad je rozdelený na tri časti a hlavné dianie sa točí okolo obľúbenej knihovníčky Anatolije, ktorú život počastoval možným aj nemožným, no dnes leží na smrteľnej posteli pripravená vrhnúť sa temnote napospas. Smrť však neprichádza. Namiesto toho ju postretajú spomienky radostné, aj tie menej veselé, a do cesty sa jej pripletie ešte jedna veľká životná etapa.

Joj, bodaj by bola kniha ešte o niečo dlhšia. V jej stránkach som sa cítila neskutočne príjemne a nemôže mi byť viac ľúto, že je už po všetkom. Dlho budem spomínať na kikiríkanie arménskych kohútov, ktoré ak náhodou nepríde načas, prinesie smrť, na poveru naviazanú na dlhé ženské vlasy, na otravné muchy, ktorých sa dedinčania nie a nie zbaviť, na priateľský kolektív, čo spolu generácie budovali.
Číst víc
14
10.6.2022
Výnimočná.. dotkne sa srdca :)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„Když chce Bůh člověka potrestat, vezme mu nejdřív rozum.“
S Jablkami som po prvej strane išla na 2-týždňové rande! Miestami som síce musela hľadať náladu, lebo moja hlava je občas hektická a nezastaví sa ani tesne pred spánkom, a pri takýchto knihách je lepšie byť v úspornom režime. Podrobné opisy pokorných životov, miestnych jedál a ich prípravy, spomienok či bežných prirodzene plynúcich dní neviem hltať ako vodu. Moja čitateľská skúsenosť vraví, že za „obyčajom“ sa skrýva pravý opak. :)

Po dočítaní som hneď pochopila, že kniha je podľa môjho gusta, lebo sama hlásam, že láska je všetko ??a bez nej by bol život fakt naprd. Štýl písania je nádherný, také to pomalšie čítanie a užívanie si jeho „chuti“ (viete čo myslím – kým vám to prejde cez očné buľvy priamo do srdca emócii).
Napriek tragickým osudom hl. postáv, ktoré boli bez prikrášlenia, či omáčok, to bolo v skutku citlivé, dojímavé a hlboké. Chcela som im tiež pomôcť, keď bolo treba. Vyobjímať ich, či utešiť a často som sa pousmiala nad vzťahom starej ženy a muža, ktorí do seba neúnavne rýpali – láska ma naozaj všakovaké podoby. :D Niektoré vety som si čítala viackrát a mať tak dar poetickej mysle, už dávno by bol román na stole. Síce som ospevované dielo 100 rokov samoty od Márqueza nečítala (Jablká sa k nemu prirovnávajú), tiež mi to pripomenulo istý príbeh, a to o babe Dune.
Opäť východná zem a miesto v nej, kde žili poslední obyvatelia s tvrdohlavým postojom, že ho ňigda neopustia. Každý deň im hrozila nejaká katastrofa, minimálne bahnová povodeň, ale.. keď ste raz srdcom patriot a máte radi svoje rodné, zaužívané a ctíte hroby svojich predkov, dodržiavate tradície, či veríte poverám, tak neopúšťate.
~
„Za májových večeru bývá nebe nízké a vazké s tóny borůvkové černi. Když by po něm člověk přejel prstem, vylekaně by se rozvlnilo a odhalilo své sametově měkké, živé nitro.“
~
Tým miestom bola staroveká kamenná dedinka Maran na svahu hory Maniš-kar. Darmo ju budeme hľadať na mape. Je vymyslená, ale aj tak si podvedome predstavujete pôdu Arménska a všetko to zlo, ktorým si prešla, chátrajúce chalúpky s puklinami po zemetrasení, rannú hmlu a rosu, po ktorej kráčajú živí aj mŕtvi a pár stareniek a deduškov, ktorí sa o seba starajú a sú si ako rodina. Poverčiví a veriaci v liečivé účinky byliniek, tiež v zázraky, proroctvá, či kliatbam. Majú svoje zásady, zvyky, denný harmonogram a s vonkajším svetom ich spája iba telegraf a poštár, ktorý sa zastaví každé 2 týždne s reklamnými letákmi, no aj tak im nič nechýba. Ako sa vraví „na samote u lesa“, v mieri a v súznení s prírodou dožívajúc.
~
„Jste krásní“, ozvala se Nastasja. „A... jako z kamene. V Maranu je podle mě všechno kamenné. Domy. Stromy. Lidi. Jako...“ Luskla prsty, aby si vzpomněla na to správné slovo. „Vytesané. Ano, jako vytesané z kamene.“
~
Maran bola kedysi plná života, úrody, dobytka a detí. Rokmi sa väčšina odsťahovala, hlavne potom, ako udrela vojna, následný hladomor a nenásytné obrie kobylky, ktoré požrali všetko, čo sa dalo, aj nedalo. Prišla bieda, akú obyvatelia nikdy nezažili a tiež puknuté srdcia nad stratou vlastných detí vo vojne. Smutné chvíle zahalené modrým svetlom krídel anjelov, ktorí si prichádzali pre mŕtvych.
~
„Hladomor setřel rozdíly mezi bohatými a chudými, všechny postavil do jedné ponižující řady na okraj hrobu, jako v den posledního soudu a s netajeným potěšením se jim královsky vysmíval: tu horkem sežehl sotva vzešlé osení, tu spustil nekonečné deště, které proměnily pole v neprůchodná blata, tu nakupil mraky a pobil křehké květy ovocného sadu kroupami velikými jako slepičí vejce. Všichni se živili stejně skromně...“
~
Nepoznáme presný rok, ani čas, kedy sa veci udejú a vlastne to nie je ani dôležité. Nečakajte akčnosť, prudké zvraty, či napätie, iba púť životov starkých, ktorí vítali smrť ako svoju poslednú družku. Tŕpla som, či sa to neskončí tragédiou a som strašne rada za láskavý a dojemný koniec, ktorý naplnil aj moju túžbu a nádej v dobro. Stále som rozmýšľala, čo je to ten magický realizmus, ale už chápem. Aj vďaka nemu je román pútavý a užívate si každú mystickú chvíľu a neriešite, či je reálna alebo nie. K príbehu sa dokonalo hodí. Čas, ktorým plynie je iný ako ten náš. Spomalíme. Presne toto je pre mňa čaro napísaných príbehov, ktoré nás (na chvíľu) „zmenia“.

Musím uznať, že Jablká sú skvelééé (aj samotný doslov na konci knihy) a v dnešnej uponáhľanej dobe trošku náročné (aký to paradox, keď spomalíme, že?). Ak sa ale podvolíte, okúsite všetky ich chute – trpknú aj horkú, kyslú aj sladkú a tiež tú, ktorá pripomína celý váš život.
(čítala som CZ verziu)
Číst víc
6

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu. Ó a ešte píšem o knihách na IG: jaina_pise_o_knihach

Jana Hrdá
23.5.2022
Dychberúce rozprávanie
Táto kniha ma jednoducho chytila za ruku a previedla ma po odľahlej dedinke Maran na úpätí hory Maniš-kara. Rozprávanie sa začína Anatolijou, ktorú trápia zdravotne ťažkosti. Má len 58 rokov, no napriek tomu si svedomito nachystá oblečenie do rakvy a peniaze na pohreb, pretože ľudia z Maranu sú už raz takí. Nedôverujú lekárom z doliny a nechcú byť nikomu na príťaž. Zaľahne do postele a čaká na vlastnú smrť s pokorou, v spomienkach na svoj život na tomto jedinom mieste, akoby nič iné na celom svete neexistovalo. Tak sa zoznámime s jej životom ale aj obyvateľmi dedinky a ich trápeniami a veru, že ich bolo- vojna, sucho, hladomor,...

Autorka Narine Abgarian píše o svojich postavách, prírode, zvykoch, či poverčivosti tak nádherne, až som sa miestami zabúdala nadýchnuť. Opisy sú zabiehavé, dozviete sa ako vznikli niektoré prezývky dedinčanov a spoznáte ich dávnych predkov a to bez toho, že by ste potrebovali poznať presnú časopriestorovú informáciu, v ktorej sa dej odohráva.

Ak si chcete oddýchnuť a potrebujete pohladenie na duši, tak Z neba spadli tri jablká sú skvelá voľba.

Niečo na spôsobe písania mi pripomínalo Stefánssona (Letné svetlo a potom príde noc) a Valtera Huga Mäe (Syn tisícich otcov). Asi preto, že obe tieto knižky pre mňa boli balzamom na dušu.
Číst víc
7
17.5.2022
Dokonalé čítanie.
Kniha "Z neba spadli tri jablká" nás zavedie na prechádzku naprieč odľahlou dedinkou Maran položenou hlboko v arménskych horách a predstaví nám životy jej obyvateľov, ktorí aj napriek ťažkostiam, ktoré ich za dlhé roky postihli zostávajú verní miestu, kde sa narodili, horko žili a pracovali a napokon, jedného dňa splynuli s jeho pôdou.

Kniha je rozdelená do troch častí a hlavným spojivkom medzi jednotlivými príbehmi je Anatolija, dedinská knihovníčka. Príbeh začína tým, ako sa pripravuje na smrť. Nechce aby susedia mali starosti s jej pohrebom, preto si všetko dôkladne prichystá na posledný odpočinok. No smrť neprichádza. Namiesto toho sa však vynárajú spomienky z minulosti. Anatolija spomína na časy, kedy bola manželkou tyrana, na časy kedy nemohla naplniť poslanie byť matkou a na časy, kedy Anatoliju i celú dedinu skúšal osud so zámerom, koľko toho ešte jej obyvatelia znesú. A veruže zniesli toho dosť.

Príbeh je viacgeneračný a teda popri hlavnom príbehu o Anatoliji sa čitateľ retrospektívne dozvedá o osudoch ostatných obyvateľov dediny. Aké udalosti prežili, ako sa s tým vysporadúvali, kam smerovali ich kroky. Väčšina z nich (tí, ktorí prežili) zostala verná Maranu, kde sa dedinské povery a tradície miešali s každodenným ťažkým životom. Dedina zažívala počas dlhých rokov vzostupy a pády, časy hojnosti a šťastia, ktoré striedali prírodne katastrofy, vojny či hladomor. Aj napriek tomu však ľudia žijúci v Marane boli k sebe dobrí, milujúci i starostliví. Bez ohľadu na to, ako ťažko sa k nim osud zachoval, žili ďalej s nádejou, že zajtrajšok bude lepší a utíši ich bolesť. Nádherné lyrické rozprávanie s nádychom magického realizmu vás chytí za srdce a už vás nepustí. Dokonalá kniha.

"... nech noc čaruje, aby ochránila jej šťastie, nech vo svojich chladných rukách prevracia tri jablká, ktoré potom, ako sa v maranských legendách vždy hovorilo, pustí z neba na zem - jedno tomu kto uvidel, druhé tomu, kto príbeh vyrozprával, a tretie tomu, kto si ho vypočul a veril v dobro."
Číst víc
3

Po dvaceti letech jsem se konečně vrátila k mé dávné lásce - čtení. Čtu knížky různých žánrů - romantické, krimi, thriller, fantasy...

Eva Francová
4.4.2022
Tento na jednu stranu drsný, na druhou však až pohádkový příběh, nás zavede do malé horské vesničky Maran. Žije tam už jen pár starších obyvatel, kteří se odmítají vzdát místa, kde žili celý život. V souladu s přírodou tu přijímají život s vděčností a pokorou. Poznáme několik z nich a jejich příběhy. Dozvíme se, proč jsou právě tam, kde jsou, jaký osud, většinou nelehký, jim Bůh nadělil a jak s se s ním dokázali vyrovnat.

Od prvních stránek jsem se do knížky ponořila a už jsem z Maranu nechtěla odejít. Chtěla jsem tam prožít nějaký čas společně s Anatolií, Jasaman, Vasilijem a dalšími. Jejich životní příběhy byly silné i dojemné, kolikrát nepředstavitelné.

Moc mě baví číst o různých pověrách, o přírodní léčbě v rukou babky kořenářky, o tom, jak lidé bydleli, jak žili, co jedli (až detailně popsaná jídla mi při čtení dělala opravdu chutě). Také výklad snů a jaký význam jim lidé přikládali byl neskutečně zajímavý.

Kniha se dá nazvat magickým realismem. Je tak skvěle napsaná, že kolikrát netušíte, co by měla být ještě pravda a co už nějaké kouzlo, nějaká vyšší moc.

V příběhu nehledejte žádné velké akce, i když spoustu zajímavých informací se zde dočtete. Já se však od čtení nemohla vůbec odtrhnout a kdybych měla čas, tak celou knihu přečtu najednou a vůbec ji neodkládám. Některé pasáže v ní jsem si neskutečně užila a prožila. Mimo jiné, třeba vše kolem bílého páva, který má v knížce své místo. Jelikož k nám na zahradu často chodí zámečtí pávi a mezi nimi je jeden bílý, tak mi to přišlo neskutečně osobní, kouzelné a dojemné.

Nádherná kniha, ve které najdete mnoho krásných myšlenek, některé jsou moudré, jiné úsměvné. Příběh, u kterého vím, že se do něj chci ještě někdy vrátit.
Číst víc
13

Som mama. Bývalá novinárka, slovo hoci v inej podobe ma ako PR človeka stále živí. Druhou prácou je prednášanie. Keď je čas chodím a behám, veľa a rada sa hrám. Obľúbená hudba je ticho. Knihy si starostlivo vyberám a denne im patrí veľká časť dňa, aj vďaka tomu, že ich množstvo počúvam. Život je prikrátky na to, aby sme čítali hlúposti a kníh nikdy nebude priveľa. Ideálny nepracovný deň? Dlhá spoločenská hra s deťmi, dve hodiny v kuchyni, 5 kilometrov medzi poľa behu mi, pár dielov seriálu a pár sto strán dobrej knihy. Takéto Vianoce bývajú len občas, o to viac sa im teším.

Marie Stracenská
23.3.2022
O tomto veľa neviete
Ověřený nákup
Čo vieme o Arménsku? Veľmi málo, myslím si. Asi by sa zišlo čo to o dejinách, ale nie je to pre túto knihu nutné. Je o láske v rôznych podobách. O silách osudu a príťažlivosti. O skromnosti a priateľstve a dávaní a štedrosti. Z každej strany kvapká láskavosť. Toto je balzam na dušu. pre tých, ktorí prestávajú veriť, že svet môže byť pekný. Číst víc
19
Kolejmoří - China Miéville
Právě čtu
Kolejmoří

Čítam, keď mám čas. A niekedy aj vtedy, keď nemám.

Michaela Töröková
25.1.2022
Tri jablká sú pre toho, kto videl, kto rozprával a kto počúval.
Krásny príbeh, bude vo mne doznievať ešte dlho. Hrejivý a magický zároveň.
Dedina Maran, o ktorej spočiatku veľa nevieme, je akoby stratená v priestore i čase. Dejiny plynú a jej sa dotýkajú len okrajovo. Je položená vysoko v arménskych horách, kde ju trápia živly, zosuvy pôdy, hladomor, zima, sucho, choroby, no napriek tomu je plná ľudskej spolupatričnosti, lásky a podpory. Príbehy jednotlivých rodín sa v priebehu generácií miešajú s vierou, folklórom, proroctvami; magický realizmus je popisovaný láskavou formou.
No populácia starne a dedinka vymiera... Malo by to byť smutné, ale nie je. Je to príbeh o nádeji. Jednoducho som cítila silu a odolnosť dvadsiatich obyvateľov, z ktorých najmladšia má 58 rokov. Sú obdivuhodní. Žijú len z toho, čo si sami vyspestujú a vyrobia. Celodenná tvrdá práca, starostlivosť o zvieratá a domácnosť, o záhradu, ale aj postupy pri pečení a varení, tieto každodenné maličkosti tvoria ich život. Krásne je porovnaný moderný svet a ich dedina - či už keď príde na návštevu vnuk z mesta s rodinou a jeho manželka neodsudzuje tradície, práve naopak. Spoznáva ich cez prácu, jedlá a zvyky (makové bábkiky viem vyrobiť aj ja), maľuje osoby, predmety a detaily, ktoré majú svoj význam, mení sa a stáva sa súčasťou komunity.
Je v nej aj jemný humor; dozvieme sa, čo sa stalo s kvasnicami, alebo kto vlastne navštevuje dedinu častejšie - či kňaz, alebo poštár. Alebo také miestne výmenné trhy; keď sa dedinčania stretnú a zistia, že vlastne ponúkajú všetci takmer rovnaké veci. Alebo o zaceľovaní múru, ktorý dýcha...
Tri jablká sú pre toho, kto videl, kto rozprával a kto počúval. Neviem ako vám, ale mne sa vrúcne zapísali do duše, knižka je útla, no čarovná svojou poetickosťou a jednoduchosťou.
Číst víc

Číst víc

„A já doufám, že jednou na hřišti nebo v reklamní agentuře s panoramatickými okny pochopíš, že odvážný není ten, kdo se pouští do rvačky a neví, jestli vyhraje, nebo prohraje. Odvážný je ten, kdo ví, že by vyhrál, ale nechá to být. “